Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Pc/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716213553
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716213553.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v konaní navrhovateľky: C. G., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom E., korešpondenčná adresa E., H. T., proti otcovi, ktorý je povinný platiť
výživné: E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. I. XXX/X, W. F. E., Č. S., o zvýšenie výživného pre plnoleté
dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný platiť navrhovateľke zvýšené výživné vo výške 50,- Eur mesačne počnúc dňom
9.11.2016, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

II. Vo zvyšku sa návrh navrhovateľky zamieta.

III. Dlžné výživné vo výške 130,- Eur za obdobie od 9.11.2016 do konca marca 2017 sa otcovi povoľuje
splácať v splátkach vo výške 5,- Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným až do zaplatenia
celej dlžnej sumy 130,- Eur.

IV.TýmtosameníRozsudokOkresnéhosúduMartinč.k.20P26/2015-142zodňa28.10.2015vovýroku,
ktorým súd určil, že otec je povinný platiť na maloletú C. G., nar. XX.X.XXXX, výživné vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona mesačne, počnúc dňom umiestnenia maloletej do Detského domova F., vždy do
20. dňa v mesiaci vopred k rukám Detského domova F. a k rukám ďalších zariadení, do ktorých bude
maloletá premiestnená.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka žiadalazvýšenievýživnéhoodotcanasumu150,-Eurmesačnepočnúcdňompodania
tohto návrhu vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky.

2. Uviedla, že osoba, ktorú označila ako osobu povinnú platiť výživné, je jej otcom. Manželstvo jej
rodičov bolo rozvedené rozsudkom OS Martin sp.zn. 5C 409/99 zo dňa 3.5.2002, právoplatným dňa
29.5.2002. Týmto rozhodnutím bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Rozsudkom OS Martin č.k.
20P/26/2015-142 zo dňa 28.10.2015, právoplatným dňa 8.1.2016, bola nad navrhovateľkou nariadená
ústavná starostlivosť, ktorá bola ukončená dosiahnutím jej plnoletosti dňa 13.7.2016. Odvtedy býva u
svojej matky. V súčasnosti je žiačkou 3. ročníka Spojenej školy obchodu a služieb, štvorročný učebný

odbor - grafik tlačových médií, čím sa súčasne pripravuje na povolanie. Otec na výživu neprispieva. Celú
starostlivosťoňuzabezpečujematka.Nemávedomosť,čiotecpracuje.Matkajezamestnanánadohodu
o vykonaní práce ako pomocná sila v kuchyni, jej mesačný príjem je cca 120,- Eur. Od poslednéhourčenia výživného na jej strane došlo k podstatnej zmene, žiada, aby súd zaviazal otca platiť výživné
150,- Eur mesačne.

3.Otecvpísomnomvyjadreníknávrhužiadalovypočutiedožiadanýmsúdomvmiestetrvaléhobydliska.

4. Súd nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie listinami doloženými do spisu, výsluchom
navrhovateľky, otca navrhovateľky dožiadaným súdom - OS v Šumperku, výsluchom svedkyne - matky
navrhovateľky, listinami z pripojeného spisu 20P/26/2015 a zistil:

5. Podľa potvrdenia o návšteve školy zo dňa 8.11.2016 navrhovateľka navštevuje Strednú odbornú
školu obchodu a služieb, Stavbárska 11, 036 80 Martin. V školskom roku 2016/2017 je žiačkou triedy
III.T6KZ. Potvrdenie bolo vydané na vlastnú žiadosť.

6. Rozsudkom OS Martin č.k. 5C/409/99-27 zo dňa 3.5.2002 súd manželstvo rodičov navrhovateľky

rozviedol a schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností v tom čase k mal. navrhovateľke na
čas po rozvode, zveril mal. C. do výchovy a opatery matke, otec sa zaviazal platiť mesačné výživné v
tom čase platnej mene 500,- Sk počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

7. Naposledy bolo určované výživné rozsudkom OS Martine č.k. 20P 26/2015-142 zo dňa

28.10.2015, ktorým súd nariadil nad mal. C. G., nar. XX.X.XXXX, ústavnú starostlivosť, určil rodičom
lehotu do 30.6.2015 na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať
starostlivosť o maloleté deti. Matku zaviazal povinnosťou platiť výživné na mal. C. 75,- Eur mesačne
a otca vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, počnúc dňom umiestnenia mal. C. do Detského

domova F. vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám Detského domova F. a k rukám ďalších zariadení,
do ktorých mala byť v tom čase maloletá navrhovateľka premiestnená.

8. Podľa odôvodnenia rozsudku v konaní sp. zn. 20P 26/2015, súd v tomto konaní vychádzal z
preukázanej skutočnosti, že otec C. bol od 1.3.2014 poberateľom rodičovského príspevku vo výške

3.800,- Kč z dôvodu starostlivosti o dcéru Mariannu, s jej matkou nežije v spoločnej domácnosti.
Od 9.5.2013 do 7.4.2014 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce ČR - krajskej
pobočke pre Hlavné mesto Prahu, do 25.11.2012 pracoval spoločne s družkou a dostával províziu za
mesiac 9.204,- Kč, resp. 11.893,- Kč. Je vyučený murár. Dňa 27.6.2013 mu Pražská správa sociálneho
zabezpečenia vydala posudok o invalidite druhého stupňa s poklesom pracovnej schopnosti o 55 %,

je schopný vykonávať zárobkovú činnosť len s podstatne menšími nárokmi na telesné, zmyslové alebo
duševné schopnosti pre tam uvedené diagnózy. Nájomné platil cca 3.000 Kč mesačne vrátane všetkých
služieb spojených s užívaním bytu, mal dlhy voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni 24.840 Kč a penále
4.446 Kč, pôžičky od nebankových subjektov z apríla 2010 spolu 13.808 Kč a z augusta 2010 vo
výške 31.2012 Kč, s povinnosťou mesačnej splátky 80,- a 119,- Kč. Pôžičky použil na úhradu bežných

životných nákladov a na platenie výživného.

9. Podľa oznámenia o narodení (č.l. 9 prip. spisu), navrhovateľka sa narodila 13.7.1998 rodičom: otec
E. G., nar. XX.X.XXXX a matka E. G., nar. X.XX.XXXX.

10. Podľa rodných listov (č.l. 10, 11 prip. spisu) sa dňa 16.9.2006 matke navrhovateľky narodil syn E.
W., ktorého otcom je Ľ. W., nar. XX.X.XXXX a dňa XX.X.XXXX syn F. G., ktorého otcom je Ľ. W., nar.
XX.X.XXXX.

11. Podľa oznámenia ÚPSVaR zo dňa 28.11.2016 (č.l. 15) otec navrhovateľky nie je v evidencii

uchádzačov o zamestnanie a nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok.

12. Sociálna poisťovňa - ústredie v potvrdení zo dňa 14.1.2017 (č.l. 42) potvrdila súdu, že E.F. G., nar.
XX.X.XXXX, poberal v kalendárnom roku 2016 invalidný dôchodok, za mesiace 1-12, každý mesiac 64,-
Eur, spolu 768,- Eur.

13. Podľa rozsudku OS Šumperk, č.k. 13Nc 3/2015-66 zo dňa 28.5.201, sa mal. E. G., nar. X.XX.XXXX,
zveruje do výchovy otca. Rozsudkom OS Šumperk, č.k. 40P 420/2015-120 zo dňa 21.12.2015, právopl.
4.2.2016, bolo rozhodnuté, že matka je povinná platiť výživné na mal. E. s účinnosťou od 27.12.2013do 5.3.2014 vo výške 1.500,- Kč mesačne, s účinnosťou od 6.3.2014 do 31.5.2014 sumou 500,- Kč
mesačne a s účinnosťou od 1.6.2014 a naďalej sa matke výživné na neplnoletú E. k rukám otca
nestanovuje. Žiadnemu z účastníkov nebola priznaná náhrada trov konania.

14. Podľa platobného rozpisu Úradu práce ČR - krajská pobočka v Olomouci č.j.: 43519/17/SU boli v
období od 1.1.2016 do 31.12.2016 vyplácané otcovi navrhovateľky: rodičovský príspevok 3.800,- Kč,
prídavky na deti 500,- Kč a príspevok na byt vo výške od 2.624,- Kč po 4.811,- Kč, spolu za uvedené
obdobie 84.286,- Kč.

15. Podľa zoznamu vyplatených dávok Úradu práce ČR, krajská pobočka v Olomouci, bol otcovi
navrhovateľky vyplácaný v období od 1/2016 do 1/2017 príspevok na živobytie 1.870,- Kč mesačne,
za mesiace 8/2016 3.760,- Kč, 9/2016 4.880,- Kč a 10/2016 2.665,- Kč.

16. Rozhodnutím Úradu práce ČR - krajská pobočka v Olomouci z 28.12.2016 bola priznaná otcovi

navrhovateľky podpora v nezamestnanosti od 14.12.2016 vo výške 3.886,- Kč do 3.2.2017, 3.109,- Kč
mesačne po dobu ďalších dvoch mesiacov a 2.850,- Kč mesačne po zostávajúcu dobu podpory.

17. Podľa protokolu Úradu práce ČR - krajská pobočka v Olomouci zo dňa 14.12.2016, č.j.
SUB-32874/2016-ZB-PES otec navrhovateľky podal žiadosť o sprostredkovanie zamestnania a žiadosť

o podporu v nezamestnanosti.

18. Úrad práce ČR - krajská pobočka v Olomouci, rozhodnutím č.j.: 17195/17/SU odňal otcovi
navrhovateľky rodičovský príspevok odo dňa 1.1.2017, nakoľko tento zanikol ku dňu 6.12.2016.

19. Z listín, ktoré doložil otec navrhovateľky súd zistil, že otec navrhovateľky mesačne platí sumu 6.000,-
Kč nájomné (č.l. 27 a nasl. dožiadaného spisu), podľa platobného dokladu SIPO platí 45,- Kč, 135,-
Kč, 600,- Kč a 800,- Kč za rozhlas, televíziu, plyn, elektriku. Výživné 500,- Kč k rukám G. P., H. na
neplnoletého syna podľa vyjadrenia žalovaného, lieky z obdobia 10, 11/2016 2x 225,- Kč, 9/2016 407,-
Kč, 5/2016 443,- Kč. Detská lekárka mal. dcéry E. (č.l. 51) podala správu o tom, že dieťa je opakovane

choré po vrátení do MŠ od septembra 2015, tam doporučený liek bude užívať dlhodobo do mája až
júna 2017.

20. Na pojednávaní dňa 19.4.2017 navrhovateľka vypovedala, že s otcom sa nestretáva asi od dvoch
rokov, výživné neplatí. Z detského domova odišla 15.7.2016, odvtedy žije u matky. Matka si vyživovaciu

povinnosť plní tým, že s ňou býva. Súdom určenú vyživovaciu povinnosť 75,- Eur plní tak, ako jej to
vychádza. Žije skromne, lebo nemá peniaze. Pýta si od matky len na tie najnevyhnutnejšie veci,
lebo matka zarába cca 300,- Eur, platí nájomné vo výške 360,- Eur a má vyživovaciu povinnosť
na ďalšie dve deti, ktoré sú v detskom domove. Mesačne má náklady na mesačník, ktorý si kupuje
dvojmesačne za 30,- Eur, do školy zaplatila ZRPŠ vo výške 10,- Eur, kupuje si školské potreby

a iné veci, v škole veľa kreslí, musí si kupovať ceruzky. Nemôže si dovoliť venovať sa svojim osobným
záujmom, rada fotila, keďže nemala financie, nemohla si kupovať filmy, tak fotoaparát z finančných
dôvodov predala. Rada by sa mu venovala, ale nemôže. Športuje rekreačne, hráva volejbal, čo ju nič
nestojí, lebo je to krúžok v škole. Keď niečo potrebuje, matka jej prispieva finančne. Vlasy si farbí 1x
do mesiaca, kaderníčka je matka jej priateľa, platí jej za farbenie len 10,- Eur. Mobilný telefón

si kúpila, keď odchádzala z detského domova, dali jej 900,- Eur. Za to si kúpila detskú izbu, ktorú si
zariadila u matky a kúpila si z toho mobilný telefón. Kredit si platí 10,- Eur mesačne. Od januára má
problémy s obličkami, má predpísané lieky, za ktoré platí mesačne 20,- Eur. Užíva lieky na alergiu, kvôli
obličkám užíva aj antibiotiká, kupuje si brusnicové výrobky na obličky, za tieto dáva približne 5,- Eur
mesačne, kvapky od bolesti chrbtice. Nevedela vyčísliť sumu, ktorú vynakladá na tieto lieky. Oblečenie

si kupuje podľa toho, ako jej to vychádza, odhadovala cca 50,- Eur mesačne, niekedy si nekúpi nič,
keďže nemá peniaze. Snaží sa žiť skromne, rada by chodila do divadla, do kina, nemá na to peniaze. S
priateľom - chodí na jeho hokejové zápasy, lebo je hokejista, cestovné ju nič nestojí, vlak má zadarmo.
Lístky do divadla, do kina si kupuje podľa toho, ako má financie. Nemohla si dovoliť výlet do Tatier,
ktorý organizovala škola, lebo nemala peniaze, bolo to 30,- Eur v tomto školskom roku. Cez prázdniny

nikde nechodí, tieto prázdniny sa dohodla s matkou, že pôjde k nej pracovať - predávať zmrzlinu, aby
si zarobila.21. Svedkyňa - matka navrhovateľky vypovedala, že sa stará sama o C. a ďalšie dve deti, na ktoré má
vyživovaciu povinnosť. Podľa rozsudku je povinná platiť výživné na tieto dve deti po 50,- Eur.
K navrhovateľke si vyživovaciu povinnosť plní podľa možností, niekedy platí 75,- Eur, niekedy nie, ale

stará sa o ňu tak, že s ňou býva , hradí jej všetky náklady spojené s bývaním. Prenajala si byt a našla
si prácu, aby sa aj ďalšie dve deti mohli ku nej vrátiť z detského domova. Mesačný zárobok má podľa
počtu odpracovaných hodín, cca 300,- až 350,- Eur. Pomáha jej finančne aj priateľ, ktorý s ňou nežije
v spoločnej domácnosti. Rodinné prídavky berie dcéra 27,- Eur a rodinné prídavky na ďalšie dve deti
chodia do detského domova. Pracuje ako pomocná sila v kuchyni, nemôže si inú prácu zohnať. Platí

mesačne 350,- Eur nájomné, v čom aj platba za elektriku a plyn. Celú stravu zabezpečuje dcére, robí jej
do školy desiatu, obeduje doma. Ak jej zostanú financie, kúpi jej aj oblečenie, z rodinných prídavkov jej
nič neberie. Otec jej výživné neplatí. V januári a februári poslal 27,- Eur, potom zasa nič. Dlhuje ešte za
obdobie, keď bola dcéra zverená matke na základe rozhodnutia, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené.
Naposledy videl dcéru asi keď mala dva roky, o ňu sa nikdy nezaujímal, nič jej neposlal ani nekúpil.

22. Otec navrhovateľky pred dožiadaným OS Šumperk vypovedal, že s návrhom na výživné
nesúhlasí. V r. 2015 mu bolo výživné na dcéru C. znížené na 30 % zo sumy mesačného minima,
čo je 28,- Eur rozsudkom OS Martin z 28.10.2015 č.k. 20P 26/2015-142, ktorý predložil aj dožiadanému
súdu. Má vo svojej starostlivosti neplnoletú dcéru E., nar. X.XX.XXXX, o tom doložil rozsudok, matke
sa neurčilo platiť výživné na mal. dcéru zverenú otcovi navrhovateľky do osobnej starostlivosti. V

období od 1.1.2016 do 31.12.2016 mal rodičovský príspevok 3.800,- Kč, príspevok na bývanie vo výške
podľa rozpisu, prídavok na deti 500,- Kč a príspevok v hmotnej núdzi 1.870,- Kč, o čom predložil doklad.
Rodičovská dovolenka mu bola ukončená k 6.12.2016 a týmto dňom mu zanikol nárok na rodičovský
príspevok. Potom sa registroval na Úrade práce ČR - KP v Olomouci. Platí výživné na navrhovateľku,
keďže navrhovateľka ho kontaktovala, že nemá nikde hlásený trvalý pobyt, výživné posiela jej tete -

sestre jej matky. Výživné má uhradené do januára 2017, dlhuje iba za mesiace jún, júl 2016
a október 2016, lebo nemal z čoho v týchto mesiacoch výživné platiť. Doložil doklad za mesiac január
až máj 2016, august a september 2016, november 2016 až január 2017. Platí výživné na neplnoletého
syna M. G. vo výške 500,- Kč mesačne. Náklady s dochádzkou mal. E. do škôlky sú stravné 600,-
Kč mesačne, 200,- Kč na školský rok na hračky a zálohu na kultúrne akcie vo výške 175,- Kč/rok.

Náklady súvisiace so zdravotným stavom mal. dcéry E. sú 500,- Kč mesačne. Za káblovú televíziu a
internet platí 600,- Kč mesačne a splátky na pôžičky. Nemá žiadny nehnuteľný majetok ani úspory, ani
žiadny hodnotný hnuteľný majetok. Poukázal na svoj zdravotný stav, priznanú invaliditu druhého stupňa,
zníženú pracovnú schopnosť o 50 % , že invalidný dôchodok mu nebol priznaný. Potreboval by okuliare
na diaľku i na blízko, nemá na to peniaze. Invalidita mu bola priznaná v súvislosti s jeho zrakom. Po

spočítaní všetkých výdavkov mu nič nezostane, musí si peniaze požičiavať. Výživné na dcéru E. neberie,
ale sám musí výživné platiť, aspoň sa o to snaží. Dominka žije u matky, ktorá nemá peniaze, poukázal,
že pije a fajčí a nestará sa o ďalšie dve deti, ktoré jej boli odobrané z osobnej starostlivosti a sú v detskom
domove a výživné na ne neplatí,.

23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

26. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.28. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo

dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

30. Podľa § 78 ods. 3 ZoR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

31. Súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného vychádzal z filozofie podstatnej
zmeny pomerov a až následnej možnosti zmeniť rozhodnutie o výživnom v zmysle ust. § 78 ods. 1 ZoR.
Pri vyhodnotení skutkových okolností v zmysle vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že došlo
k podstatnej zmene pomerov na to, aby mohlo dôjsť k zmene súdneho rozhodnutia o určenie výživného,

ktoré bolo naposledy určené rozsudkom OS Martin č.k. 20P/26/2015-142 zo dňa 28.10.2015, ktorým
bola určená povinnosť rodičom navrhovateľky platiť mesačné výživné k rukám detského domova, príp.
iných zariadení, do ktorých mala byť v tom čase maloletá navrhovateľka umiestnená. Matke bolo určené
výživné 75,- Eur a otcovi 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, čo predstavuje sumu 28,- Eur mesačne ku dňu

rozhodovania súdu.

32. Na strane navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov už len tým, že dovŕšila plnoletosť, z
ktorého dôvodu bolo dôvodné v zmysle ust. § 78 ods. 3 ZoR prihliadať na vývoj jej životných nákladov
a okrem dovŕšenia plnoletosti aj v súvislosti s tým, že sa skončila ústavná starostlivosť nariadená

súdnym rozhodnutím a už nežije v detskom domove. Z výsluchu navrhovateľky a z výsluchu svedkyne,
matky navrhovateľky, bolo preukázané, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá jej
zabezpečuje bývanie, stravu, prispieva jej aj na ošatenie podľa jej finančných schopností. Výdavky, ktoré
sú bežné pre dievčatá v jej veku (kino, divadlo, iné kultúrne podujatia, návšteva kozmetiky, kaderníčky,
drogériu) si navrhovateľka platí sama. Z finančných dôvodov sa nemôže venovať záľube - foteniu.

33. Navrhovateľka sa ku dňu rozhodovania súdom pripravuje na svoje budúce povolanie, čo bolo
preukázané potvrdením o návšteve školy v školskom roku 2016/2017. Preto nemožno spravodlivo od
navrhovateľky žiadať, ako to uviedol otec navrhovateľky vo vyjadrení pred dožiadaným súdom, aby si
zabezpečovala príjem brigádami, lebo plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť v zmysle § 62 ods. 1 ZoR, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, lebo sa pripravuje na svoje budúce povolanie dennou
formou štúdia, čo preukazuje potvrdenie o návšteve školy. Navrhovateľka sama túto možnosť cez
prázdniny nevylúčila a uviedla, že cez prázdniny si chce nájsť brigádu.

34. Matka si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke primárne plní tým, že sa o dieťa osobne stará (62
ods. 4 ZoR), t. j. zabezpečuje bývanie pre navrhovateľku - hradí všetky náklady spojené s bývaním,
zabezpečuje jej každý deň stravu a prispieva jej aj finančnými prostriedkami podľa jej schopností
a možností. Rozsah vyživovacej povinnosti matky, ako bol opísaný na pojednávaní navrhovateľkou
a matkou ako svedkyňou, zodpovedá schopnostiam a možnostiam matky, prihliadnuc na jej príjem,

výdavky aj na skutočnosť, že matka navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým
deťom, čo bolo preukázané jednak výpoveďou navrhovateľky, svedkyne - matky navrhovateľky na
pojednávaní dňa 19.4.2017, ako aj rodnými listami v pripojenej veci 20P/26/2015.

35. Od rozhodovania súdu dňa 28.10.2015 podstatná zmena pomerov (§ 78 ods. 1 ZoR) je daná

v tom, že navrhovateľka dovŕšila plnoletosť, čím sa skončila nariadená ústavná starostlivosť. Súd
tieto dve okolnosti vyhodnotil ako okolnosti, ktoré podstatným spôsobom zmenili pomery na strane
navrhovateľky preto, že pokiaľ žila v detskom domove, navrhovateľka sama sa nemusela starať o
zabezpečovanie jej bežných denných potrieb (bola nariadená ústavná starostlivosť), ktorá ku dňu
rozhodovania sa skončila dovŕšením jej plnoletosti. T. č. si bežné denné výdavky ako aj nárazové

výdavky platí navrhovateľka sama. Keďže nie je schopná sama sa živiť, lebo sa pripravuje na svoje
budúce povolanie, je potom zákonnou povinnosťou rodičov, teda aj otca navrhovateľky v zmysle §
62 ods. 1 ZoR, aby plnil vyživovaciu povinnosť podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, keď túto nesporne matka navrhovateľky si v zmysle uvedených kritérií (§ 62 ods. 2 ZoR) plní,predovšetkým svojou osobnou starostlivosťou (odôvodnenie viď vyššie). Z výsluchu navrhovateľky ako
aj svedkyne, matky navrhovateľky, tiež dokladov, ktoré predložil otec navrhovateľky, otec súdom určenú
vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke neplní pravidelne.

36. Na strane povinného, otca navrhovateľky, došlo rovnako k podstatnej zmene pomerov. Pri porovnaní
pomerov na strane povinného - otca navrhovateľky, súd vychádzal z právoplatného rozsudku OS Martin
20P/26/2015-142, ktorým mal preukázané, že pri rozhodovaní o výške výživného v uvedenom konaní
súd vychádzal, tak ako t. č. v konajúcej veci, že otec navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť okrem

navrhovateľky aj k maloletému F., k synovi E. a k mal. dcére E. - ako aj v čase rozhodovania vo veci
20P/26/2015 dňa 28.10.2015. Rozsah vyživovacej povinnosti otca sa nezmenil. V čase rozhodovania vo
veci 20P/26/2015 dňa 28.10.2015 otec navrhovateľky bol poberateľom rodičovského príspevku 3.800,-
Kč. Príjem, ktorý bol uvedený ako provízia vo výške 9.204,- Kč, súd ohraničil iba na obdobie od
31.1.2012 do 25.11.2012, tzn., že ku dňu rozhodovania 28.10.2015 vo veci 20P/26/2015 tento príjem
nemohol byť súdom zohľadnený, lebo pri preukázaní len rodičovského príspevku 3.800,- Kč bola preto

otcovi navrhovateľky určená povinnosť platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne.

37. Ku dňu rozhodovania v konajúcej veci je preukázaná zmena pomerov na strane otca navrhovateľky
čo do jeho príjmov; bolo preukázané rozhodnutím Úradu práce ČR - krajská pobočka v Olomouci zo

dňa 16.1.2017, čj. 17195/17/SU, že otcovi navrhovateľky zanikol nárok na rodičovský príspevok ku dňu
6.12.2016, vo výške 3.800,- Kč, ale boli preukázané príjmy otca navrhovateľky vo vyššom rozsahu oproti
stavu, sumy 3.800,- Kč, z ktorého vychádzal OS Martin vo veci 20P/26/2015 dňa 28.10.2015.

38. Ku dňu rozhodovania súdu otec navrhovateľky je poberateľom prídavku na dieťa 500,- Kč, v období

január až december 2016 mu bol vyplatený príspevok na bývanie v priemere 3.495,50 Eur za mesiac,
1.870,- Kč príspevok na živobytie, podpora v nezamestnanosti 2.850,- Kč, spolu príjem v Kč mesačne
8.715,50 Kč, k tomu suma 64,- Eur mesačne invalidný dôchodok, spolu 768,- Eur za 12 mesiacov v
roku 2016.

39. Výdavky na strane otca sa podstatným spôsobom nezmenili. Tak ako v čase rozhodovania
28.10.2015, aj ku dňu rozhodovania v konajúcej veci má otec navrhovateľky vyživovaciu povinnosť k F.
G., nar. XX.X.XXXX vo výške 50,- Eur - preukázané Rozsudkom OS Martin č.k. 20P/26/2015-142 zo dňa
28.10.2015, na mal. M. G. v rozsahu 500,- Kč mesačne a na mal. dcéru Mariannu, vo vzťahu ku ktorej
si plní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou, nakoľko mu je zverená do osobnej starostlivosti

rozhodnutím súdu.

40. Pri preukázanom príjme otca navrhovateľa vo výške 8.715,50 Kč a 64,- Eur mesačne oproti príjmu,
z ktorého vychádzal súd pri rozhodovaní 20P/26/2015 dňa 28.10.2015, t. j. 3.800,- Kč, je podstatná
zmena pomerov čo do príjmov otca navrhovateľky, a to aj pri preukázaní, že úhrady za bývanie (nájom a

služby spojené s užívaním bytu) sa ku dňu rozhodovania zvýšili cca o 3.000,- Kč. Je dôvodné vyhodnotiť,
že je v schopnostiach a možnostiam otca navrhovateľky, aby platil navrhovateľke zvýšené výživné.

41. Pokiaľ otec navrhovateľky preukazoval správou detskej lekárky zo dňa 25.10.2016, že mal. E. je
opakovane chorá po zaradení do MŠ od decembra 2015, náklady, ktoré otec má v súvislosti s návštevou

mal. dcéry E. do MŠ nepresahujú 1.000,- Kč mesačne a to aj s nákladmi, ktoré otec dokladoval v
súvislosti so zhoršením zdravotného stavu. Z potvrdenia lekárky však mal súd mal preukázané, že
prípravok, ktorý má mal. E. užívať na podporu imunitného systému, bude užívať do mája až júna 2017,
čo teda nie je trvalo. Pri preukázanom príjme otca navrhovateľky vo výške 8.715,50 Kč mesačne a
64,- Eur mesačne oproti preukázanému príjmu podľa rozsudku OS Martin č.k. 20P/26/2015-142 zo dňa

28.10.2015 vo výške 3.800,- Kč je rozdiel príjmu 4.915,50 Kč a 64,- Eur v prospech otca navrhovateľky
a je dôvodné aj pri uvedených zvýšených výdavkoch vyhodnotiť, že nastala podstatná zmena pomerov
aj na strane otca navrhovateľky, aby mohol platiť zvýšené výživné v rozsahu určenom súdom, 50,- Eur
mesačne. V tejto súvislosti poukazuje súd na sumu 600,- Kč, ktorú otec platí mesačne za internet. Za
danej situácie nie nevyhnutné tento výdavok vynaložiť, pri aplikácii § 62 ods. 5 ZoR, nakoľko výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd neprihliadal ani na úvery od nebankových subjektov
pri aplikácii § 75 ods. 1 ZoR a na uvedenú okolnosť prihliadal ako na neprimerané majetkové riziká,
ktoré otec ako povinný na seba zobral.42. Podľa názoru súdu sú naplnené zákonné predpoklady v zmysle ust. § 75 ods. 1 ZoR na
určenie výživného 50,- Eur mesačne. Určené výživného síce nezodpovedá odôvodneným potrebám
navrhovateľky, súd však musí prihliadať aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca

navrhovateľky a dospel k záveru, že je dôvodné zvýšiť naposledy určené výživné, ktoré ku dňu
rozhodovania súdu predstavovalo 28,- Eur, na sumu 50,- Eur mesačne. Pokiaľ navrhovateľka žiadala
zvýšiť výživné na sumu 150,- Eur, súd bol toho názoru, že odôvodnené potreby navrhovateľky ako
oprávnenej by odôvodňovali priznanie výživného v uvedenej výške, avšak s ohľadom na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery otca ako povinného nebolo možné v uvedenej výške toto výživné priznať

a preto vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol.

43. Súd rozhodol o zrušení výživného určeného navrhovateľke Rozsudkom OS Martin č.k.
20P/26/2015-142 zo dňa 28.10.2015 v súlade s ust. § 78 ods. 2 ZoR.

44. Súd zaviazal otca navrhovateľky na platenie dlžného výživného za obdobie od 9.11.2016 do konca

marca 2017 vo výške 130,- Eur, nakoľko v zmysle ust. § 77 ods. 1 ZoR možno výživné priznať len odo
dňa začatia súdneho konania, ktoré sa začalo podaním návrhu na súd dňa 9.11.2016.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje

inak.

46. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť ak sa zmenia
pomery.

47. Podľa § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.

48. Podľa § 156 CMP, účastníci konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.