Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/376/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614215766
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614215766.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v spore žalobkyne D. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom E. 292, zast. G.. D. D., advokátkou, so sídlom U., S. 6, proti žalovanej E., s.r.o., so sídlom Y.,
E. XX, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku 5C 85/2014-97 zo 17.5.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov

uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 31.10.2012 je neplatná a žalovanej uložil povinnosť
nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 416,73 € na účet právnej zástupkyne žalobkyne, v lehote do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Posledným výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť na účet súdu
súdny poplatok vo výške 99,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vec súd právne posúdil v súlade so zásadami ochrany práv spotrebiteľa podľa ustanovení § 52 a

nasl., § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 2 a 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, § 9 ods. 1, 2, § 11 od. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a § 80 O.s.p. a žalobou uplatnený nárok považoval za opodstatnený, poukazujúc na výsledky
vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, že v danom prípade žalobkyňa preukázala naliehavý
právny záujem na požadovanom určení tým, že žalovaná reálne realizovala zabezpečovací prostriedok
- dohodu o zrážkach zo mzdy, čím dochádza bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu k zásahu do majetkovej
sféry žalobkyne, pričom jej zamestnávateľ bude musieť rešpektovať uzatvorenú dohodu a vykonávať

zrážky zo mzdy žalobkyne a žalovaná sa môže na jej úkor takto bezdôvodne obohacovať, a zmeny
tohto stavu sa žalobkyňa iným spôsobom ako žalobou na súde domôcť nemôže. Dospel k záveru, že
dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi účastníkmi v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka v
deň podpisu zmluvy o úvere 31.10.2012 a obsiahnutá na osobitnej listine, je zmluvnou podmienkou
spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne
ako spotrebiteľky tým, že ako zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva
spotrebiteľa aj za predpokladu, že uvedené nároky si dodávateľ uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp.

neplatných právnych úkonov. Z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako
neprijateľnú, a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka, a preto žalobe ako dôvodnej vyhovel.3. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu žalobkyni, ktorá mala
v konaní plný úspech. Trovy konania pozostávajú z piatich úkonov právnej služby v sume 292,34 € a
náhrady cestovných výdavkov a za stratu času, spolu náhrada trov právneho zastúpenia v sume 416,73

€.

4. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní od platenia súdnych poplatkov oslobodená v zmysle §
4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok 99,50 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

5. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. K dohode o zrážkach zo mzdy uviedla, že inštitút
zrážok zo mzdy upravuje § 551 Občianskeho zákonníka a predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci
veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na základe ich
dobrovoľnosti. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu,
na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka.

Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň
prispieva k stabilite týchto vzťahov. Pochybovanie o opodstatnenosti tohto inštitútu je preto podľa
žalovanej neprípustné. Žalovaná v žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením súdu, že dohoda o zrážkach
zo mzdy uzatvorená dňa 31.10.2012 je neplatná. Uviedla, že dohoda predstavuje samostatný dokument,
ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje uspokojenie

svojej pohľadávky. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný
charakter, nie je vylúčená. Dohoda predstavuje samostatný dokument a je v súlade so zákonom o
ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky
alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Z rozsudku nie je zrejmé, že by

žalobkyňa preukázala, že nebola o následkoch uzavretia tejto dohody osobitne poučená. Dohoda bola
uzavretá písomne medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovanou ako veriteľkou ako prostriedok na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Dohoda obsahuje tiež súhlas
dlžníčky s tým, aby sa jej zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľky,
pričom tieto zrážky sa nevykonávajú vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 Občianskeho

zákonníka. Zdôraznila, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola so žalobkyňou individuálne dojednaná, preto
považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za platnú. Okrem toho má za to, že žalobkyňa nemá ani naliehavý
právny záujem na požadovanom určení a citovala ust. § 80 písm. c) O.s.p., v zmysle ktorého žalobkyňu
zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo
práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Podľa názoru žalovanej žalobkyňa

nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný
a správny, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi účastníkmi je zmluvnou podmienkou
spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože

spotrebiteľ je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo svojej mzdy
na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, a teda ide o tzv.
mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník preto tieto zrážky
nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia,
ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Z tohto dôvodu moc nad jeho majetkom je koncentrovaná

v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho
postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje žalovanej ako
veriteľke priamo právny priestor na postihnutie jej majetku, a to vrátane plnení z neprijateľných
zmluvných podmienok, prípadne plnenie v rozpore s kolíznymi ustanoveniami zákona. Dohoda o
zrážkach zo mzdy je teda zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a

povinnostiach v neprospech žalobkyne a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže
žalobkyňa bola už v čase vzniku úverovej zmluvy nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale
na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky sícemôže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom
posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z
dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Uviedla, že na určení

neprijateľnostizmluvnýchpodmienokmánaliehavýprávnyzáujem,pretožesimieniuplatniťajprimerané
finančné zadosťučinenie, ktoré predpokladá úspech spotrebiteľa v súdnom konaní. Naliehavý právny
záujempredpokladávýslovneaj§153ods.4OZ.Zdôraznila,žezust.§3zákonač.250/2007Z.z.priamo
vyplýva oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa určovacou žalobou neprijateľnosti zmluvných podmienok
bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Ide o dôsledok zákonom

stanovenej ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vzhľadom na to, že
prvoinštančný súd vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, navrhla žalobkyňa, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia v odvolacom konaní.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa
20.4.2017 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je vecne

správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Žalovaná podávala odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

9. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

10.Podľa§387ods.2CSPaksaodvolacísúd vcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s
dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie
nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 133 až § 135 O. s. p.) alebo že by na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. Odvolateľka neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre ňu ako
žalovanú privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť
vecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudkuzhľadiskazistenýchskutočností(skutkovéhostavu)aprávneho

posúdenia veci. Odvolacie námietky žalovanej boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej
inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci.

13. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie o uplatnenom nároku.

14. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi dňa 31.10.2012 za účelom
zabezpečenia uspokojenia pohľadávky žalovanej z úverovej zmluvy uzavretej dňa 31.10.2012 č.702800911. Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou štandardných zmluvných podmienok v rámci
formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá napriek požiadavke dôvery spôsobovala nevyváženosť v
právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy v neprospech žalobkyne ako

spotrebiteľky. Aj podľa názoru odvolacieho súdu ide o zmluvnú podmienku neprijateľnú, uzavretú v
rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s právom Európskej únie (Smernica Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), i ustálenou judikatúrou
Súdneho dvora EÚ, ktorú zákon sankcionuje neplatnosťou, a preto žalobca ako spotrebiteľ ňou nie je
viazaný (§ 39, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

15. Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaná uviedla v odvolaní v rámci uplatnených odvolacích dôvodov
a svojej obrany, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska
skutkových a právnych záverov, na ktorých je rozhodnutie založené. Na zdôraznenie vecnej správnosti
preskúmavaného rozsudku i k odvolacím námietkam žalovanej možno doplniť, že v ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak
ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také,

s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah (§ 53 ods. 2 OZ). Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Uvedené zásady sa vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej
povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.).
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudky

Oceáno Group Editorial a Salvat Editores C- 240/98 až C-244/98, Elisa Maria Mostaza Claro C-
168/05, Pannon GSM Zrt. C- 243/08 a vec Asturcom C- 40/08 a ďalšie), v ktorej sa zdôrazňuje, že
systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej aj „smernica“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň

informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené (navrhnuté) vopred
predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, a vzhľadom na predmetné
nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán článok 6 ods. 1 smernice stanovuje, že nekalé podmienky
nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza systém
ochrany zavedený smernicou, pritom odôvodňujú povinnosť vnútroštátneho súdu ex offo (z úradnej

moci) posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, a taktiež povinnosť súdu zabezpečiť, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (čl. 6 ods. 1

Smernice 93/13/EHS).

16.Jepretonesporné,žeajvposudzovanejveciprislúchalosúduposúdiť,čidohoduozrážkachzomzdy
možno kvalifikovať ako neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku v úverovej zmluve uzavretej medzi
žalovanou ako veriteľkou a žalobkyňou, ktorá pri uzavretí zmluvy aj podľa názoru odvolacieho súdu

nepochybne mala postavenie spotrebiteľky v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 2 písm.
a/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na všetky
zákonné kritériá súd správne považoval úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi dňa 31.10.2012 za
zmluvu spotrebiteľskú (o spotrebiteľskom úvere), a uplatnený nárok v právnom vzťahu založenom touto
zmluvou správne posúdil podľa relevantných právnych noriem v oblasti spotrebiteľského práva.

17. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať uspokojenie pohľadávok žalovanej z uzavretej
zmluvyospotrebiteľskomúvere,poskytuježalovanejakoveriteľkepriamoprávnypriestorprepostihnutie
majetku žalobkyne, a to vymáhaním okrem (nad rámec) dlžnej sumy istiny úveru a zákonných nárokov
(príslušenstva) - aj tých plnení v jej prospech, ktoré sa zakladajú na prípadných neprijateľných

podmienkach uvedených v spotrebiteľskej zmluve, čím reálne dochádza k narušeniu smernicou
sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobkyne ako spotrebiteľky.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok upravený v § 551 Občianskeho
zákonníka sa totiž od ostatných zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že uspokojenie pohľadávkyveriteľa nielen zabezpečuje, ale súčasne ide o prostriedok splácania veriteľovej pohľadávky. Účinnosť
dohody nastáva okamihom jej predloženia platiteľovi mzdy dlžníka (jeho zamestnávateľovi), keď na jej
základe sa pohľadávka veriteľa postupne uspokojuje vykonávanými zrážkami zo mzdy dlžníka, ktoré

zamestnávateľ pravidelne vypláca veriteľovi, a to až do úplného zaplatenia veriteľovej pohľadávky,
pričom nie je vylúčené, že takto by platiteľ mzdy dlžníka mohol realizovať (zraziť z jeho mzdy) aj
neprípustné plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Výška vymáhanej
pohľadávky (vrátane jej príslušenstva) je totiž založená iba na subjektívnej predstave veriteľa, a nie
na objektívnom (komplexnom) posúdení a vyhodnotení obsahu spotrebiteľskej zmluvy a prípadnej

nekalej povahy zmluvných podmienok v nej obsiahnutých po (ex offo) preskúmaní súdom, v súlade so
zákonnými požiadavkami ochrany spotrebiteľa stanovenými vnútroštátnymi zákonmi a Smernicou Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

18. So zreteľom na uvedené neobstojí obrana žalovanej a jej námietky uvedené v odvolaní, že súd
prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve uzavretej medzi

účastníkmi dňa 31.10.2012 ako neprijateľnú, a tým aj absolútne neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle
§ 53 Občianskeho zákonníka.

19. Z vyššie uvedených dôvodov za nesprávny treba považovať aj názor žalovanej, že žalobkyňa nemá
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

20. Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v
ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody
môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky
z jej mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti

tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý
právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobkyňa a jej majetková sféra je v ohrození neprimeranej
výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaná svojím jednostranným rozhodnutím.
Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež naliehavý

právny záujem na požadovanom určení vyplýva.

21. Keďže žalovanou uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci neboli preukázané, odvolanie
nemožno považovať za opodstatnené, a preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo
vyhovujúcom výroku o veci samej(§ 387 ods. 1, 2 CSP), ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania

ako vecne správny.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd teda rozhodol len o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

23. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal plnú náhradu trov
odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie

je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).