Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. apríl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/405/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213225033
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213225033.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: B. O., nar.
XX.XX.XXXX,naposledybytomN.XXX/XX,XXXXXI.,neznámehopobytu,zastúpenémuopatrovníčkou

W. O., bytom T. XXX/XXA, XXX XX I., o zaplatenie sumy 2.181,76 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8C/49/2014-114 zo dňa 12.10.2015 v spojení s
opravným uznesením č. k. 8C/49/2014-137 zo dňa 14.04.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 2.181,76 eura, 9% úroku z omeškania zo splátok od 21.11.2010 do 06.08.2011 a 9% úroku z
omeškania ročne z tejto sumy od 07.08.2011 do zaplatenia na tom základe, že jeho právny predchodca
- Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá mu pohľadávku postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
24.07.2007, uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. 0631580806 vo výške 100.000 Sk so splatnosťou
71 mesiacov a s dojednaným dňom poslednej splátky dňa 20.06.2013, pričom žalovaný dohodnuté

splátky riadne nesplácal. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že predmetná zmluva o úvere bola
skutočne uzatvorená tak, ako uvádzal žalobca, a zároveň mal za preukázanú aj zmluvu o postúpení
pohľadávok, ktorou postupca postúpil na postupníka pohľadávky so všetkými právami a výhodami.
Posudzovaný právny vzťah strán sporu súd posúdil ako vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, keďže
pôvodný veriteľ bol v postavení dodávateľa a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, a na daný vzťah
aplikoval ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,

ktorésivyložilvsúladesobsahomaúčelomeurópskejochranyspotrebiteľovobsiahnutýchvpríslušných
smerniciach. Svoje rozhodnutie odôvodnil aj s odkazom na ustanovenie § 2 písm. a),b), § 3 ods. ods.
1,2, § 4 ods. 1,5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tiež o ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej o ustanovenie §

5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“)
ako aj o ustanovenie § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka. Súd z prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávky zo dňa 28.06.2011 zistil, že už v tento deň bol počet dní omeškania 1224, čo je viac ako
3 roky. Vzhľadom na to konštatoval, že nárok zo zmluvy o úvere bol premlčaný už v čase postúpenia
pohľadávky, lebo žaloba bola podaná až dňa 29.10.2013, a z toho dôvodu žalobu zamietol. O trovách

konania rozhodol podľa 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“)tak, že úspešnému žalovanému a ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV (bez uvedenia sídla), zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom,
advokátom so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava (§ 93 ods. 1,2,3,4 OSP) náhradu trov nepriznal,

pretože im žiadne nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok zmeniť
a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci, ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu. Uviedol, že súd vychádzal z

nepreukázaných tvrdení, resp. odvodzoval začiatok plynutia premlčacej doby od skutočností, s ktorými
niejemožnéspájaťukončeniezmluvy,príp.vyhláseniemimoriadnejsplatnosti.Poukázalnaustanovenie
bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) a uviedol, že pôvodný veriteľ
neukončil záväzkovo-právny vzťah, nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, zmluvu nevypovedal a ani
od nej neodstúpil. Postupca a následne žalobca boli oprávnení, nie však povinní predčasne ukončiť
záväzkovo-právny vzťah. K ukončeniu zmluvy došlo až dňom 06.08.2011, kedy žalobca pristúpil k

ukončeniu úverovej zmluvy. V danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah založený podľa Obchodného
zákonníka a v tomto smere poukázal na niektoré rozhodnutia krajských súdov a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Okrem toho namietal aj aplikáciu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa s tým, že v dôsledku nesprávnej aplikácie tohto ustanovenia, účinného až od
01.05.2014, súd porušil zásadu stanovenú v čl. 125 ods. 1 písm. a), ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky,

pričom nepostupoval ani v súlade s ustanoveniami Listiny základných práv a slobôd a Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, a aj v tomto ohľade poukázal na rôzne súdne rozhodnutia a
aj na čl. IV zákona č. 151/2014 Z. z. Aplikáciou uvedeného ustanovenia na prebiehajúce súdne konanie
sa súd dopustil podľa žalobcu nedovolenej retroaktivity právnych noriem, ktorej zákaz je významnou
demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), prejednal vec viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej
inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Súd prvej inštancie v tejto veci aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol dňom
1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom, čo znamená, že odvolací súd už vo veci rozhodoval
v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, a teda v konaní postupoval v súlade s ustanovením §
470 ods. 1,2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 29.10.2013 domáhal
zaplatenia sumy 2.181,76 eura s úrokom z omeškania z dlžných splátok za obdobie od 20.11.2010 do
20.07.2011 v sume 20,89 eura a s 9% úrokom z omeškania zo sumy 2.181,76 eura od 07.08.2011 do

zaplatenia. Pohľadávku mal nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 28.06.2011
so Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, (ďalej aj „banka“) ako postupcom,
pričom tento pôvodný veriteľ so žalovaným uzatvoril dňa 24.07.2007 zmluvu o úvere s výškou úveru
100.000 Sk, s dohodnutou dobou splatnosti 71 mesiacov a s poslednou splátkou splatnou dňa
20.06.2013, a to s odkazom na ustanovenie § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Žalobca v konaní

uvádzal, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej predo dňom 01.01.2008 sa spravujú
Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Pohľadávka mu mala
byť postúpená v celkovej výške 5.399,86 eura, pozostávajúcej z istiny 4.946,68 eura, riadneho úroku 0
eur,úrokuzomeškania453,18euraaostatnéhopríslušenstva0eur.Žalobousiuplatnil32neuhradených

splátok vo výške 2.181,76 eura spolu s 9% úrokmi z omeškania zo splatných splátok s počiatkom odo
dňa splatnosti tej - ktorej splátky do 21.07.2011 a 9% úroky z omeškania zo sumy 2.181,76 eura od
07.08.2011 do zaplatenia.7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu urobil záver, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý
zamietol žalobu z dôvodu premlčania práva žalobcu, nie je preskúmateľné pre nedostatok dôvodov
a nezodpovedá požiadavke presvedčivosti súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 OSP), a to najmä v

časti odôvodnenia týkajúceho sa úsudku o premlčaní uplatnenej pohľadávky. Záver o premlčaní súd
vyvodil z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011, podľa ktorej už v tento
deň bol počet dní omeškania 1224, čo je viac ako 3 roky, a s poukazom na to - na podklade „novely
zákona o spotrebiteľovi účinnej od 1.6.2014“ - žalobu zamietol, lebo uplatnený nárok bol premlčaný už
v čase 28.06.2011. Odvolací súd s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania takýto záver zatiaľ

nepovažuje za správny a ani správne odôvodnený.

8. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku navyše nevysporiadal s tým, kedy sa
žalovaný dostal do omeškania s platením žalobcom uplatnených splátok, a s ohľadom na aktuálnu
rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov ani s tým, či žalobca uplatnenú pohľadávku nadobudol
platným právnym úkonom postúpenia v nadväznosti na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001

Z. z. o bankách, podľa ktorého: „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.“ V tomto prípade je zrejmé, že pôvodný veriteľ splatnosť úveru voči
žalovanému nevyhlásil, a do spisu nebol doložený ani dôkaz o tom, či ho veriteľ ešte pred postúpením

pohľadávky žalobcovi vyzval na splatenie zvyšnej časti úveru.

9. S ohľadom na ustanovenie bodu 7.6.1 písm. a) VOP bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru, no úver podľa doložených listín postúpila bez toho, aby vopred - v súlade s ustanovením
§ 92 ods. 8 zákona o bankách - žalovaného písomne vyzvala na zaplatenie, keďže bol nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, a
bez toho, aby bez súhlasu žalovaného postúpila svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému
záväzku žalobcovi. Podľa obsahu spisu zo strany banky pred postúpením nedošlo ani k vyhláseniu
splatnosti celého dlhu, čo znamená, že banka mohla v danom čase postúpiť po predchádzajúcej výzve
len v tom čase nesplatenú časť dlhu. Na tom základe sa teda bolo v prvoinštančnom konaní potrebné

vysporiadať aj s tým, či žalobca je aktívne legitimovaný, teda či k postúpeniu pohľadávky nedošlo v
rozpore s ustanovením 92 ods. 8 zákona o bankách. Bolo potrebné vysporiadať sa s tým, či právny úkon
postúpenia nie je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka,
podľaktoréhoje(absolútne)neplatnýprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelomodporujezákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. S ohľadom na uvedené sa súd mal zaoberať tým, či žalobca, na ktorom spočíva dôkazné bremeno,
listinnými dôkazmi (ktoré mu pri postúpení banka bola povinná odovzdať) dostatočne preukázal, že
banka pred postúpením pohľadávky vyzvala žalovaného na zaplatenie niektorej časti peňažného
záväzku, v dôsledku čoho by bol s platením dlhu v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní,

a či následne žalobcovi postúpila svoju pohľadávku zodpovedajúcu len tomuto peňažnému záväzku.
Ak totiž banka postúpila svoju pohľadávku žalobcovi bez splnenia zákonnej povinnosti písomnej výzvy
a vo výške nad rámec v tom čase dlžných súm, potom bolo potrebné súdom prvej inštancie zhodnotiť
súlad takéhoto právneho úkonu postúpenia pohľadávky so zákonom a urobiť záver o platnosti či
neplatnosti takéhoto právneho úkonu (§ 39, § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a to v nadväznosti

na ustanovenie § 17 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o postúpení pohľadávky.11. Keďže s ohľadom na uvedené neboli v tejto veci dané podmienky ani na potvrdenie napadnutého
rozsudku a ani na jeho zmenu, odvolací súd tento rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil
a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd

prvej inštancie najskôr posúdi platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky žalobcovi a v prípade
zistenia, že tento právny úkon je absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka), žalobe nebude
môcť vyhovieť z dôvodu, že na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca nemohol
platne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere voči žalovaným, t.j. že nebol nositeľom
práva a teda nebol aktívne legitimovaný. V prípade opačného záveru (platnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky) opätovne posúdi uplatnenie práva žalobcu v rámci premlčacej doby z hľadiska ustanovenia
§ 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, a ak ustáli
premlčanie práva žalobcu, tento svoj záver nebude opierať o počet dní zrejmých zo zmluvy o postúpení
pohľadávky, ale jasne vyloží, že došlo k premlčaniu práva, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s
platením dlhu, resp. jeho jednotlivých splátok, a kedy veriteľ mohol svoje právo na súde vykonať po prvý
raz. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti a preskúmateľnosti

(§ 220 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách konania,
vrátane trov konania odvolacieho. Odvolací súd v závere poznamenáva, že v čase jeho rozhodovania
podľa nového procesného predpisu, Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, už nie
je upravený inštitút vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane niektorého z účastníkov, a z toho
dôvoduaplikujúcustanovenie§470ods.1CSPvedľajšiehoúčastníkavstúpivšiehodokonanianastrane

žalovaného (VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, bez uvedenia sídla), do záhlavia tohto
uznesenia už nepojal.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).