Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/365/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515209342
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3515209342.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a členov senátu
JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v exekučnej veci oprávneného: 1/ G.. U. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. 6, A. P. nad Q., štátny občan Slovenskej republiky, 2/ Q. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. 6, A. P. nad Q., štátny občan Slovenskej republiky a 3/ U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 6, A.
P. nad Q., štátny občan Slovenskej republiky, všetci právne zast. JUDr. Tiborom Bickom, advokátom so

sídlom Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, proti povinnému: 1/ S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. W.
XXX, štátny občan Slovenskej republiky a 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group,
so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o vymoženie 17.836,44 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29. júla 2016,
č.k. 12Er/1092/2015-75, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e.

Odvolanie povinného 2/ voči výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie
zamietol a výrokom II. zamietol návrh povinného 2/ na odklad exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil
vo výroku I. podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. a vo výroku II. podľa § 56 ods. 2 Ex. por.. Uviedol, že
tamojší súd poveril súdneho exekútora poverením č. 5304*059740 zo dňa 30.09.2015 vykonaním

exekúcie pre vymoženie trov konania vo výške 17.836,44 Eur a trov exekúcie, pričom návrh bol súdnemu
exekútorovi doručený dňa 22.09.2015, kedy sa začalo exekučné konanie. Dňa 18.05.2016 bol súdnemu
exekútorovidoručenýnávrhpovinného2/nazastavenieexekúciepodľa§57ods.1písm.g)Exekučného
poriadku a návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Povinný 2/ návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že exekúcia je vedená proti spoločenstvu účastníkov, v danom
prípade na strane tak oprávnených ako aj povinných. Z exekučného titulu v prípade povinného 1/ a

povinného 2/ je pritom zrejmé, že nejde o spoločenstvo nerozlučné (povinný 1/ a povinný 2/ nie sú
na plnenie zaviazaní spoločne a nerozdielne). Povinný 2/ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č.k. 5 Cdo 7/2005 zo dňa 29.03.2011 aj na rozhodnutia okresných ako aj krajských
súdov v rámci celej Slovenskej republiky, napr. Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č.k. 41
CoE/369/2012 zo dňa 27.03.2013, Krajský súd v Banskej Bystrici v Uznesení č.k. 16CoE 334/2011-658
zo dňa 31.08.2012, Okresný súd Žiar nad Hronom v Uznesení č.k. 2Er/939/2012 zo dňa 26.02.2013.

Povinný 2/ žiadal o zastavenie exekúcie, a to s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici, ktorý Uznesením č.k. 41CoE/369/2012 zo dňa 27.03.2013, vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko v exekučnom konaní
nie je možné návrhy na vykonanie exekúcie smerujúce proti viacerým povinným procesne dovoleným
spôsobom vylúčiť na samostatné exekúcie. Mal za to, že exekúcia je vedená v rozpore so všeobecne
záväzným predpisom a rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď je vedená

proti spoločenstvu účastníkov na strane povinného. Povinný 2/ zároveň podal u súdneho exekútora
návrh na odklad exekúcie, v ktorom uviedol, že vzhľadom na subjekty oprávnených a značnú výškuv exekúcii vymáhanej pohľadávky, existuje dôvodná obava, že v prípade ak by došlo k vymoženiu
finančných prostriedkov v rámci exekúcie a následne by došlo k právoplatnému zastaveniu exekúcie,
nastal by protiprávny následok, ktorý by bol nezvrátiteľný, resp. zvrátiteľný len s veľkými ťažkosťami.

Dňa 08.06.2016 bolo tamojšiemu súdu predložené vyjadrenie oprávnených zo dňa 01.06.2016, v ktorom
uviedli, že návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie považujú za nedôvodný.
Oprávnení mali za to, že povinný 2/ ako dôvod na zastavenie exekúcie uvádza námietku údajného
procesného spoločenstva na strane povinných, pričom tieto argumenty použil aj v námietkach proti
exekúcii,sktorýmisaexekučnýsúduznesenímč.k.12Er/1258/2015-62zodňa22.04.2016vyporiadal,a

námietky povinného zamietol. Súd prvej inštancie uviedol, že povinný 2/ poukázal na skutočnosť, podľa
ktorej v danom prípade je neprípustné spoločenstvo na strane povinných a z toho dôvodu by sa musí
konať voči každému povinnému osobitne. Teória civilného práva procesného ako aj judikatúra považujú
za rozhodné pri určovaní toho, či sa jedná o procesné spoločenstvo nerozlučné alebo samostatné
povahu predmetu konania. V danom exekučnom konaní ide o také nerozlučné spoločenstvo účastníkov,
kedy by exekúcia mohla byť vedená voči každému z povinných samostatne. Z uvedeného možno

vyvodiť záver, že povinný 2/ sa v prípade uplatnenia nároku poškodeného voči poisťovateľovi sa stal
pasívne solidárnym a teda oprávnení majú nárok vymáhať plnenie voči povinnému 1/ a 2/ v celom
rozsahu priznanej náhrady škody. Podľa § 511 ods. 1, 2 a 3 OZ pasívna solidarita vzniká v prípade
určitej právnej skutočnosti, ktorou môže byť právny predpis, dohoda veriteľa s dlžníkom, prípadne
rozhodnutie súdu alebo to vyplýva z povahy plnenia. Pasívna solidarita povinných v tomto prípade

vyplýva z povahy plnenia, keď podľa § 4 ods. 2 písm. a) v spojení s § 15 ods. 1 veta druhá zákona č.
381/2001 Z. z. má poškodený má právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi
v tomto prípade povinnému 2/. Je nesporné, že oprávnení si svoj nárok uplatnili voči poisťovateľovi
(povinnému 2/) a svoj nárok preukázali právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom č. k. 7C/151/2008-294- zo dňa 15.01.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.

k. 6Co/810/2014-396- zo dňa 07.07.2015. Z uvedeným názorom korešponduje aj Rozsudok Súdneho
dvora EÚ v spojených veciach C-22/12 a C-277/12 O. M. a spol., v zmysle ktorého by náhrada
nemajetkovej ujmy mala byť krytá povinným poistením motorového vozidla; a teda povinný 2/ sa stáva
pasívne solidárnym. V predmetnom rozhodnutí súdny dvor dospel k záveru, že ak možno náhradu
nemajetkovej ujmy požadovať podľa vnútroštátneho práva, musí byť hradená z povinného zmluvného

poistenia. Z tohto rozsudku Súdneho dvora EÚ možno vyvodiť, že zákonné ustanovenie § 4 ods. 2 písm.
a/ zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla treba vykladať tak, že poistné krytie, na ktoré je odporca 2/ ako poisťovateľ povinný
podľa citovaného zákonného ustanovenia, sa má vzťahovať aj na nároky oprávnených osôb z ochrany
osobnosti na nemajetkovú ujmu, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami

dopravnej nehody, pričom tento záver nemôže spochybniť ani okolnosť, že ustanovenia Občianskeho
zákonníka ohľadne zásahov do ochrany osobnosti sú v zmysle Občianskeho zákonníka nezávislé
od ustanovení týkajúcich sa zodpovednosti za škodu v pravom zmysle slova, pretože zodpovednosť
poisteného povinného 1/, ktorá v tomto prípade vyplýva z § 11 a 13 Občianskeho zákonníka, vznikla
na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. 4Co/658/2014 zo dňa 21.05.2015). Súd prvej inštancie bol toho názoru, že oprávnení majú nárok
vymáhať plnenie proti ktorémukoľvek z pasívne legitimovaných povinných, ktorí tvoria vzhľadom na
predmetplneniaaosobitnýprávnypredpisnerozlučnéspoločenstvo.Právnenásledkypasívnejsolidarity
spočívajú v tom, že veriteľ resp. oprávnený je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek
dlžníka resp. povinného, t.j. od jedného, niekoľkých, alebo od všetkých, a dlžník je povinný poskytnúť

celé plnenie. Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd prvej inštancie návrh
povinného 2/ na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol. Zároveň konštatoval, že povinný 2/ vo
svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol totožné skutočnosti ako v námietkach proti exekúcii, o
ktorých súd právoplatne rozhodol. Povinný 2/ žiadal o odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia
o zastavení exekúcie. Súd prvej inštancie poukázal, že súd rozhodol tak, že návrh na zastavenie

exekúcie v celom rozsahu zamietol a teda nastala situácia, kedy nie je možné povoliť odklad exekúcie,
nakoľko neexistuje žiadny relevantný predpoklad resp. nemožno dôvodne očakávať, že exekúcia bude
zastavená.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal voči výroku I. v zákonom stanovenej lehote odvolanie

povinný 2/, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d/ CSP) a z dôvodu, že
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšieprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. g/ CSP). Uviedol,
že exekúcia proti nemu je vedená na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom č.k. 7C 151/2008 zo dňa 15.01.2014 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v

Trenčíne č.k. 6Co/810/2014 zo dňa 07.07.2015. Ďalej uviedol, že proti exekučnému titulu podal podaním
zo dňa 14.09.2015 dovolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom. Mal za to, že exekučný
titul je materiálne nevykonateľný, keďže bol vydaný v konaní, v ktorom došlo k porušeniu zákona.
Tiež mal za to, že exekučný súd sa relevantne nevysporiadal s jeho podaným návrhom na zastavenie
exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zruší výrok I. uznesenia súdu prvej

inštancie a vec v napadnutej časti vrátil na ďalšie konanie. Zároveň v podanom odvolaní podal aj návrh
na odklad exekúcie. Poukázal na ust. § 56 ods. 2 Ex. por. a skutočnosť, že možno dôvodne očakávať,
že exekúcia bude súdom vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená na základe ustanovenia §
57 ods. 1 písm. g/ Ex. por.. Vzhľadom na rozhodnutia NS SR č.k. 3Cdo/301/2012 zo dňa 31.03.2016
ako aj 4Cdo/168/2009 bol exekučný titul vydaný v rozpore s princípom právneho štátu deklarovaného
v článku I. Ústavy SR. V zmysle judikatúry ÚS SR obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie

právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva
rovnaká odpoveď. Mal za to, že NS SR v rámci konania o dovolaní v súlade so zásadou právnej istoty
exekučný titul zruší resp. zmení v súlade s rozhodovacou praxou NS SR. Uvedeným postupom teda
dôjde k zániku exekučného titulu slúžiaceho ako podklad pre vykonanie exekúcie a exekúcia bude
musieť byť zastavená. Povinný 2/ považoval za dôvodné, aby exekučný súd povolil odklad exekúcie

až do rozhodnutia NS SR o podanom dovolaní v konaní vedenom Okresným súdom Nové Mesto nad
Váhom sp. zn. 7C 151/2008.

3. Oprávnení sa k odvolaniu povinného 2/ vyjadrili tak, že ho považujú za nedôvodné. Okresný súd
sa v napadnutom uznesení veľmi podrobne a vecne vyporiadal s návrhom povinného 2/ na zastavenie

exekúcie. Odvolanie povinného 2/ nemá zákonné náležitosti podľa § 363 a § 365 CSP. Navrhol,
aby odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil. Uviedol, že súd prvej inštancie sa s námietkou
povinného 2/ vyporiadal v bode 8 napadnutého uznesenia. K otázke podaného dovolania sa vyjadrili tak,
že povinný 2/ prejudikuje, že NS SR jeho dovolaniu musí vyhovieť a z tohto dôvodu musí byť exekúcia
zastavená. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý nemá vplyv na vykonateľnosť

exekučného titulu. Navrhli odvolanie povinného 2/ podľa § 386 písm. d/ CSP odmietnuť alebo podľa
§ 387 ods. 1 CSP napadnutie rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Zároveň
navrhli povinného 2/ zaviazať k náhrade trov právneho zastúpenia spolu vo výške 424,92 Eur.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací skôr, ako pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného

odvolania, skúmal, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote; subjektom, ktorý je na
podanie odvolania oprávnený; ako aj to, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon
takýto opravný prostriedok pripúšťa.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len

„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov.

7. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

8. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení
konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu

chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na
doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú
vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo
veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradutrov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho
rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho
rozhodnutia.

9. Podľa § 56 ods. 8 Ex. por., proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné
odvolanie.

10. V danej veci bolo dňa 24.08.2016 povinným 2/ podané odvolanie súčasťou ktorého bol návrh

povinného 2/ na odklad exekúcie. V odvolaním napadnutom uznesení súd prvej inštancie výrokom
II. návrh povinného 2/ na odklad exekúcie zamietol. Z uvedeného dôvodu odvolací súd opätovný
návrh povinného 2/ na odklad exekúcie, ktorý bol súčasťou podaného odvolania voči napadnutému
uzneseniu, považoval za odvolanie voči výroku II. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie
návrh povinného 2/ na odklad exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie bolo vydané sudcom.

11. Rozhodovanie súdu o návrhu na odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 Ex. por., je rozhodnutím v
exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 357 CSP v spojení s §
56 ods. 8 Exekučného poriadku však vyplýva, že zákon voči uvedenému rozhodnutiu, ktorým bol návrh
na odklad exekúcie zamietnutý, odvolanie nepripúšťa. V zmysle ust. § 56 ods. 8 Exekučného poriadku
je odvolanie prípustné len voči rozhodnutiu, ktorým súd prvej inštancie povolil odklad exekúcie.

12. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že odvolanie povinného 2/ smeruje proti výroku II. rozhodnutia,
proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací súd toto odvolanie jednomyseľne
v časti voči výroku II. podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním v tejto časti sa po vecnej
stránke nezaoberal.

13. Pokiaľ ide o odvolanie povinného 2/ voči výroku I. napadnutého uznesenia Krajský súd v Trenčíne
ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v

zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

14. Odvolací súd zistil, že oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 21.09.2015 doručeným
súdnemu exekútorovi dňa 22.09.2015 domáhali vykonania exekúcie proti povinným pre vymoženie

17.836,44 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 7C/151/2008-294 zo dňa 15.01.2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6Co/810/2014-396 zo dňa 07.07.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 11.03.2014 a vykonateľnosť dňa 13.08.2015. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo JUDr. Márii
Krasňanovej udelené dňa 30.09.2015. Dňa 18.05.2016 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh

povinného 2/ na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a návrh na odklad
exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré súd prvej inštancie napadnutým uznesením
zamietol.

15. Odvolací súd k námietke povinného 2/ týkajúcej, ktorou poukazoval na podané dovolanie uvádza,

že samotné podanie dovolania nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie ani na odklad exekúcie. V
predmetnej veci sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorým je právoplatné
a vykonateľné rozhodnutie. Aj keď povinný 2/ podal dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky,
táto skutočnosť v predmetnej veci nemá vplyv na ďalší priebeh exekúcie. Takýmto dôvodom by bola
skutočnosť, ak by dovolací súd ešte pred rozhodnutím o dovolaní odložil vykonateľnosť napadnutého

rozhodnutia podľa § 444 CSP, avšak dovolací súd do dnešného dňa takto nerozhodol.

16. Pokiaľ ide o námietku povinného 2/, že súd prvej inštancie sa relevantne nevysporiadal s návrhom
na zastavenie exekúcie, odvolací súd poukazuje na to, že zákonom požadované riadne a presvedčivé
odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť

vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí,
ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci,
ako aj v právnom posúdení veci. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlenýnielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť
rozhodnutia. Konajúci súd pritom vždy musí dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.

Nedostatočným odôvodnením rozhodnutia sa účastníkovi zároveň odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci prípadného
využitia riadnych, prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí
v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedené požiadavky, kladené na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nespĺňa.

16. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k názoru, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím o návrhu
povinného 2/ na zastavenie exekúcie dostatočne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie tiež následne
dostatočne odôvodnil tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 220 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §

234 ods. 2 CSP .

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. jednomyseľne ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP )
dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).