Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoPr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416200301
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:5416200301.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobcu: N. Y., nar. XX. T. XXXX, bytom P.
R. XXX/X, R. M. G., proti žalovanej: ALBATROS spol. s. r.o., Mliečany 61, P. O. Box 81, Dunajská Streda,
IČO: 31443222, zastúpenej splnomocnenkyňou: Bános s.r.o., Mierové námestie 2, Galanta, o zaplatenie
5.760 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 22. septembra 2016
č.k. 6Cpr/1/2016-73, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej
náhrady škody vo výške 5.760 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 72 ods. 1 a 2, § 192
ods. 1 a 2 ZP (z. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce) a čl. 2 písm. a) z. č. 5/2001 Z. z. o službách
zamestnanosti. Vecne dôvodil, že vykonaným dokazovaním mal za nepochybne preukázané, že k
skončeniu pracovného pomeru došlo v skúšobnej dobe zo strany žalobcu, ktoré prevzal zamestnávateľ
6. septembra 2013 a na základe takto doručenej žiadosti oznámil, že žiadosť akceptuje a končí pracovný
pomer v skúšobnej dobe, keď žalovaná nespôsobila žalobcovi svojím pochybením škodu. Dodal, že

i na základe záznamu Inšpektorátu práce zo dňa 6. novembra 2013 bolo preukázané, že neboli zo
stranyzamestnávateľazistenénedostatky,žalovanáneporušilažiadnesvojeprávnepovinnosti,splnilasi
povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti a doklady potrebné na zaradenie
do evidencie uchádzačov o zamestnanie žalobcovi odovzdala. O trovách konania rozhodol v zmysle §
255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP (z. č. 160/2015 Z. z. CSP).

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil,

že predmetom jeho žaloby je odovzdanie výpovede z pracovného pomeru v písomnej podobe, keď
bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zistiť, či skutočne bola výpoveď z pracovného pomeru žalobcovi
daná v písomnej podobe, toto sa však nestalo. Zákonník práce určuje ako a akým spôsobom sa dáva
zamestnancovi výpoveď a to buď poštou alebo osobne. Dodal, že jemu takto výpoveď daná nebola
a žalovaná si nesplnila zákonom vyžadované procesy, čím mu spôsobila škodu 5.760 eur a 840 eur
za návrh, keď škoda mu vznikla tým, že mu nebola ponúkaná práca cez úrad práce pre protiprávny
úkon žalovanej. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal

žalovanú uhradiť mu čiastku 5.760 eur a 840 eur za návrh.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila i žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, žejej nie je zrejmé akú písomnú výpoveď od nej žalobca očakával, keď pracovný pomer medzi
žalovanou a žalobcom skončil v skúšobnej dobe dňa 6. septembra 2013 doručením listiny žalobcu
s označením „Výpoveď pracovnej zmluvy“, ktorá bola uzavretá dňa 13. augusta 2013. Z obsahu

listiny vyplýva, že žalobca so žalovanou ukončuje pracovný pomer v skúšobnej dobe. Dodala, že
žalobca nesprávne uvádza raz okamžité skončenie pracovného pomeru, inokedy výpoveď, avšak v
danom prípade jednoznačne išlo o skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany žalobcu
ako zamestnanca. Uviedla, že žalobca ukončil pracovný pomer a žalovaná listom označeným ako
„Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe“ len akceptovala skončenie pracovného pomeru zo

strany žalobcu. Uviedla, že vydala zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní v súlade s § 75 ods. 2
ZP a to listom zo dňa 30. októbra 2013, keď odovzdala mu potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo
závislej činnosti za rok 2013, potvrdenie na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, zápočtový list a
výplatné pásky za august a september 2013, ktoré doklady žalobca osobne prezval dňa 4. novembra
2013, čo potvrdil podpisom na doručenke s označením do vlastných rúk. Dodala, že žalobca de facto
nijakým spôsobom nepreukázal ani tú skutočnosť, že by ho Úrad práce sociálnych vecí a rodiny odmietol

zaregistrovaťazároveňnevyvrátil,žebyksamotnejregistráciinedošloprávevinoužalovanej.Poukázala
na ust. § 34 ods. 1 a 2 z. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Dodala, že sú rozpory i v tvrdeniach
žalobcu ohľadom určenia výšky škody, ktorá mu mala vzniknúť, keď na vznik zodpovednostného vzťahu
zaškodunebolisplnenézákonnépredpoklady.Uviedla,žesisplnilavšetkyzákonnépovinnostiažalobca
nepreukázal zodpovednostný vzťah, na základe ktorého by si mohol nárokovať uplatnenie ušlej mzdy

voči žalovanej, ale naopak bolo preukázané, že žalobca si škodu spôsobil sám svojím nedbanlivostným
konaním, keď skončil pracovný pomer a neevidoval sa na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, hoc
disponoval všetkými nevyhnutnými podkladmi. Uviedla, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§

380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
postupom na nariadenom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie
je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

5. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe
ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie. V celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, ktorý na vec
samú aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil.
Stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací

súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty žalobcu nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi.

6. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že doplnil dokazovanie
výsluchom účastníkov na nariadenom odvolacom pojednávaní dňa 11. apríla 2016, pričom žalobca
potvrdil, že dňa 6. septembra 2013 skončil pracovný pomer so žalovanou, keď predtým žalovaná už 30.
augusta 2013 mu ústne oznámila, že s ním skončí pracovný pomer, pričom až 22. decembra 2013 mu
došla odpoveď a doručenie potrebných dokladov na prihlásenie na úrad práce. Žalovaná jednoznačne

uviedla, že k skončeniu pracovného pomeru došlo v skúšobnej dobe zo strany zamestnanca, teda
žalobcu.

7. Odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že námietky žalobcu z jeho odvolania akceptovať nie
je možné a argumentáciu žalobcu považuje odvolací súd za nejasnú a účelovú. Neopodstatnenou a v

rozpore so skutkovými zisteniami bezpečne vyplývajúcimi zo spisu (z vykonaného dokazovania)
tak bola námietka z odvolania žalobcu o skončení pracovného pomeru žalovanou. Jednoznačne z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že pracovný pomer žalobcu a žalovanej bol skončený na základe
ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany žalobcu. Vo svetle tejto skutočnosti, pritomboli bez podstatného právneho významu všetky ďalšie námietky žalobcu z jeho odvolania, a to námietky
o nezaslaní výpovede, nemožnosti zaevidovania sa na úrade práce. Zo strany žalovanej nedošlo k
porušeniužiadnychpovinnostíanáslednevdôsledkutakéhotoporušeniaanikprípadnémuvznikuškody

na strane žalobcu.

8. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie sa týkalo aj
rozhodnutia o trovách konania, v ktorom úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania.

9. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (2).

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalovanej

priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala
plný úspech vo veci (žalovaná), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala (žalobca).

14. Tento rozsudok bol prijatý 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).