Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211206361
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8211206361.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka

Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: EOS KSI Česká republika, s.r.o., Novodvorská
994, 142 21 Praha 4, Česká republika, IČO: 251 174 83, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR,s.r.o.,Pajštúnska5,Bratislava,IČO:36613843,protižalovanej:I.M.,nar.X.X.XXXX,bývajúca
vo S. XXX, zastúpená JUDr. Rastislavom Lenártom, advokátom AK v Košiciach, Ul. Pollova 32, o
zaplatenie 3.961,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
č.k. 1C/34/2012-112 zo dňa 26.6.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 1C/34/2012-167 zo dňa
26.8.2015, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovanej plniť tak, že návrh žalobcu na
zaplatenie sumy 1.541,79 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 18.5.2010 do zaplatenia
zamieta.

Odmieta odvolanie žalovanej proti opravnému uzneseniu.

Nepriznáva žalovanej náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.541,79 eur s

úrokom z omeškania vo výške 9 % úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 18.5.2010 do zaplatenia
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Opravným uznesením výrok rozsudku opravil tak, že
v druhom odseku znie: Žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.419,90 eur s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne od 18.5.2010 do zaplatenia zamieta. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 3.961,69 eur, ktorá pozostávala z istiny 3.542,12 eur,
úrokov vo výške 336,59 eur a zmluvnej pokuty vo výške 82,98 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške

9%ročnezosumy3.625,10eurod18.5.2010dozaplatenia anáhradytrovkonania.Vnávrhuuviedol,že
žalovaná s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou N. T., V..Z.., dňa 5.11.2007 uzatvorila Zmluvu
o osobnom úvere č. XXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 4.979,09
eur bezhotovostným prevodom na jej účet. Účastníci sa v zmluve dohodli, že žalovaná bude poskytnutý
úver spolu s dohodnutými úrokmi splácať formou 60-tich pravidelných mesačných splátok vo výške
137,42 eur, počnúc dňom 7.12.2007. Keďže žalovaná túto povinnosť porušila, došlo zo strany právneho
predchodcu žalobcu k zosplatneniu úveru a k odstúpeniu od zmluvy; táto skutočnosť bola žalovanej

oznámená listom zo dňa 13.5.2010, kde jej bola zároveň určená lehota na plnenie do 17.5.2010. Ku dňu
odstúpenia od zmluvy t.j. k 13.5.2010, dlžná suma predstavovala celkovú čiastku vo výške 3.961,69
eur, ktorá pozostáva z istiny úveru vo výške 3.542,12 eur, úroku z úveru do odstúpenia od zmluvy vo
výške 336,59 eur a zmluvných pokút za omeškanie s platením splátok vo výške 82,98 eur. Žalovaná poodstúpení od zmluvy neuhradila žiadnu sumu. Na základe uvedeného, žalobca vyčíslil úrok z omeškania
na 9 % zo sumy 3.625,10 eur od 14.5.2010 do zaplatenia.

2. Žalovaná sa na žalobu nevyjadrila.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalovaná s právnym
predchodcom žalobcu, spoločnosťou N. T., V..Z.., dňa 5.11.2007 uzatvorila Zmluvu o osobnom úvere
č. XXXXXXXX, na území SR v zmysle Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., § 497 a nasl. a tiež

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Účastníci sa v zmluve dohodli, že žalovaná bude
poskytnutý úver v sume 150.000,- Sk, t.j. 4.979,09 eur splácať formou 60-tich pravidelných mesačných
splátok vo výške 4.305,- Sk, t.j. 142,90 eur, počnúc dňom 7.12.2007, splatnosť k 7. dňu v mesiaci.
Ročná úroková sadzba bola 21,96 %, RPMN 24,32 %. Zmluva obsahovala ustanovenie o poistení úveru
na základe rámcovej zmluvy s poisťovňou Y. Z., V..Z... Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý
úver bezhotovostným prevodom na účet. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli obchodné

podmienky, kde v článku 4 písm. a) bolo uvedené, že v prípade omeškania so splatením dvoch po
sebe nasledujúcich mesačných splátok, alebo jednej mesačnej splátky dlhšie ako tri mesiace, môže
veriteľ od zmluvy odstúpiť na základe písomného oznámenia doručeného dlžníkovi. Keďže žalovaná
svoj zmluvný záväzok porušila, došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k odstúpeniu od zmluvy
v súlade s článkom 4 písm. a), a táto skutočnosť bola žalovanej oznámená listom zo dňa 13.5.2010,

v ktorom bola určená lehota na plnenie do 17.5.2010. V zmysle oznámenia i výpisu z úverového účtu,
ku dňu odstúpenia od zmluvy dlžná suma predstavovala sumu 3.961,69 eur, ktorá pozostávala z istiny
úveru vo výške 3.542,12 eur, úroku z úveru do odstúpenia od zmluvy vo výške 336,59 eur a zmluvných
pokút za omeškanie s platením splátok vo výške 82,98 eur. Žalovaná po odstúpení od zmluvy neuhradila
žiadnu sumu.

4. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.6.2010 spoločnosť N. T., V..Z.. postúpila pohľadávku proti
žalovanej na spoločnosť EOS KSI Česká republika, s.r.o. - žalobcovi.

5. Podaním zo dňa 8.3.2012 žalobca uviedol na výzvu súdu, že dňa 5.11.2007 bola uzatvorená Zmluva o

spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej sa žalovaná zaviazala uhradiť poskytnutý úver v 60. mesačných
splátkach vo výške 142,90 eur, vždy k 7. dňu v mesiaci, počnúc dňom 7.12.2007. V zmysle bodu
2 písm. f) obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 8,30 eur pre
prípad, že ktorákoľvek mesačná splátka alebo jej časť nebude zaplatená k dátumu splatnosti. V zmysle
bodu 4 obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu za predčasné ukončenie

zmluvy. Výška zmluvnej pokuty sa vypočítala rovnakým spôsobom ako administratívny poplatok, ktorý
bol splatný podľa čl. 3 písm. a) obchodných podmienok. V zmysle bodu 2 písm. j) obchodných
podmienok sa všetky platby započítavali v nasledovnom poradí: 1/ na poplatok za spracovanie úverovej
dokumentácie, 2/ na akékoľvek sumy poistného, 3/ na úrok vrátane úroku z omeškania a zmluvnej
pokuty, 4/ na istinu úveru, 5/ na administratívne poplatky a náklady. Uviedol ďalej, že žalovaná dňa

5.11.2007 čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 4.979,09 eur. Dňa 19.12.2007 uhradila sumu
vo výške 142,90 eur. V zmysle bodu 2 písm. j) obchodných podmienok bola z uhradenej sumy na úrok
započítaná suma vo výške 89,87 eur, na istinu suma vo výške 47,55 eur a na poistenie suma 5,48
eur. Z jednotlivých úhrad žalovanej bola v zmysle bodu 2 písm. j) na istinu započítaná suma v celkovej
výške 1.439,97 eur, čím na istine zostal neuhradený rozdiel vo výške 3.542,12 eur. Ku dňu odstúpenia

od zmluvy predstavoval úrok sumu vo výške 2.336,92 eur. Z úhrad žalovanej bola v zmysle bodu 2
písm. j) obchodných podmienok na úrok započítaná suma vo výške 2.000,33 eur, čím na úroku zostal
neuhradený rozdiel vo výške 336,59 eur. V zmysle bodu 2 písm. f) obchodných podmienok je výška
zmluvnej pokuty 8,30 eur za každú omeškanú mesačnú splátku. Žalovaná sa dostala do omeškania
s úhradou desiatich mesačných splátok, takže výška zmluvnej pokuty je 82,98 eur. Z úhrad žalovanej

nebola na zmluvnú pokutu za omeškané mesačné splátky započítaná žiadna suma. Z prehľadu platieb a
špecifikácie dlžnej sumy vyplynulo, že žalovaná na účet žalobcu uhradila sumu 103.552,- Sk, čím podľa
vyčíslenia žalobcom zostala neuhradená istina v sume 106.709,91 Sk, úroky 10.140,- Sk, poplatky z
omeškania 2.500,- Sk, celková pohľadávka 119.350,- Sk, t.j. 3.961,69 eur. V ďalšom odôvodnení súd
citoval ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanovenie § 497 a

ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, ďalej ustanovenie § 3 ods. 1, 2, ustanovenie § 2
písm. b), ustanovenie § 4 ods. 1, 2 písm. a) až i), ustanovenie § 4 ods. 3, ustanovenie § 5, ustanovenie
§ 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej ustanovenie § 40 ods. 1,
ustanovenie § 37 ods. 1, ustanovenie § 39 a ustanovenie § 517 ods. 2 OZ, ustanovenie § 3 nariadeniavlády SR č. 87/1995 Z.z., ustanovenie § 451, ustanovenie § 457, ustanovenie § 52, ustanovenie §
53 a ustanovenie § 54 OZ. Súd vyhodnotil uzavretú zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy
a spôsobu uzavretia zmluvy ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave

úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Bolo
nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaná
ako spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3.961,69 eur zo zmluvy o osobnom
úvere č. XXXXXXXX zo dňa 5.11.2007, ktorým jeho právny predchodca poskytol žalovanej úver vo

výške 150.000,- Sk, teda t.j. 4.979,09 eur. Z uvedenej sumy predstavuje istinu úveru suma 3.542,12 eur,
úrok z úveru do odstúpenia od zmluvy je vo výške 336,59 eur a výška zmluvných pokút za omeškanie
s platením splátok je 82,98 eur. Z dôvodu omeškania so zaplatením poskytnutého úveru predchodca
žalobcu listom zo dňa 13.5.2010 odstúpil od zmluvy o úvere a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej
sumy do 17.5.2010. Týmto dňom nastala splatnosť celého dlhu. Vzhľadom na uvedené vyslovil súd
záver, že medzi účastníkmi nastal režim bezdôvodného obohatenia uvedeného v § 457 OZ. Podľa

tohto sa zmluva odstúpením zrušuje s účinkami od začiatku, a tým zanikajú práva a povinnosti zo
zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva a účastníci
zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré zachovávajú právo zo zmluvnej pokuty a iných poplatkov, aj napriek odstúpeniu od spotrebiteľskej
zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože ho zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa

Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa,
vrátane platenia zmluvnej pokuty popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami
ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej
medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v OZ. Vo vzťahu k
dojednaniam, ktoré zachovávajú právo na plnenie nad rozsah daný § 457 OZ súd konštatoval, že sú

nevýhodnejšie pre spotrebiteľa, a preto je nutné ich považovať za neplatné pre rozpor so zákonom. Z
vyššie uvedených dôvodov bolo namieste, aby si účastníci vrátili navzájom poskytnuté plnenia podľa §
457 OZ bez akýchkoľvek poplatkov, úrokov a zmluvných pokút, pre rozpor s ustanovením § 37 ods. 1
OZ. Plnenie žiadané nad rámec ustanovenia § 457 OZ preto nemohlo byť priznané. Žalobcovi vzniklo
právo domáhať sa od žalovanej vrátenia bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 OZ, t.j. rozdielu

medzi tým, čo žalovanej poskytol 150.000,- Sk, t.j. 4.979,09 eur, a tým, čo mu žalovaná vrátila 103.552,-
Sk, t.j. 3.437,30 eur, teda sumy 1.541,79 eur. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
uvedenej sumy s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 18.5.2010, t.j. počnúc dňom nasledujúcim
po splatnosti dlhu do zaplatenia, keďže je v omeškaní so zaplatením tejto sumy. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Keďže v danej veci
si žalovaná trovy konania neuplatnila, súd sa jej nárokom na ich náhradu nezaoberal. Žalobca bol v
konaní úspešný len čiastočne, preto súd vyslovil, že ani on nemá nárok na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku sa včas odvolala žalovaná, a to proti výroku, ktorým bola zaviazaná zaplatiť
žalobcovi sumu 1.541,79 eur s príslušenstvom. Keďže sa na pojednávanie 26.6.2013 ospravedlnila a
napriek tomu súd konal, mala za to, že konajúci súd tým, že jej nedal priestor na procesné návrhy, jej
odňal možnosť konať pred súdom. Mala za to, že už vykonané dôkazy konajúci súd nesprávne posúdil.
Pohľadávka žalobcu mala vzniknúť ešte právnemu predchodcovi žalobcu dňa 5.11.2007 v zmysle

uzatvorenej zmluvy o osobnom úvere č. 26848531, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo
výške 4.979,09 eur bezhotovostným prevodom na jej účet. Zmluvné strany sa dohodli, že žalovaná bude
poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi splácať formou 60-tich pravidelných mesačných splátok
vo výške 137,42 eur, počnúc dňom 7.12.2007. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná svoju povinnosť
splácať porušila, preto došlo zo strany právneho predchodcu k zosplatneniu úveru a k odstúpeniu od

zmluvy, a táto skutočnosť mala byť jej oznámená listom zo dňa 13.5.2010 s tým, že bola určená lehota
na plnenie do 17.5.2010. Žalobca však nepreukázal, aby uvedené odstúpenie od zmluvy obsiahnuté
v liste zo dňa 13.5.2010 bolo žalovanej doručené do vlastných rúk. Žalobca teda nepreukázal, aby
nastali právne účinky odstúpenia od zmluvy, a teda nepreukázal jej zánik. Keďže žalovanej postupom
súdu bolo odňaté právo konať pred súdom, nemohlo byť dokazovanie vykonané tak, aby súd mohol

spravodlivorozhodnúť.Žalovanásúčasnevznieslanámietkupremlčaniauplatnenejpohľadávky.Navrhla
s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p. napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie.8. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovanej uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového
súdu a ponecháva odvolanie žalovanej na rozhodnutí odvolacieho súdu. K vznesenej námietke
premlčania uviedol, že táto nie je dôvodná.

9. Súd prvého stupňa opravným uznesením opravil výrok rozsudku č.k. 1C/34/2012-112 v druhom
odseku tak, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.419,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
od 18.5.2010 do zaplatenia zamietol. Aj proti tomuto uzneseniu podala žalovaná odvolanie s tým, že
neboli splnené podmienky pre vydanie tohto opravného uznesenia. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

10. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP prejednal odvolanie žalovanej podľa
príslušných ustanovení O.s.p.. Podľa uvedeného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok
nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovanej bolo podané 16.9.2013. S ohľadom na princíp

legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej podľa
právnej úpravy účinnej v čase jeho podania.

11. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 a § 214 ods.
2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. Súd prvého stupňa správne

zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere dňa
5.11.2007. Správne zistil aj to, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.6.2010 právny predchodca
žalobcu pohľadávku z uvedenej úverovej zmluvy postúpil na žalobcu. Dôvodná však bola námietka
žalovanej, že odstúpenie od zmluvy uskutočnené listom zo dňa 13.5.2010 nebolo jej doručené. Na výzvu
odvolacieho súdu žalobca potvrdil, že preukaz o doručení tohto listu žalovanej nemá a nemôže súdu

predložiť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na judikatúru, ktorá rieši otázku odstúpenia od zmluvy
(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo/924/2001), v zmysle ktorej, ak oprávnená strana tvrdí, že
odstúpila od zmluvy, je na nej, aby preukázala, že tento jej prejav vôle došiel do dispozičnej sféry druhej
strany. Žalobca nepreukázal, že odstúpenie od zmluvy sa dostalo do dispozičnej sféry žalovanej, a preto
nepreukázal ani to, že by došlo k odstúpeniu od zmluvy. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca uplatnil

nároky zo zrušenej zmluvy, a teda ak zrušenie zmluvy nemôže preukázať, mohol by uplatňoval len
nároky zo zmluvy o úvere. Nároky zo zmluvy sú však iným nárokom (muselo by dôjsť k zmene žaloby),
o ktorom by odvolací súd v zmysle § 140, § 296 a § 371 CSP nemohol rozhodnúť. Podľa uvedených
ustanovení, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo, alebo sa uplatňuje iné právo.
Zmenou žaloby je i podstatná zmena, alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

Zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. Žalobu nemožno
v odvolacom konaní meniť.

12. Na základe týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
vo výške o povinnosti žalovanej plniť tak, že návrh žalobcu na zaplatenie sumy 1.541,79 eur s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne od 18.5.2010 do zaplatenia zamietol. Odvolací súd odmietol odvolanie
žalovanej proti opravnému uzneseniu, pretože týmto nie sú dotknuté žiadnej jej práva. Právo odvolania
prislúcha len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená v jeho právach určitá ujma.
Opravným uznesením žiadna ujma žalovanej spôsobená nebola. Odvolací súd v zmysle § 218 ods. 1
písm. b) O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

13. V odvolacom konaní žalovaná neuplatnila náhradu trov konania, ani jej žiadne nevznikli, preto
odvolací súd jej túto nepriznal.

14. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).