Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Štepániková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 14Pc/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217200894
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Štepániková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1217200894.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou v právnej veci
navrhovateľky: Q. M., A. X.X.XXXX, W. :S. J.. XX, W., proti manželovi : C. M., A.: XX.XX.XXXX, W. :
A.M. XX, W., o rozvod manželstva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd manželstvo navrhovateľky Q. M., H. N., A. X. U. XXXX a manžela C. M., A. XX. A. XXXX, ktoré
bolo uzavreté T. X.X. XXXX Q. D. P., P. H., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika Bratislava vo zväzku E. - XX, H. XXXX, na X. XX, F. F.P.
Č. XX, rozvádza.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala rozvodu manželstva z manželom. Vo svojom návrhu
uviedla, že manželstvo uzatvorili po dva a pol ročnej známosti dňa 9.5.2014 v P. H.. Bolo uzatvorené
na základe vzájomného porozumenia a z lásky. Spočiatku bolo ich súžitie harmonické. Prvé manželské
nezhody nastali až v dobe riešenia vlastného bývania, snažili sa ich spoločne prekonať, napriek tomu
vznikali medzi nimi ďalšie názorové nezhody, ktoré sa stále stupňovali a časom vyvrcholili viacnásobnou
manželovou neverou. Týmto faktom sa rozdiely v zmýšľaní a predstavách o spoločnej budúcnosti stali
neprekonateľnými.Odjúna2016spolunežijúanispolunehospodária.Citovosanavzájomodcudzili.Deti
z manželstva nepochádzajú. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo Q. W. na S.G. J.. XX.Navrhla
manželstvo rozviesť.
2. Manžel vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva s návrhom súhlasil a pripojil
sa k návrhu na rozvod ich manželstva.
3. Obaja manželia písomným podaním požiadali súd aby vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
4. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, sobášnym listom , fotokópiou občianskych
preukazov účastníkov, z ktorých mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa
X X XXXX Q. D. P., P. H. , u oboch ide o manželstvo prvé, manžel je občanom Č. H..
5. Podľa § 23/1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.6. Z vykonaného dokazovania a písomných podaní oboch účastníkov mal súd za preukázané, že
manželstvo účastníkov konania je vážne narušené, trvalo rozvrátené a ani do budúcnosti nie je
predpoklad, že by sa ich manželské spolužitie obnovilo.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia
intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy,
písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127
ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie
dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa
náhrady trov konania jedného z nich.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna
exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že
naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,
ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.