Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14Pc/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117207601
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka XXXHalmešová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4117207601.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľa: Y. X., nar.

X.X.XXXX, bytom Y. XXX, proti osobám oprávneným z výživného: 1/ Y. X., nar. XX.X.XXXX, bytom B. -
O.. A. V. XX, 2/ T. X., nar. X.X.XXXX, bytom B. - O.. A. V. XX, zastúpený matkou W. X., bytom B. - O..
A. V. XX, 3/ P. X., nar. XX.X.XXXX, bytom B. - O.. A. V. XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu v Nitre č.k. 15C/93/03-17 zo dňa 15.7.2003 tak, že zrušuje
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa Y. X., nar. X.X.XXXX na synov Y. X., nar. XX.X.XXXX, T. X., nar.
X.X.XXXX a P. X., nar. XX.X.XXXX, počnúc dňom 1.5.2017.
V ostatných častiach zostáva rozsudok Okresného súdu v Nitre č.k. 15C/93/03-17 zo dňa 15.7.2003

nezmenený.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 10.3.2017 domáhal, aby
súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči synom - osobám oprávneným z výživného v 1 - 3
rade. Návrh odôvodnil tým, že synovia Y. a P. sú už zamestnaní a syn T. je poberateľom invalidného
dôchodku a je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.
2/ Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že čo sa týka T. X. trvá na tom, aby aj voči nemu bola zrušená
vyživovacia povinnosť, lebo je už dospelý. Nezarába toľko, aby ho mohol ďalej podporovať. On stále

vyživovaciu povinnosť plní voči všetkým trom synom, posiela im 100 eur na účet bývalej manželky.
Vyživovaciapovinnosťbolaupravenánaposledyrozsudkom15C/93/03stým,žemalplatiťcelkovo 5400
Sk, čo by bolo 175 eur. Potom, keď sa mu znížil príjem, tak v roku 2013 sa dohodli, že bude prispievať
len sumou 100 eur a tou prispieva doteraz napriek tomu, že synovia pracujú.
3/ Zástupkyňa osoby oprávnenej z výživného v 2/rade na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ platil
na synov do februára 2013 sumou 175 eur. Keďže najstarší syn začal pracovať, tak od apríla 2013
platil 150 eur. Potom sa v novembri 2013 dohodli na sumu 100 eur, keďže aj druhý syn začal pracovať.

Navrhovateľ sa nikdy nebránil vyživovacej povinnosti voči synovi T., vedel ako na tom zdravotne je, aj
keď synov po celý čas od rozvodu nijako nekontaktoval, ani sa o nich nezaujímal. Syn T. ukončil strednú
školu v roku 2013. Najskôr bol evidovaný na úrade práce, nakoľko chcel pracovať v chránenej dielni.
Keďže je zdravotne postihnutý a mohol by si nájsť iba ľahšiu administratívnu prácu, postih bol určený na
45%, bol mu priznaný čiastočný invalidný dôchodok po dovŕšení 18 rokov. Snaží sa privyrobiť tým, že
roznáša letáky s čím si zarobí približne 30 až 40 eur. On ani nie je evidovaný na úrade práce, nakoľko
pre neho to nemá význam. Tie ponuky pre zdravotne postihnutých v rámci B. sú veľmi slabé.

4/ V predmetnej veci vykonal súd dokazovanie a to výsluchom navrhovateľa, zástupkyne osoby
oprávnenej z výživného v 2/rade, oboznámil sa s listinnými dôkazmi -návrhom, potvrdením Sociálnej
poisťovne, vyjadrenie osôb oprávnených z výživného v 1 a 3/rade , pripojený spis OS Nitra sp. zn.
15C/93/2003 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:5/ Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 15C/93/03- 17 zo dňa 15.7.2003 bol navrhovateľ zaviazaný
prispievať na výživu maloletých detí X.: Y. sumou 2000,-Sk, T. sumou 1900,-Sk a P. sumou 1500,-Sk.
6/ Osoby oprávnené z výživného v 1 a 3/rade sa písomne vyjadrili, že nemajú výhrady k návrhu na

zrušenie vyživovacej povinnosti, obaja sú zamestnaní a pracujú.
7/ Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 26.4.2017, T. X. je poberateľom invalidného dôchodku
vo výške 151 eur mesačne.
8/ Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine (ďalej len zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
9/ Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú samé schopné sa živiť (zarábať

si). Veková hranica 18 rokov má význam len z procesného hľadiska v tom zmysle, že do dosiahnutia
plnoletosti možno začať konanie vo veciach výživného aj bez návrhu, po dovŕšení plnoletosti iba
na návrh. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi
rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať
sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené potreby a záujmy, majetkové pomery a podobne.

Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov,
uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti
jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej
činnosti a pod. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť
dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu) sa akceptuje štúdium.

Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne
sa živiť sú dané podmienky ukončením štúdia toho istého stupňa a z toho hľadiska nepovažovala za
relevantné ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Vychádza sa
z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania.
10/ Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti

navrhovateľa ako otca na synov ako osoby oprávnené z výživného v 1/ - 3/ rade je dôvodný. Osoby
oprávnené z výživného v 1/ a 3/ rade sa k návrhu písomne vyjadrilôi a súhlasili s ním, nakoľko obaja
už pracujú. Čo sa týka osoby oprávnenej z výživného v 2/ rade T. X., bolo preukázané, že tento je
poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 151 eur mesačne. Podľa vyjadrenia jeho
matky a zástupkyne v konaní, strednú školu ukončil v roku 2013 a okrem čiastočného invalidného

dôchodku sa snaží privyrobiť tým, že roznáša letáky, čím si zarobí približne 30 až 40 eur. Súd dospel k
záveru, že osoba oprávnená z výživného v 2/ rade ďalej nespĺňa predpoklady na vyživovaciu povinnosť
zo strany otca, keďže v súčasnosti už nepokračuje v ďalšom štúdiu, to znamená, že sa nepripravuje na
svoje budúce povolanie. Keďže je zdravotne postihnutý, bol mu priznaný invalidný dôchodok, ktorý má
čiastočne nahrádzať príjem. Zároveň sa tento snaží zvýšiť brigádnickou prácou. Súd preto konštatuje,

že syn navrhovateľa je schopný sa sám živiť, i keď v obmedzenej miere vzhľadom na zdravotné
postihnutie, ktoré je však kompenzované prispievaním zo strany štátu a navyše pre nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením štúdia. Na základe vyššie uvedeného
súd návrhu navrhovateľa vyhovel a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na synov Y. X., nar.
XX.X.XXXX, T. X., nar. X.X.XXXX a P. X., nar. XX.X.XXXX, počnúc dňom 1.5.2017. Zároveň tým súd

zmenil v uvedenej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti rozsudok Okresného súdu v Nitre č.k.
15C/93/03-17 zo dňa 15.7.2003.
11/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.