Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. apríl 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/181/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115208744
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3115208744.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom J. O., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie XX,XX D. s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 49,18 Eur a úroku z omeškania vo výške 18,25% ročne zo
sumy 49,18 Eur od 1.2.2013 do zaplatenia zastavuje.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu istiny 72,30 Eur, úroky
vo výške 28 % ročne zo sumy 72,30 Eur od 1.2.2013 do zaplatenia, a náhradu trov konania. V žalobe
uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., §
716 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami
banky (ďalej ako „VOP“) Zmluvu č. XXXXXXXXXX. Na základe Zmluvy žalobca zriadil a viedol pre
žalovaného bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovaného,
žalobca v súlade so Zmluvou a VOP odstúpil od Zmluvy, zatvoril účet žalovaného a vyzval ho na

zaplatenie dlžnej sumy. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred
zatvorením účtu vykonal dňa 1.2.2013 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na
účte žalovaného previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet - táto transakcia má spravidla popis
„Bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatv. účtu“ alebo „Prevedenie dlhu klienta“, pričom ide o
internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovaného. V súlade s VOP v spojení s výveskou
úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročené úrokom vo výške 28%
p.a.. Aktuálny záväzok žalovaného predstavuje istina vo výške 72,30 Eur a príslušný úrok účtovaný odo

dňa prevodu na vnútorný pohľadávkový účet, vo výške 47,26 Eur.

2. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 20.8.2015 sa proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 23,12
Eur a úroku z omeškania 9,75% ročne zo sumy 23,12 Eur od 1.2.2013 do zaplatenia. Podľa obsahu súd
toto podanie posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Na prejednanie tohto spotrebiteľského sporu súd podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku
(CSP) nenariadil pojednávanie, pretože ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur.5. Súd vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov, a to návrhu na začatie konania, zmluvy o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 22.12.2011, odstúpenia od zmluvy

zo dňa 24.1.2013, prehľadu úrokových sadzieb, výpisov z bežného účtu žalovaného, všeobecných
obchodných podmienok žalobcu, podania žalobcu zo dňa 20.8.2015, správ o pobyte žalovaného.

6.Medzistranamisporuboladňa22.12.2011uzatvorenáZmluvaospoluprácipriposkytovaníbankových
produktov a služieb, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako banky zriadiť pre žalovaného osobný

účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene SKK. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

7. V bode 3.11.5 všeobecných obchodných podmienok žalobcu (VOP) je uvedené, že banka môže
odstúpiť od zmluvy o bežnom účte v prípade, ak klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo
povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi. Odstúpenie musí byť odôvodnené. Zmluva o
bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia. Odstúpením končí platnosť všetkých súvisiacich

bankových produktov a služieb viažucich sa k bežnému účtu. Zároveň sa rušia všetky platobné
prostriedky vydané k bežnému účtu. Klient musí tieto platobné prostriedky banke bezodkladne vrátiť.
Podľa bodu 3.12 VOP ak nastane nepovolené prečerpanie účtu, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného
odkladu vyrovnať.

8. Z dôvodu vykazovaného debetného zostatku na bežnom účte žalovaného od 1.9.2012 žalobca
listom zo dňa 24.1.2013 odstúpil od zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. Zároveň vyzval
žalovaného na úhradu debetného zostatku 66,79 Eur do 3 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy.

9.Z výpisu z bežného účtu žalovaného vyplýva, že ku dňu X.X.XXXX žalobca vykonal internú účtovnú

transakciu, kedy evidovaný dlh žalovaného predstavoval sumu XX,XX Eur.

10. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o povolenom prečerpaní /ďalej len „Občiansky zákonník“/ spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z. ú činného
od 1.4.2015 Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa§54ods.1ods.2ObčianskehozákonníkaZmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu
uzavretia predmetnej zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu
príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva
výrobky, alebo poskytuje služby, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne

výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3.
fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín,

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 22.12.2011 uzavreli sporové strany zmluvu
o bežnom účte podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalobca zriadil žalovanému
bežný účet v mene SKK. Žalobca sa proti žalovanému domáha zaplatenia debetného zostatku na
bežnom účte vzniknutého v dôsledku nepovoleného prečerpania účtu. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa. Žalovaný obsah zmluvy a zmluvných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom
nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca vzorový text zmluvy, zmluvných
podmienok používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní bankových služieb iným spotrebiteľom.
Žalovanémuposkytolvedenieúčtuvrámcijehopodnikateľskejčinnosti,bankovéhopovoleniaažalovaný
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej

podnikateľskejčinnosti,aleakospotrebiteľ,čovyplývaajzjehooznačeniavzmluvemenompriezviskom,
rodným číslom, adresou trvalého bydliska. Napriek tomu, že zmluva o bežnom účte je absolútnym
obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, je potrebné na ňu aplikovať osobitnú
úpravu obsiahnutú v zákone č. 250/2007 Z.z., v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, ktorá má prednosť. Prednostné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona
(Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka) bola zmluva uzavretá, bola viac krát judikovaná
slovenskými súdmi, a viedla k tomu, že túto zásadu v záujme jednoznačného výkladu ustanovení na
ochranu práv spotrebiteľa zákonodarca výslovne zakotvil zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od
1.4.2015 do ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka. Keďže zákon č. 102/2014 Z.z.

neobsahuje prechodné ustanovenie k predmetnému ustanoveniu, je potrebné ust. § 52 ods. 2 veta tretia
Občianskeho zákonníka použiť aj na daný zmluvný vzťah založený pred účinnosťou tohto ustanovenia.
K rovnakému záveru o potrebe aplikovať ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka aj na
zmluvné vzťahy založené pred účinnosťou tohto ustanovenia dospel v obdobnej veci Najvyšší súd SR
v rozsudku sp. zn. XMCdo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

12. Podľa názoru súdu v danej veci je podstatná tá skutočnosť, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy o
bežnom účte došlo k zrušeniu zmluvy o bežnom účte, a to od začiatku (spätne ku dňu jej uzavretia) v
zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie bolo vykonané zo strany žalobcu listom zo dňa24.1.2013 v súlade s bodom 3.11.5 VOP, keď žalovaný vykazoval na účte nepovolený debetný zostatok.
Momentom odstúpenia zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy a vznikajú práva a povinnosti z porušenia
práva, nastupuje medzi účastníkmi režim z bezdôvodného obohatenia. S poukazom na ustanovenie §

457 Občianskeho zákonníka, keďže bola zmluva o bežnom účte odstúpením od nej zrušená, každý z
účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalovaný prijal plnenie z právneho
dôvodu, ktorý neskôr odpadol, lebo zmluva bola odstúpením od nej zrušená, a ide teda o skutkovú
podstatu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovanému vznikla
povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie.

13. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného
od 1.5.2014, bol súd povinný prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a to aj vtedy, ak by bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na text citovaného ustanovenia je za použitia
gramatického výkladu zrejmé, že ide o právnu normu procesnej povahy, ktorá neobsahuje prechodné

ustanovenia a keďže bola účinná v čase rozhodovania súdu v tejto veci, súd ju musel použiť. Súd
teda musel z úradnej povinnosti preskúmať, či uplatnené právo proti žalovanému ako spotrebiteľovi
nie je premlčané. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka. Pri
premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená premlčacia

doba subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď
sa oprávnený (v danom prípade žalobca) dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca dňa 24.1.2013 odstúpil od zmluvy.
Následne podľa výpisu z účtu žalovaného žalobca dňa 1.2.2013 vykonal internú účtovnú transakciu
a teda najneskôr v uvedený deň mal žalobca nepochybne vedomosť, že žalovaný sa na jeho úkor

bezdôvodne obohatil a tak isto vedomosť, aká konkrétna je výška plnenia z bezdôvodného obohatenia.
Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť žalobcovi najneskôr dňa 1.2.2013, keďže týmto dňom
bol naplnený subjektívny prvok rozhodujúci pre začatie jej plynutia pozostávajúci z vyššie uvedených
dvoch zložiek. Premlčacia doba plynula bez prerušenia a uplynula dňa 1.2.2015, no žalobca však svoje
právo uplatnil na súde až dňa 24.4.2015, t.j. po uplynutí zákonnej dvojročnej premlčacej doby.

14. Z uvedených dôvodov, keďže uplatnené právo je v celom rozsahu premlčané, súd podľa citovaných
zákonných ustanovení žalobu výrokom I. zamietol.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP vzniklo právo na

náhradu trov konania. Keďže žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu vznik trov konania
nevyplýva, súd výrokom II. vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.