Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. apríl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315206823
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5315206823.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - Z. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. X, S., v zastúpení právne - JUDr. Patrícia Tóthová, advokátka so sídlom
Röntgenova 26, Bratislava, IČO: 42 259 720 proti žalovanému - K. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V.
XXXX, t.č. na neznámom mieste, o zaplatenie 49,24 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C/206/2015-15 zo dňa 8.10.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca dňa
17.7.2015 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 42,88 eur titulom zákonných úrokov z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 5.797,29 eur od 1.3.2015 do 31.3.2015 a náhrady trov konania vo výške 66,48
eur. Tvrdenie žalobcu, že dňa 20.1.2012 uzatvoril so žalovaným ústnu zmluvu o pôžičke, podľa ktorej
mu zapožičal sumu 12.000 eur, skutkové tvrdenie žalobcu, že z nezaplatenej časti pôžičky 5.797,29 eur
mu patrí zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 1.3.2015 do 31.3.2015, t.j. v sume istiny
vo výške 42,88 eur vykonané dokazovanie nepreukázalo. V súdenej veci žalobca neuniesol dôkazné

bremeno na preukázanie tvrdenia o existencii platného právneho úkonu - zmluvy o pôžičke a právo na
vrátenie pôžičky vo výške 12.000 eur. Nedoložil ani právoplatné súdne rozhodnutie, ktorým by mal byť
žalovaný zaviazaný zaplatiť mu pôžičku vo výške 12.000 eur. Zo skutkových tvrdení v žalobe nebolo
pre súd zrejmé ako dospel žalobca k sume 5.797,29 eur ku dňu 1.3.2015, z ktorej si uplatňuje zákonný
úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 1.3.2015 do 31.3.2015 v súdenej veci. V žalobe neprodukoval
skutkové tvrdenia, účtovné a iné dôkazy, matematický výpočet ako sa dopracoval k výslednej sume dlhu
5.797,29eur,aniúčtovnédokladyotom,čižalovanýdlhplatil,vakejvýške,vakýchčasovýchobdobiach.

Príslušenstvo pohľadávky musí sledovať právny režim veci samej (poukaz súdu na ustanovenie §
121 ods. 3 O.z.). Keďže v posudzovanej veci nebolo možné konštatovať, že žalobcovi patrí právo na
zaplatenie dlžnej sumy pôžičky 5.797,29 eur (resp. právo na zaplatenie celej sumy poskytnutej pôžičky
12.000 eur), nemohol sa žalovaný dostať do omeškania s platením neexistujúcej pôžičky, resp. jej časti.

2. O trovách konania rozhodol súd tak, že žalovanému (odporcovi) náhradu trov konania nepriznal (výrok
II. rozsudku). Postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom do 30.6.2016 - pozn. odvolacieho

súdu). Konštatoval procesný úspech žalovaného v konaní a jeho právo na náhradu trov od žalobcu -
neúspešnej procesnej strany, žalovanému však súd náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal,
keďže mu žiadne trovy v súvislosti s vedeným konaním nevznikli. Žalobca právo na náhradu trov nemá,
pretože bol neúspešnou stranou sporu, nad rámec tejto konštatácie súd poukazuje aj na neúčelnéuplatnenie nároku žalobcom v žalobe, na jeho účelový postup, kedy úrok z omeškania vymáha po
jednotlivých častiach, čím neúmerne zvyšuje náklady konania čo do zaplatenia súdneho poplatku, aj čo
do náhrady trov právneho zastúpenia. Navyše v posudzovanej veci ide o drobný spor, v takomto prípade

pri rozhodovaní o trovách konania sa vychádza z ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca cestou svojho
splnomocneného zástupcu. Vytýka súdu nesprávne skutkové zistenie a nesprávne právne posúdenie
veci, porušenie princípu rovnosti účastníkov konania a základného ústavného princípu - princípu právnej

istoty. Odvolateľ argumentoval najmä tým, že existenciu pôžičky preukazuje obsah notárskej zápisnice
sp. zn. N 47/2012, Nz 7433/2012, NCR1s 7630/2012 o právnom záväzku osoby povinnej voči osobe
oprávnenej zo dňa 1.3.2012. Pôžička vo výške 12.000 eur zo dňa 20.1.2012 je predmetom exekučného
konania o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu vo výške 12.000 eur s príslušenstvom, vedenej
na OS Čadca pod sp. zn. 11Er/674/2013. Pôžičku žalovaný spláca (ku dňu 1.3.2015 bol zostávajúci dlh
vo výške 5.797,29 eur), nikdy jej hmotnoprávny základ nespochybňoval a žalovaný sám v exekučnom

konaní požiadal súdneho exekútora o možnosť splácania formou splátok. Žalovaný sa nikdy nedomáhal
určenia neplatnosti právneho úkonu, na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním
dlhu a v exekučnom konaní nikdy nepodal námietku týkajúcu sa platnosti procesného prejavu podľa
§ 41 EP. Žalovaný listové zásielky nepreberá, nemá záujem na mimosúdnom riešení omeškania
jeho dlhu, nijakým spôsobom nekomunikuje so žalobcom (odvolateľ), so súdom, ani so súdnym

exekútorom. Odvolateľ zvýraznil, že uplatňovaním si zákonných úrokov z omeškania za každý jednotlivý
mesiac samostatne, sleduje následok, motiváciu žalovaného na včasnom splácaní jeho dlhu voči
nemu. Žalovaný nijakým spôsobom neparticipuje na svojej procesnej obrane, pri uplatňovaní svojich
procesných práv je vyslovene pasívny, prebiehajúce súdne konanie žalovaného nijakým spôsobom
nezaujíma, jeho preukázateľná nečinnosť nemôže byť suplovaná prvostupňovým súdom na úkor jeho

- odvolateľa zároveň žalobcu tým, že bude prvostupňový súd v rozpore so zákonom spochybňovať
prezumpciu správnosti verejnej listiny a tak vytvárať priestor pre porušenie zásady rovnosti účastníkov
konania. Odvolateľ dodal, že pre účely súdneho konania predložil osvedčený odpis notárskej zápisnice,
ktorá je exekučným titulom a podkladom pre priznanie úrokov z omeškania z doposiaľ neuhradenej
časti pôvodnej istiny, jednoznačne o svojom nároku v posudzovanej veci uniesol dôkazné bremeno.

Bol názoru, že pre priznanie ním uplatneného nároku postačovalo predloženie osvedčeného odpisu
notárskej zápisnice. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v hrubom rozpore podľa odvolateľa aj s
rozhodnutiami súdu z minulosti, týkajúce sa identického hmotnoprávneho základu a identickej notárskej
zápisnice,kedysúdmuopakovanepriznalpríslušnéúrokyzomeškania,napr.vkonaniach4Ro/29/2013,
4Ro/35/2013, 4Ro/54/2013, 4Ro/188/2013, a ďalšie. V súhrne všetkých uvádzaných dôvodov sa

domáha odvolateľ zmeny odvolaním napadnutého rozsudku, žiada vyhovieť žalobe v celom rozsahu a
priznaťajnáhradutrovkonaniatitulomzaplatenéhosúdnehopoplatkuatitulomtrovprávnehozastúpenia
v konkrétnej vyšpecifikovanej výške. Pre prípad, že odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdí, žiada,
aby bola vyslovená prípustnosť dovolania, nakoľko faktické pripustenie argumentácie okresného súdu
o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu, predložením osvedčeného odpisu notárskej

zápisnice, je po právnej stránke preukázateľne rozhodnutím zásadného významu bez ohľadu na výšku
žalobcom uplatňovaného nároku.

4. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložil.

5.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34CSP-zákonč.160/2015Z.z.vzneníúčinnomod1.7.2016,
ďalej „CSP“), po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená strana sporu, v zákonom stanovenej
lehote, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 á contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP) preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379, § 380 Civilného sporového
poriadku) a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, hoc

čiastočne i z iných dôvodov.

6. Nie je možné opomenúť základný charakter predmetnej právnej veci. Ide o konanie sporové.
Základnými povinnosťami zaťažujúcimi žalobcu v takomto type konania, t.j. v sporovom konaní sú
povinnosť(skutkového)tvrdeniaadôkaznápovinnosť(§79ods.1vspojenís§120ods.1O.s.p.-právny

predpis účinný v čase rozhodovania okresného súdu; resp. § 132 v spojení s § 185 CSP - právny predpis
účinný v čase odvolacieho prieskumu). Žalobca tvrdil v žalobe, že žalovanému požičal sumu 12.000 eur
s dobou plnenia 16.3.2012, ktorý záväzok žalovaný doposiaľ (celkom) nesplnil. Ku dňu 1.3.2015 mal
dlhovať žalobcovi5.797,29 eur, v mesiaci marec 2015 nedošlo zo strany žalovaného k žiadnemu plneniu. Z hľadiska
povinnosti tvrdenia je teda možné konštatovať splnenie procesných povinností žalobcom.

7. Zatiaľ, čo vo vzťahu k tvrdeniu o požičaní sumy 12.000 eur predložil žalobca fotokópiu notárskej
zápisnice zo dňa 1.3.2012, ohľadne tvrdeného zostatku dlhu ku dňu 1.3.2015 nielen, že nepredložil, ale
ani neoznačil žiaden dôkaz. Nadväzne je potom nutné uzavrieť, že žalobca v prebiehajúcom (civilom
spore) konaní svoje tvrdenie nepreukázal, čo bráni vyhoveniu jeho nároku týkajúceho sa úroku z
omeškania odvodzovaného práve od zostatku dlhu žalovaného ku dňu 1.3.2015. Odvolateľ v podanom

odvolaní poukazuje aj na prebiehajúce exekučné konanie, resp. exekúciu vedenú na OS Čadca pod
sp. zn. 11Er/674/2013, v ktorom vymáha pohľadávku titulom pôžičky zo dňa 20.1.2012 na základe
exekučného titulu notárskej zápisnice sp. zn. N 47/2012, Nz 7433/2012, NCR1s 7630/2012, ide však
o tzv. nové skutkové tvrdenie, ktoré neuviedol v konaní pred súdom prvej inštancie, z tohto dôvodu na
označený odvolací argument nebolo možné prihliadnuť. Nad rámec odvolací súd poukazuje, že už aj
vzhľadom na prebiehajúcu exekúciu nič nebránilo žalobcovi, aby predložil listinný dôkaz o tom, že ku dňu

1.3.2015 žalovaný mu dlhoval sumu 5.797,29 eur. Z týchto dôvodov krajský súd konštatoval, že žalobca
v súdenej veci neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tej skutočnosti, že ku dňu 1.3.2015 mu
žalovaný dlhoval titulom pôžičky sumu 5.797,29 eur (zostatok nesplatenej pôžičky) a keďže nepreukázal
existenciu dlhu v tvrdenej výške, nebolo možné konštatovať ani dôvodnosť jeho nároku na zákonný úrok
z omeškania uplatňovaný vo výške 9% ročne za obdobie od 1.3.2015 do 31.3.2015 zodpovedajúcej

sume 42,88 eur.

8. Je vecne správny aj súvisiaci výrok rozsudku o náhrade trov prvoinštančného konania. V sporovom
konaní platí princíp úspechu, obdobne tomu bolo tak aj za procesnej úpravy Občianskeho súdneho
poriadku, jeho ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 (za režimu, ktorého

procesného predpisu okresný súd vo veci rozhodoval). Podstatné bolo, že žalovaný bol procesne
úspešnou stranou sporu, žalobca v konaní úspešný nebol, z tohto dôvodu žalovaný by mal právo na
náhradu trov prvoinštančného konania od žalobcu - neúspešnej strany sporu. Žalovaný si však náhradu
trov konania neuplatnil, ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by mu boli vznikli v súvislosti s podanou
žalobou nejaké trovy v konaní.

9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v aplikácii s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní ohľadne svojho odvolania úspešný nebol, preto nemá nárok na
náhradu trov, žalovaný - úspešná strana v odvolacom konaní by mala právo na náhradu trov od žalobcu,
avšak z obsahu spisu nevyplynulo, že by žalovanému v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu mali

vzniknúť nejaké trovy v odvolacom konaní. Z tohto dôvodu krajský súd stranám sporu nepriznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde

(§ 427 ods. 2 CSP).Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených

v § 429 ods. 2 CSP.