Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115229882
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115229882.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Consumer Finance Holding a.s., so sídlom
Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom,
so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F. XXX,
zastúpenému advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník,
o zaplatenie 1.986,78 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 11C/493/2015-45 zo dňa 24.06.2016

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v
časti o zaplatenie 277,53 eura a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.439,28 eura s úrokmi z
omeškaniavovýške8,05%ročneod21.11.2015dozaplateniavmesačnýchsplátkachpo40eur,počnúc
mesiacom august 2016 pod následkom straty výhody splátok. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a o
trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo 14.12.2015 domáhal zaplatenia

sumy 1.986,78 eura s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 08.01.2013 do zaplatenia na tom
skutkovom základe, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená 14.03.2012 zmluva o pôžičke, ktorou
mu poskytol celkovú sumu pôžičky 2.176,66 eura, ktorú mal žalovaný uhradiť v 43 mesačných splátkach
po 50,62 eura. Žalovaný však nič neuhradil a listom z 23.12.2012 žalobca zmluvu vypovedal. Ďalším
podanímz23.06.2016zobralžalobcažalobuspäťosumu277,53eura,ktorápredstavovaladlžnépokuty
a poplatky. Trval len na zaplatení istiny 1.709,50 eura. Preto súd konanie v tejto časti zastavil.
Súd konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil majúc za to, že došlo k premlčaniu nároku. Podľa

žalovaného žalobca listom z 23.12.2012, ktorý označil ako výpoveď zo zmluvy od zmluvy odstúpil.
Vypovedať je možné len zmluvu na dobu neurčitú, a to podľa § 582 ods.1 Občianskeho zákonníka. Podľa
žalovaného v dôsledku odstúpenia od zmluvy má nastúpiť režim bezdôvodného obohatenia. Nárok,
ktorý uplatnil žalobca je premlčaný v dôsledku uplynutia dvojročnej premlčacej lehoty. Okrem toho, podľa
žalovaného je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov pre chýbajúce náležitosti zmluvy
v zmysle zákona.
Z vykonaného dokazovania mal súd za zistené, že medzi stranami sporu bola uzatvorená 14.03.2012

formulárová zmluva č. XXXXXXX. Týkala sa pôžičky vo výške 1.504,24 eura za účelom vyrovnania
dlhov žalovaného z predchádzajúcich dvoch pôžičiek vo výške 1.380,50 eura od Slovenskej požičovne
a vo výške 123,74 eura od Quatra. Žalovaný sa zaviazal pôžičku uhradiť 43 mesačnými splátkami po
50,62 eura, pričom termín konečnej splatnosti bol stanovený na november 2015. Ročná úroková sadzbabola 23,98 %. V tej istej hodnote bola aj RPMN a priemerná hodnota RPMN bola 21,6 %. Celkové
náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 672,42 eura, takže celková suma pôžičky predstavovala
2.176,66 eura. V zmluve ani vo všeobecných obchodných podmienkach si účastníci nedohodli možnosť

odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu a nedohodli si ani možnosť predčasného zosplatnenia úveru.
Dohodnutá bola len možnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného v bode 12.2 VOP. Ako jeden
zo spôsobov skončenia zmluvy bola uvedená aj výpoveď, a to pre oboch účastníkov, ktorí môžu zmluvu
vypovedať kedykoľvek bez uvedenia dôvodu. Žalovaný pred súdom na pojednávaní potvrdil uzavretie
zmluvy. V tom čase zarábal mesačne okolo 700 eur. Neskôr sa mu zárobok v dôsledku úrazu znížil,

predstavoval sumu okolo 600 eur, z toho musí uhrádzať pôžičku Poštovej banke, a.s. každý mesiac 70
eur, za elektrinu 60 eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť k deviatim maloletým deťom. Žiadal preto o
povolenie splátok po 20 eur. Súd zistil, že žalovaný z pôžičky nič nezaplatil. Žalobca listom z 23.12.2012
označeným ako vypovedanie zmluvy zmluvu vypovedal a dlh vyčíslil na 1.744,70 eura s výzvou na jeho
zaplatenie do 3 dní od doručenia. Žalovaný list prevzal 02.01.2013. Súd prvej inštancie mal tvrdenie
žalovaného o tom, že list z 23.12.2012 je potrebné považovať za odstúpenie od zmluvy, za tvrdenie

ktoré z dokazovania nevyplynulo. Podľa súdu z § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že od
zmluvy je možné odstúpiť len ak je to medzi účastníkmi dohodnuté. Zo zmluvného vzťahu vyplynulo, že
odstúpiť od zmluvy mohol len žalovaný. Ak by od zmluvy odstúpil žalobca, jeho odstúpenie by platným
nebolo. List žalobcu žalovanému z 23.12.2012 nie je možné preto posúdiť ako odstúpenie od zmluvy.
Takýto úkon nie je možné vnútiť účastníkovi, ktorý nemal záujem ho realizovať. Žalobca chcel ukončiť

zmluvu. Je nepochybné, že tak chcel urobiť výpoveďou. Súd však výpoveď zmluvy nepovažoval za
platnú s poukazom na § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno vypovedať len
zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Zmluva však bola dohodnutá na dobu určitú do novembra 2015.
List z 23.12.2012 súd považoval za výpoveď, ale vyhodnotil ju ako absolútne neplatný právny úkon pre
rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a s § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Prijal záver o prirodzenej splatnosti úveru, pričom posledná splátka bola splatná 20.11.2015. Námietku
premlčania tak súd považoval za dôvodnú len vo vzťahu k siedmim splátkam za obdobie od 20.05.2012
do 20.11.2012, čo bolo dôvodom zamietnutia návrhu v prevyšujúcej časti. Pre premlčanie vo zvyšku
mal poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatku, nakoľko zmluva, ktorá bola medzi stranami uzavretá,
neobsahovalapodpisžalobcu.Nebolazachovanápísomnáformazmluvy,čonespôsobujejejneplatnosť,

ale bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ako to vyplýva z § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. Súd preto
žalovanému uložil zaplatiť sumu istiny vo výške 1.439,28 eura, čo je 36 splátok po 39,98 eura. Úroky z
omeškania priznal až od splatnosti poslednej splátky, t.j. od 21.11.2015. Keďže žalobca žiadal priznať
úroky z omeškania od 08.01.2013, vychádzajúc z nesprávneho záveru o predčasnom ukončení zmluvy
aj nesprávnosti žiadanej výšky úroku z omeškania, zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania nad

8,05 % ročne za obdobie od 08.01.2013 do 21.11.2015. Pri rozhodovaní o splatnosti dlhu aj trovách
konania zohľadnil žalovaným tvrdenú nepriaznivú sociálnu situáciu.
Pri právnom posúdení vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy - § 9 ods. 1 veta prvá, § 11 ods. 1 a
2, z ustanovení Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 2, § 101, § 103, § 517 ods. 2 a z Nariadenia vlády

Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. - § 3 ods. 1, § 10c.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 a ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to len proti vyhovujúcemu výroku z dôvodu
nesprávnych skutkových zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného

súd prvej inštancie nesprávne posúdil list žalobcu z 23.12.2012, podľa neho súd mal tento prejav
vôle žalobcu, vychádzajúc z obsahu a cieľa, ktorý sledoval, a vzhľadom na dôvod, ktorý žalobcu k
takémuto prejavu viedol, posúdiť ako odstúpenie od zmluvy. V spotrebiteľských veciach platí, že popri
všeobecných výkladových pravidlách právnych úkonov treba aplikovať aj § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je

pre spotrebiteľa priaznivejší. Poukázal aj na ex offo súdnu kontrolu neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Žalobca mu reálne neposkytol úver v takej výške v akej sa dohodli, nakoľko
sumu 1.380,50 eura započítal na jeho úver ev.č. 6080969 od Slovenskej požičovne a sumu 123,74
eura započítal na jeho úver ev.č. 20082681 od spoločnosti Quatro. Vychádzajúc z údajov zmluvy o
účelovej pôžičke je zrejmé, že žalovaný mu poskytol úver aj keď nebol schopný splácať skoršie úvery

s cieľom, aby ako správca pohľadávok predošlých veriteľov dosiahol to, že splatil aj plnenia, na ktoré
nemali predošlí veritelia nárok, nakoľko ich úverové zmluvy neobsahovali predpísané náležitosti, čím sa
stali bezúročnými a bezpoplatkovými a pri Slovenskej požičovni plnil aj plnenia z neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Naviac tým, že novým úverom splnil predošlé dva dlhy, ktoré pozostávali nielen z istín, ale ajz príslušenstva, poplatkov, novým úverom sa zaviazal platiť úroky aj z príslušenstva predošlých úverov
ako keby boli v skutočnosti istinou. Takúto praktiku žalobcu nemožno podľa jeho názoru pomenovať inak
ako nekalú praktiku. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku

zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaným napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne. Súd sa dostatočne vysporiadal s právnou
a aj so skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam. Nárok, ktorý bol predmetom konania čo do právneho dôvodu aj výšky riadne preukázal.
Odvolanie žalovaného len opakovane kopíruje nedôvodnú obranu produkovanú v konaní pred súdom
prvej inštancie. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdiť. Uplatnil trovy
odvolacieho konania.
Žalovaný k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu žiadne stanovisko nezaujal.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), vychádzajúc z
ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konanie
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie v rozsahu v akom bol napadnutý, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa
06.04.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného vyhovieť možné nebolo.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených

žalovaným, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie v odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II.ÚS/78/05).

5. Žalovaný namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci a nesprávnosť skutkových zistením súdom
prvej inštancie.
Nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na
zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú normu alebo aplikoval správnu právnu normu, ale jej obsah
interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav

ju nesprávne aplikoval.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri posudzovaní veci v rozsahu, ktorý mal význam
pre správnosť záveru, ku ktorému dospel, použil správny právny predpis a správne ho vyložil.

6. Podstata odvolacích argumentov žalovaného bola koncentrovaná do dvoch tvrdení - tvrdenia o
nesprávnom posúdení dôsledku úkonu realizovaného žalobcom voči žalovanému písomnosťou zo dňa
23.12.2012 a tvrdenia o tom, že poskytnutie peňažných prostriedkov ako úveru za účelom splatenia
iných pohľadávok je nekalou praktikou.

7. Čo sa týka prvého tvrdenia žalovaného, ide o tvrdenie, ktorým žalovaný argumentoval už v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie, pričom s touto námietkou sa súd prvej inštancie vysporiadal, aj
keď nie v úplnosti správne. Je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že nikomu nemožno
vnútiť (v zmysle posúdenia dôsledkov) taký úkon, ktorý nemal záujem realizovať. Súd prvej inštancie
považoval výpoveď zmluvy realizovanú žalobcom za neplatný právny úkon s poukazom na § 582

ods. 1 Občianskeho zákonníka majúc za to, že vypovedať je možné len zmluvu uzavretú na dobu
neurčitú. Opomenul však, že podľa ust. § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, subjektom občiansko-
právnych vzťahov je, vychádzajúc z autonómie ich vôle, umožnené, aby si v podmienkach trhového
hospodárstva voľnej súťaže a konkurencie usporiadali občiansko-právne vzťahy a ich obsah, t.j. súhrn
vzájomných subjektívnych práv a povinností, zmluvou odchylne od Občianskeho zákonníka. Tento

záver platí pokiaľ túto voľnosť zákon výslovne nezakazuje, alebo pokiaľ z povahy použitého zákonného
ustanovenia nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť (nález Ústavného súdu Českej republiky sp.
zn. III. ÚS/104/04 z 13.10.2004).Z ust. § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by nebolo možné sa od neho odchýliť. Ust.
§ 582 Občianskeho zákonníka je použiteľné v prípade zmlúv uzavretých na dobu neurčitú, kde nebola
dohodnutá doba, počas ktorej má zmluva záväzné účinky na práva a povinnosti strán vyplývajúce zo

zmluvy. Zo zmluvy alebo z právneho predpisu však môže vyplývať, že je možné vypovedať aj zmluvu
uzavretú na dobu určitú (Veľký akademický komentár k Občianskemu zákonníku, vyd. Linde Praha, a.s.,
2008, strana 1701).
Tento nesprávny právny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti výpovede mohol mať však dôsledok
len vo vzťahu k nároku na uplatnený úrok z omeškania. Žalobca sa však proti rozsudku neodvolal, nebol

tak dôvod sa dôsledkom tohto úkonu viac zaoberať s výnimkou potvrdenia správnosti názoru súdu prvej
inštancie o tom, že nešlo o odstúpenie od zmluvy. Z obsahu úkonu nevyplýva, že by sa žalobca mienil
necítiť byť zmluvou viazaný od začiatku, ako to hodnotil žalovaný.

8. Čo sa týka druhého z tvrdení, na ktorých boli založené odvolacie dôvody, t.j. tvrdenia o tom, že
poskytnutie úveru žalovanému za účelom splatenia iných úverov bolo nekalou praktikou, je potrebné

v prvom rade uviesť, že toto tvrdenie žalovaný, právne zastúpený, uviedol prvýkrát až v odvolaní. Zo
spisu nevyplýva, že by išlo o dôvod, na ktorom by založil svoju obranu do času skončenia konania pred
súdom prvej inštancie. V odvolaní je len všeobecne sformulovaná údajná nekalosť praktiky spočívajúca
v tomto druhu úverovania.
Zo zmluvy, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným vyplýva, že účelom poskytnutia úveru bolo splatenie

záväzkov žalovaného, ktoré sú zmluvou konkrétne špecifikované. Ide o účel, ktorý priamo predpokladá
aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v aktuálnom znení. V § 1 ods. 2 druhej vete
je upravená možnosť bezhotovostného poskytnutia spotrebiteľského úveru na splatenie iného úveru,
alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver. Aj keď v čase vzniku záväzkového
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným táto úprava vo vzťahu k spôsobu poskytnutia spotrebiteľského

úveru - bezhotovostne, neplatila, neznamená to, že ide o nedovolený spôsob úverovania. Poskytnutie
peňažnýchprostriedkovakoúveruzaúčelomsplateniazáväzkuzinéhozmluvnéhovzťahujeprivatívnou
nováciou záväzku upravenou ustanovením § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podstata ktorej
spočíva v zániku pôvodného záväzku nahradením novým záväzkom. Nie je tiež vylúčené, aby sa
privatívnou nováciou zrušili a nahradili súčasne viaceré záväzky. Tento spôsob úverovania nie je v

ekonomickom prostrední neobvyklým, zo žiadneho právneho predpisu ani nevyplýva zákaz privatívnej
novácie v právnych vzťahoch uzatváraných so spotrebiteľmi, napokon ako už bolo uvedené, občianske
právo je založené na autonómii vôle a zákonodarca do nej zasahuje len vtedy, keď má takýto zásah
racionálny základ.
Odvolací súd však nepochybuje o tom, že mechanizmus, ktorým by veriteľ mienil z výnosu

novoposkytnutéhoúverusplatiťpohľadávkuzinéhosvojhozáväzkovéhovzťahuvočidlžníkovi,obsahom
ktorej by bolo aj také plnenie, na ktoré nemá nárok, že by išlo o praktiku nekalú. Takéto skutkové
okolnosti by však museli byť preukázané z vykonaných dôkazov, nemôžu vychádzať z domnienok. V
konkrétnom prípade je tvrdenie žalovaného o tom, že plnenie na predchádzajúce úverové zmluvy malo
byť plnením založeným na neprijateľných zmluvných podmienkach tvrdením hypotetickým. Nie je však

dôvod zaoberať sa otázkami hypotetickej povahy, nezaoberá sa nimi ani Súdny dvor Európskej únie
(napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-618/10 zo 14.06.2012, bod 87).

9. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
a v súvisiacom výroku o trovách konania ako rozsudok v týchto výrokoch vecne správny podľa § 387

ods. 2 CSP potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto priznal
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa

§ 262 ods. 2 CSP.
Predpoklady pre aplikáciu ust. § 257 CSP z dôkazov predložených súdu žalovaným nevyplynuli.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.