Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Benkovičová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/537/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115230356
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4115230356.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Jankou Benkovičovou, v spore žalobcu: Službyt Nitra, s.r.o., IČO: 31
447 929, so sídlom Janka Kráľa 122, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1. O. Z., nar.XX.XX.XXXX, bytom
G. 3, XXX XX D., 2. R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 3, XXX XX D., o zaplatenie sumy 2.220,86 eur
s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2220,86 eur, úrok z
omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 578,58 eur od 01.08.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5,05% ročne zo sumy 1642,28 eur od 01.08.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má právo na plnú náhradu trov konania..
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2015 domáhal zaplatenia sumy
2.220,86 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobcovi vznikol nárok na pohľadávku
z dôvodu neuhradenia nájomného v zmysle Nájomnej zmluvy č. 74001008501, uzatvorenej dňa
08.09.2010 a dodatkom č .2 k zmluve o nájmu bytu medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanými
ako nájomcami. Žalobca uzatvoril so žalovanými dňa 08.09.2010 zmluvu o nájme bytu na 1- izbový byt
č. B18, nachádzajúci sa na 3. Poschodí bytového domu na ulici Dvorčanská 63 v Nitre na dobu určitú od
01.09.2010 do 30.09.2011. Dodatkom č. 2 zo dňa 07.09.2011 sa doba nájmu predĺžila do 30.09.2014.
Vzhľadom na riadne neplatenie predpísaného nájomného a úhrad za plnenia poskytovaného s užívaním
bytu bola Zmluva o nájme bytu vypovedaná s trojmesačnou výpovednou lehotovou do 30.06.2012.
Žalovaní aj napriek výzve na odovzdanie bytu dobrovoľne byt neodovzdali, žalobca podal na Okresný
súd Nitra žalobu o vypratanie bytu, č. k. 25C/301/2012 a následne návrh na vykonanie exekúcie vedenej
u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho, LLM pod značkou EX 5429/14. Žalovaní boli užívateľmi
bytu do decembra 2014.
3. Na pojednávanie sa dostavil žalobca, žalovaní v 1. - 2. rade sa nedostavili, súd podľa § 180 CSP
pojednával v ich neprítomnosti.
5. Žalobca na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
predloženými žalobcom, a to nájomnou zmluvou č. 74001008501, dodatkom č. 2 k nájomnej zmluve,
komisionárskou zmluvou, výpisom z katastra nehnuteľností, vyúčtovaním nákladov spojených s
užívaním bytu a zistil tento skutkový a právny stav:7. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalovanými a žalobcom bola uzavretá zmluva
o nájme bytu č. 74001008501 a dodatok č. 2 k zmluve o nájme bytu na 1- izbový byt č. B18,
nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu na ulici Dvorčanská 63 v Nitre na dobu určitú od
01.09.2010 do 30.09.2011. Dodatkom č. 2 zo dňa 07.09.2011 sa doba nájmu predĺžila do 30.09.2014.
Vzhľadom na riadne neplatenie predpísaného nájomného a úhrad za plnenia poskytovaného s užívaním
bytu bola Zmluva o nájme bytu vypovedaná s trojmesačnou výpovednou lehotovou do 30.06.2012.
Žalovaní aj napriek výzve na odovzdanie bytu dobrovoľne byt neodovzdali, žalobca podal na Okresný
súd Nitra žalobu o vypratanie bytu, č. k. 25C/301/2012 a následne návrh na vykonanie exekúcie
vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho, LLM pod značkou EX 5429/14. Žalovaní boli
užívateľmi bytu do decembra 2014. Vzhľadom na neplatenie predpísaného nájomného a úhrad za
plnenia poskytované s užívaním bytu nebola po 14.07.2009 doba nájmu predĺžená. Žalovaní aj napriek
výzve na odovzdanie bytu dobrovoľne byt neodovzdali.
Vzniknutá pohľadávka žalobcu predstavuje bezdôvodné obohatenie, keďže žalovaní boli povinní aj po
ukončení zmluvného vzťahu plniť žalobcovi, a to vo výške, ktorá zodpovedá obvyklému nájomnému ako
aj plnenia spojené s užívaním bytu. Žalovaná suma pozostáva zo skutočných nákladov a nákladov s
užívaním bytu a to:
- za rok 2013 vo výške 578,58 eur
- za rok 2014 vo výške 800,16 eur
- náklady za plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2014 vo výške 842,12 eur
8. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom
v žalobe, a to, že žalobcovi vznikla voči žalovaným pohľadávka vo výške 2.220,86 eur titulom
bezdôvodného obohatenia.
9. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí
obohatenie vydať.
10. Podľa § 451 odseku 2 OZ tohto zákonného ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
11. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je predovšetkým zabrániť vzniku získania
majetkovej výhody jedného na úkor iného subjektu. Tomu, na úkor koho sa získalo bezdôvodné
obohatenie, musí ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, vydať všetko, čím sa obohatil. Občiansky
zákonník rozoznáva päť foriem bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho
zákonníka):
12. a) bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu t. j. plnenie, kde právny dôvod
od samého začiatku neexistoval. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä
zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad
domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým
nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému
uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný
len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.
13. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Prejavuje
sa v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba od počiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny
nárok na predmetné plnenie a môže spočívať napríklad v tom, že bolo niečo dané alebo bolo v prospech
niekoho konané. O obohatení je možné hovoriť vtedy, ak sa dostalo takýmto plnením majetkovej hodnoty
tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa
jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Plnením bez právneho dôvodu
je aj užívanie cudzej nehnuteľnosti ( jej časti) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať
cudziu vec. Prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil úhradu,
teda jeho majetkový stav sa nezmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý
zakladá právo veci užívať. Takýto užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva
užívania cudzej veci vrátiť a preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, pokiaľ
jej výška nie je stanovená predpisom, súd ju určí podľa § 136 O.s.p., ktoré sa opiera o jeho voľnú úvahu.
Táto úvaha musí vychádzať z finančného ocenenia prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol.
Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je suma, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle vdanom mieste a čase na užívanie veci aj s prihliadnutím druhu právneho dôvodu, ktorým sa spravidla
právo užívania veci, vzhľadom k jeho rozsahu a spôsobu zakladá. Najčastejšie ide o nájomnú zmluvu,
kedy sa výška náhrada porovná s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za
obvyklých okolností, ak by užíval vec na základe platnej nájomnej zmluvy.
14. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaných na zaplatenie žalovanej sumy, pretože boli povinní
sa podieľať na nákladoch spojených s užívaním bytu, nakoľko ale tieto úhrady neplatili a predmetný
byt po uplynutí výpovednej doby užívali, na ich strane došlo k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor
žalobcu.
15. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16.Zdôvodu,žežalovanísineplnilipovinnostiadostalisasplnenímdoomeškania,súdžalobevyhovela
priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti
dlhu.
17. O trovách konania súd podľa § 255 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.