Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Cpr/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211206110
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8211206110.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Bardejove sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobkyne T. F., M..

X.XX.XXXX, Q. B. XX, zast. advokátom JUDr. Vladimírom Pochom, Hviezdoslavova 3, Bardejov, proti
žalovanému T. B. - Pohostinstvo, IČO:43 731 732, Hervartov 3, 086 22 Kľušov, za účasti intervenienta
Sociálnej poisťovne, so sídlom ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, pobočka Bardejov, o určenie, že úraz
poškodeného je pracovný úraz, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že poškodenie zdravia poškodeného R. F.Š., M.. XX.X.XXXX, ku ktorému došlo dňa
12.8.2010 j e pracovným úrazom.

Žalobkyni priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala aby súd určil, že úraz poškodeného zo dňa 12.08.2010 je
pracovným úrazom. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade trov konania. Poškodený R.
F.B., M.. XX.XX.XXXX, D..Č.. XXXXXX/XXXX, naposledy bytom Kľušov58, 086 22 Kľušov, dátum úmrtia
15.08.2010 pracoval u žalovaného v pracovnom pomere od 01.11.2009. V čase úrazu dňa 12.08.2010
pracoval poškodený ako kuchár. Dňa 03.11.2010 zamestnávateľ poškodeného T. B. - Pohostinstvo,
IČO:43 731 732, oznámil na pobočke Sociálnej poisťovne v Bardejove, vznik poistnej udalosti v súvislosti
sneskoršiepreukázanousrdcovoupríhodounapracoviskuzodňa12.08.2010poškodeného-nebohého

R. F.. Vo večerných hodinách cca 20.00 hod. dňa12.08.2010 počas
pracovnej zmeny bol poškodený z dôvodu nevoľnosti v oblasti hrudníka a straty vedomia, odvezený
sanitným vozidlom RZS na odborné vyšetrenie do NsP, Sv. Jakuba, v Bardejove. Poškodený dňa
15.08.2010 v dôsledku poškodenia srdcovej aortnej tepny zomrel. Poškodený nastúpil na pracovnú
zmenu v prevádzke MOTOREST - JOSE, Kľušovská Zábava 257, 086 22 Kľušov spolu s pani L.. Keďže
bol štvrtok, pripravoval spolu s ďalším kuchárom p. Krakovským denné menu a to rezne s prílohou. Toto
denné menu nebolo pripravované v objeme - rozsahu ako v iné dni, pretože denné porcie boli v počte

200plus PIZZE plus strava do obedárov. V uvedený deň pripravovali 300 porcií obedov rezne +PIZZE.
Poškodený sa viackrát sťažoval v minulosti na pracovný stres. Dňa 12.08.2010 poškodený pri príprave
porcií bol nútený vyvinúť veľkú námahu a nezvyčajné úsilie a jeho pracovný výkon presahoval hranicu
bežnej každodennej vykonávanej práce. Aj napriek tomu, že poškodený-nebohý bol šikovný kuchár v
kritický deň sa jednalo u menovaného o jednorazové preťaženie pri plnení si svojich pracovných úloh.
Žalovaný v zmysle § 231 ods. 1 písm. h/ a i/ zákona o sociálnom poistení túto udalosť oznámil na
predlžených tlačivách pobočke Sociálnej poisťovne v Bardejove a v zmysle § 8 zákona udalosť uznal

ako pracovný úraz s následkom smrti zamestnanca. Odvolávajúc sa na ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a/
zákona je pracovný úraz poškodenia zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobená nezávisle od jej vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec utrpel pri plnení
pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. V súvislosti so zámerom poznaťobjektívne príčiny a okolností, ktoré viedli ku vzniku tejto udalosti ako odborne príslušné inštitúcie a
to Inšpektorát práce Prešov bola požiadaná Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov, o preverenie so
zameraním na to, či bolo zo strany zúčastnených, t.j. zamestnávateľa a poškodeného splnené príslušné

zákonné povinnosti im vplývajúce z pracovno-právneho vzťahu a z príslušných pracovných predpisov a
ostatných právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Vzhľadom k tomu,
že sa jedná o nie bežný charakter poškodenia na zdraví poškodeného s následkom smrti, Inšpektorát
práce v Prešove mal určiť predpokladané a možné vonkajšie pôsobiace vplyvy na poškodeného a zistiť,
či sa nejednalo o : náhle vypätie síl, veľkú námahu a nezvyčajné úsilie, keď pracovný úkon presahuje

hranicu bežnej každodennej vykonávanej práce ťažkú prácu vykonávanú za nepriaznivých okolností,
jednorazové preťaženie pri plnení osobitne ťažkých úloh (psychická trauma), nezvyčajné, bežnému
zaťaženiunezodpovedajúcejednorazovéfyzickévypätie(fyzická trauma),prácu podčasovýmstresom
a prácu v neštandardnom pracovnom prostredí, ktoré nespĺňa bezpečnostné a zdravotné požiadavky.
Inšpektorát práce Prešov oznámil listom výsledok vyšetrovania príčin závažného pracovného úrazu
p. Daniela Vaška, nar.18.05.1971, ktorý utrpel dňa 12.08.2010 s tým, že inšpektor pri vyšetrovaní

predmetnej udalosti nezistil v príčinnej súvislosti nedostatky, ktoré mohli mať vplyv na vznik pracovného
úrazu. Navrhovateľka, ako oprávnená osoba, manželka poškodeného - zomrelého Daniela Vaška bola
informovaná o predmete pojednávania zo zisteným stavom veci v konaní o poskytnutí jednorazového
odškodnenia pre manželku a deti poškodeného. Bol jej predložený spis poistenej udalosti a boli jej
poskytnuté k nahliadnutiu s vysvetlením všetky podklady zaobstarané k zisteniu skutkového stavu veci,

predovšetkým s vyžiadaním stanoviska Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov od Inšpektorátu práce
Prešov k udalosti poškodeného na pracovisku zo dňa 12.8.2010, so samotným stanoviskom IP Prešov
zo dňa 31.1.2011, oznámenie poistnej udalosti zo dňa 13.5.2011. Zamestnávateľ neuznal poškodenie
zdravia R. F. spôsobené úrazom zo dňa 12.8.2010 ako pracovný úraz podľa § 8 zák. č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení - poškodenie zdravia pri plnení pracovných úloh v priamej súvislosti s plnením

pracovných úloh, t.j. neuznal svoju zodpovednosť za vznik škody následkom pracovného úrazu podľa
§ 195 ZP v znení neskorších predpisov. Bola oboznámená s podmienkami vzniku nároku na úrazovú
dávku, splnením ktorých vzniká nárok na príslušnú úrazovú dávku. Ako oprávnená osoba jednoznačne
vyslovila nesúhlas so
zisteným skutkovým stavom veci obsiahnutým stanovisku IP Prešov zo dňa 31.1.2011a následne s

neuznaním zodpovednosti zamestnávateľa za smrť následkom úrazu poškodeného zo dňa 12.8.2010.
Je presvedčená, že pre objektívne zistenie skutkového stavu a následne k určeniu zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu ňou podaná žaloba bola nevyhnutná, keďže pretrváva rozpor medzi
zamestnávateľomaoprávnenouosobouourčeniepracovnéhoúrazuaourčenierozsahuzodpovednosti
za škodu. Keďže je prioritné doriešiť určenie pracovného úrazu a rozsahu zodpovednosti ako predbežnú

otázku ( podľa § 14 ZP musí o nej rozhodnúť súd ) túto určovaciu žalobu podala aj z dôvodu,
že neuznanie úrazu zo dňa 12.8.2010 ako pracovného úrazu podľa § 8 zak.č.461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a neuznanie zodpovednosti zamestnávateľa za smrť
poškodeného poľa § 195 ZP v znení neskorších predpisov celkom vylučuje nárok na úrazové dávky.
S postojom a odôvodnením Sociálnej poisťovne žalobkyňa súhlasí. Žalobkyňa sa ale nestotožňuje

so stanoviskom IP Prešov, ako aj s vyjadrením žalovaného p. B.. Inšpektorát práce Prešov vo
svojom vyjadrení vychádzal iba z časového okamžiku, keď bezprostredné došlo k vonkajším prejavom
úrazovéhodejat.j.kakútnemustavupoškodeného.InšpektorátprácePrešovažalovanývprvomradevo
svojich vyjadreniach prakticky odmietajú uznať skutočnosť, že pre posúdenie príčiny súvislosti v takomto
prípadeje nutnébraťdoúvahyazároveňvyhodnotiťdlhšíčasovýúsekt.j.praktickýčasovýúsekpoktorý

trvala v podmienkach žalovaného mimoriadna situácia ktorá mala vplyv na neobvyklé vysoké psychické
napätie z dôvodu časového stresu. Inšpektorát práce Prešov zúžil tento časový úsek iba na štúdium
pracovného materiálu v okamihu, keď vlastne došlo k zavŕšeniu úrazového priebehu. Je všeobecne
známe, že infarkt myokardu ma dlhší časový priebeh a poškodený bol pri varení a vydávaní takéhoto
množstva jedla pod sústavným stresom a napätím. Toto vypätie trvalo minimálne v období posledných

šiestich až siedmich mesiacov pred dátumom 12.8. 2010, kedy došlo u poškodeného infarktu myokardu.
Jednoznačne žalobkyňa nesúhlasí so závermi IP Prešov. Rozporuje zápis IP Prešov, ktorý mal byť
vykonaný do troch dní. V súvislosti s výkonom práce zavážil u poškodeného stres, námaha, vypätie. Ku
každodennému psychickému stresu sa môže vyjadriť aj p. Krakovský ktorý len potvrdí tú skutočnosť, že
prevádzkabolastáleotvorená,ajkeďboliakcie-oslavy,krstiny.Poškodenýžiadalžalovaného,abychodil

do práce na 6.00 h ráno z dôvodu aby mu zabezpečil tovar na prípravu jedál, ale ten chodil pravidelne
až na 8.00 a poškodený bol takto v neustálom časovom strese či zvládne prípravu niekoľko stovák porcií
obedov. Dva týždne pred úmrtím poškodeného Daniela Vaška p. Krakovský v práci odpadol z dôvodu
neúmernej pracovnej a psychickej záťaže. Svedkom psychického nátlaku a enormného pracovnéhovypätia bol aj p. Čech, ktorý ako svedok tieto skutočnosti súdu môže potvrdiť. Z hľadiska dodržiavania
hygieny a bezpečnosti pri práci, kuchyňa dlhodobo nebola vybavená ani digestorom. Vypätie v kritický
deň presahovalo hranicu bežnej každodennej práce. Poškodený sa niekoľko krát sťažoval p. Čechovi

s ktorým spolupracoval asi jeden rok že pracuje pod veľkým tlakom v permanentnej stresovej situácii a
s pocitom osobnej zodpovednosti za včasný výdaj obedov. Poškodený v čase úrazu nemal zdravotné
problémy. Odvolávajúc sa na ustálenú súdnu prax v prípade poškodenia zdravia infarkt myokardu ktorý
je vyvolaný psychickou traumou ako bezprostrednou príčinou pri plnení pracovných úloh je považovaný
za pracovný úraz. Zastávame názor, že v predmetnom prípade je naplnená podmienka príčinnej

súvislosti medzi úrazovým dejom, plnením pracovných úloh a následkom. Pri skúmaní zodpovednosti
predpokladov zodpovednosti za zásah proti osobnosti fyzickej osoby vyvolaný bezprostrednou príčinou
pri plnení pracovných úloh- infarktu myokardu, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za pracovný úraz
je nutné postupovať v zmysle § 13 OZ, pretože predmetom konania je nielen jednorazové odškodnenie
manželky a detí, ale aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch ( peňažné zadosťučinenie ) ako
občiansko-právna sankcia za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti. Sú presvedčení, že

nárok žalobkyne je čo
do základu dôvodný. Výšku nemajetkovej ujmy určí súd alebo je navrhne, ale až po rozhodnutí že infarkt
myokardu poškodeného bol pracovným úrazom. Poukázala na ust. § 94 a § 101 zák. č. 461/2003 Z.z.
a výšku odškodnenia pre ňu a deti.

2.Rozsudkomtunajšiehosúduzodňa6.10.2014,č.k.1Cpr/1/2011-156súdžalobuzamietol.Protitomuto
rozsudku žalobkyňa podala odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 4.5.2016, č.k.
3CoPr/1/2016-188 bol rozsudok zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na
skutočnosť, že rozsudok má spĺňať náležitosti ust. § 157 O.s.p.. Zároveň uviedol, že v prejednávanej
veci sa žalobkyňa domáha určenia, že úraz, ktorý utrpel jej manžel (ďalej len „poškodený“) je pracovným

úrazom. Poškodený bol zamestnaný u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02. 11. 2009
na dobu neurčitú na vykonanie práce kuchár s miestom výkonu práce Kľušovská Zábava - Pizzeria
José (č. 1. 45 - 46 spisu). K úrazu došlo tak, že dňa 12. 08. 2010 poškodený spolu s kuchárom p.
Krakovským a pomocnou silou p. L. pripravovali denné menu a pizzu. Z dôvodu nevoľnosti v oblasti
hrudníka a straty vedomia bol poškodený o 19:00 hod., uvedeného dňa odvezený sanitným vozidlom

Rýchlej zdravotnej služby na odborné vyšetrenie do nemocnice, kde bol hospitalizovaný a v dôsledku
poškodenia srdcovej aortnej tepny dňa 15. 08. 2010 zomrel. Vykonaným dokazovaním (výsluchom
svedkov) bolo preukázané, že poškodený sa u žalovaného viackrát sťažoval na množstvo prideľovanej
práce, pri pracovnej činnosti bol poškodený nútený vyvinúť veľké pracovné úsilie, námahu, pričom svoju
pracovnú činnosť vykonával pod psychickým tlakom; pracoval v rýchlom tempe, aby sa do obeda stihlo

pripraviť obedové menu. Svedok Marián Krakovský potvrdil, že v kritický deň pracoval s poškodeným
spolu s pomocnou silou p. L.. Najprv sa podieľali na príprave obedov cca 280 porcií (rezne s prílohami),
v popoludňajších hodinách poškodený v uvedenej prevádzke pripravoval aj cca 100 porcií gulášu.
Svedok potvrdil, že kuchyňa v uvedenej prevádzke bola vybavená na prípravu cca 100 obedov, v
kuchyni nebola klimatizácia, odsávanie, bol tam nízky strop a kuchyňa nemala ani jedno okno. K úrazu

poškodeného došlo vo štvrtok, práve v deň pracovne veľmi náročný, pretože sa pripravovalo cca 280
obedov - vyprážaných rezňov s prílohami a k tomu sa pripravovala pizza. Svedok tiež potvrdil, že spolu
s poškodeným sa u žalovaného sťažovali na časový stres, k obedovému menu museli mať navarené
každý deň tri druhy polievok a k tomu maďarský guláš asegedínsky guláš. Vždy bola plná prevádzka
hostí, obedy sa aj balili a doobedu bolo potrebné pripraviť aj pizze. Tiež potvrdil, že poškodený vykonával

aj nočné smený, aj prácu nadčas a stávalo sa, že v práci zostal až do 01:00 hod. a následný deň hneď
o 08:00 hod. nastupoval opäť do zamestnania. Svedok T. Č. zhodne ako svedok L. B. vypovedal, že
poškodený pracoval u žalovaného pod obrovským stresom, poškodený sa sťažoval žalovanému, že na
prípravu obedov a pizze je krátka doba, vedúci p. B. bol nervózny, kričal, nadával, počet pripravených
obedov aj pizze stúpol, a preto poškodený nemohol pri tomto tempe všetko stíhať naraz, aj obedy,

aj pizze. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania s prihliadnutím aj na závery znaleckého
posudku je odvolací súd toho názoru, že u poškodeného došlo k zvýšenej námahe, náhlemu vypätiu
síl a časovému stresu, ktoré okolnosti boli príčinou smrti poškodeného (šok z vykrvácania po roztrhnutí
spojenia lineárneho interdepozitu vzostupnej aorty). V konaní vypočutí svedkovia (p. Krakovský a p.
Čech) potvrdili neprimeranosť zaťaženia poškodeného pri výkone jeho pracovnej činnosti, pričom sám

znalec potvrdil, že uvedené okolnosti sa mohli spolupodieľať na manifestácií komplikácie ochorenia v
daný deň. Doterajšia judikatúra dospela k záveru, že k pracovnému úrazu, ktorý je vo svojej podstate
určitým telesným zranením alebo poškodením zamestnanca môže dôjsť nielen krátkodobým, náhlym anásilným pôsobením vonkajších vplyvov, teda v dôsledku jasných a jednoznačných vonkajších faktorov
úrazového deja, ale môže k nemu

dôjsť i pri pracovnej činnosti, ktorá je spojená s náhlym vypätím síl, s veľkou námahou, s neobyčajným
pracovným úsilím a pod., ak pracovný úkon alebo pracovná činnosť presahuje hranice obvykle
vykonávanej práce, pripadne v prípade, ak sa pracovný úkon alebo pracovná činnosť síce vykonáva
v hranici obvyklej činnosti, ale za nepriaznivých okolností a dokonca i v prípade, ak sa pracovný
úkon alebo pracovná činnosť pohybuje v hranici obvyklej namáhavej práce (činnosti), na ktorú

však organizmus zamestnanca nie je prispôsobený alebo na ktorú svojimi schopnosťami nestačí.
Predmetný úraz poškodeného presne spĺňa vyššie uvedené atribúty možného vzniku pracovného
úrazu, nakoľko pracovný výkon poškodeného pred úrazom i v deň pracovného úrazu sa pohyboval na
hranici vysoko namáhavej práce, na ktorú organizmus poškodeného nebol prispôsobený, resp. na ňu
svojimi schopnosťami nestačil. Toto bolo objektívne preukázané vykonaným dokazovaním - znaleckým
posudkom č. 7/2013 spracovaným MUDr. Eduardom Čurillom, PhD., znalcom z odboru zdravotníctva a

farmácie, odvetvie kardiológia, v ktorom znalec uviedol: „Zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva, žeby
poškodený sa dlhodobo liečil na nejaké chronické ochorenie s rizikových faktorov pre aneuryzmu, bol
prítomný len chronický nikotinizmus, avšak z nálezu hypertrofie stien ľavej komory srdca a hodnôt
tlaku počas hospitalizácie možno usudzovať, že u poškodeného bola prítomná dlhodobo neliečená
arteriálna hypertenzia. Výsledky realizovaných vyšetrení nesvedčia pre prítomnosť infarktu myokardu

a vzhľadom na absenciu relevantných medicínskych nálezov z predchorobia, nie je možné posúdiť,
akú dynamiku malo ochorenie aorty v poslednom období, vrátane kritického dňa, aj keď je zrejmé, že
rizikové faktory ochorenia aorty - arteriálna hypertenzia a fajčenie pôsobili v hodnotenom prípade počas
obdobia mnohých rokov, kým sa ich vplyv prejavil v postihnutí aorty“. Toto korešponduje i so záverečným
konštatovaním znalca, ktorý na otázku súdu, či vzhľadom na to, že v kritický deň došlo u poškodeného

k zvýšenej námahe, náhlemu vypätiu síl a časovému stresu, mohla mať táto skutočnosť nepatrný alebo
podstatný vplyv na úraz poškodeného, znalec uviedol: „Uvedené okolnosti sa mohli spolupodieľať na
manifestácií komplikácií ochorenia v daný deň “. Z uvedeného teda vyplýva, že argumenty žalobkyne
uvedené v odvolaní sú opodstatnené, pretože v prípade predmetného úrazu bolo preukázané nielen
dlhodobé, ale hlavne v kritický deň náhle vypätie síl, veľká námaha, výkon práce, na ktorú poškodený

vzhľadom na svoje ochorenie (arteriálna hypertenzia) nestačil. Z toho logicky vyplýva, že nie je vôbec
podstatné, ako dlhú dobu túto činnosť vykonával a ani to, že úrazový dej nenastal v dopoludňajších
hodinách, ale v popoludňajších hodinách, pretože nebolo sporné, že nastal na pracovisku, pri činnosti
poškodeného, ktorá nevykazovala žiadne znaky excesu splnenia pracovných povinností a pracovnej
činnosti poškodeného. Naviac pracovná činnosť poškodeného v uvedený deň bola spojená s vysokým

pracovným zaťažením, s náhlym pracovným vypätím síl, s vysokou námahou, vypočutí svedkovia
potvrdiť, že práve štvrtky v týždni označovali za „psychiatrické dni“, keď bolo potrebné pripraviť cca
300 vyprážaných rezňov s prílohami, 3 druhy polievok a k tomu pizze, teda pracovná činnosť presiahla
hraniceobvyklevykonávanejpráce,naktorúpracovnúčinnosťvzhľadomnasvojeochorenieorganizmus
poškodeného nestačil. Zistený skutkový stav potvrdzuje záver, že išlo o pracovný úraz a za takýchto

okolností vec nemohla skončiť neúspechom žalobkyne, naviac napadnutý rozsudok je aj v rozpore s
princípom spravodlivého usporiadania veci týkajúcej sa predmetného konania.

3. Na pojednávanie nariadené na deň 22.3.2017 sa dostavili žalobkyňa, jej právny zástupca. Nedostavili
sa žalovaný a intervenient ( pôvodne vedľajší účastník ), ktorí neúčasť neospravedlnili, ani nežiadali o

odročeniepojednávania. Pretosúdvsúladesustanovením§180CSPvecprejednalvich neprítomnosti
s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dokazovanie. Pojednávanie bolo odročené za účelom
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

4.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich vyjadreniami, výsluchom svedkov, súdneho

znalca, znaleckým posudkom a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, tak ako boli oboznamované na
pojednávaniach ( viď zápisnice z pojednávaní ) a zistil tento skutkový stav:

5.Z úmrtného listu vyplýva, že p. R. F. zomrel dňa 15.8.2010.

6.Z potvrdenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že na meno žalobkyne je poukazovaná vdovský dôchodok
v sume 114,60 eur mesačne a sirotský dôchodok v sume 153,- eur mesačne ( mal. deti R. J. A. ).7.V podaní Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov zo dňa 11.11.2010 adresovanej Inšpektorátu práce
Prešov bolo uvedené, že zamestnávateľ je v zmysle § 16 a § 24 zákona č. 461/2003 o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) povinné úrazovo poistený, a teda, v prípade

preukázaného pracovného úrazu, smrti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania v
zmysle § 8 zákona jeho zamestnanca, Sociálna poisťovňa z úrazového poistenia poskytne pozostalým,
vtomtoprípademanželkeanezaopatrenýmdeťompoškodenéhozapodmienokustanovenýchzákonom
príslušné úrazové dávky. Zamestnávateľ túto udalosť v zmysle § 231 ods. 1 písm. h) a i) zákona oznámil
na predložených tlačivách pobočke Sociálnej poisťovne v Bardejove a v zmysle § 8 zákona uznal ako

pracovný úraz s, následkom smrti zamestnanca (kópia oznámenia poistnej udalosti, registrovaného
záznamu o úraze a vyjadrenie zamestnávateľa k tejto udalosti sú prílohou tohto listu). Podľa § 8 ods.1
písm. a) zákona je pracovný úraz poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle
od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec utrpel
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, pre plnenie pracovných
úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi. Pre konanie vo veci priznania alebo zamietnutia

nároku poškodenému na jednotlivé dávky z úrazového poistenia, je nevyhnutné pre Sociálnu poisťovňu,
ako poskytovateľa jednotlivých náhrad za škodu na zdraví v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby
z povolania, mať jednoznačne v zmysle vyššie uvedeného § 8 ods. 1 písm. a)zákona preukázané,
že pôsobenie vonkajších vplyvov nezávisle od vôle poškodeného, viedlo k poškodeniu na zdraví pri
plnení jeho pracovných úloh. V súvislosti s vyššie uvedeným a so zámerom poznať objektívne príčiny a

okolnosti,ktoréviedlikuvznikutejtoudalosti,akoodbornepríslušnúinštitúciužiadameojejpreverenieso
zameraním na to, či boli zo strany zúčastnených, t.j. zamestnávateľa a poškodeného splnené príslušné
zákonné povinnosti im vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu a z príslušných právnych predpisov a
ostatnýchprávnychpredpisovnazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapripráci.Vzhľadomnadoteraz
nie bežný charakter poškodenia na zdraví poškodeného, vyplývajúci z následkov udalostí na zdravie

poškodeného a z toho hľadiska aj určenie predpokladaných a možných vonkajších pôsobiacich vplyvov
na poškodeného v tomto prípade, požiadali týmto Inšpektorát práce o preverenie skutočností, či sa
nejednalo o:
- náhle vypätie síl, veľkú námahu a nezvyčajné úsilie, keď pracovný úkon presahuje
- hranicu bežnej každodenne vykonávanej práce,

- ťažkú prácu, vykonávanú za nepriaznivých okolností,
- jednorazové preťaženie pri plnení osobitne ťažkých úloh (psychická trauma)
- nezvyčajné, bežnému zaťaženiu nezodpovedajúce jednorazové fyzické vypätie (fyzická trauma),

- prácu pod časovým stresom a prácu v neštandardnom pracovnom prostredí, ktoré nespĺňa
bezpečnostné a zdravotné požiadavky.

8.Na podanie Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov reagoval Inšpektorát práce, Prešov podaním
zo dňa 31.1.2011 tým, že nedostatky v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany postihnutého,

zamestnávateľa, resp. iných osôb neboli zistené. Záver vyniesol aj po oboznámení sa s výpoveďou
p. L. zo dňa 12.01.2011 - spolupracovníčky postihnutého a svedkyne udalosti, ktorá uviedla, že: dňa
12.08.2010 nastúpila na pracovnú zmenu v prevádzke MOTOREST - JOSE, Kľušovská zábava 257,
086 22 Kľušov spolu s postihnutým p. Vačkom o 08.00 hod. Keďže bol štvrtok, tak s postihnutým a
ďalším kuchárom p. B. pripravovali denné menu, ktorým boli vtedy rezne s prílohou. Toto denné menu

bolo pripravované v objeme - rozsahu ako v iné predchádzajúce dni. Postihnutý sa podľa vedomia p. L.
nesťažoval v minulostí na žiadne zdravotné problémy, pričom boli kolegovia pol roka. p. L. uviedla, že
toho dňa 12.08.2010 postihnutý nevykonával veľkú námahu, nemusel vyvinúť nezvyčajné úsilie a jeho
pracovný výkon bol ako každý iný deň t.j. nepresahoval hranicu bežnej každodennej vykonávanej práce.
Postihnutý toho dňa ani nemal čo ťažké dvíhať a ani čo ťažké robiť za nepriaznivých okolností. Nejednalo

sa o jednorazové preťaženie pri plnení osobitne ťažkých úloh. Postihnutý bol rýchly, šikovný a práca mu
išla od ruky. V minulosti podľa vedomia p. L. pracoval v Nemecku. Toho dňa 12.08.2010 nebola práca
pod časovým stresom. Nikto na postihnutého nevykonával tlak fyzický ani psychický. Objednávku toho
dňa - guľáš realizoval sám majiteľ p. B.. Postihnutý bol podľa vedomia p. L. dňa 12.08.2010 v psychickej
pohode - pracovnej pohode. Postihnutému prišlo okolo 19.00 hod. nevoľno, ako on ešte uviedol pichlo

ho na hrudi. Išiel sa napiť vody, ktorú následne vypľul a na to bol odvezený do nemocnice v Bardejove,
kde 15.08.2010 zomrel. Postihnutému prišlo nevoľno v čase, keď bolo pracovné úsilie minimálne.
9.Z protokolu Inšpektorátu práce, Prešov zo dňa 31.1.2011 o šetrení pracovného úrazu vyplýva,
okrem vyššie uvedeného, že inšpektor konštatoval ako príčinu vzniku úrazu - okamžitý psycho -fyziologický stav. V príčinnej súvislosti s udalosťou neboli zistené nedostatky ani vo vzťahu k
postihnutému, zo strany zamestnávateľa ani zo strany iných osôb. Boli zistené iné nedostatky,
ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s udalosťou : 1/ vo vzťahu k zdravotnej spôsobilosti p. Vaška,

pričom mu nebol známy jeho zdravotný stav, pričom ho zaradil na pozíciu kuchára, 2/neoznámenie
úrazu ihneď Inšpektorátu práce, nezaslanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze a správy
o vyšetrení príčin a okolností závažného pracovného úrazu p. Vaška a prijatých opatreniach na
zabránenie opakovaniu pracovného úrazu, 3/ zamestnávateľ nevypracoval zoznam poskytnutých
osobných ochranných pracovných prostriedkov, 4/ zamestnávateľ nevypracoval písomný dokument o

posúdení rizika pro všetkých činnostiach vykonávaných so zamestnancami, čo je v rozpore so zák.
č. 124/206 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zamestnávateľovi bolo uložené zistené
nedostatky v stanovenej lehote odstrániť.
10.Zo spisu Inšpektorátu práce Prešov bolo zistené : Z pracovnej zmluvy zo dňa 2.11.2009 vyplýva, že
je uzavretá medzi R. F. ako zamestnancom a zamestnávateľom - žalovaným s nástupom do práce dňa
3.11.2009 na pozíciu kuchára. Z registračného listu vyplýva, že dňa 3.11.2009 bol p. Vaško prihlásený

do Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie. Dňa 12.8.2010 boli na zmene p. Štybrich od 10.00 hod do
22.00 hod, p. L. od 08.00 hod do 22.00 hod, p. B. od 8.00 hod do 16.00 hod
a p. F. od 8.00 hod do 20.00 hod.. Dňa 6.5.2009 boli zamestnanci žalovaného ( aj p. Vaško ) školení o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
11.Z prepúšťacej správy NsP Bardejov na meno poškodeného p. Vaška vyplýva, že bol hospitalizovaný

od 12.8.2010 do 13.8.2010 a dňa 13.8.2010 preložený RLP na kardiochirurgickú kliniku do Košíc pre
nález disekcie aorty Stanford A, B. V 1.časti správy sa udáva : OA : doposiaľ bez závažnejších ochorení,
operácie ani úrazy neudáva, bez cron. Liečby, fajčí len príležitostne, 1 - 3 pivá denne, asi od 20. hodiny
bolesti za sternom, pichanie, nemohol sa nadýchnuť, stresy v práci dnes, robí v kuchyni, psych. aj fyzická
záťaž, počas IPA stav zlepšený, pre zmeny prijatý na JIS.

12.Zlistuoprehliadkemŕtvehop.R.F.zodňa16.8.2010vyplýva,žezomreldňa15.8.2010(uvedenéako
príčiny smrti aj predchádzajúce : kardiogenný šok, puknutá aneuryzma hrudnej aorty, art. Hypertenzia ).

13.Dňa 20.7.2011 došlo na Sociálnej poisťovni k prejednaniu veci - odškodnenia manželky a detí

následkom poškodenia zdravia neb. R. F. na pracovisku dňa 12.8.2010. Pričom žalobkyňa nesúhlasila
so závermi stanoviska IP Prešov. Žalobkyni bola poskytnutá 30 dňová lehota na podanie určovacej
žaloby na súd o určenie pracovného úrazu a rozsahu zodpovednosti.

14.Podaním zo dňa 10.5.2012 vedľajší účastník Sociálna poisťovňa v Bratislave, so sídlom 29. Augusta,

Bratislava uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne uvedeným v žalobe zo dňa 22.8.2011, že infarkt
poškodeného bol pracovným úrazom. Súdu dávajú do pozornosti už ustálenú súdnu prax, ktorá pri
interpretácii § 195 ods. 1 a 2 Zákonníka práce udáva, že pracovným úrazom je poškodenie zdravia, ktoré
bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle
na jeho vôli krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Plnením pracovných

úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru a iná činnosť vykonávaná na
príkaz zamestnávateľa. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon
práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení.
- V prípade infarktu záleží od konkrétnych okolností, či sa jedná o pracovný úraz alebo nie. Podľa
súdnej praxe pracovným úrazom nie je len telesné poranenie spôsobené náhlym vonkajším násilím,

ale vôbec porušenie zdravia, ku ktorému došlo nezávisle od vôle poškodeného, ak toto poškodenie
zdravia bolo spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré sú svojou povahou krátkodobé - konkrétne ide o to,
že zamestnanec je pri práci, na ktorú nie je zvyknutý a ktorá je neprimeraná jeho telesným možnostiam,
nútený okamžitým, usilovným vypätím síl prekonať vnútorný odpor a zvýšiť tak náhle, neobvykle či
nadmerne svoju námahu. A táto námaha je tak priamou príčinou infarktu. Tzn., že sa zisťuje, či infarkt

nastal pri náhlom vypätí síl, veľkej námahe, nezvyklom úsilí, keď pracovný výkon presahuje medze
obvyklej, každodenne vykonávanej práce, alebo je síce vykonávaný v medziach obvyklej ťažkej práce,
ale za nepriaznivých okolností, alebo sa síce pohybuje v medziach obvyklej ťažkej práce, pre ktorú však
organizmus zamestnanca nie je prispôsobený alebo na ňu svojimi schopnosťami nestačí. Poškodenie
zdravia diagnostikované ako infarkt je v podstate chorobou, nepatrí však medzi choroby z povolania

a nie je ani úrazom, preto sa na takéto prípady nevzťahujú ustanovenia § 195 Zákonníka práce o
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a ani ustanovenia zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení o úrazových dávkach. Pracovným úrazom je poškodenie zdravia alebo smrť,
spôsobenézamestnancovi nezávisle od vlastnej vôle krátkodobým, náhlym, násilným pôsobením vonkajších
vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Pri infarkte ale vonkajší faktor
úrazového deja očividný nie je, avšak podľa platnej judikatúry v prípadoch, kde zdanlivo chýba vonkajší

úrazový dej, je potrebné vychádzať z výraznejšieho prejavu náhleho a násilného pôsobenia vonkajších
vplyvov na organizmus poškodeného. Poukázal na R 28/1980 zverejnené v Zbierke rozhodnutí NSSR.
Súdnapraxtakdospelakzáveru,žezapracovnýúrazsalenvýnimočnemôžeuznaťajinfarktpracovníka
za predpokladu, že došlo k poškodeniu zdravia, ktoré nastalo po náhlom vypätí síl, veľkej námahe,
nezvyklom úsilí, keď pracovný výkon presahoval hranice obvyklej každodenne vykonávanej práce alebo

ak práca bola vykonávaná v hraniciach obvyklej ťažkej práce, ale za nepriaznivých okolností alebo
šlo síce o obvykle namáhavú prácu, pre ktorú však organizmus nebol prispôsobený, alebo na ktorú
svojimi schopnosťami nestačil. Ani jeden z týchto dôvodov sa nevzťahuje na prípad neb. R. F.. Infarkt
je príznak choroby, je to vyvrcholenie dlhodobého ochorenia, často geneticky predisponovaný, zlej
životosprávy, stresu a pod.. Poškodený R. F. v inkriminovaný deň 12.8.2010, nespadol, neudrel sa,
nikto ho nesotil, teda nebol to klasický pracovný úraz; náhle pocítil pichnutie v hrudi, išiel sa napiť

vody....podľa vyjadrenia jeho kolegyne p. L., ktorá v uvedený deň s ním pracovala od 8,00h ráno, išlo o
bežný pracovný deň - štvrtok a pripravovali obedové menu - rezne s prílohou v objeme - v rozsahu ako v
iné predchádzajúce dni. Podľa nej sa poškodený nesťažoval na žiadne zdravotné problémy a kolegovia
boli pol roka, ďalej uviedla, že v uvedený deň nevykonával veľkú námahu, nemusel vyvinúť nezvyčajné
úsilie a jeho pracovný výkon bol ako každý iný deň, t.j. že nepresahoval hranicu bežnej každodenne

vykonávanej práce. Tzn., že sa nejednalo o jednorazové preťaženie pri plnení osobitne ťažkých úloh.
Poškodený bol v uvedený deň rýchly, šikovný, práca mu išla od ruky. Vie o tom od poškodeného, že v
minulostipracovalvNemecku.Uviedla,ževuvedenýdeňnebolčasovýstresaženiktonanehonevyvíjal
fyzický alebo psychický tlak. Osobitnú objednávku na tento deň - guľáš, realizoval sám majiteľ p. B..
Uviedla, že poškodený bol 12.8.2012 v psychickej pracovnej pohode. A nevoľno mu prišlo v čase, keď

pracovnéúsiliebolominimálne,tedao19,00h-hodinupredskončenímpracovnejzmeny. Vprepúšťacej
správe NsP Bardejov zo dňa 13.8.2010 je ako diagnóza u poškodeného uvedené disekujúca aneuryzma
Stanford A, B De Bakey a hypertonická choroba 3. stupňa novozistená s vysokým rizikom ESC/ESH.
V liste o prehliadke mŕtveho zo dňa 16.8.2010 je ako príčina smrti podľa klinického nálezu uvedené
kardiogénny šok a predchádzajúce príčiny - puknutá aneuryzma hrudnej aorty. Poukazujúc na tieto

skutočnosti uvádzame, že v uvedený deň 12.8.2010 poškodenému praskla aneuryzma teda výduť na
hrudnej aorte; ide o chorobu (nie úraz) a príčina jejvzniku je rôzna. Buď je to dôsledok poškodenia steny
aorty alebo je dôsledkom vysokéhokrvného tlaku alebo kombináciou obidvoch faktorov a aneuryzma mu
mohla kľudne prasknúť aj v iný deň, doma alebo na ceste domov, prípadne na ceste do práce. Svedčí to
o tom, že mal poškodenú hrudnú aortu a o tom nevedel. Cítil sa zdravý a nepotreboval chodiť k lekárke.

Ďalej poukázal na závery Inšpektorátu práce Prešov a to, že neboli zistené nedostatky, ktoré by boli v
príčinnej súvislosti s udalosťou. Zistené nedostatky nie sú v príčinnej súvislosti s úrazom p. Vaška.

15.Dňa 9.7.2012 vedľajší účastník uviedol, že infarkt, prasknutie aneurizmy p. F. nesúvisí s výkonom
práce a je to dôsledok jeho zdravotného stavu.

16.Súdny znalec MUDr. Eduard Čurilla, PhD. ( odbor kardiológia ) po oboznámení sa so spisom a
zdravotnou dokumentáciou poškodeného p. F. R., M.. XX.X.XXXX, zomr. 15.8.2010 odpovedal v
znaleckom posudku č. 7/2013 zo dňa 3.11.2013 na stanovené
otázky nasledovne:

- príčinou smrti u p. R. F.Š. bol šok z vykrvácania po roztrhnutí spojenia lineárneho interdepozitu
vzostupnej aorty. Dňa 12.8.2010 bol prijatý na vyšetrenie v NsP Bardejov pre bolestí hrudníka s
podozrením na akútny koronárny syndróm ( infarkt alebo infarktu podobný stav). Na kardiochirurgickú
kliniku VUSCH a.s. Košice dňa 13.08.2010 bol preložený s diagnózou dissekcie aorty typu Stanfort
A, B DeBekey 1. Z dokumentácie nevyplýva, žeby poškodený R. F.B. sa dlhodobé liečil na nejaké

chronické ochorenie, z rizikových faktorov pre aneuryzmu bol prítomný len chronický nikotinizmus,
ovšem z nálezu hypertrofie stien ľavej komory srdca a hodnôt tlaku krvi počas hospitalizácie možno
usudzovať, že u poškodeného Daniela Vaška bola prítomná dlhodobé neliečená arteriálna hypertenzia.
Hypertonická choroba srdca u poškodeného Daniel Vaška nebola rozpoznaná a tým pádom ani liečená
a arteriálna hypertenzia je zdá sa jediné známe ochorenie spolu s chronickým nikotinizmom ktoré

môže mať súvis s dilatáciou ( chorobným rozšírením) a dissekciou aorty. Hlavným rizikovým faktorom
pre vznik aneuryzmy aorty je hypertenzia, ktorú možno nájsť až v 85% prípadov ruptúrou steny. Príčiny
aortálneho ochorenia môžu byť vrodené, degeneratívne, aterosklerotické, zápalové, úrazové a toxické.
Najčastejšou príčinou aortálnej aneuryzmy ( chorobného rozšírenia) je ateroskleroza, ktorá spôsobujezmeny, ktoré môžu mať za následok formovanie aneuryzmy a dissekcie (prasknutia). Hlavným rizikovým
faktorom pre vznik aneuryzmy aorty je hypertenzia, fajčenie a hypercholesteroklémia, sú tiež asociované
so zvýšenou incidenciou aneuryzmy aorty. Výsledky genetické neboli realizované a preto sa nemožno

jednoznačnevyjadriťkmožnémupodieluinýchznámychochoreníspredispsozícioukdilatáciiadissekcii
aorty. Údaje o náhlom úmrtí v rodine nie sú známe. Vzhľadom na absenciu relevantných medicínskych
nálezov z predchorobia nie je možné posúdiť akú dynamiku malo ochorenie aorty v poslednom období,
vrátane kritického dňa aj keď je zrejmé, že rizikové faktory ochorenia aorty - arteriálna hypertenzia
a fajčenie pôsobili v hodnotenom prípade počas obdobia mnohých rokov, kým sa ich vplyv prejavil v

postihnutí aorty. Poškodený bol prijatý na JIS Interného oddelenia v NsP Bardejov pre bolesti hrudníka
a podozrením na akútny koronárny syndróm ( pozn. zistené z odbornej literatúry _: akútny koronárny
syndróm (AKS) je súhrnné akútnej fázy infarktu myokardu a náhlej smrti v dôsledku kritického zúženia
alebo uzáveru koronárnej Artérie ). Priebeh ani doplňujúce vyšetrenia toto podozrenie nepotvrdili. Od
pitvy bolo upustené. Aj keď normálny elektrokardiografický nález je prítomný u jednej tretiny pacientov
s koronárnym postihnutím, väčšina takýchto pacientov má nešpecifické ekg zmeny (ST-T zmeny).

Cca 20 % pacientov s A typom dissekcie má evidentné ekg prejavy akútneho nedokrvenia alebo
akútneho infarktu myokardu. Infarkt myokardu má svoje štádia - vzniká náhlym uzáverom koronárnej
tepny náhlym odumretím svalových buniek ktoré sú hojivým procesom nahradené väzivovými bunkami
v priebehu obdobia cca 6 - 8 týždňov. Výsledky realizovaných vyšetrení nesvedčia pre prítomnosť
infarktu myokardu a pitva nebola realizovaná, aj keď normálny elektrokardiografický nález je prítomný

u jednej tretiny pacientov s koronárnym postihnutím pri dissekcii aorty, väčšina takýchto pacientov má
nešpecifické zmeny elektrokardiogramu ( ST-T zmeny). Údaje o prítomností porúch rytmu v predchorobí
poškodeného nie sú dostupné. Vonkajší úrazový faktor ( úrazového deja ) nebol v priebehu liečby
detekovaný a uznaný, ani vymedzený a to ani časovo. Zmienené okolností ( zvýšená námaha, náhle
vypätie síl a časový stres v deň úrazu ) sa mohli spolupodieľať na manifestácii komplikácie ochorenia v

daný deň. Či bola psychická trauma bezprostrednou príčinou poškodenia zdravia pri plnení pracovných
úloh znalec uviedol, že vzhľadom na nedostupnosť výsledkov psychologického ev. psychiatrického
vyšetrenia, nemožno sa k tejto otázke odborne vyjadriť. Vzhľadom na chýbajúce údaje z predchorobia
nemožno to jednoznačne posúdiť, najpravdepodobnejším sa javí rozvoj chorobne rozšírenej aorty pri
dlhodobé neliečenej

hypertenzii u fajčiara v posledných rokoch so vznikom dissekcie ( odpoveď na otázku, či išlo o príčinnú
súvislosť u poškodeného pri plnení si pracovných úloh a poškodeným zdravím ). Na otázky č. 10 a 11
znalec odpovedal, že tieto patria do odboru pracovného lekárstva.

17.Podľa znalca ( pri jeho výsluchu ) rozšírenie aorty pred samotnou disekciou aorty je často v podstate

klinicky nemé. Poškodený o tom nevie. Môže sa to zistiť náhodne pri iných vyšetreniach, pri pátraní
po iných chorobách. Vzhľadom k tomu, že nebola robená pitva poškodeného, nemožno ani vylúčiť
degeneratívne ochorenie, či tam nebol prítomný ešte aj iný faktor. Dôležité je aj, že aj pri prijímaní
do Nemocnice v Bardejove, či v Košiciach, nebola spomínaná spojitosť s prácou, neprejavilo sa to
pri diagnostike. Ex post to už nie je možné. Vzhľadom k tomu, že sa to prejavilo vo vzťahu k veku

dosť skoro, je možné, že tam bola aj určitá rodinná predispozícia, resp. iný faktor. Bolo zistená len
hypertenzia a to, že poškodený fajčil. K disekcii aorty dochádza v najslabšom mieste aorty. V tomto
prípade nevie dokázať, akým mechanizmom došlo k poškodeniu aorty. Nemožno povedať spojitosť
medzi stresom a prasknutím aorty. Nie je to ani známe a popísané. V dostupnej literatúre nie sú údaje o
tom,abyexistovalaspojitosťmedzipracovnýmprostredímuzamestnávateľaaochorenímpoškodených.

Vo vzťahu k podmienkam u zamestnávateľa, či sa mohli spolupodieľať na poškodení zdravia, znalec
uviedol, že mohli sa spolupodieľať, avšak na manifestácii komplikácie ochorenia - na prasknutí aorty,
nie však na samotnom ochorení. Pri konštatovaní, že poškodený fajčil, vychádzal z dostupnej lekárskej
informácie, kde je v prepúšťacej správe z Bardejova uvedené, že fajčieval príležitostne. Vzhľadom na
vek poškodeného - 37 rokov a že došlo v tak mladom veku k prasknutiu aorty, je možné predpokladať, že

tam boli iné faktory, alebo degeneratívne ochorenie, resp. vrodené ochorenie spojivového tkaniva, ktoré
vyvrcholili prasknutím aorty. Ak by boli vstupné údaje, ktoré sa tu udávajú nepravdivé, tak tým pádom
stúpa pravdepodobnosť uvedeného. Uvedené ochorenie sa vyvíja dlhodobo. Nemožno tiež poprieť
časovú súvislosť poškodenia zdravia a to, že k tomuto došlo v práci.

18. Výsluchom žalobkyne bolo zistené, že ako oprávnená osoba po manželovi nesúhlasí s tvrdeniami
zamestnávateľa. Od začiatku ako tam začal pracovať tak bol spokojný. Manžel bol dobrý, šikovný, rýchly,
aj zamestnávateľ bol s ním spokojný. Až následne došlo k navyšovaniu obedov. Potom sa začali robiť
rôzne oslavy, zväčšovali sa obedy, preto jej už manžel hovoril, že už to nezvláda, že to nevie stíhať.Prevádzka bola vždy otvorená. Aj pani L. sama povedala, že práca je neúnosná, tiež jej povedala, že
manžel jej pomáhal a že by to sama nezvládala. Manžel bol stále v strese, vypätí. Neskôr sa tam začali
robiť pizze. Ak niečo nestihol tak mu to zamestnávateľ stiahol z výplaty. V ten deň ako išiel do práce jej

povedal, že sa bojí toho dňa ako to zvládne, že majú 300 rezňov a veľa pízz a že majú aj veľa obedov do
obedárov a že ešte večer ho čaká guľáš na nejakú oslavu. Povedal, že keď tento deň prežije tak bude
dobré. Prevádzku mali otvorenú od 10.00 hod. a už odvtedy mali objednávky na jedlo a pizze. Chodil
do práce na 8.00 hod. ráno. Chcel chodiť na 6.00 hod. aby si všetko prichystal, ale zamestnávateľ s
týmto nesúhlasil, že im to nebude platiť. Nedalo sa to stíhať všetko spraviť do obeda od 8.00 hod., preto

mu to aj manžel povedal. Manžel bol zdravý, neliečil sa, nemal problémy. Sťažoval sa vždy na vypätie,
psychické napätie. Vždy všetko musel stíhať. Zamestnávateľ mu vždy povedal, že to všetko zvládne.
Bol zodpovedný. Na druhý deň v nemocnici po úraze, keď ho bola navštíviť tak povedal, že mali veľa
práce, malo prestávok, malo pil v tento deň. Keď sa to stalo, tak bol v tom čase už relatívne kľud. Robil
si mäso na večerný guľáš, pričom mu prišlo zle, pichlo ho na hrudi. Bola pri tom pani L., ktorá mu podala
vodu, ktorú už vypľúval. Bol prevezený vrtuľníkom do Košíc, kde sa podrobil 12 hodinovej operácii, z

ktorej sa neprebral. 15.8. zomrel
v Košiciach. Zamestnávateľ klamal, že guľáš varil on, lebo ho chystal manžel. Pán B. a pani L. klamali
vo svojich výpovediach. Svedčí to o tom, že manžela si nevážili. Zamestnávateľ ho mal za stroj. Pani L.
je dokonca jeho krstnou mamou. Lekárka v nemocnici povedala, že sa sťažoval celú noc na prácu,
na zamestnávateľa a na veľkú paru. Vždy bol pod psychickým a fyzickým napätím. Vo štvrtok mali vždy

rezne, 300 rezňov, k tomu obedy do obedárov, pizze. Predtým pracoval v Bardejovských Kúpeľoch u
pána Čech - Š. ako kuchár, u ktorého pracoval od 6.00 hod. ráno do 14.00 hod. plus chodil na rôzne
akcie. Chcel ísť aj do Talianska na jablka. Bol aj chvíľu nezamestnaný. Odišiel od neho z dôvodu, že
ho nechcel pustiť na brigádu na jablka. Až keď sa vrátil z Talianska, tak sa zamestnal u pána B.. V
zahraničí pracoval za slobodna ako kuchár v Nemecku. Žalobkyňa uviedla, že sám zamestnávateľ uznal,

že stratil dobrého kuchára. Tiež nemohol uveriť a bol šokovaný z toho čo sa stalo. Sám jej povedal,
že v ten deň pri varení guľášu nebol. Vrátil sa do prevádzky až potom čo manžela odviezla sanitka. V
Taliansku zberali jablka, oberali ich priamo na vozíkoch. Mali tam dobré podmienky, mali prestávky,
mali zabezpečenú stravu, spali v hoteli. Farmár si ho tam chcel nechať na ďalšie práce. Manžel prišiel
z Talianska oddýchnutý. Dochádzka nebola taká ako je uvedená v záznamoch. Manžel sa vždy vracal

okolo jednej - pol druhej v noci.

19. Výsluchom odporcu T. B., bolo zistené, že na pracovisku bol aj v ten deň. Bolo roboty, ako stále.
Pán Vaško v práci fajčil. Práce bolo rovnako, sám je kuchár, tak vie, koľko sa dalo zvládnuť. Guľáš,
ktorý sa tu spomínal, varil on vo štvrtok, a to na svadbu na sobotu. Prevádzka je v 20 ročnej budove.

Odsávačka tam vždy bola. Bol pri tom, keď p. Vaškovi prišlo zle, pomocná kuchárka mu dala vodu, ktorú
vonku vypľul a bratranec s ním išiel do nemocnice. V ten deň sa robili obedy, pizze, tak ako vždy, ako
v každej reštaurácii. Nepočul o to, aby sa p. Vaško sťažoval. Vytknuté nedostatky neboli v súvislosti s
úrazom. P. Vaško pracoval do 22. hodiny, keď mal službu tak bol dlhšie v práci, v piatky. Mali krátky
a dlhý týždeň, teda pracoval 2 alebo 5 dní v týždni, ako v ostatných prevádzkach. Stále chodili na 8.00

hod., aj teraz tak chodia. Hygiena prevádzku schválila, muselo to byť v poriadku. Inak by mu hygiena
prevádzku nedovolila otvoriť. Uviedol, že písal záznam o úraze, ale uviedol tam, že to ponecháva na
posúdenie inšpektorátu práce. Vo štvrtky sa robia rezne, robia sa aj teraz. Nevie povedať koľko, možno
cca 200 kusov, 300 kusov ani nie je komu spraviť, keďže prevádzka je na 64 miest, aj keď časť išla na
donášku. P. L. je jeho krstná. Guľáš sa robil na 19.00 hod. P. B. robil len do 14.00 hod..

20. Výsluchom svedkyne L. L. bolo zistené, že nastúpili do práce ráno na 8.00 hod. spolu s manželom
žalobkyne. V ten deň robili rezne. Bolo ich okolo 300 až 400 kusov. Štvrtky sa robili rezne. Deň predtým
si mäso nachystali a na druhý deň ho už len obaľovali a vyprážali. Neboli sami v ten deň v prevádzkarni,
bol tam aj kuchár B. a zrejme aj pomocná sila, ale to si už presne nepamätá. Na desiatu hodinu vždy

nastupovala ďalšia pracovná sila, ale nepamätala si kto tam bol. Na pracovisku bola pohoda, nič sa
nedialo. P. Vaško sa nesťažoval na nevoľnosť, ani na zdravotný stav. Bola pri tom, keď mu prišlo zle.
Asi o 19.00 hod. večer jej hovoril, že ho boli na hrudi, šiel k umývadlu sa napiť vody, ale vodu už asi
neprehltol, lebo išiel vonku a ju vypľul. Trocha si posedel ale neprechádzalo mu. Bol tam pán, ktorému sa
chystala oslava, ktorý povedal, že ho zavezie do nemocnie. Nato si zobliekol zásteru a odišli spolu. Išli

do nemocnice na pohotovosť. V ten deň a v tom čase tam bol aj majiteľ. On chystal guľáš na spomínanú
oslavu. Nevie, aby sa sťažoval na množstvo práce. V kuchyni je špička cez obed. Vedela, že dával
návrhy, aby sa do práce chodilo skôr. Dalo sa to zvládnuť, len potom sa stane, že musia zákazníci čakať
a kuchár sa musí obracať pri sporáku. Zamestnávateľom je jej synovec. Chodilo sa do prácena 8.00 hod, neskôr sa to zmenilo. Pán Vaško nerobil nočné. Dni neboli rovnaké. Pondelky boli slabé.
V stredu zasa robili jednoduché jedlo, hlavne omáčky a knedle, aby sa na štvrtok prichystalo mäso na
rezne, ktoré potom už vo štvrtok vyklepali, obaľovali a vyprážali vo fritéze. Štvrtky boli vždy rovnaké.

Stalo sa však, že im pomáhali aj čašníci. Guľáš robil pán B.. Možno mu manžel žalobkyne pomáhal, ale
o tom nevie. Pánovi B. povedala, že Danovi bolo zle a že ho zaviezli do nemocnice. Povedal jej párkrát,
že musí byť unavená, lebo on je unavený, hovoril, že chce odísť do Talianska.

21. Výsluchom svedka L. B. súd zistil, že v deň úrazu bol v práci od 8.00 hod. do 16.00 hod. spolu

s pánom Vaškom a pani L. a boli tam aj nejakí čašníci, ale mená už uviesť nevie. Štvrtky nazývali
psychiatrickými dňami. Bol to rezňový deň, aj vtedy to tak bolo. Boli tam traja, pomocnú silu nemali. Mali
cca 300 stravníkov. Vo štvrtky bolo veľa práce. Bol to hotový blázinec. Niečo chystali vopred, rezne sa
narezali, nič iné sa nerobilo, lebo v tom čase bolo veľmi teplo. Museli všetko zvládnuť. Nevie o tom,
aby mal p. Vaško v ten deň problémy. Nevedel, aby mal zdravotné problémy, nehovoril o tom. Nebol na
pracovisku, keď mu prišlo zle, o 16.00 hod odišiel. Chceli chodiť do práce skôr, aby to všetko stíhali.

Zmenilo sa to až po jeho smrti. V kuchyni bolo strašne teplo, sparno, nízky strop, malá kuchyňa, nemali
tam okno, všetko sa robilo na rýchlo, bolo veľa práce. Bol tam tlak na psychiku. Nebolo tam poriadne
odsávanie ani klimatizácia ( to sa dalo až neskôr, bol tam ventilátor ). Uvedené urobil až neskôr. Aj jemu
prišlo v práci dvakrát nevoľno. V ten deň sa chystal aj guľáš, chystal ho p. Vaško, cca 100 porcii. P. B.
doniesol mäso, ale nevaril. Každý deň bol stres, vždy sa niečo dialo. Vždy mali veľa ľudí na obedy.

Obedy sa balili. Niekedy im chýbal tovar, čakali na dodávku a pod.. Mali problémy s robením pizze, lebo
ich robili pomedzi obedy. Kuchyňa bola vybavená na prípravu cca 100 obedov, robili cca 200 obedov. Aj
pani L. bola pod stresom. K obednému menu ešte museli mať navarené každý deň tri druhy polievok a
k tomu maďarský a segedínsky guľáš. O prácu sa delili. Pán Vaško robil aj nadčasy aj nočné. Veľakrát
ostával v práci do 01.00 hod. a potom hneď ráno do práce. So zamestnávateľom sa aj hádali, a to často.

Piatky a soboty bolo otvorené do 5.00 hod. rána, robila sa pizza. O 22.00 hod. mali vymeniť kuchára,
mal prísť iný kuchár, ale často sa stávalo, že neprišiel a kuchár z poobedia musel zostať ďalej v práci.
Chodili tam pracovať na nočné aj brigádne. Stalo sa, že kuchár musel ostať aj na nočnú tak trikrát až
štyrikrát do mesiaca. Cez leto mali priemer 240 pízz na deň. Ešte mali na dverách vyvesené, že piatky
a soboty sa robia Non - stop. Dochádzku si vypisovali sami. Tiež nevie o tom, aby fajčil, tam nefajčil.

Udával, že teraz pracuje u iného zamestnávateľa a všetko je tam úplne iné. Kuchyňa je vybavená, tovar
majú načas. Predtým meškal tovar, kuchyňa bola nevyhovujúca.

22. Výsluchom svedka T. Č. súd zistil, že v kritický deň v práci nebol. S pánom Vaškom pracoval na
zmenách, ale v ten deň nie. Nehovoril o zdravotných problémoch. Sťažoval sa na množstvo práce,

stres pred zamestnancami a zamestnávateľom. Udával, že príprava na obedy je krátka a nedalo sa to
stihnúť. P. B. na to nereagoval. Kuchyňa bola malá, vybavenie bolo slabé. Odsávanie slabé, klimatizáciu
nemali, bolo tam parno a horúco. Robil aj vo štvrtky, vždy sa robili rezne, cca 300 rezňov na obedy a
na donášku. Iné jedlá sa robili pomedzi obedy. V čase úrazu už tam nebol zamestnaný, pracoval tam
do mája 2010. Zo začiatku sa mu zdalo, že je tam celkom dobré, až potom sa nakopilo roboty, vždy

bol stres, vedúci bol nervózny, kričal, nadával. Bolo stále viac obedov, viacej pizze, nestíhalo sa, preto
aj odišiel. P. Vaško sa so zamestnávateľom aj hádali. Na 6. hod. nechodili, lebo by ich musel zaplatiť.
Vo štvrtok bolo zvýšené pracovné úsilie. Mohlo u neho dôjsť k preťaženiu. Poškodený robil nadčasy aj
nočné, piatky a soboty ( do 5. hod. ). Každý
sám si robil svoju dochádzku. Za nočné nemali žiaden príplatok, len 2,- eur na hodinu. V noci sa robili

pizze. Na nočné zmeny tam ostával kuchár, ktorý tam bol cez deň. Nový kuchár nenastupoval. On tiež
ostával na nočné, bol kuchár. Pán Krakovský bol hlavným kuchárom a oni dvaja s pánom Vaškom boli
v pozícii kuchár. Oni dvaja sa striedali popri hlavnom kuchárovi. Pán F. robil každý druhý štvrtok pokiaľ
sa nemenili zmeny medzi nimi.

23. Právny zástupca žalobkyne trval na tom, že sa jedná o pracovný úraz. Opodstatnenosť tohto návrhu
vidia v tom, že je potrebné určiť zodpovednosť za škodu spôsobenú pracovným úrazom a určenie
rozsahu tejto zodpovednosti, nakoľko pretrváva rozpor medzi oprávnenou osobou a zamestnávateľom
a sociálnou poisťovňou. Vzhľadom na ich stanovisko je vylúčený nárok oprávnenej osoby na dávky.
Sociálnu poisťovňu žalujú ako vedľajšieho účastníka nie ako účastníka konania. Uviedli, že pri uplatnení

nároku nevychádzajú z ustanovení § 195 ZP, ale odvolávajú sa na zákon č. 461/2003 Z.z. a to jeho §
8. Za akých okolnosti došlo k pracovnému úrazu sa môže vyjadriť súdny znalec z odboru kardiológie.
Poukazuje tiež na protokol inšpektorátu práce na jeho stranu 4 a body 2,3,4,5,6, kde sú uvedené
závažné porušenia povinnosti zamestnávateľa teda nedostatky zamestnávateľa v súvislosti s výkonompráce. Úraz bol oneskorene oznámený. Zamestnávateľ si nesplnil oznamovacie povinnosti. Inšpektorát
práce mal uvedený úraz vyšetriť mal sa venovať okolnostiam vzniku úrazu, avšak týmto sa nezaoberal.
Konal na základe podnetu Sociálnej poisťovne. Poukázali tiež na znenie prepúšťacej správy zo dňa

13.8.2010 NsP Sv. Jakuba, n.o. Bardejov a stanovisko Sociálnej poisťovne zo dňa 11.11.2010 a to na
jeho tretí odsek na prvej strane z čoho vyplýva, že zamestnávateľ uznal túto udalosť ako pracovný úraz.
Poukazoval tiež na výpovede svedkov, najmä p. Krakovského, že jednalo sa o vypätie v predmetný
deň zo strany p. Vaška. V tejto súvislosti išlo o stres, psychickú traumu a fyzické napätie, nevyhovujúce
prostredie, pracovný úkon resp. výkon u poškodeného v kritický deň presahoval hranicu bežne

vykonanej práce. Poškodený nemal žiadne zdravotné potiaže, okrem hypertenzie. Bolo svedkami
potvrdené, že p. Vaško pracoval často v nočných hodinách a odpracoval veľké množstvo nadčasových
hodín. Z vyjadrenia znalca vyplýva, že uvedené okolnosti sa mohli spolupodieľať na manifestácii
ochorenia v daný deň. Nešlo o bežný pracovný deň. Zamestnanec pri práci vynaložil náhle vypätie síl
a prekonal tzv. vonkajší odpor. Poukázal na str. 4 protokolu Inšpektorátu práce a uvedenie porušení
zamestnávateľa a taktiež namietal udávaný nikotinizmus, nakoľko navrhovateľka opätovne udáva, že

manžel nefajčil. Rovnako poukázal na stanovisko inšpektorátu prácu, že u zamestnávateľa došlo k
porušeniu predpisov. Tiež poukazujem na § 195 Zák. práce a to, že zamestnávateľ sa zodpovednosti
nezbavil. Disekcia aorty bola zavŕšením úrazového deja. Aj z prepúšťacej správy vyplýva, že poškodený
nebol vážne chorý. Poškodený nebol vážne chorý a ani nemal genetické predispozície. K disekcii aorty
došlo v dôsledku stresu a napätia.

24. Žalovaný namietal, že sa o pracovný úraz nejedná, nesúhlasil s podanou žalobou.

25. Intervenient taktiež nesúhlasil, aby sa jednalo o úraz pracovný. Poukázal na súdnu prax vo
vzťahu k § 195 ods. 1,2 ZP, ktorý udáva, že pracovným úrazom je poškodenie zdravia, ktoré bolo

zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle na jeho
vôli, krátkodobým náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Podľa súdnej praxe úrazom nie je
len telesné poranenie ale aj porušenie zdravia, ku ktorému došlo nezávisle od vôle poškodeného alebo
bolo spôsobené vonkajšími vplyvmi. Zamestnanec je pri práci, na ktorú nie je zvyknutý a nezodpovedá
jehotelesnýmmožnostiam,resp.aleboabybolnútenýokamžitýmvypätímsílprekonaťodporazvýšiťtak

nadmerne svoju námahu. Táto námaha je priamou príčinou infarktu. Možno konštatovať, že infarkt je
v podstate chorobou, nepatrí medzi choroby z povolania, nie je ani úrazom. Preto sa na tieto prípady
nevzťahuje § 195 ZP a ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.Z. o sociálnom poistení a úrazových dávkach.
Pri infarkte vonkajší faktor nie je očividný. Poukazuje na rozhodnutie NS SR č. 28/1980 Zb. súdnych
rozhodnutíastanovísk,žeopracovnýúrazideajvtedyakzamestnanecpripráci,naktorúnebolzvyknutý

alebo ktorá nebola primeraná jeho možnostiam bol nútený okamžitým náhlym vypätím síl prekonať
vonkajší odpor a zvýšiť tak náhle neobvykle svoju námahu. Infarkt je príznakom choroby. Väčšinou je
vyvrcholenímtrvajúcehoochoreniačigenetickýchpredispozíciíalebozlejživotosprávy.Podľavyjadrenia
pani L., ktorá s poškodeným celý deň pracovala na dennej smene kedy došlo k infarktu, išlo o bežný
pracovný deň - štvrtok, kde pripravovali obedové menu ako v iné pracovné dni. Podľa nej sa poškodený

nesťažoval na žiadne zdravotné problémy. Pracovali spolu asi pol roka. V uvedený deň nevykonávali
veľkú námahu, jeho výkon bol bežný ako v iné pracovné dni. Nešlo o jednorázové preťaženie pri plnení
ťažkých pracovných úloh. V uvedený deň bol podľa nej rýchly, šikovný a práca mu išla od ruky. Bol
v pracovnej pohode a nevoľno mu prišlo v čase, keď pracovné úsilie bolo minimálne. V prepúšťacej
správe zo dňa 13.8.2010 je uvedená diagnóza : disektujúca aneurizma a hypertonická choroba 3. stupňa

s vysokým rizikom. Aneurizma znamená puknutie hrudnej aorty. Jedná sa o výduť na hrudnej aorte.
Ide o chorobu a nie o úraz. Príčiny môžu byť rôzne, napr. poškodenie steny aorty, vysoký krvný tlak,
resp. kombinácia. Aorta mu mohla prasknúť kedykoľvek. Keďže sa cítil zdravý, neliečil sa. V tomto
poukazujeme na správu Inšpektorátu práce v Prešove zo dňa 31.1.2011 v spojení s protokolom kde
neboli zistené nedostatky v príčinnej súvislosti, ktoré by mali vplyv na vznik pracovného úrazu, neboli

zistené nedostatky, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s týmto úrazom. V uvedený deň s poškodeným
pracovali pán B., pani L. a pán Š.. Nie je možné spochybňovať výpoveď pani L., nakoľko inšpektori s
ňou spísali túto výpoveď doma, nie u zamestnávateľa, preto tam nie je nátlak zo strany zamestnávateľa.
Taktiež poukázal na prijímaciu správu z interného oddelenia, či šetrenie Inšpektorátu práce, a samotný
znalecký posudok a jeho závery. Pán Vaško bol prijatý na interné oddelenie na podozrenie, že má infarkt

myokardu, ale po vstupných vyšetreniach mu bola diagnostikovaná disekcia aorty. Bolo potvrdené,
že bezprostrednou príčinou úmrtia poškodeného bolo roztrhnutie spojenia na aorte. To spojenie na
aorte mu vykonali vo VUSCH v Košiciach. Znalec vo svojom posudku konštatuje, že ide o dlhodobo
neliečenú arteriálnu hypertenziu, ktorej príčinou nemôže byť pracovné zaťaženie, ale že je to následokrôznych faktorov, napr. vrodená vada, degeneratívna, aterosklerotická, zápalová, úrazová alebo toxická.
Príčinou vzniku aneurizmy, teda vydute na aorte je hypertenzia a tiež nikotinizmus, ktorý má veľký súvis
s disekciou aorty. Znalec na str. 14 potvrdil, že tieto faktory ochorenia aorty pôsobili v danom prípade

dlhodobopočasmnohýchrokov,ažkýmsaichvplyvprejavilvpoškodeníaorty. Znalecvosvojomústnom
výsluchu na pojednávaní 26.3.2014 potvrdil, že rozšírenie aorty je klinicky nemé ochorenie, pacient o
ňom nevie. A tiež potvrdil odpoveď na otázku, že prasknutie aorty nie je spojené so stresom. Znalec
potvrdil,žeišloochorobuanieopracovnýúraz. Vkonanínebolopreukázané,abydisekciaaortynastala
v dôsledku pracovného zaťaženia. Príčiny aortálneho ochorenia môžu byť vrodené, degeneratívne,

aterosklerotické, zápalové, úrazové a toxické. Ochorenie aorty znalec nespája so zvýšeným pracovným
zaťažením.

26.Podľa § 195 ods. 1, 2 Zákonníka práce ( ZP ) ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz),
zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu

v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie
zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

27.Podľa § 177 ods. 1 ZP zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné

podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí
nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

28.Podľa §220ZP plneniepracovnýchúlohjevýkonpracovnýchpovinnostívyplývajúcichzpracovného
pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej

cesty. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas
práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta
do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na
ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie
pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Ako

pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.

29.Podľa § 30 ZP práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú smrťou zamestnávateľa,
ktorý je fyzickou osobou, na jeho dedičov.

30.Podľa § 8 ods. 1 zákon č. 461/2003 Z.z. ( Pracovný úraz a choroba z povolania ) pracovný úraz
podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré
a) zamestnanec uvedený v § 4 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v
priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo

služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, 26)
b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v
priamej súvislosti s týmito činnosťami.

31.Podľa ods. 4 cit. ust. plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je

a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností
vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru,
b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a
c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.

32.Podľa ods. 5 písm. a cit. ust. v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh
zamestnanca podľa odsekov 1 a 2 je úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný
alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania
a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, 27)
stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou

uvedenou v písmene b).33.Podľa § 17 ods. 3 cit. zák. nárok na úrazové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má
aj manžel (manželka), nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 2 a fyzická
osoba, voči ktorej mala fyzická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť.

34.Podľa § 83 cit. zák. poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je
zamestnanec, okrem sudcu a prokurátora a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný
úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

35.V zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce (či podľa § 8 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. ) pracovným úrazom
je poškodenie zdravia alebo smrť spôsobené zamestnancovi nezávisle od vlastnej vôle krátkodobým,
náhlym, násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
s ním. Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpí na ceste do zamestnania a späť.
Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi v súvislosti s pracovným úrazom, zodpovedá zamestnávateľ.
Zodpovednosť zamestnávateľa za škody pri pracovnom úraze upravuje § 195 - § 198 Zákonníka práce.

V praxi sa často rieši otázka, či infarkt myokardu ( postihnutie kardiovaskulárneho systému ) alebo
mozgová príhoda sú pracovným úrazom. Z uvedenej definície pracovného úrazu vyplýva, že nie, pretože
chýba pôsobenie vonkajších vplyvov. Vo výnimočných prípadoch sa infarkt alebo mozgová príhoda
môžu považovať za pracovný úraz, a to vtedy, keď došlo k poškodeniu zdravia, ktoré nastalo pri
krátkodobom, náhlom a násilnom pôsobení vonkajších vplyvov nezávisle od vôle zamestnanca, teda pri

náhlom vypätí síl, veľkej námahe, nezvyklom úsilí, jednorazovom preťažení pri plnení osobitne ťažkých
úloh ( teda poškodenie zdravia, resp. smrť zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s ním ), čo je však nutné preukázať. V týchto nejednoznačných prípadoch rozhodnutie závisí
od znaleckého posudku odborníka z oblasti medicíny. Povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze
pre účely výkonu úrazového poistenia a z pracovného úrazu vyplývajúce nároky upravuje zákon č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia má zamestnanec a
v prípade smrti zamestnanca jeho manžel/-ka, nezaopatrené deti a osoby, voči ktorým mal zamestnanec
v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť ( viď aj komentár epi.sk ). Rovnako definuje pracovný úraz aj zákon
o sociálnom poistení a to v § 8. Plnenie pracovných úloh alebo priamu súvislosť s plnením pracovných
úloh sú definované v § 220 ZP.

36.Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa touto problematikou podrobnejšie zaoberá
v judikátoch č. 48/1996 a č. 28/1980. Podľa záverov súdu, pri posudzovaní srdcových infarktov
ako pracovných úrazov môže ísť o úrazový dej, ak došlo k poškodeniu zdravia, ktoré nastalo pri
náhlom vypätí síl, veľkej námahe, nezvyklom úsilí, keď pracovný výkon presahoval hranice obvyklej

každodenne vykonávanej práce, alebo ak práca bola vykonávaná v hraniciach obvykle ťažkej práce, ale
za nepriaznivých okolností, alebo šlo síce o obvykle namáhavú prácu, pre ktorú však organizmus nebol
prispôsobený alebo na ktorú svojimi schopnosťami nestačil. O pracovný úraz ide aj v tých prípadoch, ak
zamestnanec pri práci, na ktorú nebol zvyknutý a ktorá bola neprimeraná jeho možnostiam, bol nútený
okamžitým, náhlym vypätím síl prekonávať vonkajší odpor a zvýšiť tak náhle, neobvykle a nadmerne

svoju námahu. Pritom musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia a úrazovým
dejom, čo znamená, že príčinou následku, musí byť námaha z telesnej alebo duševnej práce; stačí
pritom, ak bola jednou z príčin, a to príčinou podstatnou. V zmysle záverov súdnej praxe súvislosť
poškodeniazdraviasvýkonompráce(plnenímpracovnýchúloh),niejesplnená,akkpoškodeniuzdravia
alebo smrti došlo v nepriamej súvislosti s plnením pracovných úloh, resp. psychickou traumou, ktorá

však nebola dôsledkom zvýšenej duševnej námahy spojenej s výkonom práce.

37.Predmetom konania teda bolo jednoznačne preukázať, že poškodenie zdravia poškodeného p. R. F.
bolo pracovným úrazom za splnenia vyššie uvedených kritérií. Za týmto účelom súd vykonal rozsiahle
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchmi účastníkov konania, svedkov a nariadením

znaleckého dokazovania za účelom
objasnenia stavu poškodeného z hľadiska medicíny a samotným výsluchom súdneho znalca. Súd
vyhodnotil dôkazy podľa svoje úvahy, jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žalobe
vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu možno vyhovieť z dôvodov nižšie uvedených.

38.Súd podotýka, že Inšpektorát práce ani Sociálna poisťovňa nie sú oprávnení rozhodnúť, že
poškodenie zdravia zamestnanca je alebo nie pracovným úrazom, toto oprávnenie v prípade sporu patrí
výlučne súdu ( právomoc súdu ). Hoci je nutné poukázať, že Inšpektorátu práce svedčia kompetenciepri objasňovaní poškodení zdravia zamestnancov a zisťovaní pracovných podmienok, či prípadne došlo
k porušeniam predpisov na úseku ochrany a bezpečnosti zdravia pri práci a pod..

39. Žalobkyňa navrhovala určiť, že poškodenia zdravia dňa 12.8.2010 u p. Daniela Vaška je pracovným
úrazom z dôvodov, ktoré sú podrobne popísané vyššie. Dôvody žaloby vyplývajú aj z jej výpovede.
Žalovaný ani vedľajší účastník so žalobou nesúhlasili, navrhovali ju zamietnuť.

40. Súd má za to, že aktívna legitimácia žalobkyne vyplýva priamo z citovaných ustanovení zákona

o sociálnom poistenia č. 461/2003 Z.z. a § 30 ZP. Pasívna legitimácia žalovaného vyplýva z jeho
postavenia zamestnávateľa poškodeného p. R. F..

41. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že poškodený p. R. F. bol zamestnancom
žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2.11.2009 s nástupom do práce dňa 3.11.2009 na
pozíciu kuchára ( rovnako prihlásený na sociálne poistenie ). Dňa 12.8.2010 počas pracovnej zmeny

p. F. došlo k jeho nevoľnosti, pričom bol hospitalizovaný v NsP Bardejov od 12.8.2010 do 13.8.2010
a dňa 13.8.2010 bol preložený RLP na kardiochirurgickú kliniku do Košíc pre nález disekcie aorty
Stanford A, B. V 1.časti správy sa udáva ( údaje od poškodeného ) : OA : doposiaľ bez závažnejších
ochorení, operácie ani úrazy neudáva, bez cron. Liečby, fajčí len príležitostne, 1 - 3 pivá denne,
asi od 20. hodiny bolesti za sternom, pichanie, nemohol sa nadýchnuť, stresy v práci dnes, robí v

kuchyni, psychická aj fyzická záťaž; počas IPA stav zlepšený, pre zmeny prijatý na JIS. Dňa 15.8.2010
poškodený p. R. F. zomrel s uvedenou príčinou úmrtia v liste o prehliadke mŕtveho : kardiogenný šok,
puknutá aneuryzma hrudnej aorty, art. Hypertenzia. Ako uviedol znalec príčinou úmrtia poškodeného
bol šok z vykrvácania po roztrhnutí spojenia lineárneho interdepozitu vzostupnej aorty. Ďalej uviedol,
že poškodený bol prijatý na JIS Interného oddelenia v NsP Bardejov pre bolesti hrudníka a podozrením

na akútny koronárny syndróm ( pozn. zistené z odbornej literatúry: akútny koronárny syndróm (AKS)
je súhrnné akútnej fázy infarktu myokardu a náhlej smrti v dôsledku kritického zúženia alebo uzáveru
koronárnej Artérie ). Priebeh ani doplňujúce vyšetrenia toto podozrenie nepotvrdili. To znamená, že
u poškodeného sa nepotvrdil infarkt myokardu. K poškodeniu zdravia došlo, avšak na základe inej
príčiny, tak ako konštatoval súdny znalec. Uvedené poškodenie zdravia poškodeného p. Vaška následne

prešetroval aj Inšpektorát práce Prešov, ktorý v záverečnej správe o šetrení pracovného úrazu zo dňa
31.1.2011 uviedol, že inšpektor konštatoval ako príčinu vzniku úrazu - okamžitý psycho - fyziologický
stav. V príčinnej súvislosti s udalosťou neboli zistené nedostatky ani vo vzťahu k postihnutému, zo strany
zamestnávateľa ani zo strany iných osôb. Boli zistené iné nedostatky, ktoré neboli v príčinnej súvislosti
s udalosťou : 1/ vo vzťahu k zdravotnej spôsobilosti p. F., pričom mu nebol známy jeho zdravotný

stav, pričom ho zaradil na pozíciu kuchára, 2/neoznámenie úrazu ihneď Inšpektorátu práce, nezaslanie
záznamu o registrovanom pracovnom úraze a správy
o vyšetrení príčin a okolností závažného pracovného úrazu p. Vaška a prijatých opatreniach na
zabránenie opakovaniu pracovného úrazu, 3/ zamestnávateľ nevypracoval zoznam poskytnutých
osobných ochranných pracovných prostriedkov, 4/ zamestnávateľ nevypracoval písomný dokument o

posúdení rizika pro všetkých činnostiach vykonávaných so zamestnancami, čo je v rozpore so zák.
č. 124/206 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zamestnávateľovi bolo uložené zistené
nedostatky v stanovenej lehote odstrániť. Dňa 6.5.2009 boli zamestnanci žalovaného ( aj p. Vaško )
školení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Dňa 12.8.2010 boli na pracovnej zmene u žalovaného
zamestnanci : p. Š.Q. ( čašník )od 10.00 hod do 22.00 hod, p. L. od 08.00 hod do 22.00 hod,

p. B. od 8.00 hod do 16.00 hod a p. Vaško od 8.00 hod do 20.00 hod..

42. Vykonaným dokazovaním (výsluchom svedkov) bolo tiež preukázané, že poškodený sa u
žalovaného viackrát sťažoval na množstvo prideľovanej práce, pri pracovnej činnosti bol poškodený
nútený vyvinúť veľké pracovné úsilie, námahu, pričom svoju pracovnú činnosť vykonával pod

psychickým tlakom; pracoval v rýchlom tempe, aby sa do obeda stihlo pripraviť obedové menu. Svedok
L. B. potvrdil, že v kritický deň pracoval s poškodeným spolu s pomocnou silou p. L.. Najprv sa podieľali
na príprave obedov cca 280 porcií (rezne s prílohami), v popoludňajších hodinách poškodený v uvedenej
prevádzke pripravoval aj cca 100 porcií gulášu. Svedok potvrdil, že kuchyňa v uvedenej prevádzke
bola vybavená na prípravu cca 100 obedov, v kuchyni nebola klimatizácia, odsávanie, bol tam nízky

strop a kuchyňa nemala ani jedno okno. K úrazu poškodeného došlo vo štvrtok, práve v deň pracovne
veľmi náročný, pretože sa pripravovalo cca 280 obedov - vyprážaných rezňov s prílohami a k tomu sa
pripravovala pizza. Svedok tiež potvrdil, že spolu s poškodeným sa u žalovaného sťažovali na časový
stres, k obedovému menu museli mať navarené každý deň tri druhy polievok a k tomu maďarský gulášasegedínsky guláš. Vždy bola plná prevádzka hostí, obedy sa aj balili a doobedu bolo potrebné pripraviť
aj pizze. Tiež potvrdil, že poškodený vykonával aj nočné smený, aj prácu nadčas a stávalo sa, že v práci
zostal až do 01:00 hod. a následný deň hneď o 08:00 hod. nastupoval opäť do zamestnania. Svedok T.

Č. zhodne ako svedok L. B. vypovedal, že poškodený pracoval u žalovaného pod obrovským stresom,
poškodený sa sťažoval žalovanému, že na prípravu obedov a pizze je krátka doba, vedúci p. B. bol
nervózny, kričal, nadával, počet pripravených obedov aj pizze stúpol, a preto poškodený nemohol pri
tomto tempe všetko stíhať naraz, aj obedy, aj pizze.

43. Pre posúdenie veci bolo však najdôležitejšie vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru
kardiológie za účelom zistenia stavu poškodeného p. Vaška z hľadiska medicínskeho. Podľa názoru
súdu znalec podrobne popísal zdravotný stav poškodeného vyplývajúci z jeho zdravotných záznamov
a vyvodil z neho odborné závery, z ktorých súd vychádzal. Pričom súdny znalec prijal jednoznačný
záver o príčine smrti poškodeného ( šok z vykrvácania po roztrhnutí spojenia lineárneho interdepozitu
vzostupnej aorty ). Teda v tomto prípade sa nejednalo sa infarkt myokardu, aj keď pôvodne bol

poškodenýprijatý navyšetrenievNsPBardejov prebolestíhrudníkaspodozrením naakútnykoronárny
syndróm ( infarkt alebo infarktu podobný stav), avšak tieto podozrenia neboli ďalej potvrdené. Je
pravdou, že k poškodeniu zdravia došlo počas pracovnej doby na pracovisku, avšak nejednalo sa o také
poškodenie zdravia, ktoré by priamo súviselo s výkonom práce, či s námahou s ňou spojenou. Ako
vyplýva zo záverov znaleckého posudku, či vyjadrení znalca z dokumentácie poškodeného nevyplýva,

aby sa liečil na nejaké chronické ochorenie, z rizikových faktorov pre aneuryzmu bol prítomný len
chronický nikotinizmus, avšak z nálezu hypertrofie stien ľavej komory srdca a hodnôt tlaku krvi počas
hospitalizácie možno usudzovať, že u
poškodeného R. F. bola prítomná dlhodobo neliečená arteriálna hypertenzia. Hypertonická choroba
srdca u poškodeného R. F. nebola rozpoznaná a tým pádom ani liečená a arteriálna hypertenzia

( uvedená aj v liste o prehliadke mŕtveho ) je zdá sa jediné známe ochorenie spolu s chronickým
nikotinizmom ( tento je udávaný pri subj. diagnostike ako príležitostne v prepúšťacej správe NsP
Bardejov,ajkeďbolžalobkyňoupopieraný),ktorémôžemaťsúvissdilatáciou(chorobnýmrozšírením)a
dissekciou aorty. Pri posudzovaní príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia a plnenia si pracovných
úloh u poškodeného znalec uviedol, že vzhľadom na chýbajúce údaje z predchorobia nemožno to

jednoznačne posúdiť, najpravdepodobnejším sa javí rozvoj chorobne rozšírenej aorty pri dlhodobé
neliečenej hypertenzii u fajčiara v posledných rokoch so vznikom dissekcie Vonkajší úrazový faktor
( úrazového deja ) nebol v priebehu liečby detekovaný a uznaný, ani vymedzený a to ani časovo.
Zmienené okolností ( zvýšená námaha, náhle vypätie síl a časový stres v deň úrazu ) sa mohli
spolupodieľať na manifestácii komplikácie ochorenia v daný deň. V dostupnej literatúre nie sú

údaje o tom, aby existovala spojitosť medzi pracovným prostredím u zamestnávateľa a ochorením
poškodených. Rovnako nie je známa a popísaná spojitosť medzi stresom a prasknutím aorty. Vo vzťahu
k podmienkam u zamestnávateľa, či sa mohli spolupodieľať na poškodení zdravia, znalec uviedol, že
mohli sa spolupodieľať, avšak na manifestácii komplikácie ochorenia - na prasknutí aorty, nie však
na samotnom ochorení. Ako znalec uviedol, hlavným rizikovým faktorom pre vznik aneuryzmy aorty

je hypertenzia, ktorú možno nájsť až v 85% prípadov ruptúrou steny. Príčiny aortálneho ochorenia
môžu byť vrodené, degeneratívne, aterosklerotické, zápalové, úrazové a toxické. Najčastejšou príčinou
aortálnej aneuryzmy ( chorobného rozšírenia) je ateroskleroza, ktorá spôsobuje zmeny, ktoré môžu
mať za následok formovanie aneuryzmy a dissekcie (prasknutia). Hlavným rizikovým faktorom pre
vznik aneuryzmy aorty je hypertenzia, fajčenie a hypercholesteroklémia. V tomto prípade genetické

výsledky neboli realizované a preto sa nemožno jednoznačne vyjadriť k možnému podielu iných
známych ochorení s predispsozíciou k dilatácii a dissekcii aorty. Vzhľadom na absenciu relevantných
medicínskych nálezov z predchorobia nie je možné posúdiť akú dynamiku malo ochorenie aorty v
poslednomobdobí,vrátanekritickéhodňaajkeďjezrejmé,žerizikovéfaktoryochoreniaaorty-arteriálna
hypertenzia a fajčenie pôsobili v hodnotenom prípade počas obdobia mnohých rokov, kým sa ich vplyv

prejavil v postihnutí aorty. Dokonca tretina pacientov s koronárnym postihnutím, majú normálny EKG
nález. 20 % pacientov s dissekciou aorty má zasa príznaky akútneho nedokrvenia alebo akútneho
infarktu myokardu ( ako v tomto prípade ). Podľa znalca rozšírenie aorty pred samotnou disekciou
aorty je často v podstate klinicky nemé. Poškodený o tom nevie. Môže sa to zistiť náhodne pri iných
vyšetreniach, pri pátraní po iných chorobách. Vzhľadom k tomu, že nebola robená pitva poškodeného,

nemožnoanivylúčiťdegeneratívneochorenie,čitamnebolprítomnýešteajinýfaktor.Dôležitéjeaj,žeaj
pri prijímaní do Nemocnice v Bardejove, či v Košiciach, nebola spomínaná spojitosť s prácou, neprejavilo
sa to pri diagnostike. Ex post to už nie je možné. K disekcii aorty dochádza v najslabšom mieste aorty.
V tomto prípade nevie dokázať, akým mechanizmom došlo k poškodeniu aorty. Pri konštatovaní, žepoškodený fajčil, znalec vychádzal z dostupnej lekárskej informácie, kde je v prepúšťacej správe z
Bardejova uvedené, že fajčieval príležitostne. Vzhľadom na vek poškodeného - 37 rokov a že došlo v tak
mladom veku k prasknutiu aorty, je možné predpokladať, že tam boli iné faktory, alebo degeneratívne

ochorenie, resp. vrodené ochorenie spojivového tkaniva, či rodinná predispozícia, ktoré vyvrcholili
prasknutím aorty. Ak by boli vstupné údaje, ktoré sa tu udávajú nepravdivé, tak tým pádom stúpa
pravdepodobnosť uvedeného. Uvedené ochorenie sa vyvíja dlhodobo.

44. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania s prihliadnutím aj na závery znaleckého posudku
je súdtohonázoru,žeupoškodenéhodošlokzvýšenejnámahe,náhlemuvypätiusílačasovémustresu,
ktoré okolnosti boli príčinou smrti poškodeného (šok z vykrvácania po roztrhnutí spojenia lineárneho
interdepozitu vzostupnej aorty). V konaní vypočutí svedkovia (p. B. J. U.. Č.) potvrdili neprimeranosť
zaťaženia poškodeného pri výkone jeho pracovnej činnosti, pričom sám znalec potvrdil, že uvedené
okolnosti sa mohli spolupodieľať na manifestácií komplikácie ochorenia v daný deň. Doterajšia judikatúra

dospela k záveru, že k pracovnému úrazu, ktorý je vo svojej podstate určitým telesným zranením alebo
poškodením zamestnanca môže dôjsť nielen krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších
vplyvov, teda v dôsledku jasných a jednoznačných vonkajších faktorov úrazového deja, ale môže
k nemu dôjsť i pri pracovnej činnosti, ktorá je spojená s náhlym vypätím síl, s veľkou námahou, s
neobyčajným pracovným úsilím a pod., ak pracovný úkon alebo pracovná činnosť presahuje hranice

obvykle vykonávanej práce, pripadne v prípade, ak sa pracovný úkon alebo pracovná činnosť síce
vykonáva v hranici obvyklej činnosti, ale za nepriaznivých okolností a dokonca i v prípade, ak sa
pracovný úkon alebo pracovná činnosť pohybuje v hranici obvyklej namáhavej práce (činnosti), na
ktorú však organizmus zamestnanca nie je prispôsobený alebo na ktorú svojimi schopnosťami nestačí.
Predmetný úraz poškodeného presne spĺňa vyššie uvedené atribúty možného vzniku pracovného

úrazu, nakoľko pracovný výkon poškodeného pred úrazom i v deň pracovného úrazu sa pohyboval na
hranici vysoko namáhavej práce, na ktorú organizmus poškodeného nebol prispôsobený, resp. na ňu
svojimi schopnosťami nestačil. Toto bolo objektívne preukázané vykonaným dokazovaním - znaleckým
posudkom č. 7/2013 spracovaným MUDr. Eduardom Čurillom, PhD., znalcom z odboru zdravotníctva a
farmácie, odvetvie kardiológia, v ktorom znalec uviedol: „Zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva, žeby

poškodený sa dlhodobo liečil na nejaké chronické ochorenie s rizikových faktorov pre aneuryzmu, bol
prítomný len chronický nikotinizmus, avšak z nálezu hypertrofie stien ľavej komory srdca a hodnôt
tlaku počas hospitalizácie možno usudzovať, že u poškodeného bola prítomná dlhodobo neliečená
arteriálna hypertenzia. Výsledky realizovaných vyšetrení nesvedčia pre prítomnosť infarktu myokardu
a vzhľadom na absenciu relevantných medicínskych nálezov z predchorobia, nie je možné posúdiť,

akú dynamiku malo ochorenie aorty v poslednom období, vrátane kritického dňa, aj keď je zrejmé,
že rizikové faktory ochorenia aorty - arteriálna hypertenzia a fajčenie pôsobili v hodnotenom prípade
počas obdobia mnohých rokov, kým sa ich vplyv prejavil v postihnutí aorty“. Toto korešponduje i so
záverečným konštatovaním znalca, ktorý na otázku súdu, či vzhľadom na to, že v kritický deň došlo u
poškodeného k zvýšenej námahe, náhlemu vypätiu síl a časovému stresu, mohla mať táto skutočnosť

nepatrný alebo podstatný vplyv na úraz poškodeného, znalec uviedol: „Uvedené okolnosti sa mohli
spolupodieľať na manifestácií komplikácií ochorenia v daný deň “. Z uvedeného teda vyplýva, že
argumentom žalobkyne možno prisvedčiť, pretože v prípade predmetného úrazu bolo preukázané nielen
dlhodobé, ale hlavne v kritický deň náhle vypätie síl, veľká námaha, výkon práce, na ktorú poškodený
vzhľadom na svoje ochorenie (arteriálna hypertenzia) nestačil. Z toho logicky vyplýva, že nie je vôbec

podstatné, ako dlhú dobu túto činnosť vykonával a ani to, že úrazový dej nenastal v dopoludňajších
hodinách, ale v popoludňajších hodinách, pretože nebolo sporné, že nastal na pracovisku, pri činnosti
poškodeného, ktorá nevykazovala žiadne znaky excesu splnenia pracovných povinností a pracovnej
činnosti poškodeného. Naviac pracovná činnosť poškodeného v uvedený deň bola spojená s vysokým
pracovným zaťažením, s náhlym pracovným vypätím síl, s vysokou námahou, vypočutí svedkovia

potvrdiť, že práve štvrtky v týždni označovali za „psychiatrické dni“, keď bolo potrebné pripraviť cca
300 vyprážaných rezňov s prílohami, 3 druhy polievok a k tomu pizze, teda pracovná činnosť presiahla
hranice obvykle vykonávanej práce, na ktorú pracovnú činnosť vzhľadom na svoje

ochorenie organizmus poškodeného nestačil. Zistený skutkový stav potvrdzuje záver, že išlo o pracovný

úraz.

45. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalobe vyhovel a rozhodol, že poškodenie zdravia poškodeného
R. F., M.. XX.X.XXXX, ktoré nastalo dňa 12.8.2010 je pracovným úrazom a to s poukazom na cit. ust.Zákonníka práce, či zákona o Sociálnom poistení. Z týchto dôvodov súd neprihliadal na ďalšie udávané
námietky strán sporu, či intervenienta.

46. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 CSP tak, že žalobkyni priznal
ich náhradu v plnom rozsahu, ako úspešnej v spore.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,

e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
365 ods. 1 C.s.p. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.