Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. apríl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113224665
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113224665.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Motor - Fest s.r.o., Snina, Strojárska
č. 2740, IČO: 44 555 911, zastúpeného JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, Vranov nad Topľou,
Kalinčiakova 10, proti žalovanému IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o., Bratislava, Mostová 2, IČO: 36
745 804, zastúpenému URBÁNI & Partners s.r.o., Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, o
určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 15C/429/2013-184 z 1.12.2015
Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania
vo výške 1.174,18 € na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia, že právny úkon, ktorým
žalovaný začal dňa 3. 6. 2013 výkon záložného práva zriadeného na nehnuteľnostiach zapísaných
na LV č. XXXXX, Správou katastra Košice I, okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie

Severné mesto ako nebytový priestor, vchod XX, prízemie, priestor č. X - 3, súpisné č. XX, XXX,
postavený na parcele R. č. XXXX, XXXX, XXXX v podiele 1/1 a ako parcela č. XXXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 200 m2, parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
306 m2, parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2, v spoluvlastníckom
podiele 534/10000 vo vlastníctve žalobcu a bude uskutočnený prostredníctvom dobrovoľnej dražby
nehnuteľnosti, je neplatný a zároveň žiadal priznať mu náhradu trov konania. Zo žaloby mu vyplynulo, že
spoločnosť ILaS COMPANY s.r.o., Michalovce (teraz SEXTETO s.r.o., Snina) uzatvorila dňa 12.10.2010

ako nájomca so žalovaným ako prenajímateľom leasingovú zmluvu č. LZC/10/70010, predmetom ktorej
bol finančný prenájom predmetu leasingu - pekárenskej linky a súčasne 12.10.2010 uzatvoril nájomca s
poisťovateľom Generali Slovensko poisťovňa a.s., Bratislava poistnú zmluvu pre poistenie technológie
a touto zmluvou pekárenská linka bola havarijne poistená na sumu 366.162,60 €. Zo žaloby mu ďalej
vyplynulo, že za účelom zabezpečenia pohľadávok žalovaného, ktoré vznikli z leasingovej zmluvy
súhlasil žalobca s uzatvorením zmluvy o zriadení záložného práva k jeho nehnuteľnosti zapísanej na
LV č. XXXXX, katastrálne územie Severné mesto, obec Košice - Sever a túto uzatvoril ako záložca

so žalovaným ako záložným veriteľom tiež dňa 12.10.2010. Dňa 24.3.2012 došlo vo výrobnej hale k
rozsiahlemu požiaru a k zhoreniu pekárenskej linky, po čom žalovaný trval na finančnom vyporiadaní
nepriaznivom pre nájomcu linky a doručil žalobcovi oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Súd
prvej inštancie vzal do úvahy stanovisko žalovaného, ktorý žalobu navrhol zamietol argumentujúc,že spoločnosť Generali Slovensko poisťovňa a.s. nemohla likvidovať poistnú udalosť z dôvodu, že
spoločnosť SEXTETO s.r.o jej nepredložila potrebné dokumenty, a tak nemal inú možnosť, len z
dôvodu pasivity právneho nástupcu leasingového nájomcu (SEXTETO s.r.o) a musel vykonať za

účelom zabezpečenia pohľadávky v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva úkony smerujúce
k zabezpečeniu pohľadávky. Podľa žalovaného žalobca nemá na podanej žalobe naliehavý právny
záujem, lebo určovacia žaloba spravidla nie je opodstatnená v prípadoch, keď možno žalovať priamo na
plnenie povinností. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 12.10.2010 bola medzi
nájomcom ILaS COMPANY s.r.o., Michalovce (neskôr SEXTETO s.r.o.) a prenajímateľom - žalovaným

uzatvorená leasingová zmluva č. LZC/10/70010, predmetom ktorej bol finančný prenájom pekárenskej
linky a túto linku nájomca ILaS COMPANY s.r.o. poistil v spoločnosti Generali Slovensko poisťovňa
a.s.. Dňa 12.10.2010 bola medzi žalovaným ako záložným veriteľom a spoločnosťou ILaS Real s.r.o.,
Nacina Ves (právnym predchodcom žalobcu) ako záložcom uzatvorená zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného
práva k nehnuteľnostiam žalobcu na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa, ktoré vzniknú z

leasingovej zmluvy č. LZC/10/70010 v celkovej výške 230.880,60 €. Listom zo dňa 18.3.2013 bolo
žalobcovi doručené záverečné finančné vysporiadanie žalovaným, podľa ktorého žalovaný žiadal o
finančné vysporiadanie vo výške 178.346,70 € a listom zo dňa 3.6.2013 žalovaný oznámil žalobcovi
začiatok výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. 13077 prostredníctvom
dobrovoľnej dražby.

3. Z aktuálneho výpisu o obchodného registra zistil, že spoločnosť ILaS Real s.r.o. zanikla v dôsledku
zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Motor - Fest, s.r.o. (žalobca). Citoval § 80 písm. c/
O.s.p. a charakterizoval podmienky, ktoré musia byť naplnené pre preukázanie existencie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Dospel k záveru, že na základe platne uzatvorenej zmluvy

o zriadení záložného práva z 12.10.2010 je žalovaný oprávnený uskutočniť výkon záložného práva
na nehnuteľnostiach prostredníctvom dobrovoľnej dražby, lebo žalobca mu nevrátil riadne a včas
zabezpečenú pohľadávku. Mal za to, že vyslovením neplatnosti výkonu záložného práva zriadeného na
nehnuteľnostiachsanemôževyriešiťobsahadosahprávnehovzťahumedziúčastníkmi,apretonemôže
byť na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Neistotu žalobcu v jeho právnom postavení

nemožno odstrániť určením, že výkon záložného práva prostredníctvom dražby je neplatným právnym
úkonom. Nakoľko navyše žaloba na určenie podľa § 80 písm. c/ O.s.p. nie je opodstatnená tam, kde
možno žalovať na plnenie povinností podľa § 80 písm. b/ O.s.p. žalobu v celom rozsahu zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu
vyhovieť, keď podľa neho súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Citoval z rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/49/2003 a uviedol, že dňa 26.3.2012 došlo pri
požiarikpoistnejudalosti-zhoreniuatotálnejškodepekárenskejlinky,ktorábolapredmetomleasingovej

zmluvy č. LZC/10/70010. Na základe tejto udalosti žalovaný prijal od poisťovateľa plnenie iba vo výške
109,80 € a následne mu zaslal záverečné finančné vysporiadanie leasingu požadujúc zaplatenie sumy
178.346,70 €. S týmto finančným vysporiadaním nesúhlasil a bol toho názoru, že žalovaný by sa mal
domáhať poistného plnenia od poisťovateľa a nepristupovať k výkonu záložného práva. Trval na tom,
že žalovaný nebol oprávnený uskutočniť výkon záložného práva na nehnuteľnostiach prostredníctvom

dobrovoľnej dražby, lebo pohľadávka, ktorej zaplatenia sa domáha, netvorí zabezpečovanú pohľadávku
podľa záložnej zmluvy, ale ide o pohľadávku žalovaného proti poisťovateľovi titulom vinkulovaného
poistného plnenia. Keďže žalovaný absolútne rezignoval na vymáhanie poistného plnenia, existuje
preukázateľný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať
žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok okresného súdu považoval po vecnej -
skutkovej aj po právnej stránke za správny. Mal za to, že okresný súd správne konštatoval nedostatok
naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu, keďže na strane žalobcu
neexistuje akákoľvek právna neistota.

6. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)7. Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach

odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné ,preto rozsudok vrátane výroku o trovách
účastníkov konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
je vecne správny.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s

odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

12. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., účinného v čase

podania odvolania (účinného do 30.6.2016), ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365
ods. 1 CSP (účinného od 1.7.2016) písm. f/ že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h/ že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný.

14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. účinného
do 30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli

alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať
aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo
inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení
dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd
vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom,

ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.
§ 192,193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.

15. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nebol naplnený,
keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po

preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu
prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
účinného do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav,
ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

17. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne

predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej inštancie
dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o
uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania (teda aj námietok žalobcu,
na ktoré žalobca opakovane poukazoval aj v odvolaní). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a odkazuje naň.

18. Žalobca podanou žalobou žiadal určiť, že právny úkon, ktorým žalovaný začal dňa 3.6.2013 výkon
záložného práva je neplatný. Oznámenie začatia výkonu záložného práva podľa § 151 písm. l/ Obč.
zák. je pritom predpokladom uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa zo zálohu a má za následok
obmedzenia záložcu pri nakladaní s predmetom záložného práva. Súd prvej inštancie dospel k záveru,

že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S jeho názorom možno súhlasiť.

19. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba
v preskúmavanej veci) je v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musel

zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí
konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase
rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho
charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva
alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak

v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah
a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu,
tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto
funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu;
ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani

naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu
preskúmal po vecnej stránke. Pretože súčasťou riadneho odôvodnenia rozsudku v zmysle
§ 157 ods. 2 O.s.p. je aj (a najmä) právne posúdenie veci súdom a pri určovacej žalobe
predpokladanejustanovením§80písm.c/O.s.p.sasúdvrámciprávnehoposúdeniavecimusízaoberať

najprv existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je
potrebné, aby odôvodnenie rozsudku obsahovalo úvahy súdu, akými sa riadil pri riešení tejto
otázky. Absencia týchto úvah má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti.

20. V súvislosti s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu pri žalobe o určenie

neplatnosti právneho úkonu, ktorým žalovaný začal výkon záložného práva, odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že žaloba o určenie v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. nie je spravidla opodstatnená
vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo
nie právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť
celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo

neistota v jeho právnom postavení sa totiž v takomto prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešená
predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho vzťah (právo) významný pre právny pomer účastníkov ešte
nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Pokiaľ na základe záložnej
zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či právny úkon, ktorým
začal výkon záložného práva, je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto situácie

predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach
žalobcu (ako záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby úkon žalovaného
bol neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jeho neplatnosti viesť
k odstráneniu právnej neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Určenímneplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo
záložné právo, a na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť
záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností. Vo všeobecnosti

záložná zmluva nie je neplatná len preto, že nevznikla pohľadávka, ktorú má zabezpečovať záložné
právo založené na tejto zmluve (napríklad preto, že nedošlo k uzavretiu zmluvy, podľa ktorej by mala
pohľadávka vzniknúť, alebo preto, že takáto zmluva je neplatná a pod.). A aj keď je záložná zmluva
platným právnym úkonom, záložné právo nevznikne, ak nevznikla pohľadávka, ktorú má záložné právo
zabezpečovať. Vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu z 3.6.2013

sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na
takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Stav ohrozenia práva žalobcu
alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné
právo, prípadne, ak už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie je iné právo (napr.
vlastnícke).

21. Nad rámec uvedeného sa žiada dodať, že argumentácia žalobcu namietajúceho, že žalovaný sa
plnenia mal (mohol) domáhať titulom vinkulovaného poistného plnenia sa javí ako pochybná, keď z
vyjadrenia spoločnosti Generali Slovensko, poisťovňa, a.s. (č.l. 57 spisu) vyplýva, že práve spoločnosť
Sexteto, s.r.o. (právny nástupca ILaS COMPANY s.r.o.) ako leasingový nájomca nespolupracuje s
poisťovňou, nezasiela potrebné doklady, nereaguje na jej výzvy, a preto nebola ku dňu 24.3.2012

likvidovaná škodová udalosť.

22. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu zamietol a jeho rozhodnutie
bolo potrebné potvrdiť.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Odvolací súd teda rozhodol len o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto mu odvolací súd priznal plnú

náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).