Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. máj 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716202862
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716202862.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ s. r.
o. so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barborou
Korenecovou, advokátkou so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3 proti žalovanému H.. R. I., K.. XX. XX.
XXXX, O. Q. - V., P. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 532,90 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 43 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde 15. 03. 2016 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia

sumy 193,40 € titulom zmluvného úroku v sadzbe 39,15 % ročne za obdobie od 26. 06. 2013 do 13. 06.
2014, sumy 296,50 € titulom zmluvných poplatkov, sumy 10 € titulom poplatku za upomienky a sumy
33 € titulom zmluvnej pokuty.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 608901236 zo
dňa 25. 06. 2013 poskytol žalovanému ako veriteľovi spotrebiteľský úver vo výške 1 000 € s tým, že

žalovaný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu za poskytnutie finančných
prostriedkov vo výške 480,50 € a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 391,50 €, to
znamená zaplatiť celkovo čiastku 1 872 €. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola vo výške
480,50 €, čo predstavovalo ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 87,20 % a úrok bol dohodnutý
vovýške39,15%ročneavovyčíslenípredstavovalsumu391,50€.Žalovanýsazaviazalzaplatiťcelkovú
čiastku v sume 1 872 € do 24. 06. 2014 na účet veriteľa, špecifikovaný vo všeobecných podmienkach

poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Súčasne sa však strany dohodli, že
úverovú zmluvu zmenili tak, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 1 872 € v 12-tich splátkach
vo výške 156 € vždy k 24.kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 24. 07. 2013. Žalovaný z uvedenej
sumy splatil 1 000 €, pritom však splátkový kalendár nedodržal v dôsledku čoho mu veriteľ, teda žalobca
oznámil, že stratil výhodu splátok a dlh sa stal splatný v celosti a bol vyzvaný na úhradu celého dlhu. Dlh
sa stal zročný 25. 06. 2014 a od vtedy je žalovaný v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Žalobca potom

vyčíslil zmluvný úrok v sume 193,40 €, ktorý pozostáva pri sadzbe 39,15 % ročne zo sumy 55,78 € (za
obdobie od 26. 06. 2013 do 16. 08. 2013 zo sumy 1000 €), zo sumy 22,87 € (za obdobie od 17. 08. 2013
do 16. 09. 2013 zo sumy 688 €), zo sumy 19,97 € (za obdobie od 17. 09. 2013 do 21. 10. 2013 zo sumy
532 €) a zo sumy 94,78 € (vypočítaný z istiny 376 € za obdobie od 22. 10. 2013 do 13. 06. 2014).

3. Žalobca na žalobe zotrval v priebehu celého konania a do spisu pripojil k žalobe zmluvu o

spotrebiteľskom úvere z 25. 06. 2013 a dohodu o plnení v splátkach z 25. 06. 2013, a rovnako pripojil aj
všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, a list z 18. 11. 2014 nazvaný pokus o zmier.4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním z 26. 08. 2016, ktorý nazval odpor voči platobnému
rozkazu. Súd však poznamenáva, že platobným rozkazom súd nerozhodoval a napriek návrhu žalobcu

žalobu zaslal na vyjadrenie žalovanému. Vo svojom vyjadrení z 26. 08. 2016 žalovaný uviedol, že
plnenie, ktoré od neho žalobca požaduje má základ neprijateľných zmluvných podmienkach, ktoré ale
bližšie nedefinoval. Uviedol však, že považuje za neprimeranú odmenu vyjadrenú výškou RPMN 87,2
%, čo považuje za úžeru, za predpokladu, že pri požičaní sumy 1 000 € má veriteľovi do jedného roka
vrátiť sumu 1 872 € a rovnako za neplatné považuje úroky, pretože prevyšujú viac ako dvojnásobne

priemer v bankách, ktorý v období vzniku zmluvy za porovnateľný úver bol 13,84 %. Z tohto dôvodu
neexistuje dôvod prečo by mal veriteľovi platiť úroky z omeškania a žiadal, aby súd rozhodol, že sa
jedná o bezúročný úver.

5. K tomuto podaniu žalovaného sa vyjadril žalobca listom z 10. 11. 2016, kde uviedol, že po uzavretí
zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodou o plnení v splátkach predmetnej úverovej zmluve dohodli

na tom, že žalovaný zaplatí sumu 1 872 € v 12-tich pravidelných mesačných splátkach po 156 € vždy
k 24.kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc 24. 07. 2013. Pokiaľ žalovaný namieta výšku odplaty, úroku
a RPMN s tým žalobca nesúhlasí, pretože v bode 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola vyčíslená
výška celkových nákladov spotrebiteľa, pričom žalovaný bol oprávnený plniť v pravidelných mesačných
splátkach až na základe dohody o plnení v splátkach uzatvorenej na základe jeho žiadosti. Výška

celkových nákladov spotrebiteľa spočívajúcich jednak v dohodnutých úrokoch ale aj v administratívnych
nákladoch na vypracovanie uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bola jasne v zmluve stanovená
a RPMN bola v bode 3 zmluvy o spotrebiteľskom úvere vypočítaná podľa Zákona o spotrebiteľských
úveroch v súlade so vzorcom tam uvedeným. S takýmto obsahom zmluvy žalovaný súhlasil, čo potvrdil
svojim podpisom na zmluve. Naviac žalovaný pre prípad, že by nadobudol pocit po podpise zmluvy,

že podpísal nevýhodnú zmluvu a, že úrok, či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo
odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14-tich kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy, čo však
žalovaný nevyužil. Žalobca citoval ust. § 9 ods. 10 zák. č. 129/2010 Z. z. a poukázal na skutočnosť, že
v tomto ustanovení zákonodarca nevymenúva explicitne poplatok za vypracovanie a uzavretie zmluvy o
úvere,zčohovýkladomacontrariovyplýva,žetakýtopoplatokjepodľazák.č.129/2010Z.z.prípustným.

Podľa názoru žalobcu je teda odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru limitovaná len ust. § 53
ods. 6 Obč. zák.. Tu však spotrebiteľ musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy šlo o odplatu,
ktorá výrazne podstatne sa odchyľovala od trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi
poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov tak, ako to v tomto prípade urobil žalobca. Poukázal
tiež na záver rozhodovacej súdnej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú

výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami, pretože je nutné vziať do úvahy,
že nebankové subjekty poskytujú finančné prostriedky formou úveru za ďaleko menšie zabezpečenie
ako banky. Teda s poskytovaním spotrebiteľských úverov nebankovými subjektmi je spojené ďaleko
väčšie podnikateľské riziko. Žalovaný prevzal a podpísal jednak formulár so štandardnými európskymi
informáciami o spotrebiteľskom úvere, jednak však podpísal aj dohodu o plnení v splátkach, ktorá

predstavuje samostatný právny dokument a je uzatváraná na základe žiadosti klienta, oprávňuje ho totiž
uskutočniť plnenie v splátkach, teda nie jednorázovo tak, ako to bolo pôvodne ustanovené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorých splátok sa potom mení aj RPMN. RPMN pri modifikácii
zmluvy dohodou o plnení v splátkach potom dosahuje výšku 305,74 % a uvedená výška RPMN je
vypočítaná správne a v súlade s právnym poriadkom. Pokiaľ žalovaný vo svojom liste, okrem iného,

sa zmienil o tom, že nesúhlasí s určením rozhodcovského súdu, žalobca poukázal na skutočnosť,
že rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou a naviac žalobca začal spor
pred všeobecným súdom. Obranu žalovaného preto žalobca považoval za účelovú v snahe vyhnúť sa
zmluvne dojednanému plneniu.

6. Žalovaný potom ešte reagoval na vyjadrenie žalobcu podaním z 15. 12. 2016, ktorým uviedol, že jeho
finančná gramotnosť pri uzatváraní danej úverovej zmluvy bola ovplyvneným zdravotným stavom jeho
matky, pričom žalovaný trávil veľa času a energie vynaložil na starostlivosť o ňu a dopustil sa chyby, ak
si zmluvu riadne neprečítal. Zotrval na svojom tvrdení, že odplata za poskytnutý úver bola neprimerane
vysoká a presahovala viac ako dvojnásobný priemer úrokových sadzieb pri úveroch poskytovaných

bankami. Výšku odplaty považoval za neprimeranú zmluvnú podmienku a žiadal, aby súd rozhodol, že
sa jedná o bezúročný úver. Podpis rozhodcovskej doložky a dohody o zrážkach zo mzdy bol podmienený
poskytnutím úveru pri podpise úverovej zmluvy. Pri svojej výpovedi na pojednávaní viac menej zotrval na
tvrdených skutočnostiach, avšak uviedol, že nerozporuje skutočnosť, že si 25. 06. 2013 požičal sumu 1000 € od žalobcu, rozporoval však nároky žalobcu pokiaľ šlo o zmluvný úrok a administratívny poplatok.
Nerozporoval poplatok za upomienku vo výške 10€ a zmluvnú pokutu vo výške 33 €, pretože pripustil,
že bol s úhradou splátok aj v omeškaní. Uviedol, že pokiaľ šlo o jeho predchádzajúce písomné podania,

pokiaľ by súd uznal jeho argumentáciu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, on vlastne nežiada, aby
súd túto skutočnosť určoval osobitným výrokom v rozsudku, je to len jeho obrana voči žalobe.

7. Na pojednávaní okrem výsluchu žalovaného súd prečítal žalobcom pripojené listiny do súdneho spisu
a takto vykonaním dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

8. Strany sporu, a to žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, uzavreli dňa 25. 06. 2013 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto úverovej
zmluvy žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 1 000 € v hotovosti, pričom žalovaný sa zaviazal
zaplatiť celkovú sumu 1 872 €, čiže okrem úverovej istiny sa zaviazal zaplatiť celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 872 €. Celkové náklady spotrebiteľa boli

tvorené súčtom úroku v sadzbe 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavovalo sumu 391,50
€ a administratívnym poplatkom za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou, spolu vo výške 480,50 €. Celú sumu 1 872 € sa žalovaný
zaviazal zaplatiť do 24. 06. 2014 na účet veriteľa špecifikovaný v zmluve. Konečný termín splatnosti
spotrebiteľského úveru bol teda 24. 06. 2014 a výška ročnej percentuálnej miery nákladov tohto úveru

bola 87,20 %. Na rubovej strane zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutie spotrebiteľského úveru,
pričom v odseku 7 týchto podmienok sa zmluvné strany dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí
celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zaväzuje sa zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 33 €. Súčasne v prípade zaslania upomienky vzniká veriteľovi nárok na
poplatok vo výške 10 €. Výška priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver, platná k

dňu podpísania zmluvy, bola stanovená na 39,20 %. Súčasne toho istého dňa strany podpísali aj tzv.
dohodu o plnení v splátkach k tejto úverovej zmluve, ktorá bola presne označená číslom a dátumom
uzavretia, ktorou sa strany dohodli, že sumu poskytnutú na základe vyššie uvádzanej úverovej zmluvy,
sa zaväzuje žalovaný zaplatiť veriteľovi v pravidelných mesačných splátkach vo výške 156 € vždy k 24-
temu dňu v mesiaci, počnúc 24. 07. 2013. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov vypočítaná po

zmene dohody o plnení úveru na splátky bola vo výške 260,12 % ročne. Tým došlo k zmene obsahu
úverovej zmluvy, pričom k obsahu dohody o plnení v splátkach patril aj údaj o tom, že priemerná hodnota
RPMN za poskytnutý spotrebiteľský úver je 39,20 % ročne.

9. Pri posudzovaní nárokov žalobcu vo vzťahu k žalovanému súd zistil, že žaloba v prevažnej miere

nie je dôvodná.

10. Zmluvné strany síce podľa presvedčenia súdu uzatvorili platnú úverovú zmluvu, tá však nemala
platne dohodnuté niektoré obsahové náležitosti, z čoho potom vyplývalo, že tieto obsahové náležitosti
absentovali.

11. V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
iných úveroch a pôžičkách, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré
upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby

spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o
všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

12. Aj v čase uzatvorenia úverovej zmluvy platilo ust. § 53 ods. 6 Obč. zák., podľa ktorého ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadu sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

13. Súd sa oboznámil s priemernými úrokovými mierami z úverov poskytnutých v Eurách rezidentom
eurozóny, a to u úverov novo-poskytovaných pre domácnosti ako spotrebiteľské úvery pri lehote
zročnosti do 1 roka, kde bola priemerná úroková sadzba 8,52 % ročne. Z toho je zrejmé, že úrokovámiera dohodnutá v predmetnej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola viac ako štvornásobne
vyššia.

14. Za odplatu je nutné považovať aj dohodnutý tzv. administratívny poplatok, ktorý bol dohodnutý vo
výške 480,50 € a šlo o náhradu údajných administratívnych nákladov za vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu s bližšie nešpecifikovanou všetkou administratívou s tým
spojenou. Súd poukazuje na skutočnosť, že administratívny poplatok dosahoval takmer 50 % požičanej
istiny. Tento poplatok spolu s dohodnutými úrokmi predstavoval celkový náklad 872 €, v dôsledku čoho

dosiahla RPMN úveru pred uzavretím dohody o splátkach 87,20 % a je zrejmé, že viac ako dvojnásobne
prevyšovala priemernú RPMN v čase uzavretia úverovej zmluvy 39,20 %.

15. Aj keď v čase uzavretia úverovej zmluvy k 25. 06. 2013 výška odplaty, resp. najvyššie prípustnej
odplatystanovenejpodľa§53ods.6Obč.zák.,nebolalegislatívneurčenátak,akojednesšpecifikovaná
v ust. § 1 a 1a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, je zrejmé, že dohodnutá odplata za poskytnutý spotrebiteľský
úver výrazne prevyšovala rámec, ktorý neskôr zákonodarca v úprave ust. § 1 a 1a Nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. stanovil ako rámec prijateľnej odplaty pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi. Dohodnutá výška úrokov a výška administratívneho poplatku v základnej
časti úverovej zmluvy bez toho, aby výška administratívneho poplatku bola bližšie zdôvodnená a

odôvodnená nákladmi, ktoré mali údajne žalobcovi vzniknúť v súvislosti s uzavretím úverovej zmluvy,
bola podľa presvedčenia súdu dohodnutá v tak vysokej výške, že odporovala dobrým mravom, ale aj ust.
§ 53 ods. 6 Obč. zák. a to bez ohľadu na to, že veriteľ za účelom zabezpečenia pohľadávok z úverovej
zmluvy požadoval poskytnutie zabezpečenia výlučne vo forme dohody o zrážkach zo mzdy a zmluvnej
pokuty (článok 8 všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľských úverov).

16. Súd preto dospel k presvedčeniu, že odplata veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov
bola dohodnutá v tak neprimeranej výške, že podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch v danom období poskytnutia finančných
prostriedkov žalovanému a súčasne odporovala dobrým mravom. Veriteľovi zabezpečovala do roka

vrátenie nie len požičanej istiny ale naviac sumy zodpovedajúcej 87,20 % požičanej istiny, preto
vzhľadom na túto výšku ju súd považoval za dohodnutú aj v rozpore s dobrými mravmi. V dôsledku tejto
skutočnosti súd považoval ustanovenia o výške úrokov z omeškania a o administratívnom poplatku,
ktoré spolu tvorili odplatu veriteľa, za plnenia, ktoré boli dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi a naviac
odporovali zákonu, konkrétne ust. § 53 ods. 6 Obč. zák., a z toho dôvodu boli neplatné.

17. Platná dohoda o výške úrokov potom spôsobovala absenciu tejto náležitosti úverovej zmluve a
následne aj následok predpokladaný ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a totiž, že spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, a preto žalobca nemá
nárok na zaplatenie súm, ktoré požadoval, a totiž zmluvného úroku vyčísleného vo výške 193,40 € a

zvyšku administratívneho poplatku vo výške 296,50 €. Súčasne nemôže uplatňovať nároky z neplatne
dohodnutých ustanovení zmluvy.

18. Súd však priznal žalobcovi dohodnutý poplatok za upomienku vo výške 10 € a zmluvnú pokutu vo
výške 33 €, nakoľko šlo o sankčné plnenia, na ktoré vznikol žalobcovi nárok vzhľadom na omeškanie

dlžníka so splácaním dlhu. Skutočnosť, že žalovaný splácal splátky v omeškaní priznal sám žalovaný a
nárok žalobcu na poplatok za upomienku, ktorú dostal, nerozporoval. Rovnako nerozporoval ani nárok
žalobcu na zmluvnú pokutu, nakoľko tento nárok bol dohodnutý priamo v úverovej zmluve, zmluvná
pokuta plnila zabezpečovaciu funkciu voči povinnosti žalovaného splácať úver riadne a včas. Vzhľadom
na ich výšku a transparentný spôsob dojednania súd o týchto nárokoch pochybnosti nemám. Nárok

žalobcu na tieto plnenia sa opiera o vyššie citované ustanovenia zmluvy a preto súd len v tejto časti
žalobe vyhovel, a žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 43 € proti žalovanému.

19. Vo zvyšku uplatneného nároku potom súd žalobu zamietol z dôvodu, ktoré súd udáva vyššie.
Súd totiž žalobcovi nemohol priznať nároky zo zmluvy, ktoré mali vyplývať z neplatne dohodnutých

ustanovení zmluvy.20. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p.. Žalovaný bol v konaní
prevažne úspešný, keďže však proti žalobcovi náhradu trov konania nepožadoval, súd rozhodol tak, že
úspešnejšiemu žalovanému sa proti neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.