Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 4C/235/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415206660
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozefína Králová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1415206660.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci žalobcu: E.. H. H., nar.

XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XXXX/XG, L., proti žalovaným: 1/ Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava, IČO: 00 603 481, sídlo Primaciálne nám. 1 Bratislava, 2/ STRABAG Pozemné a inžinierske
staviteľstvo s. r. o., IČO: 31 355 161, sídlo Mlynské nivy 61/A, Bratislava, zastúpený: Valko Marián &
partners, s. r. o., IČO: 35 916 192, sídlo Porubského 2, Bratislava, o určenie vlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Súd žalovanému 1/ priznáva náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %.

III. Súd žalovanému 2/ priznáva náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %.

IV. Súd Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 603 147, sídlo Vajanského nábr. 3, Bratislava,
priznáva náhradu trov konania v časti predbežného opatrenia v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.04.2015 sa žalobca ako obyvateľ hlavného mesta SR Bratislava
na základe § 9b zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov obce domáhal
určenia, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci Bratislava -

mestská časť Staré Mesto, katastrálne územie Staré Mesto, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX
ako pozemok parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, o výmere XXXX m2, druh pozemku ostatné
plochy, a nehnuteľností, a v obci Bratislava - mestská časť Dúbravka, katastrálne územie Dúbravka,
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky parcely registra „C“, parc. č. XXX/X o výmere
XXXX m2, druh pozemku ostatné plochy, parc. č. XXX/X, o výmere 3805 m2, druh pozemku ostatné
plochy, a parc. č. XXX/XX, o výmere XXXX m2, druh pozemku ostatné plochy, (ďalej len „pozemky
žalovaného 1/“) a žalovaný 2/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v obci Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, katastrálne územie Staré Mesto, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX
ako pozemok parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, o výmere 3413 m2, druh pozemku ostatné plochy
(ďalej len „pozemok žalovaného 2/“). Žalobu odôvodnil tým, že dňa 6.3.2014 Mestské zastupiteľstvo
žalovaného 1/ uznesením č. XXXX/XXXX zo 06.03.2014 (ďalej len „uznesenie žalovaného 1/“) schválilo
ako prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 9a ods. 8 písm. e) zákona Slovenskej národnej rady
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMO“) zámenu pozemku
žalovaného 2/ za pozemky žalovaného 1/ bez finančného vyrovnania, s určením ďalších podmienok,

za ktorých sa zámena má realizovať. Dôvod hodný osobitného zreteľa spočíval jednak v docielení
záchrany parčíka na L. ulici v L. (pozemok žalovaného 2/) a jednak vo vybudovaní kultivovaného
oddychového priestoru s rozsiahlymi zelenými plochami najmä pre obyvateľov Dúbravky, ktorý mal
vybudovať žalovaný 2/ na pozemkoch žalovaného 1/ nachádzajúcich sa v mestskej časti Bratislava- Dúbravka v rozsahu min. 5 000 m2 a následne previesť bezodplatne do vlastníctva žalovaného 1/,
ktorý ho zverí do správy mestskej časti Bratislava - Dúbravka. Zámenná zmluva medzi žalovanými
bola uzavretá XX.XX.XXXX, v ten istý deň bola aj zverejnená na webovom sídle žalovaného 1/.

Účinnosť nadobudla 18.04.2014. Vklad vlastníckeho práva bo povolený Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom, dňa XX.XX.XXXX. Žalobca tvrdí, že k tomuto prevodu došlo v rozpore so ZMO,
pretože neboli splnené formálne, resp. materiálne podmienky pre dispozíciu s majetkom podľa § 9a
ods. 8 ZMO. Žalovaný 1/ teda mohol nakladať so svojim majetkom jedine niektorým zo spôsobov
uvedených v § 9a ods. 1 ZMO. Realizáciou zámeny došlo k zmenšeniu majetku žalovaného 1/ bez

primeranéhoprotiplneniaazokolnostízámenynemožnovyvodiťexistenciudôvoduhodnéhoosobitného
zreteľa v zmysle § 9a ods. 8 písm. e) ZMO tak, ako to predpokladá uznesenie žalovaného 1/. Zámennú
zmluvu pokladá za neplatný právny úkon, pretože pri jej uzavretí absentovala vôľa žalovaného 1/,
ktorá je základným predpokladom platného právneho úkonu a ktorá v prípade obce ako subjektu sui
generis (verejnoprávnej korporácie) sa tvorí a prejavuje spôsobom upraveným príslušnými právnymi
predpismi. Žalobca ekonomickú nevýhodnosť zámeny pre žalovaného 1/ vyvodzuje z rozdielu ceny

pozemkov, ktoré boli predmetom zámennej zmluvy. V dôvodovej správe k návrhu na schválenie
zámeny sa uvádza, že podľa znaleckého posudku č. XX z XX.XX.XXXX vypracovaného znalcom A.. A.
Kropáčom bola skutočná cena pozemkov žalovaného 2/ 112,93 €/ m2. Znalec bol zároveň požiadaný
aj o informatívny odhad všeobecnej hodnoty 1 m2 pozemku žalovaného 2/ v prípade, ak by nedošlo k
zmene územného plánu žalovaného 1/ a pozemok žalovaného 2/ by bolo možné zastavať v súlade s už

zrušenými územnými a stavebnými rozhodnutiami, z ktorých žalovaný 2/ vyvodzoval svoje presvedčenie
o oprávnenosti realizovať na týchto pozemkoch výstavbu. Táto potenciálna cena bola stanovená na
519,48 €/ m2. Pri celkovom zhodnotení ekonomickej výhodnosti zámeny dôvodová správa bez bližšieho
odôvodnenia vychádza z hodnoty pozemku žalovaného 2/ určenej na základe potenciálnej ceny, čoho
výsledkom je veľmi skreslené ekonomické zhodnotenie zámeny z pohľadu žalovaného 1/, a to kladný

výsledok v sume 135 915, 46 €. Žalobca má za to, že sa malo vychádzať nie z potenciálnej ceny,
viazanej na také skutočnosti, ktoré vzniknú až v budúcnosti, pričom ich samotný vznik a kvalita sú v
súčasnosti otázne, ale zo skutočnej ceny pozemkov žalovaného 2/, zohľadňujúcej objektívny, skutočný
stav, čím by ekonomické hodnotenie zámeny z pohľadu žalovaného 1/ predstavovalo zápornú sumu
- 1 251 639,69 €. Skutočná hodnota pozemkov žalovaného 1/ výrazne prevyšuje skutočnú hodnotu

pozemku žalovaného 2/, a preto ich prevod na základe zámennej zmluvy je v rozpore s povinnosťou
obce svoj majetok zhodnocovať, zveľaďovať a vo svojej celkovej hodnote nezmenšený zachovať. Ďalej
žalobca uviedol, že hoci sa v zámennej zmluve ani v dôvodovej správe k jej návrhu výslovne neuvádza,
dá sa z nich vyvodiť, že pri uzavretí zmluvy v nej zmluvné strany zohľadnili aj údajný nárok žalovaného
2/ na náhradu bližšie nešpecifikovanej škody, bez uvedenia právneho dôvodu vzniku tohto záväzku,

vysporiadania sa s dôvodnosťou tohto nároku, tento nárok je len vyčíslený bez bližšej špecifikácie.
Žalobca má za to, že ak aj nie je tento nárok celkom nedôvodný, je aspoň pochybný, čo vyplýva zo
skutočnosti, že žalovaný 2/ podal žiadosť MS SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Týmto postupom by si žalovaný 2/ mohol uplatniť svoj tvrdený nárok
jedine len proti Slovenskej republike, nie proti žalovanému 1/. Uplatnenie tohto nároku žalobou nemôže

mať nijaký vplyv na majetkové postavenie žalovaného 1/, a to ani v prípade, že by žalovaný 2/ bol s ním v
súdnom spore úspešný, pretože povinným by bola Slovenská republika, ktorá by si následne svoj nárok
na regresnú náhradu mohla uplatniť jedine proti mestskej časti Bratislava - Staré mesto, ktorá vo veciach
žalovaného 2/ rozhodovala ako príslušný stavebný úrad, alebo proti príslušnému krajskému stavebnému
úradu.Zuvedenéhovyplýva,ženeexistujepríčinnásúvislosťmedziúdajnýmnárokomnanáhraduškody

žalovaného2/asamotnýmžalovaným1/,apretožalovaný1/nemalprihodnoteníhospodárnostizámeny
zohľadňovať údajnú hrozbu súdneho sporu o tomto nároku, keďže sa ho vôbec netýka. Navyše MS SR
v rámci predbežného prerokovania tento nárok pre absenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody
žalovaného 2/ a rozhodnutiami príslušných správnych orgánov uznalo za nedôvodný. Keďže v prípade
zámennej zmluvy neexistuje dôvod hodný osobitného zreteľa, a teda ani dôvod na postup podľa § 9a

ods. 8 ZMO, uznesenie žalovaného 1/ je neplatné. Žalovaným 1/ deklarované dôvody hodné osobitného
zreteľaneobstoja,pretožedefinitívnazáchranaparčíkuL.nezávisíodskutočností,čijevlastníkomtýchto
pozemkov žalovaný 1/ alebo žalovaný 2/, ale rozhodujúci je územný plán Bratislavy, ktorý v zmysle
stavebného zákona obstaráva práve žalovaný 1/ ako orgán územného plánovania. Taktiež dôvod, že
realizáciou zámeny sa predíde súdnemu sporu o náhradu škody žalovaného 2/, neobstojí pre uvedené

skutočnosti. Žalobca teda pokladá zámennú zmluvu zo dňa 17.04.2014 za neplatnú z dôvodu, že pri
tomto úkone neexistovala zákonným spôsobom vyjadrená a prejavená vôľa žalovaného 1/ uzavrieť
zámennú zmluvu, a z dôvodu, že odporuje zákonu.2. Zároveň so žalobou podal žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia zákazu nakladania so
žalovanými nehnuteľnosťami a výkonu terénnych úprav. O návrhu na nariadenia predbežného opatrenia
rozhodolsúduznesenímč.k.4C/235/2015-100zodňa04.06.2015,ktorýmhonariadil.Protiuzneseniuo

nariadení predbežného opatrenia podali žalovaní odvolanie, na základe ktorého odvolací súd uznesenie
o nariadení predbežného opatrenia zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal danosť dôvodu na nariadenie predbežného
opatrenia a nepreukázal ani aktívnu legitimáciu v konaní na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré
je závislé od ďalšieho dokazovania.

3. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že tvrdenie žalobcu o neplatnosti uznesenia žalovaného
1/ neobstojí, pretože súd sa v tomto konaní nemôže zaoberať otázkou zákonnosti uznesenia, pričom
sa jeho zákonnosťou zaoberala už Generálna prokuratúra SR a prijatie uznesenia nevyhodnotila ako
postup v rozpore so ZMO. Zámenná zmluva spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti a jej
uzavretiu predchádzal postup v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Ustanovenie § 9a ods. 8

písm. e) ZMO upravuje zákonnú výnimku z 9a ods. 1 ZMO, ktorou je upravený špeciálny prípad,
kedy dôvody osobitného zreteľa môžu prevážiť nad povinnosťami obce vyplývajúcimi z § 7 ods. 1 a
2 ZMO a § 8 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZOZ“). Zákonodarca mal na zreteli skutočnosť, že zachovanie celkovej hodnoty majetku obce
nemusí byť prvoradým kritériom pri nakladaní s majetkom príslušnej obce, najmä v prípade, ak výhody

získané pri nakladaní so svojim majetkom prevyšujú záujem obce na zachovaní celkovej ekonomickej
hodnoty majetku obce. Výnimočnosť prípadov podľa § 9a ods. 8 písm. e) ZMO podmienil zákonodarca
zvýšenými nárokmi na prijatie rozhodnutia pri prevodoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného
zreteľa, ktoré je potrebné prijať 3/5 väčšinou všetkých poslancov. Uznesenie mestského zastupiteľstva
prijaté potrebnou väčšinou hlasov poslancov, ktoré bolo následne zákonným spôsobom zverejnené,

predstavuje platný a záväzný prejav vôle mesta. Posúdiť otázku, či v danom prípade ide o prípad hodný
osobitného zreteľa, tak prináleží výlučne riadne zvoleným poslancom mestského zastupiteľstva, ktorí
túto otázku pri svojom rozhodovaní vzali do úvahy a rozhodli, že sa jedná o prípad hodný osobitného
zreteľa a zámenu a uzavretie zámennej zmluvy schválili. Takéto rozhodnutie môže byť predmetom
skúmania súdom jedine v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon, konkrétne zákon č. 153/2001 Z. z. o

prokuratúre, pričom takúto žalobu je oprávnený podať jedine prokurátor, ak je rozhodnutie nezákonné.
Žalobca navyše nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby podľa § 9a ods. 1 ZMO, ktorá je
priamo podmienené konkrétnou formou prevodu vlastníckeho práva obce na tretiu osobu, a to len ak
bol prevod realizovaný niektorým z troch prípadov podľa § 9a ods. 1 ZMO.

4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovanou osobou
na podanie žaloby, pretože nedošlo k prevodu majetku obce na základe verejnej obchodnej súťaže,
dražbou alebo priamym predajom, ale na základe zámeny ktorá sa uskutočnila ako prípad hodný
osobitného zreteľa, t. j. takou formou, ktorá nezakladá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby podľa § 9b
ZMO. Pri prevode majetku z tohto dôvodu taktiež nemusí byť splnená podmienka, že tento prevod je

nutné uskutočniť najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa osobitného
predpisu. Vyhotovenie znaleckých posudkov na ocenenie nehnuteľností na účely prevodu majetku z
dôvoduhodnéhoosobitnéhozreteľaidetedanadrámeczákona.Vozvyškuboljehovyjadrenieobsahovo
totožné s vyjadrením žalovaného 2/.

5. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie v zmysle § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), na ktorom po vykonaní dôkazov zistil nasledovný skutkový stav:

Uznesením č. 1427/2014 zo dňa 06.03.2014 schválilo potrebnou 3/5 väčšinou mestské zastupiteľstvo
žalovaného1/akoprípadhodnýosobitnéhozreteľavzmysle§9aods.8písm.e)ZMOzámenupozemku

žalovaného 2/ za pozemky žalovaného 1/, s odôvodnením dôvodu osobitného zreteľa. Následne dňa
XX.XX.XXXX uzavreli žalovaný 1/ a žalovaný 2/ zámennú zmluvu v zmysle uvedeného uznesenia, ktorá
bola v ten deň zverejnená na webovom sídle žalovaného 1/ a nadobudla účinnosť dňa XX.XX.XXXX, a
na základe ktorej vykonal kataster vklad vlastníckeho práva ku dňu XX.XX.XXXX.

6. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 9a ods. 1 ZMO ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva majetku obce sa musia
vykonaťa) na základe obchodnej verejnej súťaže,
b) dobrovoľnou dražbou
c) priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa

osobitného predpisu.

Podľa § 9a ods. 8 písm. e) ZMO ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nepoužijú pri prevode majetku obce, a
to pri prevodoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorých obecné zastupiteľstvo
rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený;

zámer previesť majetok týmto spôsobom je obec povinná zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním
prevodu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, ak ju má
obec zriadenú, pričom tento zámer musí byť zverejnený počas celej tejto doby.

Podľa § 9b ods. 1, ods. 2 ZMO fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti
právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak

prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym
predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, okrem prípadov, keď tento zákon iný
spôsob prevodu pripúšťa.
Žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva
z majetku obce na nadobúdateľa.

7. Žalobca sa domáhal určenia vlastníctva nehnuteľností, ktoré boli predmetom zámennej zmluvy
uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, a ktorú považoval za neplatnú z dôvodov vyššie
uvedených.Svojuaktívnulegitimáciuvyvodzovalz§9bods.1ZMOakofyzickáosobastrvalýmpobytom
v obci. Vychádzajúc z dikcie § 9b ods. 1 ZMO možno konštatovať, že žalobou podľa cit. ust. sa môže

žalobcadomáhaťnasúdeurčeniavlastníctvaobcekmajetku,ktorýbolobcouprevedenýnatretiuosobu,
s výnimkou prevodu majetku obce realizovaného niektorým spôsobom podľa § 9a ods. 1 písm. a) až
c) ZMO alebo iného spôsobu prevodu majetku obce, ktorý ZMO pripúšťa, t. j. aj pri dotknutom prevode
majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý podľa § 9a ods. 8 písm. e) ZMO pripúšťa ako
výnimku z § 9a ods. 1 ZMO. Uvedený výklad podporuje aj uznesenie Ústavnoprávneho výboru NR SR č.

615zo14.04.2009,ktorýmbolonavrhnutédoplniťzákonč.258/2009Z.z.,ktorýmbolZMOnovelizovaný,
o predmetné ustanovenia, podľa ktorej: „Návrh ustanovenia § 9b zavádza aktívnu legitimáciu na určenie
neplatnosti právneho úkonu alebo určenie vlastníctva obce pre obyvateľov obce alebo podnikateľa
so sídlom v Slovenskej republike. Vzhľadom na závažnosť sankcie v podobe neplatnosti právneho
úkonu sa rozšírenie aktívnej legitimácie na uvedené kategórie vzťahuje iba na prípady najzávažnejšieho

porušenia povinností vyplývajúcich z § 9a tohto zákona. Ide o neaplikovanie tých inštitútov pri prevode
a prechode hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí, ktoré zákon v tomto ustanovení predpokladá. Z
uvedeného vyplýva, že rozšírenie aktívnej legitimácie sa bude týkať napríklad prevodu majetku, ktorému
nepredchádzala verejná súťaž alebo dražba, hoci sa na daný prevod nevzťahovala žiadna z výnimiek
uvedenýchv§9atohtozákona,alebopriamehopredajamajetkuvprípadoch,vktorýchho§9azakazuje,

prípadne priameho predaja bez znaleckého posudku.“

8. Pri prevode majetku obce spôsobom podľa § 9a ods. 8 písm. e) ZMO musia byť súčasne splnené
nasledovné podmienky:
a) obec musí zverejniť svoj zámer previesť majetok týmto spôsobom nepretržite po celú dobu najmenej

15 dní pred schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej
internetovej stránke, ak ju má zriadenú; táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná,
b) obecné zastupiteľstvo musí rozhodnúť o tomto spôsobe prevodu kvalifikovanou 3/5 väčšinou všetkých
poslancov; ani táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná,
c) obecné zastupiteľstvo musí vo svojom rozhodnutí zdôvodniť dôvod osobitného zreteľa; z materiálu na

rokovanie mestského zastupiteľstva žalovaného 1/ zo dňa 13.02.2014 ako aj z uznesenia žalovaného 1/
vyplýva, že mestské zastupiteľstvo žalovaného 1/ vo svojom rozhodnutí zdôvodnilo dôvody osobitného
zreteľa, na základe ktorých rozhodlo o prevode majetku. V kontexte tejto podmienky súd považuje za
potrebné vysloviť právny záver, že nie je v konaní podľa § 9b ods. 1 ZMO oprávnený preskúmavať
mestským zastupiteľstvom odsúhlasené dôvody osobitného zreteľa z ich obsahovej stránky, keďže o

týchto prislúcha rozhodnúť mestskému zastupiteľstvu ako orgánu mesta, ktorého legitimita vychádza
priamo od obyvateľov mesta uplatnením ich volebného práva. Vychádzajúc z uvedeného dospel súd k
záveru, že žalobca v danom prípade nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 9b ods.1 ZMO, keďže možnosť podať túto žalobu sa nevzťahuje na prípady prevodu majetku obce, ktoré tento
zákon pripúšťa, t. j. aj na prevody podľa § 9a ods. 8 písm. e) ZMO, a žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali
vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V časti nariadenia
predbežného opatrenia, ktoré žalobca navrhol spolu so žalobou, bola účastníkom konania aj Mestská
časť Bratislava - R. H. (ktorej mala byť predbežným opatrením uložená povinnosť), a keďže návrh na
nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý, mala v konaní o predbežnom opatrení plný úspech.

V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti
odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP):

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.