Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/397/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515213436
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7515213436.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o.,
so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 34 127 798, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, proti žalovanému
N. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v A. Č.. XXX, o zaplatenie 123,53 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 16.5.2016 č.k. 16C/832/2015-55 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie ako súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 123,53 € s prísl. a náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu
odôvodnil tým, že na základe zmluvy o bežnom účte zo dňa 16.11.2007 zriadil právny predchodca
žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s., žalovanému bežný účet a po splnení podmienok poskytol povolené
prečerpanie k účtu vo výške 5.000,- Sk , t.j. 165,97 €. Keďže žalovaný porušoval svoje zmluvne
dohodnuté povinnosti, Slovenská sporiteľňa, a.s. odstúpila od zmluvy s tým, že ak pohľadávka nebude
splatená, bude ju vymáhať súdnou cestou. Dňa 25.09.2014 Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila

pohľadávku voči žalovanému na žalobcu Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE a
oznámením zo dňa 07.10.2014 upovedomila žalovaného o postúpení pohľadávky. Žalovaný bol vyzvaný
výzvou zo dňa 16.03.2015 na zaplatenie dlžnej sumy, avšak na túto výzvu nereagoval. Žalovaná suma
pritom pozostáva z istiny 100,54 € a príslušenstva vo výške 22,99 €, ako aj z úrokov.

2. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p., keďže ide o drobný spor podľa § 200ea ods.
1 O.s.p. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

16.05.2015 po splnení zákonných podmienok uvedených v § 156 ods. 3 O.s.p. o verejnom vyhlásení
rozsudku. Súd predtým vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, zistil pravdivosť tvrdení žalobcu v
žalobe a zároveň zistil, že z odstúpenia zmluvy, že postupca Slovenská sporiteľňa a.s. odstúpila od
zmluvy ku dňu 23.07.2011.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa
§ 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 100 ods.1, § 101, § 103 Občianskeho

zákonníka, a s použitím § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov, dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. V súvislosti s účinnosťou § 5b zák.č.
250/2007 Z.z. poukázal aj na skoršie rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/664/2014 zo dňa
29.09.2015 s tým, že toto ustanovenie prináša zásadnú zmenu, ktorá má závažné dôsledky. Doposiaľsa na obchodné spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
vzťahovala úprava o neprijateľných podmienkach, avšak v danom prípade ide o prelom v pôsobnosti
Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Podľa úpravy, účinnej od 13.6.2014

je potrebné na zmluvy, uzatvárané spotrebiteľmi, t.j. aj na spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Teda, ak si zmluvné strany písomne
dohodli podľa § 262 Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom,
nebude to tak pre spotrebiteľské zmluvy. Platí to aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods.
6 Obchodného zákonníka. Pritom s účinnosťou od 1 .5.2014, novela zákona č. 250/2007 Z.z. vykonaná

zákonom č. 102/2014 Z.z. stanovila, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. Poukázal pritom aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015, v zmysle ktorého sa na všetky správne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť
normy obchodného práva. Ide o ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., ako aj § 52 ods. 2 veta
tretia Občianskeho zákonníka. Právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia,
to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy, založené pred týmto dňom. Súd v
závere poukázal na skutočnosť, že k odstúpeniu od zmluvy došlo 23.07.2011 a premlčacia lehota začala

plynúť 24.07.2011. Žaloba bola podaná na súd 16.7.2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty
(táto uplynula dňa 24.07.2014), ide o premlčaný nárok, na premlčanie súd ex offo prihliadol a žalobu z
toho dôvodu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovaný
mal v konaní úspech, avšak náhradu trov si neuplatnil, ani mu trovy nevznikli, a preto stranám sporu
náhradu trov konania nepriznal.

4. V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP (ďalej len CSP). Namietal, že by bolo možné v tomto prípade aplikovať ust. § 5b zák. č. 250/2007
Z.z.. Odstúpením od zmluvy dňa 23.7.2011 došlo k zrušeniu zmluvy od jej počiatku. Voči žalovanému tak
nemá právo na plnenie zo zmluvy, ktorá bola zrušená, ale právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Nebolo preto možné aplikovať ust. § 5b zák.č. 270/2005 Z.z., ktoré sa použije len pri rozhodovaní o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, nie však o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. K rozsahu
bezdôvodného obohatenia poukázal na § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že predpokladom
vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie majetkových hodnôt
jedným zo subjektom na úkor iného, na ktorého majetkových pomeroch sa táto zmena negatívne

prejavila. Za majetkový prospech, ktorý žalovaný získal z právneho dôvodu a ktorý odpadol, je potrebné
považovať aj žalovaným čerpané a nevrátené peňažné prostriedky, obvyklé úroky a obvyklé poplatky
za vedenie bežného účtu. Žalovaný sa pritom podľa názoru odvolateľa obohatil tým, že v dôsledku
odstúpenia od zmluvy a jej zrušenia od počiatku, odpadla jeho právna povinnosť platiť odplatu za
vedenie bežného účtu a poskytnuté finančné prostriedky, hoci inak by túto povinnosť mal a došlo by k

zmenšeniu jeho majetku. Rozsah bezdôvodného obohatenia je potrebné určiť ako obvyklú odplatu za
vedenie bežného účtu a obvyklú odplatu za získanie finančných prostriedkov na základe povoleného
prečerpania na bežnom účte. Tvrdil, že záväzok z bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktorý vznikol
vyššiepopísanýmspôsobom,aktorýdoposiaľnezanikolsplnením,jevovýškeminimálne123,53€spolu
s príslušenstvom a tak ako je definované v podanej žalobe. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi 123,50 € s
ročným úrokom z omeškania vo výške 14,4 % zo sumy 100,54 € od 26.9.2014 do zaplatenia, 8 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 100,54 € od 26.9.2014 do zaplatenia a zároveň náhradu trov konania,
vrátane konania odvolacieho do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám advokátskej kancelárie JUDr.
Roman Kvasnica, s.r.o..

5. Zo strany žalovaného vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

6. Okresný súd Košice - okolie konal a rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016), žalobca podával odvolanie a odvolací súd vec prejednával

v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľaust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že
odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. apríla 2017,

pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.
9. Odvolateľ použil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý je v praxi vykladaný
tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,
ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale

nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

10.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod nie je naplnený. Rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania

najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by
na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil
skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym

skutkovýmzisteniamnaktorýchzaložilajsvojerozhodnutie,zozistenéhostavuvyvodilajsprávnyprávny
záver. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok
napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce,
preto na neho v plnom rozsahu odkazuje.

12. Na doplnenie dôvodov odvolací súd dodáva, že žalobca sa počas celého konania domáhal svojho
nároku titulom nezaplatenia zvyšku istiny úveru s príslušenstvom, poskytnutého na základe uzavretej
zmluvy medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným. Až v dôvodoch odvolania opiera svoj nárok
o ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, pričom počas konania nežiadal pripustenie zmeny žaloby v
súvislosti s úplne inými skutkovými okolnosťami, týkajúcimi sa bezdôvodného obohatenia žalovaného,

než aké sú uvedené v žalobe. Avšak aj v prípade bezdôvodného obohatenia, argumenty žalobcu v
odvolaníneobstoja,pretožedlhžalovanéhovznikolnazákladespotrebiteľskejzmluvy,idejednoznačneo
vzťah spotrebiteľský a spotrebiteľ - žalovaný požíva ochranu a osobitný režim podľa § 5b zák. o ochrane
spotrebiteľa. V každom prípade ide o premlčaný nárok žalobcu, preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa
vecne správne.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku
o trovách konania ako vecne správne.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení

s § 225 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný, preto mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nevznikol a úspešný žalovaný náhradu trov nežiadal a ani mu trovy nevznikli.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).