Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. máj 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 11C/140/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1201899002
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1201899002.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v Bratislave, v konaní pred sudkyňou: JUDr. Ivanou Štiftovou, v právnej veci

žalobcu: BRAXTON FACTORING, s.r.o., Nám. SNP 15, Banská Bystrica, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Patassy, s. r. o., Koceľova 9, Bratislava, proti žalovanému: ST. NICOLAUS - trade, a.s.,
Trnavská cesta 100, Bratislava, zastúpenému G. Lehnert, k.s., Budova ORBIS, Rajská 7, Bratislava, o
zaplatenie 126.043,95 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 111.153 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V zostávajúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 57,12%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 02.08.1999 sa právny predchodca žalobcu domáhal proti žalovanému
vydania hnuteľných vecí špecifikovaných v žalobnom návrhu. Žalobu odôvodil tým, že so žalovaným
uzavrel rámcovú kúpnu zmluvu, ktorej základom bolo dodávanie potravinárskeho tovaru zo strany
žalovaného. Za dodávky tovaru sa právny predchodca žalobcu zaviazal uhrádzať kúpnu cenu. Týmto
záväzkom mu voči žalovanému vznikol dlh. Žalovaný dňa 16.6.1999 splnomocnil spoločnosť BKG
Slovakia a.s., aby ho zastupovala v celom rozsahu vo veci vymáhania pohľadávok, ktoré mal voči

právnemupredchodcovižalobcu.UvedenáspoločnosťvtendeňsplnomocnilasúdnehoexekútoraQ..Q.
A. na zastupovanie vo veci vymáhania pohľadávky veriteľa (žalovaného). Dňa 17.6.1999 žalovaný vzal
prostredníctvom splnomocneného zástupcu BKG Slovakia a.s. s dohľadom zástupcu exekútorského
úradu hnuteľné veci patriace právnemu predchodcovi žalobcu: nákladné vozidlo Renault Premium 340
4x2, EČV B. XXX P., automobilový príves W.-XX-B., Š. B. - XXX O., nízkozdvižný elektrický vozík
AM-120, séria 10 A 012 1073,

nízkozdvižný elektrický vozík P.-XXX, séria XX P. XXX XXXX, nízkozdvižný elektrický vozík P.-XXX, B.T.
XX P. XXX XXXX, 2 kusy batérie FIAM TM 427/7 a tovarové zásoby v celkovej hodnote 385.833,70,- Sk.
Celková hodnota odobratých vecí predstavovala 141.487,75,-eur (4.262.459,90,-Sk). Žalobca mal za
to, že žalovaný nemal platný titul na uskutočnenie takéhoto upokojenia pohľadávky. V priebehu konania
žalobca zistil, že žalovaný hnuteľné veci previedol na iné subjekty, preto žiadal, aby súd pripustil zmenu
žalobného návrhu a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 128.680,42,-eur (3.876.626,20,-Sk), čo
predstavuje hodnotu motorového vozidla s prívesom a nízkozdvižných vozíkov. V časti čo do zaplatenia

sumy 12.807,33,-eur (385.833,70,-Sk) zodpovedajúcej hodnote tovarových zásob vzal žalobu späť a
konanie žiadal zastaviť.2. Zmenu žaloby súd pripustil uznesením zo dňa 16.12.2005, č.k. 11C 140/01 - 179. O zastavení konania
včastičodozaplatenia12.807,33,-eur(385.833,70,-Sk)akohodnotytovarovýchzásob,bolorozhodnuté
uznesením zo dňa 12.4.2005, č.k. 11C 140/01 - 169.

3. V priebehu konania vzal žalobca žalobu späť aj v časti čo do zaplatenia sumy 2.636,47,-eur ako
hodnoty nízkozdvižných vozíkov. Konanie bolo v tejto časti zastavené uznesením vyhláseným na
pojednávaní súdu dňa 14.6.2010.

4. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 5.8.2003 uzavretej medzi ZDROJ SPIŠ, a.s. ako postupcom
a spoločnosťou GLOBE METAL & ALLOAYS LLC, ako postupníkom prešla pohľadávka, ktorá bola
predmetom konania, na GLOBE METAL & ALLOAYS LLC. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
16.8.2005 medzi spoločnosťou GLOBE METAL & ALLOAYS LLC, ako postupcom a spoločnosťou
BRAXTON FACTORING, s.r.o., ako postupníkom prešla pohľadávka na BRAXTON FACTORING, s.r.o.,
Nám. SNP 15, Banská Bystrica (žalobca).

5. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011, tak, že uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 29.930,11,-eur a žiadnemu účastníkovi konania nepriznal
právo na náhradu trov konania.

6.Dopĺňacímrozsudkomč.k.11C/140/2001-437,zodňa16.3.2012,súdprvejinštanciežalobuvozvyšku
zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

7. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že po vykonanom dokazovaní považoval v konaní
za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 28.8.1998 rámcovú kúpnu

zmluvu č. XXX/XX, ktorej predmetom bola dodávka potravinárskeho tovaru. Podľa čl. III predmetnej
zmluvy sa účastníci dohodli, že predávajúcemu vzniká nárok na zaplatenie kúpnej ceny stanovenej
v súlade s cenníkom tovaru predávajúceho, ktorý bol súčasťou prílohy I. zmluvy dodaním tovaru do
miesta dodania. Žalovanému vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar; kúpnu cenu však
právnypredchodcažalobcužalovanémuneuhradil.Ďalejmalzapreukázané,žedňa16.6.1999žalovaný

splnomocnil spoločnosť BKG Slovakia a.s., aby ho táto spoločnosť zastupovala v celom rozsahu vo
veci vymáhania pohľadávok, ktoré mal voči právnemu predchodcovi žalobcu. Uvedená spoločnosť v
ten deň splnomocnila na zastupovanie v predmetnej veci súdneho exekútora Q.. Q. A.. Dňa 17.6.1999
žalovaný vzal prostredníctvom splnomocneného zástupcu BKG Slovakia a.s. s dohľadom zástupcu
exekútorského úradu hnuteľné veci patriace právnemu predchodcovi žalobcu: nákladné vozidlo Renault

Premium 340 4x2, EČV B. XXX P., automobilový príves PN-04-S, ŠPZ B. - XXX O., nízkozdvižný
elektrický vozík AM-120, séria XX P. XXX XXXX, nízkozdvižný elektrický vozík AM-120, séria XX P. XXX
XXXX, nízkozdvižný elektrický vozík AM-120, séria XX P. XXX XXXX, 2 kusy batérie FIAM TM 427/7 a
tovarové zásoby v celkovej hodnote 385.833,70,- Sk. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný si zobral
tovar v súlade s predmetnou kúpnou zmluvou, ktorá bola platným právnym úkonom, čo bolo vyslovené

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cb/435/2000. Právny predchodca žalobcu sa pôvodne
domáhal vydania vecí; neskôr, keďže veci už neexistovali, žiadal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi
126.043,95 eur, čo malo zodpovedať hodnote odobratých hnuteľných vecí (motorového vozidla Renault
Premium 340 4x2 a aut. prívesu). Dokazovaním súd zistil, že medzi žalovaným ako veriteľom a dlžníkom
ZDROJ SPIŠ, a.s., bol zmluvný vzťah, ktorým si zmluvné strany dohodli, že ak kupujúci neuhradí svoje

splatné záväzky, má žalovaný ako veriteľ právo uspokojiť sa z tovaru a hnuteľného majetku dlžníka.
Zastával názor, že k odňatiu hnuteľných vecí došlo na základe nespornej pohľadávky žalovaného
ešte v čase, keď nebol na pôvodného žalobcu ZDROJ SPIŠ, a.s. vyhlásený konkurz a žalovaný
neporušil žiadne zmluvné podmienky ani právny predpis. Sporná mohla byť len výška pohľadávky
žalovaného a odňatých hnuteľných vecí, avšak stotožnil sa s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.

3Cb/435/2000-151, zo dňa 28.10.2009, ktorý ustálil výšku pohľadávky žalovaného na sumu 96.113,84
eura. Pokiaľ ide o hodnotu vecí, ktoré slúžili na uspokojenie dlhu, súd prvej inštancie považoval za
primeranú hodnotu vecí tak, ako boli vyčíslené v znaleckom posudku vypracovanom J.. V. V., ktorý
účastníci nenamietali a ktorý považoval za vierohodný (celková cena vozidla Renault Premium 340 4x2
predstavovala 2.865.400,- Sk; celková cena automobilového prívesu izoterm PN-04-S predstavovala

931.800,- Sk). Považoval za spravodlivé a primerané, aby žalovaný zaplatil žalobcovi rozdiel medzi
súdom určenou výškou jeho pohľadávky a hodnotou žalovaným odňatých vecí. Vzhľadom na to, že
si žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnil nárok vo výške 126.043,95 eura (cenu vozidla
a prívesu), pričom pohľadávka žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobcu určená rozsudkomKrajského súdu v Košiciach č.k. 3Cb/435/2000-151, zo dňa 28.10.2009, činila 96.113,84 eura, súd prvej
inštancie žalovanému uložil povinnosť uhradiť rozdiel predstavujúci sumu 29.930,11 eur.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť a žalobu zamietnuť.

9. Proti rozsudku ako aj dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie aj žalobca a žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011, v spojení s napadnutým dopĺňacím rozsudkom
č.k. 11C/140/2001-437, zo dňa 16.3.2012, prejednal odvolania žalobcu a žalovaného bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že žalobca nie je oprávnený na podanie
odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011, nakoľko mu

nebola výrokom uvedeného rozhodnutia spôsobená ujma na jeho procesných právach a preto žalobca
nebol osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania. Preto odvolanie žalobcu odmietol. Zároveň
odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011, v spojení
s napadnutým dopĺňacím rozsudkom č.k. 11C/140/2001-437, zo dňa 16.3.2012, je potrebné zrušiť a
vrátiť vec na ďalšie konanie.

11.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žezobsahuspisuazdoposiaľvykonanéhodokazovaniaje
nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu ZDROJ SPIŠ, a.s. a žalovaným bola dňa 28.8.1998
uzavretá rámcová kúpna zmluva č. XXX/XX, ktorej predmetom bola dodávka potravinárskeho tovaru.
Podľa čl. III predmetnej zmluvy sa účastníci dohodli, že predávajúcemu vzniká nárok na zaplatenie

kúpnej ceny stanovenej v súlade s cenníkom tovaru predávajúceho, ktorý bol súčasťou prílohy I.
zmluvy dodaním tovaru do miesta dodania. Žalovanému vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny za
dodaný tovar; kúpnu cenu však právny predchodca žalobcu žalovanému neuhradil. Dňa 17.6.1999, ešte
pred vyhlásením konkurzu (13.7.1999) na spoločnosť ZDROJ SPIŠ, a.s., odporca odobral z priestorov
spoločnosti ZDROJ SPIŠ, a.s. prostredníctvom splnomocneného zástupcu BKG Slovakia a.s. a pod

dohľadom exekútorského úradu JUDr. Jána Borovského hnuteľné veci patriace právnemu predchodcovi
žalobcu: nákladné vozidlo Renault Premium 340 4x2, EČV B. XXX P., automobilový príves PN-04-
S, ŠPZ B. - XXX O., nízkozdvižný elektrický vozík AM-120, séria XX P. XXX XXXX, nízkozdvižný
elektrický vozík AM-120, séria XX P. XXX XXXX, nízkozdvižný elektrický vozík AM-120, séria XX P. XXX
XXXX, 2 kusy batérie FIAM TM 427/7 a tovarové zásoby v celkovej hodnote 385.833,70,- Sk. Urobil

tak na podklade rámcovej kúpnej zmluvy (čl. IV bod 5), podľa ktorej je predávajúci oprávnený odobrať
kupujúcemu tovar a iné hnuteľné veci podľa vlastného výberu a to v takej hodnote, ktorá sa rovná súčtu
kúpnej ceny, s ktorej zaplatením je kupujúci v omeškaní. V zmysle uvedenej zmluvy sa odobratím tovaru
alebo iných hnuteľných vecí "iným spôsobom" plní záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Pôvodný
žalobca (správca konkurznej podstaty úpadcu ZDROJ SPIŠ, a.s.) sa žalobou podanou na súde dňa

2.8.1999 domáhal vydania odobratých hnuteľných veci dôvodiac, že žalovaný nemal platný právny titul
na uskutočnenie takéhoto uspokojovania svojej pohľadávky voči úpadcovi. Zmeneným návrhom a po
čiastočnom späťvzatí žaloby žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 126.043,95 eura titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, nakoľko v priebehu konania zistil, že žalovaný previedol hnuteľné veci na
iné subjekty a vydanie hnuteľných vecí od žalovaného by nebolo možné; žalovaná čiastka pozostáva

zo sumy 2.865.400,- Sk (95.113,85 eura) za odobraté motorové vozidlo Renault Premium 340 4x2 a zo
sumy 931.800,- Sk (30.930,09 eura) za odobratý izotermický automobilový príves PN-04-S, tak ako bola
ich všeobecná cena určená v znaleckom posudku vypracovanom J.. V. V., znalcom z odboru cestná
doprava, ktorý predložil žalobca.

12. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 3Cb/435/2000 je zrejmé, že Krajský súd v Košiciach uznesením
č.k. 4K/162/1999-9, zo dňa 13.7.1999, vyhlásil konkurz na majetok úpadcu ZDROJ SPIŠ, a.s. a žalovaný
prihlásildokonkurznéhokonaniasvojupohľadávkuprotiúpadcovipodmienečnevovýške3.863.067,50,-
Sk, resp. 2.007.515,80,-Sk ako pohľadávku štvrtej triedy (pohľadávka vznikla titulom nezaplatenia
kúpnej ceny z rámcovej kúpnej zmluvy č. 091/98, pričom na jej čiastočné uspokojenie žalovaný odobral

úpadcovi hnuteľné veci). Na prieskumnom pojednávaní konanom 12.5.2000 správkyňa konkurznej
podstaty úpadcu poprela túto pohľadávku v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný neuplatnil pohľadávku
podmienečne v zmysle § 20 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ale alternatívne, čo
platná právna úprava nepripúšťa. Žalovaný v procesnom postavení žalobcu podal 7.6.2000 na Krajskomsúde v Košiciach návrh na určenie, že jeho pohľadávka prihlásená v konkurznom konaní vedenom na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4K/162/1999 proti úpadcovi ZDROJ SPIŠ, a.s., je v celkovej
výške3.863.067,50,-Skazapodmienky,žesúdnyspormedzinímaúpadcomovydaniehnuteľnýchveci

vedený na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 24Cb/280/1999 (aktuálne konanie vedené pod sp.
zn. 11C/140/2001) skončí tak, že súd nevyhovie žalobe, je vo výške 2.007.515,80,- Sk, je pohľadávkou
štvrtej triedy a je v súlade s právom; predmetnou žalobou inicioval tzv. konanie o určenie pravosti, výšky
a poradia popretej pohľadávky.

13. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 3Cb/435/2000-151, zo dňa 28.10.2009, určil, že pohľadávka
žalobcu (v predmetnom konaní žalovaného) vo výške 96.113,84 eura popretá v konkurze vedenom na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4K/162/1999 vo veci úpadcu ZDROJ SPIŠ, a.s. je oprávnená
ako pohľadávka štvrtej triedy; konanie v časti o zaplatenie 32.116,51 eura zastavil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka je v celkovej
výške 3.863.067,50,- Sk (128.230,35 eura) a za podmienky, že súdny spor o vydanie hnuteľných vecí

vedený na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 24Cb/280/1999 skončí tak, že súd nevyhovie žalobe,
je potom vo výške 2.007.515,80,- Sk (66.637,32 eura) pohľadávkou štvrtej triedy a je v súlade s právom.
Z nesporných tvrdení strán sporu a predložených dôkazov Krajský súd v Košiciach dospel k záveru,
že žalobcovi ako veriteľovi vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru 2.662.344,90,-
Sk, úrokov z omeškania 125.676,10,- Sk a zmluvnej pokuty 107.504,40,- Sk, spolu 2.895.525,40,- Sk

(96.113,84eura).Žalobcadodalkupujúcemupotravinárskytovaravsúladesozmluvoumuvznikloprávo
na zaplatenie kúpnej ceny tovaru vrátane nevrátených obalov 2.686.992,50,-Sk, ktorá sa v dôsledku
započítania pohľadávky úpadcu z titulu nekvalitne dodaného tovaru znížila o 24.647,60,-Sk. Mal za
to, že žalobca ako konkurzný veriteľ dôvodne prihlásil do konkurzu uvedenú pohľadávku, a preto
žalobe vyhovel; nestotožnil sa s dôvodmi popretia pohľadávky a skutočnosť, že žalobca poukázal na

prebiehajúce konanie o nároku správkyne konkurznej podstaty proti žalobcovi o vydanie veci, nemalo
podľa názoru súdu vplyv na skutočnosť, že pohľadávka žalobcu je dôvodná. Správkyňa konkurznej
podstaty úpadcu nenamietala zánik záväzku úpadcu zaplatiť kúpnu cenu iným spôsobom, naopak
tvrdila, že ak žalobca odobral tovar, prípadne iné hnuteľné veci úpadcovi, konal tak v rozpore so
zákonom.

14. Proti tomuto rozsudku podal žalobca (v predmetnom konaní žalovaný) odvolanie a žiadal napadnutý
rozsudok zmeniť a určiť, že jeho pohľadávka je v celkovej výške 96.113,84 eura a za podmienky,
že súdny spor o zaplatenie 128.680,42 eura vedený na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.
11C/140/2001 skončí tak, že súd nevyhovie žalobe, je vo výške 34.520,80 eura. S poukazom na

prebiehajúce súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II (sp. zn. 11C/140/2001), sa naďalej
domáhal priznania svojej pohľadávky podmienečne s tým, že jej výška závisí od splnenia podmienky,
ktorou je jeho úspech v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. Z prihlášky jeho
pohľadávky jednoznačne vyplýva, že i keď je tu pohľadávka, čo do výšky vyjadrená dvoma sumami,
je nepochybné, že tieto sumy sa vzťahujú na ten istý právny dôvod vzniku a aj na jednotný identický

skutkový stav. Vyjadril obavu pred procesne neriešiteľnou situáciou, keď by časť tejto pohľadávky
bola neodôvodnená (vzhľadom na jej zánik), avšak žiaden z inak oprávnených subjektov by ju už v
konkurznom konaní nemohol popierať. Z uvedeného vyplýva, že pri existencii daného skutkového a
právneho stavu veci mohol riadne uplatniť svoju pohľadávku len s použitím podmienky, pričom táto
mohla byť formulovaná práve len spôsobom uvedeným najskôr v prihláške pohľadávky a následne aj

v samotnej žalobe; uvedenú podmienku považoval za splniteľnú. Najvyšší súd SR ako súd odvolací
rozsudkom sp. zn. 4 Obo 11/2010, zo dňa 30.3.2011, rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.
3Cb/435/2000-151, zo dňa 28.10.2009, ako vecne správny potvrdil. V odôvodnení uviedol, že námietka
žalobcu, že sa jedná o podmienenú pohľadávku, nemá právne opodstatnenie, nakoľko ak veriteľ uplatní
podmienenú pohľadávku, je povinný v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a

vyrovnaní uviesť podmienku rozväzovaciu alebo odkladaciu, od ktorej závisia účinky právneho úkonu.
Žalobca podmieňuje opodstatnenosť výšky prihlásenej pohľadávky na výsledku súdneho sporu, ktorý je
vedený medzi stranami na Okresnom súde Bratislava II o vydanie veci alebo o zaplatenie 4.262.459,90,-
Sk, t.j. na úspechu alebo neúspechu žalobného návrhu, ktorý podal žalovaný (úpadca). Zdôraznil, že
žalobcom formulovaná podmienka v žalobnom petite by znamenala spochybnenie právnych dôvodov

uvedených v prihláške a zodpovedajúcej skutočnosti, že mu vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny a
zaplatenie majetkových sankcií v rozsahu uvedenom v prihláške a jednalo by sa o nevykonateľné súdne
rozhodnutie. Skonštatoval, že sa jedná o nejasnú podmienku, na ktorú nie je možné prihliadať a nespĺňa
charakter zákonných podmienok v zmysle § 36 Občianskeho zákonníka. Rozsudok Krajského súdu vKošiciach č.k. 3Cb/435/2000-151, zo dňa 28.10.2009, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4 Obo 11/2010, zo dňa 30.3.2011, nadobudol právoplatnosť dňa 17.5.2011.

15. Vychádzajúc z uvedených skutočností, odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal
na to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v spojení s napadnutým dopĺňacím rozsudkom
vychádzal z toho, že k odňatiu hnuteľných vecí došlo na základe nespornej pohľadávky žalovaného ešte
v čase, keď nebol na právneho predchodcu žalobcu (ZDROJ SPIŠ, a.s.) vyhlásený konkurz, žalovaný
neporušil žiadne zmluvné podmienky ani právny predpis; žalovaný si zobral tovar v súlade s rámcovou

kúpnou zmluvou, ktorá bola platným právnym úkonom, čo malo byť vyslovené aj rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach (sp. zn. 3Cb/435/2000). Skonštatoval, že sporná mohla byť len výška žalovaného
pohľadávky a ním odňatých hnuteľných vecí, avšak stotožnil sa s ustálením výšky pohľadávky
žalovaného na sumu 96.113,84 eur tak, ako ju v rozsudku ustálil Krajský súd v Košiciach. S poukazom
na uvedené potom súd prvej inštancie právne posúdil vznik a obsah (platného) záväzkového vzťahu na
základe ustanovení § 409 a § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka.

16. V nadväznosti na existujúci právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.
3Cb/435/2000-151, zo dňa 28.10.2009 a v kontexte s ukončeným konkurzným konaním na Krajskom
súde v Košiciach pod sp. zn. 4K/162/1999, odvolací súd skonštatoval nesprávnosť záverov súdu
prvého stupňa, keď poukázal na to, že konkurz možno chápať ako všeobecnú a univerzálnu exekúciu,

ktorá slúži na spoločné uspokojenie nárokov väčšieho počtu veriteľov. Práve týmto sa konkurzné
konanie odlišuje od individuálneho uspokojenia, ktoré je v prospech jediného veriteľa. Predmetom a
zmyslom konkurzného konania je usporiadanie majetkových pomerov úpadcu a pomerné uspokojenie
veriteľov. Jedným zo základných účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok, ktorý umožňuje splnenie
účelu konkurzu, je zánik možnosti individuálneho uspokojovania pohľadávok veriteľov. Od vyhlásenia

konkurzu môžu byť pohľadávky veriteľov uspokojované len v rámci konkurzu, v ktorom musia byť
uplatnené spôsobom určeným špeciálnym procesným predpisom, ktorým je zákon č. 328/1991 Zb. o
konkurze a vyrovnaní. Tomuto cieľu slúži špecifická štruktúra konkurzného konania charakterizovaná
jednotlivými etapami konania.

17. V danom prípade žalovaný po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu ZDROJ SPIŠ, a.s. (13.7.1999)
prihlásil do konkurzného konania svoju pohľadávku. V konaní o určenie pravosti, výšky a poradia
popretej pohľadávky bolo právoplatne rozhodnuté, že pohľadávka žalovaného v sume 96.113,84 eura je
oprávnená ako pohľadávka štvrtej triedy; zdôraznil, že to bol sám žalovaný (v procesnej pozícii žalobcu),
ktorý v incidenčnom spore podmieňoval určenie pravosti pohľadávky v uvedenej výške (96.113,84 eura)

iba pre prípad, že nebude úspešný v súdnom spore so správkyňou konkurznej podstaty vedenom
na Okresnom súde Bratislava II (aktuálne konanie pod sp. zn. 11C/140/2001), čo logicky prezumuje
dôvodnosť žaloby vo veci samej a jej vyhovenie. Argumentáciu, ktorou sa žalovaný (v procesnej pozícii
žalobcu) v incidenčnom spore snažil docieliť určenie, že jeho pohľadávka je v celkovej výške 96.113,84
eura a za podmienky, že súdny spor o zaplatenie 128.680,42 eura (o ktorý ide v prejednávanej veci)

skončí zamietnutím žaloby, tak jeho pohľadávka je 34.520,80 eura, neuznal ani Najvyšší súd SR, keď
zdôraznil, že takáto formulácia podmienky v žalobnom petite de facto znamená spochybnenie právnych
dôvodov uvedených v prihláške a zodpovedajúcej skutočnosti, že mu vzniklo právo na zaplatenie kúpnej
ceny a zaplatenie majetkových sankcií v rozsahu uvedenom v prihláške.

18. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že určením pravosti pohľadávky
vo výške 96.113,84 eura titulom kúpnej ceny za dodaný potravinársky tovar, úrokov z omeškania a
zmluvnej pokuty v konaní o určenie pravosti do konkurzu prihlásenej pohľadávky došlo k prejudiciálnemu
vyriešeniu otázky, že odobratím hnuteľných vecí a tovarových zásob právnemu predchodcovi žalobcu
na základe rámcovej kúpnej zmluvy nedošlo k zániku pohľadávky žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny

a nedošlo k splneniu záväzku právneho predchodcu žalobcu zaplatiť kúpnu cenu (pre uvedený záver
je irelevantná suma, ktorou bol žalovaný v konkurznom konaní uspokojený na základe rozvrhového
uznesenia). Z uvedeného dôvodu nie je správny právny záver súdu prvej inštancie, že odobratím
hnuteľných vecí v súlade s rámcovou kúpnou zmluvou došlo k uspokojeniu pohľadávky žalovaného.
Práve naopak, v dôsledku odobratia hnuteľných vecí a tovarových zásob bez právneho dôvodu

(keď právnym dôvodom s poukazom na uvedené prejudiciálne vyriešenie otázky nebolo uspokojenie
pohľadávky žalovaného na kúpnu cenu na základe rámcovej kúpnej zmluvy) došlo k bezdôvodného
obohateniu žalovaného, ktoré je tento povinný v súlade s § 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka
vydať žalobcovi.19. Základ nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je tak daný, avšak v konaní nebola
jednoznačne preukázaná výška hodnoty odobratých hnuteľných vecí, t.j. vozidla Renault Premium

340 4x2 a izotermického automobilového prívesu PN-04-S, ako peňažného ekvivalentu na vydanie
bezdôvodnéhoobohatenia.Súdprvejinštanciesauspokojilsichvšeobecnoucenouurčenouznaleckými
posudkami vypracovanými J.. V. V., znalcom z odboru cestná doprava (č.l. 324, 333), ktoré ako
listinný dôkaz predložil žalobca a to aj napriek skutočnosti, že žalovaný v konaní predložil iné dva
znalecké posudky, vypracované znalcom J.. Ľ. S., znalcom z odboru cestná doprava (č.l. 352, 365),

v zmysle ktorých bola hodnota odobraných hnuteľných vecí nižšia. Odvolaciemu súdu tak nie je
zrejmé, na základe čoho súd prvého stupňa považoval žalobcom predložené znalecké posudky za
vierohodné; okrem konštatovania, že ich strany sporu nenamietali (čo vzhľadom na iné dva znalecké
posudky predložené žalovaným nezodpovedá skutočnosti), nevysvetlil, z akého dôvodu sa stotožnil so
znaleckými posudkami predloženými žalobcom a prečo na znalecké posudky predložené žalovaným
neprihliadol a jednostranne si osvojil iba závery o všeobecnej cene hnuteľných vecí zo znaleckých

posudkov J.. V. V.. Ak mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky (v
podobe listinných dôkazov) s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, mal ich zhodnotiť v tom zmysle,
ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo
záveru druhého znaleckého posudku; mal sa teda dôkladne vysporiadať so závermi oboch posudkov.

20. Keďže súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011, v
spojení s napadnutým dopĺňacím rozsudkom súdu prvého stupňa č.k. 11C/140/2001-437, zo dňa
16.3.2012, v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom uložil súdu prvej inštancie povinnoť riadiť sa

právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 226 O.s.p. viazaný; vec opätovne
prejednať na pojednávaní, naznačeným smerom zistiť a ustáliť všeobecnú cenu odobratých hnuteľných
vecí ako peňažný ekvivalent na vydanie bezdôvodného obohatenia; na základe vykonaných dôkazov
ustáliť skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému
stavu preskúmateľné a po opätovnom rozhodnutí veci svoje závery o skutkových zisteniach a právnom

posúdení veci odôvodniť spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p. V novom rozhodnutí súd prvého
inštancie rozhodne i o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

21. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu sa v ďalšom konaní zaoberal otázkou ustálenia
všeobecnej hodnoty odobratých hnuteľných vecí ako peňažného ekvivalentu na vydanie bezdôvodného

obohatenia.

22. Z obsahu znaleckého posudku J.. V. V., zo dňa 18.6.1999 vyplýva, že všeobecná hodnota
nákladného motorového vozidla RENAULT PREMIUM 340 4x2 je 2.865.400,-Sk, všeobecná hodnota
automobilového prívesu izotermického - ON - 04 - S je 931.800,-Sk. Celková hodnota motorového

vozidla s prívesom predstavuje 126.043,95,-eur (3.797.200,-Sk).

23. Z obsahu znaleckého posudku J.. Ľ. S., č. XXX/XX, zo dňa 8.9.1999, vyplýva, že všeobecná hodnota
nákladného motorového vozidla RENAULT PREMIUM H340.19, EURO2 s izotermickou nadstavbou
COMPAAN, k 8.9.1999 bola 2.199.000,-Sk. Z obsahu znaleckého posudku J.. Ľ. S., č. XXX/XX, zo

dňa 8.9.1999, vyplýva, že všeobecná hodnota OjMV prívesu BGV NPT 24V, s izotermickou skriňou
COMPAAN, k 8.9.1999 bola 701.000,-Sk. Celková hodnota motorového vozidla s prívesom podľa
znaleckého posudku vypracovaného J.. S. predstavuje 96.262,36,-eur (2.900.000,-Sk).

24. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení uviedol, že vychádzajúc zo záverov rozhodnutia

Krajského súdu v Bratislave, v dôsledku odobratia hnuteľných vecí zo strany žalovaného bez právneho
dôvodu došlo k jeho bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný je povinný toto obohatenie žalobcovi vydať.
Žalobca má teda za to, že základ nároku je daný. Nakoľko však existujú dva znalecké posudky, ktoré
sa v cene ohodnotenia hnuteľných vecí líšia, žalobca vykonal ich porovnanie. Medzi dvomi znaleckými
posudkami je časový rozdiel vyhotovenia cca 3 mesiace a obidvaja znalci dospeli v zásade k rovnakej

sume, od ktorej sa odvíjala všeobecná cena motorového vozidla. Jediným sporným bodom je tzv.
koeficient predajnosti, ktorý bol zo strany J.. V. určený vo výške 0,95 a zo strany p. J.. S. vo výške
0,7. Tento koeficient predajnosti má vplyv na určenie konečnej všeobecnej ceny vozidla. Čo sa týka
tohto koeficientu predajnosti podľa vyhlášky MS SR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku je tentokoeficient súčinom piatich koeficientov, pričom koeficient č. 1-4 sú v zásade nemenné. Podľa žalobcu
koeficient 5, tzv. koeficient dopyt trhu spôsobil rozdiel vo výslednej výške všeobecnej hodnoty. Žalobca
má za to, že záver J.. S. v znaleckom posudku vo vzťahu k tomuto koeficientu nie je správny, nakoľko

dopytnatrhubol,žalovanýzrealizovalpredajužodvadnipovypracovaníznaleckéhoposudku.Znalecký
posudok bol vypracovaný 08.09.1999 a žalovaný zrealizoval predaj 10.09.1999.

25. Znalec J.. V. vo svojom vyjadrení uviedol, že stanovenie koeficientu predajnosti 0,95 bolo určené
podľa vtedy platného znaleckého štandardu č. 1 z roku 1990 a mal sa získať z oficiálnych zdrojov.

Na uvedené vozidlá v tom čase neexistovali špecializované autobazáry, ktoré by poskytovali potrebné
informácie, oficiálne zdroje vtedy boli školenia znalcov, kde vystupovali odborníci z jednotlivých oblastí
cestnej dopravy. Koeficient predajnosti zohľadňuje viacero faktorov, mal by zohľadňovať platnosť
technickej kontroly (pri uvedenom vozidle bola platná, neplatná znižovala koeficient), počet držiteľov
(držiteľ bol jeden, viac držiteľov znižuje koeficient), poškodenie vozidla haváriou a jeho opravu (nebolo
havarované, v prípade opravovaného vozidla po havárii sa koeficient znižuje), spôsob použitia vozidla

(medzimestská a diaľničná doprava; v prípade ak by sa vozidlo používalo napr. v teréne, koeficient sa
znižuje), koeficient dopytu na trhu (vozidlo bolo v prevádzke 23 mesiacov, malo najazdených 56.000
km, bežný priebeh km za rok pri týchto vozidlách je 200 000 - 300 000 km). Pri zadefinovaní uvedeného
vozidla do súčasného výpočtového programu Autotax 6.0 koeficient predajnosti bol 0,92. Znalec zároveň
uviedol, že ku koeficientu predajnosti 0,7 stanovenému znalcom S. sa nemá právo vyjadrovať, môže

sa vyjadriť iba k vplyvom znižujúcim hodnotu vozidla: "že vozidlo už malo ísť na technickú kontrolu
(tzv. STK), už pred cca 2 mesiacmi (22.7.1999) - zohľadnil by pri koeficiente; stav v predaji OjMV v
určitom regióne (je nedostatok a sú "drahé úvery v bankách pre podnikateľov a súkromné osoby) -
nezohľadnil by; je veľmi obmedzený okruh záujemcov o kúpu vozidla - nezohľadnil by pri koeficiente;
väčší počet vodičov (asi 5-6) a určitý spôsob prevádzky vozidla (služobné vozidlo) - nezohľadnil by

(v prípade držiteľov áno); stav pneumatík (boli ojazdené veľa, no najmä nepravidelne), optický vzhľad
vozidla (otlčené hrany dverí a okrajov výkrojovv blatníkoch, "ošumelé" čalúnenie, odpadávajúci lak
skrine...), vozidlo si vyžaduje aj opravu PNaMR, lebo je mierne smerovo nestabilné, s nerovnomerne
opotrebovanými pneumatikami - tieto veci sa zohľadňujú pri výpočte časovej ceny vozidla. Koeficient
predajnosti môže ovplyvniť účel znaleckého posudku, napr. na exekučné konania sa spravidla používali

nižšie koeficienty predajnosti, dôvodom bola exekučná dražba.

26. V konaní vypočutý znalec J.. Ľ. S. zotrval na správnosti stanovenia koeficientu predajnosti,
ktorý uviedol v znaleckých posudkoch ako aj dôvodoch jeho zníženia. Uviedol, že dôvodom zníženia
koeficientu predajnosti boli tam uvedené vplyvy znižujúce hodnotu vozidla. Je tam uvedený aj stav v

predajiOjMVvurčitomregióne,vplyvznižujúcihodnotuvozidlaztohtodôvoduvidelvtom,ževroku1998
boli pre podnikateľov drahé úvery, mnohé firmy sa rušili, krachovali, bol prebytok ponuky, na uvedené
má vplyv aj to, že motorové vozidlo bolo pomaľované a teda prípadný nový záujemca by bol nútený si ho
premaľovať s opravou karosérie. V tom čase taktiež bola tendencia upúšťať od prívesov, pretože jazda
s nimi bola veľmi komplikovaná a to najmä v skladoch. Postupne sa začali používať návesy, na zníženie

hodnoty vozidla má preto vplyv aj veľmi obmedzený okruh záujemcov o kúpu vozidla. Pokiaľ ako dôvod
znižujúci hodnotu vozidla uviedol určitý spôsob prevádzky vozidla (služobné vozidlo) na tomto taktiež
zotrval, pretože v prípade služobných vozidiel s týmto môžu manipulovať viacerí vodiči a starostlivosť o
toto vozidlo je podstatne iná, ako keď motorové vozidlo užíva jedna osoba ako svoje súkromné. Pokiaľ
ide o ďalšie vplyvy znižujúce hodnotu vozidla a to stav pneumatík a optický vzhľad, k tomuto uviedol,

že ako znalci mali metodickú príručku, podľa ktorej v prípade, ak sa jedná o vozidlo do 2 rokov zrážka
pre priemerné opotrebovanie motorového vozidla bola 30% a túto uplatnil J.. V. vo svojom znaleckom
posudku, avšak podľa obhliadky motorového vozidla výška takejto zrážky bola málo, pretože nielen rám
s príslušenstvom bol v horšom stave, ale aj skriňa karosérie bola otlčená, dosky podlahy skrine karosérie
boli poškodené a to doslovne. Znalec S. vo svojej výpovedi poukázal na nepresnosť v znaleckom

posudku J.. V., keď v náleze - identifikácia vozidla ako druh karosérie uviedol "skriňová" pričom sa
jednalo o izotermickú karosériu, ktorá síce má skriňový tvar, ale nie je to skriňová karoséria. Taktiež
poukázal na to, že zo znaleckého posudku J.. V.K. nie je zrejmé, akým spôsobom dospel k východiskovej
cene vozidla 1.249.600,-Sk nakoľko on vychádzal z ceny 1.427.265,-Sk, ktorá bola získaná priamo od
výrobcu. Podľa názoru J.. S. koeficient stanovený J.. V.Í. vo výške 0,95 nemôže zodpovedať realite,

pretože keby bol koeficient 1, tak technická hodnota sa rovná predajnej cene motorového vozidla.

27. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese poukázal a to, že sa nestotožňuje s právnym
závermi odvolacieho súdu, keď podľa ustálenej judikatúry NS SR prejudiciálna je taká otázka, ktoráje samostatná a ktorá bola predmetom právoplatne skončeného konania. Predmetom právoplatne
skončeného incidenčného konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3Cb/435/2000
a ani predmetom odvolacieho konania vedenom na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 4Obo/11/2010

vôbec nebola otázka, či pohľadávka žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie kúpnej ceny z dodaného
tovaru zanikla uspokojením sa žalovaným tým, že žalobcovi odobral hnuteľné veci, ktorých vydanie
si uplatňoval v tomto konaní, resp. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v tomto konaní. Z
citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach ako aj Najvyššieho súdu vyplýva, že touto otázkou
sa tieto súdy vôbec nezaoberali, nakoľko správca konkurznej podstaty na pojednávaní v tejto incidenčnej

veci konanom dňa 28.10.2009 nerozporoval uplatnený nárok žalobcu a pohľadávku považoval za
oprávnenúvuvedenejvýškeazaradiljudo4.triedy,nazákladečohosúdyvincidenčnomkonanírozhodli
v súlade s prihláškou žalovaného v tomto konaní z dôvodu uznania nároku správcu konkurznej podstaty,
ktorý bol žalovaným v tomto incidenčnom konaní. Druhou podmienkou je subjektívne vymedzenie
záväznosti rozhodnutia o prejudiciálnej otázke. Súd v novom konaní musí totiž rešpektovať prejudiciálny
účinok právoplatného rozhodnutia u tých istých účastníkov. V incidenčnom konaní vo vyššie uvedených

veciach však na strane žalovaného v zmysle vtedy platného a účinného zákona č. 328/1991 Zb.
vystupoval správca konkurznej podstaty a nie žalobca v tomto konaní. Ani táto druhá podmienka nie je
splnená nakoľko účastníci konania v tejto veci a konania v incidenčnej veci nie sú totožní. Podľa názoru
žalovanéhopretorozhodnutievincidenčnomkonanínemožnopovažovaťzarozhodnutieoprejudiciálnej
otázke významnej v konaní v tejto veci. Ak by súd vychádzal zo záverov rozhodnutia Krajského súdu,

žalovaný žiadal, aby súd prihliadol na dojednanie článku 4 bod 5 rámcovej zmluvy uzavretej medzi
stranami, z ktorého vyplýva, že hodnota odobratého tovaru a iných hnuteľných vecí sa určí vo výške
zodpovedajúcej najnižšej cene za akú sa takýto alebo porovnateľný tovar alebo hnuteľné veci obvykle
predávajú v čase odobratia, zníženej podľa okolností až o 30%.

28.Právnyzástupcažalobcuuviedol,ženávrhžalovaného,abysúdpristanovenívýškyplneniazohľadnil
ustanovenie dohodnuté v rámcovej kúpnej zmluve o znížení sumy o 30% nie je dôvodný, nakoľko
podľa § 458 OZ sa musí vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením v čase získania
tohto bezdôvodného obohatenia a to bez ohľadu na to, či medzičasom došlo k zníženiu obohatenia,
k jeho spotrebovaniu alebo zničeniu. Vzhľadom na vykonané dokazovanie ako aj skutočnosť, že zo

strany žalobcu a žalovaného boli do spisu založené znalecké posudky, ktorých závery nie je dôvod
spochybňovať, a ktoré určujú odlišnú všeobecnú hodnotu odobratých vecí a tým aj výšku bezdôvodného
obohatenia, pričom z dôvodu hospodárnosti nie je účelné vykonávať ďalšie znalecké dokazovanie,
žalobca za nespornú považuje sumu, ktorá by vychádzala z priemeru hodnôt stanovených znaleckými
posudkami a to vo výške 111.153 €.

29. Právny zástupca žalovaného zotrval na svojich vyjadreniach, s tým že v celom rozsahu rozporujú
znalecký posudok predložený žalobcom, nakoľko ako vyplýva z výpovede znalca J.. S., posudok
vypracovanýJ..V.vykazovalvady,pretožekoeficientpredajnostistanovenýznalcomJ..V.nezodpovedal
realite a z tohto dôvodu vznikol veľký rozdiel v stanovení všeobecnej hodnoty vozidiel. Navrhli, aby súd

vychádzal výlučne zo znaleckého posudku predloženého žalovaným, ktorý vypracoval J.. S., t.j. zo sumy
96.262,36 €. Zotrvali však na tom, že na strane žalovaného nevzniklo bezdôvodné obohatenie, nakoľko
v čase, kedy došlo k odobratiu vecí a aj po tomto čase existoval právny dôvod plnenia a teda žalovaný
sa odobratím vecí uspokojil zmluvne dohodnutým spôsobom.

30. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

31. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal.

33. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, súd viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, dospel k záveru, že žalovaný po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu
ZDROJ SPIŠ, a.s. (13.7.1999) prihlásil do konkurzného konania svoju pohľadávku. V konaní o určeniepravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky bolo právoplatne rozhodnuté, že pohľadávka žalovaného
v sume 96.113,84 eura je oprávnená ako pohľadávka štvrtej triedy. Týmto rozhodnutím, ktoré inicioval
samotný žalovaný (v procesnej pozícii žalobcu), súd potvrdil právny dôvod uvedený v prihláške

zodpovedajúci skutočnosti, že žalovanému vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny a zaplatenie
majetkových sankcií v rozsahu uvedenom v prihláške, teda pohľadávka žalovaného nezanikla odobratím
hnuteľných vecí, vydania ktorých sa pôvodne domáhal správca konkurznej podstaty v tomto konaní.
Určením pravosti pohľadávky vo výške 96.113,84 eura titulom kúpnej ceny za dodaný potravinársky
tovar, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty v konaní o určenie pravosti do konkurzu prihlásenej

pohľadávkydošlokprejudiciálnemuvyriešeniuotázky,žeodobratímhnuteľnýchvecíatovarovýchzásob
právnemu predchodcovi žalobcu na základe rámcovej kúpnej zmluvy nedošlo k zániku pohľadávky
žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny a teda nedošlo k splneniu záväzku právneho predchodcu žalobcu
zaplatiť kúpnu cenu (pre uvedený záver je irelevantná suma, ktorou bol žalovaný v konkurznom konaní
uspokojený na základe rozvrhového uznesenia). Vychádzajúc z uvedeného, v dôsledku odobratia
hnuteľných vecí a tovarových zásob bez právneho dôvodu (keď právnym dôvodom s poukazom na

uvedené prejudiciálne vyriešenie otázky nebolo uspokojenie pohľadávky žalovaného na kúpnu cenu na
základe rámcovej kúpnej zmluvy), pričom žalovaný nepreukázal a ani netvrdil, že právnym dôvodom
odobratia hnuteľných vecí bolo uspokojenie inej jeho pohľadávky, došlo ku vzniku bezdôvodného
obohateniu žalovaného, ktoré je tento povinný v súlade s § 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka
vydať žalobcovi.

34. Len pre úplnosť možno uviesť, že predmetom, zmyslom a účelom incidenčného konania je vyriešiť
spor, či veriteľom prihlásená pohľadávka je oprávnená. Ak súd v incidenčnom konaní určil, že žalovaným
v konkurznom konaní prihlásená pohľadávka je oprávnená vo výške 96.113,84,-eur ako pohľadávka
IV. triedy, znamená to, že v incidenčnom konaní bola právoplatne vyriešená otázka, že pohľadávka

žalovaného prihlásená do konkurzného konania, sa považuje vo výške 96.113,84,-eur za zistenú. Toto
rozhodnutie je záväzné nielen pre účastníkov konania, ale aj pre ich právnych nástupcov (§ 228 ods.
1 CSP). Skutočnosť, že pohľadávka sa považuje za zistenú má obdobné účinky, aké zákon spája s
právoplatne priznanou pohľadávkou, teda predpokladá vyriešenie dôvodnosti do konkurzu prihlásenej
pohľadávky s tým, že k uspokojeniu tejto pohľadávky mohlo dôjsť jedine postupom a spôsobom

stanoveným podľa vtedy platného zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov,t.j.pomernýmuspokojenímveriteľovzdlžníkovhomajetkunazákladerozvrhovéhouznesenia
súdu. Žiadnym iným spôsobom preto nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky žalovaného, pretože
žalovaný podaním prihlášky "žiadal" o jej zaplatenie v konkurznom konaní. Opačný záver by viedol
k popretiu právnych následkov, ktoré vyvolal samotný žalovaný prihlásením svojej pohľadávky v

konkurznom konaní a následne aj iniciovaním incidenčného konania.

35. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo znaleckých posudkov predložených
oboma stranami sporu, pričom oba znalecké posudky majú povahu listinných dôkazov. Bez ohľadu
však na povahu tých dôkazov je nepochybné, že oba znalecké posudky boli vypracované osobami,

ktoré boli zapísané v zozname znalcov v zmysle zákona č. 36/1967 Zb. platného a účinného v čase
ich vypracovania a teda osobami, ktoré majú potrebné skúsenosti z odboru, v ktorom majú ako znalci
pôsobiť (§ 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 36/1967 Zb.). Súd má za to, že formálny obsah znaleckého
posudkuakovýsledkušpecializovanejodbornejčinnostivykonanejzapodmienokstanovenýchzákonom
nie je oprávnený označiť za nesprávny. Pokiaľ strana sporu, ktorá mieni spochybniť závery znaleckého

posudku, nepredloží k svojim tvrdeniam také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by
jednoznačne odborné závery znalca spochybnili, súd bez ďalšieho nemôže vychádzať iba zo záverov
vyplývajúcich zo znaleckého posudku vypracovaného iným znalcom. Dôkazné bremeno spočíva na tej
strane sporu, ktorá popiera správnosť záverov znaleckého posudku. Len predloženie iného znaleckého
posudku vypracovaného iným znalcom, takýmto dôkazom nie je, nakoľko oba listinné dôkazy majú

rovnakú dôkaznú silu, pretože oba listinné dôkazy boli vypracované osobami zapísanými v zozname
znalcov, teda osobami, u ktorých sa predpokladajú potrebné odborné znalosti, a ktorých závery uvedené
vznaleckýchposudkochsúvýsledkomichšpecializovanejodbornejčinnostivykonanejvzmyslezákona.
Súd bez jednoznačného preukázania nesprávnosti záverov uvedených v znaleckých posudkoch, nie
je oprávnený tieto sám označiť za nesprávne. Vychádzajúc teda zo správnosti oboch znaleckých

posudkov, keď sa žalovanému nepodarilo jednoznačne spochybniť závery vyplývajúce zo znaleckého
posudku znalca J.. V. a takéto jednoznačné spochybnenie nevyplynulo ani z výsluchu znalca IN.. S., súd
všeobecnú hodnotu odobratých motorových vozidiel stanovil na hodnotu určenú ako priemer znalcami
určenej hodnoty, t.j. na sumu 111.153,-eur.36. O trovách konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 255 v spojení s § 256 ods. 1 CSP, keď v prípade,
že konanie bolo z časti zastavené (napr. z dôvodu späťvzatia žaloby), súd prihliada na to, kto procesne

zavinil, že k zastaveniu konania muselo dôjsť. Súd teda najskôr posúdi (v režime ust. § 256 ods. 1 CSP)
čiastkovú otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť z časti zastavené a s prihliadnutím k tomuto
čiastkovému záveru zhodnotí (podľa § 255 CSP) celkovú otázku, z akej časti bol ten - ktorý účastník
úspešný. Ak došlo k čiastočnému zastaveniu konania pre čiastočné späťvzatie žaloby, posudzuje súd
pri tejto čiastkovej otázke, kto späťvzatie žaloby zavinil. Ak je dané procesné zavinenie žalobcu, je treba

z pohľadu ust. § 255 CSP dôvodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Ak však žalobca
vzal pre správanie sa žalovaného čiastočne späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, treba dôvodiť, že
žalobca mal v tejto časti úspech.

37. V prejednávanej veci sa žalobca pôvodne domáhal proti žalovanému vydania hnuteľných
vecí zodpovedajúcich hodnote 141.487,75,-eur (4.262.459,90,-Sk). V časti čo do zaplatenia sumy

15.443,80,-eur vzal žalobca žalobu späť a konanie v tejto časti žiadal zastaviť. Čiastočné späťvzatie
žalobyprocesnezavinilžalobca,pretojepotrebnézpohľaduust.§255CSPdôvodiť,ževtomtorozsahu,
t.j. čo do zaplatenia sumy 15.443,80,-eur bol žalobca neúspešný. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 111.153,-eur, v zostávajúcej časti (14.890,95,-eur) žalobu zamietol. Žalobca bol teda úspešný v
časti čo do zaplatenia sumy 111.153,-eur a z pohľadu ust. § 255 CSP bol neúspešný v časti čo do

zaplatenia sumy 30.334,75,-eur (15.443,80,-eur - z dôvodu procesného zavinenia pri zastavení konania
+ 14.890,95,-eur - z dôvodu zamietnutia žaloby). Úspech žalobcu voči žalovanému potom predstavuje
78,56% (111.153x100 : 141.487,75,-eur). Úspech žalovaného predstavuje 21,44% (100% - 78,56%).
Celkový úspechu žalobcu proti žalovanému potom predstavuje 57,12%.

38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(365ods.1CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.