Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Kukučková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 26Cb/154/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316207504
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kukučková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1316207504.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej

veci žalobcu: Interfame, s. r. o., Narcisova 44, Bratislava 821 01, IČO: 43 910 203, proti žalovanému:
LEXMAN, s. r. o., Škultétyho 3030/1, Bratislava 831 03, IČO: 36 810 657, o zaplatenie 1.224,-- eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 72,-- eur spolu sa 8,05% p.a. úrokom z omeškania od 15.06.2015
do zaplatenia a 40,-- eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, všetko
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta

Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 88,23%.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 04.05.2016 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny v sume 1.224,-- eur spolu s príslušenstvom. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný
objednávkou č. 16510A1 zo dňa 23.04.2015 si objednal od žalobcu tlmočnícke služby na presne
stanovené termíny a rozsah. V objednávke bola pevne dojednaná cena. Objednávku žalobca potvrdil
dňa 23.04.2015 elektronicky, stala sa záväznou pre obe strany. Na základe týmto založeného právneho

vzťahu boli žalobcovi vystavené faktúry č. 150100022 dňa 14.05.2015 v sume 576,-- eur, faktúra č.
150100028 zo dňa 28.05.2015 v sume 384,-- eur, faktúra č. 150100032 zo dňa 05.06.2015 v sume 384,--
eur, faktúra č. 15010037 zo dňa 10.06.2015 v sume 384,-- eur. Z faktúry č. 150100022 žalovaný uhradil
len časť 504,-- eur. Zostalo neuhradené 72,-- eur.

2) Žalobca v žalobe označil aj spolu s ňou predložil listinné dôkazy - vyššie uvedené faktúry, objednávku,
e-mailovú korešpondenciu.

3) Žalovaný v podanom odpore navrhol žalobu zamietnuť, tvrdil, že žalobca za vykonané služby
(odtlmočenie) dostal riadne zaplatené. Žalovaný platne odstúpil od zmluvy, bol dostatočne informovaný.
Dôvodom odstúpenia bola požiadavka klienta T. P., ktorý požadoval výmenu tlmočníka. Žalobca
žalovanému a súdu predložil rozdielne faktúry. Ak sa žalobca domáha nároku z dôvodu storno poplatku,
tak sa tento účtuje bez DPH.

4) Žalovaný predložil objednávku, jemu doručené faktúry, mailovú komunikáciu.

5) V súdenom prípade si žalobca uplatnil nárok na doplatenie ceny za vykonané tlmočenie v dňoch 27. -
28.04.2015 a 13.05.2015, vyúčtovaný faktúrou č. 150100022 v sume 576,-- eur, z ktorej žalovaný uhradil504,-- eur. Faktúrou č. 150100028, 150100032, 150100037 vyúčtoval cenu za objednané tlmočenie,
ktoré nevykonal, požaduje to ako náhradu ušlého zisku. Odstúpenie od platne uzatvorenej zmluvy,
listom, ktorý prevzal dňa 26.05.2015, považuje za neplatné, nemá vedomosť o dôvodoch odstúpenia

od zmluvy.

6) Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

7) Medzi stranami sporu zmluvný vzťah vznikol na základe písomnej objednávky žalobcu zo dňa
23.04.2015 (č.l. súdneho spisu 10) v ktorej žalobca špecifikoval objednávku, simultánne tlmočenie
počas workshopov, ktoré sa budú konať v určených dňoch (konkretizované v objednávke) v čase od
8:00 do 16:00 hodiny. Žalobca potvrdil objednávku (č.l. súdneho spisu 12). V dňoch 27.04.2015 do
28.04.2015 a 13.05.2015 vykonal simultánne tlmočenie. Ako predbežnú otázku súd skúmal, či došlo

medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu inominátnej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka,
vzhľadom na neexistenciu písomnej zmluvy. Súd vychádzal z toho, že písomná forma nie je podstatnou
náležitosťou inominátnej zmluvy a preto ani nedostatok písomnej formy nemôže byť dôvodom pre jej
neplatnosť. Vzhľadom k tej skutočnosti, že neexistuje písomná forma, súd sa zaoberal aj tým, či nedošlo
k vzniku zmluvného vzťahu konkludentným spôsobom. Prejav vôle môže byť vyjadrený nevýslovne,

tzn. konkludentne za predpokladu, že tento konkludentný spôsob nevzbudzuje pochybnosti o tom,
akú vôľu chcel subjekt prejaviť, napr. reálne začatie plnenia, ktoré vyplýva zo zmluvy. Úkon vyjadrený
konkludentne musí byť vyjadrený podľa toho, čo spôsob jeho vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa
prihliada k vôli toho, kto právny úkon urobil a k ochrane dobrej viery toho, komu bol určený. (Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Cdo 266/2007). Zmluvou, aj ústne či konkludentne uzavretou,

je totiž zhodný dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon, ktorý síce nemá znaky výslovného
prejavu pri bezformálnej dohode, ale ktorým zmluvné strany medzi sebou zakladajú právny vzťah,
a tým i vzájomné práva a povinnosti. Len v tomto zmysle je zmluva právotvorná (lex contractus)
a je prameňom autonómneho práva. Preto vôľu zmluvných strán je treba vždy spoľahlivo zistiť pre
odstránenie pochybností, či vôbec išlo o prejav vôle konajúceho, s akým obsahom a či došlo k jej

zhode ohľadne podstatných náležitostí, žiadaných jej účastníkmi a objektívnym právom. (Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júla 1997, sp. zn. 3 Cdo 46/97). V zmysle § 35 Občianskeho
zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené
slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny

úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než
slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu
toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. Obsah
konkludentného právneho úkonu treba vykladať pomocou troch kritérií: - obvyklého chápania spôsobu
ichvyjadrenia,-vôletoho,ktoprávnyúkonurobil,a-dobromyseľnostiadresátaprávnehoúkonu,ktorého

ochrana sa preferuje so zreteľom na spôsob vyjadrenia právneho úkonu. Táto súčasť interpretačných
pravidiel je vyjadrená v § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka a argumentačne platí aj v tomto prípade.
Prejav vôle sa vykladá podľa významu, ktorý mu spravidla prikladá osoba, ktorej je právny úkon určený.
Žalobca vykonal tlmočenie v dňoch 27.04.2015, 28.04.2015, 13.05.2015. Žalovaný v objednávke zo
dňa 23.04.2015 požadoval, aby žalobca bol pripravený poskytnúť tlmočenie v čase od 8:00 do 16:00

hod., v objednávke nie je uvedené, že cena za tlmočenie závisí od skutočne odtlmočených hodín, preto
súd argumentáciu žalovaného považoval za nedôvodnú. Žalovanému vznikla povinnosť uhradiť faktúru
vystavenú č. 150100022 vo výške 576,-- eur.

8) Žalobca považoval odstúpenie žalovaného za neplatné. Nebol zákonný dôvod na odstúpenie,

tlmočenie vykonával na profesionálnej úrovni.

9) Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

10) Obchodný zákonník obsahuje všeobecné ustanovenia o odstúpení od zmluvy pri porušení zmluvnej
povinnosti (§ 344 a nasl.), ktoré sú aplikovateľné na všetky obchodné zmluvy.11) Podľa § 347 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri zmluvách s postupným čiastkovým plnením možno
odstúpiť od zmluvy iba ohľadne čiastkového plnenia, s ktorým je dlžník v omeškaní.

12) Podľa § 345 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená
podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to
oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.(ods.
1). Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase
uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý

vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude
mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
porušenie zmluvy nie je podstatné.(ods. 2). Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti
druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od
zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné
porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy

po uplynutí tejto lehoty. (ods. 3).

13) Ustanovenie § 345 a nasl. Obchodného zákonníka rozlišuje medzi podstatným a nepodstatným
porušením. Za podstatné porušenie zmluvy je ako podstatné, kedy je možné rozumne predvídať
s prihliadnutím k uvedenému účelu zmluvy stratu záujmu druhej strany na plnení povinností po

takomto jej porušením. Pri hodnotení, aké predvídanie je rozumné, nie je rozhodné subjektívne
hodnotenie povinné osoby, ale hodnotenie podľa objektívneho merítka, teda záver, ku ktorému by
dospela rozumne uvažujúca osoba v postavení povinnej strany. Pre kvalifikáciu porušenia zmluvy ako
podstatného porušenia zákon vyžaduje, aby z okolností, za ktorých bola uzatvorená zmluva, bolo možné
objektívne odvodiť predvídateľnosť straty záujmu oprávnenej strany na splnení povinnosti po takomto

jej porušení, ktoré zodpovedá porušovaniu zmluvy. (Ľudovít Kopáč. strana 293 Obchodné kontrakty
1.). Pri podstatnom porušení zmluvy má oprávnená strana právo odstúpiť od zmluvy ihneď po tomto
porušení, toto právo však môže využiť, iba vtedy, keď oznámi druhej strane, že od zmluvy odstupuje,
bez zbytočného odkladu v dobe, kedy sa dozvedela o porušení.

14) Účastníci sporu nemali upravený postup v prípade odstúpenia od zmluvy, súd aplikoval všeobecné
ustanovenia Obchodného zákonníka § 344 a 345 ods. 1, 2 a § 347 ods. 2 pri zmluvách s postupným
čiastkovým plnením, možno odstúpiť od zmluvy iba ohľadne čiastkového plnenia, s ktorým je dlžník v
omeškaní.

15) Zákon nepredpisuje pre odstúpenie, resp. pre oznámenie o odstúpení písomnú formu, teda môže
ísť o akúkoľvek formu aprobovanú zákonom (§ 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka), ale strana ktorej
je oznámenie určené, sa musí o odstúpení dozvedieť. Žalovaný odstúpil od zmluvy bez zbytočného
odkladu hneď potom, čo sa dozvedel o nespokojnosti zadávateľa T. P. (T. bolo v zmluvnom vzťahu so
žalovaným. Žalobca subdodávateľsky vykonával tlmočenie). Po každom tlmočení žalobca mal predložiť

potvrdenie o poskytnutí tlmočníckych služieb. V potvrdení zo dňa 13.05.2015 (č.l. súdneho spisu
61) zadávateľ (T. P.) v hodnotení tlmočenia klientom uviedol: „Na základe neprofesionálneho konania
tlmočníčok dňa 13.05.2015, by sme Vás radi požiadali o výmenu tlmočníkov na zvyšné tlmočenia v
termíne 27.05.2015-28.05.2015 8:00-16:00, T. 03.06.2015- 04.06.2015 8:00-16:00, býv. budova NR
SR, 08.06.2015-09.06.2015 8:00-16:00, býv. budova NR SR. Za pochopenie ďakujem.“. Výhradu a

požiadavku výmeny požadoval pracovník T. J.. T. Š.. Žalobca, tak ako vyplýva z e-mailovej komunikácie
zo dňa 14.05.2015 medzi žalobcom a zástupcom T. P. - pani R. (č.l. súdneho spisu 81), mal vedomosť
o tom, že dochádza k ukončeniu spolupráce, čo vyplýva z vety: „Dnes nám žiaľ agentúra Lexman
oznámila, že s nami hodlá ukončiť spoluprácu“ . Z 26.05.2015 (č.l. súdneho spisu 80) „....... dovoľujeme
si pripomenúť, že agentúra nemá žiadny legálny dôvod na naše zrušenie. Rada by som vášmu podala

seriózne vysvetlenie, ak nám to vôbec umožní, o čom by som ako občan SR nerada pochybovala.“
Žalobca nebol v zmluvnom vzťahu s T. P., preto nie je na mieste jeho požiadavka aby ministerstvo
odôvodnilo vyslovenú nespokojnosť v potvrdení zo dňa 13.05.2015. Žalovaný vychádzal z vyjadrenia
objednávateľa, ktorý požadoval výmenu tlmočníka. Svedok J.. T. Š. vypovedal, T. P. mal platný zmluvný
vzťah len so spoločnosťou Lexman. Ich komunikácia prebiehala s touto spoločnosťou cez pani J.. R..

K vykonanému prekladu pani Š. nemali výhrady, avšak mali výhrady voči správaniu, keď obviňovala a
naliehala na pracovníkov T. P. prečo žiadali služby cez elektronicky kontraktačný systém, prečo nezadali
úlohu priamo im. Výhrady mal s osobnostným prístupom. Trval na výmene tlmočníkov.16) Súd nárok na náhradu škody, ktorý má predstavovať ušlý zisk vyúčtovaný faktúrami č. 150100028,
150100032, 150100037 zamietol. Žalovaný včas, platne odstúpil od zmluvného vzťahu z dôvodov
uvádzaných v bode 14) rozsudku. Súd priznal žalobcovi nárok na úhradu ostatnej vyučovanej ceny fakt.

č.150100022.Zmluvnývzťahvznikolnazákladeobjednávkyzodňa23.04.2015.Zadávateľ(žalovaný)si
objednal vykonanie tlmočenia v čase od 8:00 do 16:00 hod. V objednávke nie je uvedené, že sa uhrádza
len reálne vykonané tlmočenie. Ak mala byť cena účtovaná len za reálne vykonané tlmočenie, tak by
to bolo uvedené. Skutočnosť, že dňa 13.05.2015 bolo tlmočenie ukončené skôr nemôže byť pripísané
na ťarchu žalobcu.

17) Podľa § 369 od. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

18) Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Nariadením vlády SR č. 21/2013 § 2
paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola stanovená vo výške 40,-- eur.

19) Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka

spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c citovaného
zákona. Výška úroku z omeškania je podľa § 771d Obchodného zákonníka, zverejnená na stránke:

20) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspešný bol žalovaný v rozsahu 88,23%. Žalobca
požadoval zaplatenie 1.224,-- eur (100%). Súd žalobcovi priznal 72,-- eur (5,88%). V časti 1.152,-- eur
žalobu zamietol (94,11%). Pomer úspechu (94-5,88= 88,23).

21) S poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Bratislava III ( § 362 ods. 1 CSP).

Vodôvodnenísamusíokremvšeobecnýchnáležitostípodaniastanovenýchv§127ods.1CSP(ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.