Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. apríl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/244/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223260
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6112223260.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcov: 1/ V.. V. M., nar.
XX. XX. XXXX, naposledy bytom Z. Z., V. XX, zomr. XX. XX. XXXX, a 2/ V.. V. M., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Z. Z., V. č. XX, zastúpená JUDr. Magdou Jaňovkovou, advokátkou so sídlom Skuteckého č. 30,
Banská Bystrica, proti žalovaným: 1/ W. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Z., V. XX, 2/ L. V., nar. XX. XX.

XXXX, trvale bytom Z. Z., V. XX, 3/ V.. W. W., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, Z., žalované 2/
a 3/ zastúpené JUDr. Petrom Poláčekom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Medený Hámor 15,
o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 13C/241/2012 - 112 zo dňa 22. 01. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Súd pokračuje v konaní na strane žalobcu s dedičmi žalobcu 1/ V.. V. M., nar. XX. XX. XXXX, naposledy
bytom Z. Z., V. XX, zomr. XX. XX. XXXX, JUDr. E. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Z. - L., B. XXXX/

X a W.. I. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Z. - L., B. XXXX/X, zastúpené JUDr. Magdou Jaňovkovou,
advokátkou, so sídlom Skuteckého 30, Banská Bystrica.

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/241/2012 - 112 z 22. 01. 2015 z r u š u j e
a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že záložná zmluva uzatvorená dňa 30. 08.
2006 medzi záložným veriteľom žalovanou 3/ a záložnými dlžníkmi žalovanými 1/ a 2/ vzťahujúcej sa k
nehnuteľnosti vedenej na Správe katastra E., pre kat. úz. M., zapísanej na LV č. XX ako parcela č. XXX/
X - zastavaná plocha o výmere 406 m2 a stavba so súpisným číslom XX postavená na parcele č. XXX/X
ako aj k nehnuteľnosti vedenej Správou katastra Z. Z. pre kat. úz. M. zapísanej na LV č. XXXX, vedenej
ako byt č. XX, vo vchode č. XX na 6. poschodí bytového domu v Z. Z., na V. ulici č. XX, súpisné číslo

XXXX,postavenomnapozemkuregistra"C"KNXXXXvrátanespoluvlastníckehopodielunaspoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti 710/49675, ktorej vklad bol povolený
rozhodnutím Katastrálneho úradu E. dňa 29. 09. 2009 pod V 1815/09, je vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/
právne neúčinná. Zároveň určil, že žalovaní 1/, 2/, 3/ sú povinní nahradiť žalobcom 1, 2/ trovy konania
vo výške 658,82 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právnej zástupkyne žalobcu.
Rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia § 42 ods. 1, 2, § 42a ods. 3 a § 42b ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalovaní 1/ až 3/ sú osobami blízkymi v zmysle § 116 a §
117 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný 1/ je bratom žalovanej 3/ a žalovaná 2/ je jeho bývalou
manželkou. Skonštatoval, že trojročná prekluzívna lehota na uplatnenie práva začala plynúť dňom
nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli právne účinky vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností
s tým, že vklad bol povolený dňa 29. 09. 2009 so zápisom 30. 09. 2009 a k podaniu žaloby na okresný
súd došlo dňom 28. 09. 2012. Právo žalobcov preto nepovažoval za prekludované. Rozhodnutie vo

veci odôvodnil tým, že záložná zmluva, ktorú uzatvorili žalovaní 1/ a 2/ ako záložcovia a žalovaná 3/ ako
záložná veriteľka, ktorá zabezpečovala pohľadávku, ktorá vznikla na základe zmluvy o pôžičke medzinimi vo výške 2 200 000,- Sk je takým právnym úkonom, ktorý zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie
jeho pohľadávky, keďže žalovaní 1/, 2/ nepreukázali taký rozsah hmotného, či finančného majetku, na
základe ktorého by bolo možné konštatovať, že k uspokojeniu pohľadávky žalobcov môže dôjsť iným

spôsobom. Sami žalovaní 1/, 2/ uviedli, že uvedená pôžička nie je zaplatená z dôvodov, že žalovaný 1/
sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a žalovaná 2/ nemá dostatok finančných prostriedkov. Na
základe týchto skutočností súd konštatoval, že úkonom, ktorým došlo k ukráteniu veriteľov t. j. žalobcov
formou záložnej zmluvy uzatvorenou medzi žalovaným 1/, 2/, 3/ dochádza k zmenšeniu majetkovej
podstaty na úkor veriteľa. Z tohto dôvodu súd uzavrel, že sú splnené podmienky pre odporovateľnosť

právneho úkonu v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol vzhľadom
na úspech žalobcov podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalovaní 1/, 2/, 3/. Žalovaný 1/ poukázal na to, že nie
jeho chybou došlo k zavkladovaniu záložnej zmluvy z roku 2006 neskôr. Nemal v úmysle poškodiť svoju
sestru ako veriteľa, vtedy ešte svojou manželkou. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a žalobcu
žalobcov zamietnuť.

3. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie aj žalovaní 2/ a 3/, ktorí taktiež navrhli rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. V odvolaní
poukázali na to, že z dikcie § 42a ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že odporovať
možno právnemu úkonu, ktorý „urobil dlžník“. V konkrétnom prejednávanom prípade však bola záložná

zmluva uzatvorená medzi záložným dlžníkom žalovaným 1/, ktorý sa až následne stal jedným dlžníkom
vovzťahukžalobcomvprejednávanomprípade.Žalovaná2/akozáložnádlžníčkavovzťahukžalobcom
nikdy nebola a ani v súčasnosti nie je žiadnou dlžníčkou. Z tohto dôvodu je preto neprípustné, aby bol vo
vzťahu k nim aj jej akýkoľvek právny úkon vyhlásený za právne neúčinný. Rozsudkom okresného súdu
za takýto právny úkon bola označená aj ňou uzatvorená záložná zmluva zo dňa 30. 08. 2006. Naďalej

žalovaní 2/ a 3/ tvrdili, že nie sú splnené formálne ani materiálne predpoklady pre vyslovenie petitu
v súlade s § 42a Občianskeho zákonníka, tak ako bol navrhovaný. Uviedli, že jedným zo základných
predpokladov pre vyhovenie návrhu v takomto prípade, že sa zhorší, resp. znemožní vymožiteľnosť
pohľadávkyveriteľavsúvislostisnapadnutýmprávnymúkonom,atoprezmenšenie majetkupovinného.
Samotným povolením vkladu však nedošlo k zmenšeniu majetku povinného, ale k tejto skutočnosti môže

dôjsť až tzv. relizáciou výkonu záložného práva. Keďže v danom prípade záložné právo zabezpečovalo
oprávnenú pohľadávku záložného veriteľa vo výške 2,2 mil. Sk a zmluvné strany obdobným spôsobom
určili aj hodnotu predmetu zálohu, nemohlo dôjsť k „zmenšeniu majetku povinného“, pretože pohľadávka
záložného veriteľa bola zhodnotená a primeraná hodnote záložného majetku. K zmenšeniu majetku
by mohlo dôjsť aj tým spôsobom, keby táto hodnota založeného majetku bola neprimerane vysoká

voči zabezpečovanému záväzku a v týchto intenciách by aj došlo k realizácii výkonu záložného práva.
Žalobcovia počas konania, až do ukončenia dokazovania nepreukázali, že by v tomto zmysle malo
dôjsť „k ukráteniu veriteľa“ a v akom rozsahu. Navyše, súd vôbec neskúmal ani tú skutočnosť, či napr.
pohľadávka veriteľov nebola medzičasom uspokojená druhým dlžníkom. Žalovaní 2/, 3/ v odvolaní
taktiež namietali skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou prekluzie. Posledný

úkon, ktorý urobili žalovaní, bolo podanie návrhu na vklad so katastra nehnuteľností dňa 10. 07. 2009.
Rozhodnutie správy katastra o tomto a ani o iných vkladových a záznamových konaniach nikdy nebolo
a ani nie je právnym úkonom od ktorého by sa v danom prípade mohlo odvíjať plynutie prekluzívnej
lehoty. Takéto rozhodnutie nie je žiadnym prejavom vôle účastníkov, ale len ich dôsledkom. V konečnom
dôsledku namietli aj pasívnu legitimáciu žalovaných. Nie sú splnené predpoklady vyžadované ust. §

42b Občianskeho zákonníka, keďže okrem iného z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, aký a či vôbec
mali jednotlivý žalovaní z napadnutého právneho úkonu prospech.

4. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrili.

5.Dňa01.07.2016nadobudolúčinnosťzák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),
ktorým bol zrušený zák. č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O. s. p.“).

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňomnadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Odvolací súd vzhľadom na ust. § 470 ods. 1, 2 CSP, konal ďalej v zmysle ustanovení Civilného
sporového poriadku.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal odvolanie bez viazanosti rozsahom

odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a
rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), § 391 ods. 1 CSP.

10. V priebehu odvolacieho konania zomrel pôvodný žalobca 1/ XX. Podľa XM. dňa XX. XX. XXXX.

11. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

12. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania

prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

13. Dedičmi žalobcu 1/ podľa potvrdenia o okruhu dedičov notára, súdneho komisára JUDr. Zory
Belkovej zo dňa 08. 04. 2016 je manželka poručiteľa V.. V. M. - žalobkyňa 2/ a deti poručiteľa V.. E. M.
a I. M.. Odvolací súd preto rozhodol, že v konaní pokračuje aj s dedičmi žalobcu 1/, ktorí doteraz neboli

účastníkmi konania, okrem žalobkyne 2/, ako so žalobcami V.. E. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Z. -
L., B. XXXX/X a W.. I. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Z. - L., B. XXXX/X.

14. Odvolací súd musel rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces spočívajúcich v porušení princípu

kontradiktórnosti konania a práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Okresný súd sa vo svojom
rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s námietkami žalovaných vznášaných počas konania na súde
prvej inštancie vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalobcov, čím došlo k nedostatočnému odôvodneniu
súdneho rozhodnutia.

15. Odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP). Žalovaní 1/, 2/, 3/ odvolaním napadli celý
rozsudok okresného súdu, preto odvolací súd vec prejednal v celom rozsahu napadnutého rozsudku.
Odvolací súd je tiež viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pri odôvodnení svojho rozhodnutia sa
preto odvolací súd zameriava na odvolacie dôvody vznesené odvolateľmi, teda žalovanými 1/, 2/, 3/.

16. Je nepochybné, že žalobcovia sa domáhali odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle § 42 a nasl.
Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), a to konkrétne právnej
neúčinnosti záložnej zmluvy uzatvorenej dňa 30. 08. 2006 medzi záložným veriteľom žalovanou 3/ a
záložnými dlžníkmi žalovanými 1/ a 2/ vzťahujúcej sa k nehnuteľnosti vedenej na Správe katastra E., pre
kat. úz. M., zapísanej na LV č. XX ako parcela č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 406 m2 a stavba

so súpisným číslom XX postavená na parcele č. XXX/X ako aj k nehnuteľnosti vedenej Správou katastra
Z. Z. pre kat. úz. M. zapísanej na LV č. XXXX, vedenej ako byt č. XX, vo vchode č. XX na 6. poschodí
bytového domu v Z. Z., na V. ulici č. XX, súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku registra "C" KN
XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu vo veľkosti 710/49675, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Katastrálneho úradu E. dňa 29. 09.

2009 pod V 1815/09.

17. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal podmienkami, za ktorých
je možné právnemu úkonu odporovať, nedostatočne sa zaoberal pasívnou legitimáciou a tiež samou
otázkou, či voči právnemu úkonu, ktorým je záložná zmluva je možné vôbec odporovať.

18. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči nemuprávne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo, ak už bol uspokojený.

19. Pre určenie toho, voči akým úkonom je možné odporovať bude rozhodujúce to, či týmto úkonom
dochádza k zmenám (prevodu) majetkových hodnôt na tretiu osobu. Môže to byť preto akýkoľvek úkon.
Rozhodujúce je iba to, či dochádza k uvedeným zmenám a táto zmena je dôsledkom ukrátenia veriteľa
(žalobcov). Zákon jasne stanovuje podmienky pre všetky dôvody za ktorých je možné právnemu úkonu
odporovať, a sú nimi a) pohľadávka veriteľa je vymáhateľná, b) právny úkon dlžníka bol uskutočnený v

posledných troch rokoch, c) právny úkon bol uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa, d) právnym úkonom
došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky (in fraudem creditoris).

20. Jednou zo základných podmienok odporovateľnosti a predpokladom pre možnosť uplatnenia tohto
práva je teda to, že došlo skutočne k ukráteniu veriteľa. Pod ukrátením veriteľa je treba rozumieť také
zmenšenie majetku dlžníka, ktoré neumožní uspokojenie pohľadávky veriteľa celkom alebo aj sčasti.

21. Žalobcovia sa domáhali odporovateľnosti právneho úkonu, a to právnej neúčinnosti záložnej zmluvy.
Záložná zmluva je však zabezpečovacím inštitútom, ktorým dochádza k zabezpečeniu pohľadávky.
Zmyslom tohto inštitútu je posilnenie postavenia oprávnenej osoby záväzkového vzťahu, zabezpečenie
a zjednodušenie reparácie porušenia záväzkového vzťahu, ako aj prevenčná funkcia, zmyslom

ktorej je zabezpečiť dobrovoľné plnenie záväzku. Záložnou zmluvou preto a priori nemôže dôjsť k
zmenšeniu majetku. Samotným zmyslom odporovacej žaloby, uvažované z pohľadu žalujúceho
veriteľa, je dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkom
urobený právny úkon, ktorý skracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie súdu,
ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, by malo predstavovať podklad na to, že sa veriteľ môže na

základe titulu spôsobilého na výkon rozhodnutia (exekučného titulu) vydaného proti dlžníkovi domáhať
nariadenia výkonu rozhodnutia (exekúcie) postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným)
právnym úkonom, ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo
v ktorej prospech bol právny úkon urobený (pozri aj rozhodnutie NS ČR 30Cdo/5123/2009). Takýmto
právnym úkonom však záložná zmluva nemôže byť. Záložnou zmluvou nedochádza k zmenšeniu

majetku dlžníka.

22. Dlžníkove právne úkony skracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku
dlžníka a aj v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže
dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci - nebyť týchto úkonov - by sa z majetku

dlžníka uspokojil (pozri aj rozhodnutie NS ČR 30do/794/2006).

23. Zákonná požiadavka pre odporovateľnosť právneho úkonu môže byť splnená len pri súčasnom
naplnení dvoch podmienok, a to 1/ majetok dlžníka má v dôsledku odporovateľného právneho úkonu
objektívne menšiu hodnotu v porovnaní so stavom pred týmto úkonom, 2/ zmenšenie majetku dlžníka

má za následok, že veriteľ sa z tohto majetku nemôže uspokojiť, hoci nebyť odporovateľného právneho
úkonu by sa uspokojil. Z uvedeného vyplýva, že odporovateľnými nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne
úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka.

24. V tejto súvislosti je potrebné však uviesť, že záložnou zmluvou môže dôjsť k následku, ktorým je

zvýhodnenie iného veriteľa. V takomto prípade však platí, že dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje
splatné záväzky môže zmariť (úplne alebo čiastočne) uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa tiež tým,
že svojim právnym úkonom (jednostranným alebo dvojstranným) zvýhodní iného svojho veriteľa. Takýto
postup je protiprávny. Právnym následkom takéhoto právneho úkonu však nie je jeho odporovateľnosť
v zmysle ust. § 42a Občianskeho zákonníka. Pretože ide o právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom,

nastáva jeho neplatnosť (pozri aj rozhodnutie NS ČR 20Cdo/663/2009; 30Cdo/2435/2006). V tomto
smere odvolací súd musel dať za pravdu odvolaniu žalovaných 2/, 3/, že nedošlo k zmenšeniu majetku
povinného a ani žalobcovia nepreukázali, že by v tomto zmysle malo dôjsť k ukráteniu veriteľa a v
akom rozsahu. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa nedôsledne zaoberal predpokladmi pre
odporovateľnosť právneho úkonu, kde právnym úkonom má byť záložná zmluva, odvolaciemu súdu

nezostala iná možnosť, než rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní sa okresný súd bude musieť dôsledne zaoberať
podmienkami, za ktorých je možné právnemu úkonu odporovať.25. Odvolací súd ako na dôvodnú musel prihliadnuť aj a odvolaciu námietku žalovaných 2/, 3/ vo vzťahu
k pasívnej legitimácii. Pokiaľ predmetom konania je odporovateľnosť právneho úkonu, v zmysle § 42b
ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z

odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Z uvedeného vyplýva, že pasívne legitimovanými
osobami nie sú všetci účastníci konkrétneho právneho úkonu, ktorý je odporovaný, ale má byť ňou len
ten, kto mal s odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

26. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaných 2/ a 3/ ohľadne plynutia prekluzívnej lehoty pre

odporovateľnosť právneho úkonu, aj napriek tomu, že v tomto štádiu konania riešenie tejto otázky nemá
právnyvýznam,odvolacísúdvšakuvádza,že uprávnychúkonov,nazákladeprávavznikajúvkladomdo
katastra nehnuteľností, možno v zmysle ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, považovať urobený
právny úkon, poprípade za právny úkon ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
len taký právny úkon, na základe ktorého bolo vložené právo do katastra nehnuteľností. Trojročná
lehota na uplatnenie práva odporovať právnym úkonom dlžníka, preto v týchto prípadoch začína plynúť

dňom nasledujúcim po dní ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností (pozri aj
rozhodnutie NS ČR 31Cdo 619/2000 R41/2001; 31Cdo/216/2000 R41/2001).

27. V konečnom dôsledku odvolací súd upriamuje pozornosť aj na tú skutočnosť, že podľa výpisu z
katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Z. Z., kat. úz. M., vlastníkom bytu č. XX

na 6. poschodí vo vchode XX súp. č. XXXX v Z. Z., V. XX, podľa titulu nadobudnutia kúpna zmluva
V6009/2014 zo dňa 21. 11. 2014 - č. z. 2002/14 je Y. M., a nie jeden zo žalovaných.

28. Súd prvej inštancie pri ďalšom postupe vypočuje účastníkov konania V.. E. M. a W.. I. M., ktoré
doteraz vypočuté neboli, zistí aktuálny stav vlastníctva nehnuteľností, ktorých predmet sporu sa dotýka

a ďalej bude konať v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný v zmysle § 391
ods. 2 CSP, ohľadne posudzovania neúčinnosti právneho úkonu.

29. Vzhľadom na zrušenie rozsudku okresného súdu vo výroku vo veci samej, odvolací súd zrušil aj
nadväzujúci výrok o trovách konania. O celkovej náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v

novom rozhodnutí o veci v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP.

30. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).