Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/336/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816202191
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816202191.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.

Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: M. M., nar. X.XX.XXXX, bytom v P.Q., C.
XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6,
proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 20. mája 2016 č.k. 5C/44/2016-39

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ako „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá medzi žalobcom a žalovanou zo dňa
24.11.2009 je neplatná. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 372,90 €
na účet právnej zástupkyne žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vec právne posúdil v súlade so zásadami ochrany práv spotrebiteľa podľa ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 a zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a žalobou uplatnený nárok považoval za opodstatnený poukazujúc na
výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého zistil, že strany sporu uzavreli dňa 24.11.2009 zmluvu o
úvere, z ktorej vyplýva že žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 350 €, ktorý mala žalobkyňa splatiť
spolu s poplatkom vo výške 332 € v mesačných splátkach po 56 €. Spolu s úverovou zmluvou bola dňa
24.11.2009 stranami sporu uzavretá aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa ako
dlžníčka súhlasila s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných
mesačných zrážok zo mzdy u jej zamestnávateľa. Súd žalobe vyhovel z dôvodov, že náležitosti zmluvy o

úvere považoval za neprijateľné zmluvné podmienky a dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, pretože
žalobkyňa sa ňou zaviazala zaplatiť žalovanej okrem vrátenia pôžičky aj ďalšie náležitosti.

3. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanú zaviazal nahradiť
žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech, trovy konania vo výške 372,90 €.

4. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. K dohode o zrážkach zo mzdy uviedla,že inštitút zrážok zo mzdy upravuje § 551 Občianskeho zákonníka a predstavuje legitímny prostriedok
slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na základe
ich dobrovoľnosti. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu,

na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka.
Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň
prispieva k stabilite týchto vzťahov. Mala za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné náležitosti,
pretojuniejemožnévyhlásiťzaneplatnú.Vyplnenímdohodyozrážkachzomzdymalamožnosťklientka
dohodu individuálne dohodnúť, teda je vylúčené, aby šlo iba o formulárovú listinu, ktorú možno prijať

alebo odmietnuť. Namietala, že súd prvej inštancie absolútne nezdôvodnil v čom spočíva neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy, ale snaží sa upriamiť pozornosť na zníženú bdelosť klientky pri jej podpise,
čo zároveň považovala za absolútne irelevantný argument, ktorý zakladá neodôvodnené rozhodnutie
súdu, ktoré nemá žiadnu právnu oporu. To, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola so žalobkyňou
individuálne dojednaná, dosvedčuje aj existencia dodatku k zmluve o úvere, v súvislosti s ktorou bola
dohoda uzavretá a síce dodatok precizujúci použitie žalovanou poskytnutých peňažných prostriedkov

na výkon zamestnania žalobkyne. Jedná sa o dodatok vlastnoručne vyplnený a podpísaný žalobkyňou.
Ďalej bola toho názoru, že žalobkyňa nemá ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení a
citovala ust. § 80 písm. c) O.s.p., v zmysle ktorého žalobkyňu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v
povinnostipreukázať,ženaurčeníprávnehovzťahualeboprávavčaserozhodovaniasúdumánaliehavý
právny záujem.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za zákonný a správny. Uviedla, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi stranami
sporu je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť

vykonávanie zrážok zo svojej mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez
súdnej kontroly, a teda ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok
dlžníka. Dlžník preto tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek
neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Z tohto dôvodu moc
nad jeho majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a

jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie.
Uzavretá zmluva poskytuje žalovanej ako veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie jej majetku,
a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnenie v rozpore s kolíznymi
ustanoveniami zákona. Dohoda o zrážkach zo mzdy je teda zmluvnou podmienkou spôsobujúcou
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne a je v rozpore s ust. § 53

Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa bola už v čase vzniku úverovej zmluvy nútená uzatvoriť
dohodu o zrážkach zo mzdy. Je nesporné, že vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať ako nekalú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom
vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva.
Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami,

ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne
preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.
Naurčeníneprijateľnostizmluvnýchpodmienokmážalobkyňanaliehavýprávnyzáujem,pretožesimieni
uplatniť aj primerané finančné zadosťučinenie, ktoré predpokladá úspech spotrebiteľa v súdnom konaní.
Naliehavý právny záujem predpokladá výslovne aj § 153 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Uviedla,

že oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa určovacou žalobou neprijateľnosti zmluvných podmienok bez
potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu na takomto určení je dôsledkom zákonom
stanovenej ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vzhľadom na to, že súd
prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní
vo výške 74,58 € bez DPH.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205
ods. 2 písm. b/ a f/ a § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSPodvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej
nie je možné vyhovieť.

7. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.4.2017 o 12.25 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 12.4.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

1, 3 CSP.

9. Žalobkyňa v odvolaní namieta odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 b/ a f/ O.s.p. účinného v
čase podania odvolania, t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 470 ods. 1 CSP) ide o odvolacie
dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ a h/.

11. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) t.j., že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami

konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p. (§ 389
CSP), ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania
nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase účinného O.s.p.), pri posudzovaní
procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v
chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania

alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o
sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva,
ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku
ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia účastníka o

pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník
vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o povinnosti
tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie
vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania
(dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými

ustanoveniami O.s.p., (resp. CSP), napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o
svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, účastníkovi
v rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom,
ktoré sa vykonali, a pod.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. ) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,
ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale

nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani odvolacie námietky žalovanej
nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu.16. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku i k odvolacím námietkam žalovanej možno
doplniť, že v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa
ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).
To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené zásady sa vzťahujú aj
na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o
zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.). Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Odvolací súd poukazuje na konštantnú
judikatúru Súdneho dvora EÚ, na ktorú správne odkázala aj žalobkyňa v podanej žalobe (napr. rozsudky
Oceáno Group Editorial a Salvat Editores C- 240/98 až C-244/98, Elisa Maria Mostaza Claro C-

168/05, Pannon GSM Zrt. C- 243/08 a vec Asturcom C- 40/08 a ďalšie), v ktorej sa zdôrazňuje, že
systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej aj „smernica“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo

dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, a vzhľadom na predmetné nerovné postavenie
jednej zo zmluvných strán čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre
spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zavedená
smernicou, pritom odôvodňujú, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posudzovať nekalú povahu
zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom

alebo dodávateľom, a taktiež má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej
ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS).

17.Jepretonesporné,žeajvposudzovanejveciprislúchalosúduposúdiť,čidohoduozrážkachzomzdy
možno kvalifikovať ako neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve uzavretej
medzi stranami sporu. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať uspokojenie pohľadávok
žalovanej zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 24.11.2009, poskytuje žalovanej ako veriteľovi priamo právny
priestor pre postihnutie majetku žalobkyne, a to vymáhaním - nad rámec dlžnej sumy istiny úveru a

zákonných nárokov (príslušenstva) - aj tých plnení v jej prospech, ktoré sa zakladajú na prípadných
neprijateľných podmienkach uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, čím reálne dochádza k
narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobkyne
ako spotrebiteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok upravený v § 551
Občianskeho zákonníka sa totiž od ostatných zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že uspokojenie

pohľadávky veriteľa nielen zabezpečuje, ale súčasne ide o prostriedok splácania veriteľovej pohľadávky.
Účinnosť dohody nastáva okamihom jej predloženia platiteľovi mzdy dlžníka (jeho zamestnávateľovi),
keďnajejzákladesapohľadávkaveriteľapostupneuspokojujevykonávanýmizrážkamizomzdydlžníka,
ktoré zamestnávateľ pravidelne vypláca veriteľovi, a to až do úplného zaplatenia veriteľovej pohľadávky,
pričom nie je vylúčené, že takto by platiteľ mzdy dlžníka mohol realizovať (zraziť z jeho mzdy) aj

neprípustné plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

18. So zreteľom na uvedené preto neobstojí obrana žalovanej a jej námietky uvedené v odvolaní sú
nedôvodné.

19. Z vyššie uvedených dôvodov za nesprávny treba považovať aj názor žalovanej, že žalobkyňa nemá
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

20. Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v
ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody

môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky
z jej mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti
tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý
právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobkyňa a jej majetková sféra je v ohrození neprimeranejvýšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaná svojím jednostranným rozhodnutím.
Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež naliehavý

právny záujem na požadovanom určení vyplýva.

21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, preto ho
odvolacísúdvzmysleust.§387ods.1CSP potvrdil,vrátanevýrokuotrováchprvoinštančnéhokonania.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd teda rozhodol len o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

23. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal plnú náhradu trov

odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).