Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/222/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214207267
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8214207267.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu Q.. X. Š., nar.

XX.X.XXXX, bytom O. XX, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. Hrdinov
66, Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35792752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, so sídlom Kubániho 16,
Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa
26.6.2013 medzi žalobcom a žalovaným,
je n e p l a t n á .

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci,
ktorý činí 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie
skončí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, doručenou súdu dňa 17.10.2014 žiadal, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo
mzdy, uzatvorená medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 26.6.2013, k zmluve o
revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, je neplatná z dôvodu rozporu s právnymi predpismi a uplatnil
si náhradu trov konania. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a uplatnil si náhradu trov

konania.

2. Súd vykonal dokazovanie návrhom, vyjadreniami účastníkov, zmluvou o revolvingovom úvere
uzavretej medzi účastníkmi dňa 26.6.2013, dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č.
XXXXXXXXXX, ostatným spisovým materiálom.

3. Dňa 26.6.2013 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzavretá zmluva o

revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi 1.020 Eur, čo
sa dlžník zaviazal veriteľovi splatiť v 36 pravidelných mesačných splátkach po 57,91 Eur, splatných
vždy do 12. dňa v mesiaci, RPMN činila 70,02%, ročná úroková sadzba úveru činila 70,02%, priemerná
RPMN činila 48,52%, dlžník sa zaviazal splatiť veriteľovi celkovo 2.084,76 Eur. Poskytnutá čiastka
revolvingu činila 583,73 Eur, celková čiastka revolvingu, ktorú sa dlžník zaviazal splatiť, činila 1.389,84
Eur, pri predpokladanej RPMN vo výške 60,29% a ročnej úrokovej sadzbe vo výške 68,45%. Zároveň
dňa 26.6.2013 uzavreli žalobca ako dlžník a žalovaný ako spoločnosť osobitnú dohodu o zrážkach

zo mzdy ( iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bude mať spoločnosť voči
dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že mu poskytne na základe žiadosti o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.020 Eur a ako zabezpečenie pohľadávok spoločnosti voči dlžníkovi
dojednali predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa. Nazáklade tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech pohľadávok spoločnosti
mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne, dlžníka a odvádzať ich na účet
spoločnosti vo výške 57,91 Eur mesačne a to do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne

oznámi, že všetky jej pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou sú splatené.
Žalovaný predložil túto dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu, ktorému boli od
septembra 2013 vykonávané zrážky zo mzdy. Okresný súd Bardejov uznesením č.k. 5C 222/2014 -
19 zo dňa 14.11.2014 nariadil zamestnávateľovi žalobcu, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy
žalobcu a to až do právoplatného skončenia tejto právnej veci. Voči tomuto uzneseniu podal žalovaný

odvolanie, na základe čoho odvolací súd uznesením č.k. 15Co 44/2015 - 32 zo dňa 16.3.2015 potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku.

4. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

5. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

6. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na

jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

7. Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka ).

10. Podľa § 53 ods. 2 OZ, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

11. Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia.

13. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 26.6.2013
za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovom úvere
podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Je vo forme formulára, ktorého znenie
bolo vopred pripravené zo strany žalovaného veriteľa. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o

vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu ukladalo povinnosť
plniť. Žalovanému sporná dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok
dlžníka za poskytnutie úveru. Nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho
zákonníka. Tou sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Žalovaný podľa údajov obchodného registra poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov

nebankovým spôsobom a žalobca nesledoval použiť úverové prostriedky na obchodnú alebo inú
podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované
trvajúcouexistenciouneprijateľnejzmluvnejpodmienkyvprávnomvzťahukdodávateľoviavtomtoslova
zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo
na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný

hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil. Podľa ustálenej
judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS z myšlienky, že spotrebiteľ sa
v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienkyvopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora
Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s.
I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie

Pohotovosť, bod 37).

14. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil,
že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných
zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,

bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 39). V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje
vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13/EHS, teda
zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie
cieľa stanoveného v čl. 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo

strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002,
Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie
Pohotovosť, bod 41). V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores
Súdny dvor rozhodol, že účel čl. 6 Smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby
nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby

sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená,
môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý

charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez
návrhu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard
C-429/05, bod 61).

15. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných

zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. Rozsudok
C-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom
uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.
Na zdôraznenie tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie
vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z

5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v
tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere
zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu
vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a

14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu
takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu
súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami
preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v

tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania
zrážok z dlžníkovej mzdy.“

16. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z., predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v

rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdysa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax.
Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so
zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona.

Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby
boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od
ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Aj iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné
(kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a i), resp. súd môže uložiť povinnosť zdržať sa použitia takéhoto
právneho úkonu. Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná dohoda vzhľadom na jej osobitný význam
bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje
siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia z poplatkov, ktoré sú neprijateľné.

17. Zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa) vyplýva naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti neprijateľnej
zmluvnej podmienky, ktorou je samotná dohoda o zrážkach zo mzdy a vyslovenia jej neplatnosti.
„Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty,
v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody

môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z
jehomzdy.Navyše,určovanieneplatnostipredmetnejdohodysaodvíjaodposúdenianeprijateľnostitejto
dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny
záujempriamozozákona.Právežalobcaajehomajetkovásférajevohrozeníneprimeranejvýškyzrážok
zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred

súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť,
apretojenamiesteprávetátourčovaciažaloba.Vopačnomprípadežalovanývýškusvojhonároku,ktorú
si takto môže sám určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať. Žalobca v postavení spotrebiteľa má
zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce
z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení

vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou
je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014).

18. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 26.6.2013 je prostriedkom na zabezpečenie

peňažnej pohľadávky a môže byť uzatvorená skôr, ako došlo k vzniku omeškania. Touto dohodou teda
možnozabezpečiťajpohľadávku,ktorásastanezročnouvbudúcnosti.Dohodaozrážkachzomzdyvšak
musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. tento
úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, a to pod následkom neplatnosti. Dohoda
o zrážkach zo mzdy musí pritom obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie

pohľadávky, o
uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou
formulárovej zmluvy, pričom bola uvedená v bode E) úverovej zmluvy. Táto Dohoda bola súčasťou
súvislého textu a podpisom zmluvy musel žalobca automaticky podpísať aj túto Dohodu. Žalovaný teda
v ďalšom vopred vnútil (pripravené predtlačené tlačivo) konajúcej osobe - žalobcovi aj iný úkon než

iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (uzatvorenie úveru). Podobne mu vnútil aj
uzatvorenie revolvingového úveru v časti C) zmluvy. Ako to vyplýva z predtlače zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, konajúca osoba - žalobca súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej
listine podpísal aj tú časť, ktorou malo dôjsť k Dohode o zrážkach zo mzdy. Žalobca poprel, že by mal
záujem takúto Dohodu uzatvoriť a o tomto ďalšom právnom úkone, ktorý uzatvára spolu so zmluvou

o úvere, ani nevedel. Veriteľ ho o tom, že takúto Dohodu uzatvára, nijako nepoučil. Súd vychádzal
z toho, že žalobca nebol zo strany žalovaného žiadnym spôsobom osobitne oboznámený o forme
tohto zabezpečovacieho inštitútu a ani o jeho následkoch. Dá sa teda usudzovať o nedostatku vôle
konajúcej osoby - spotrebiteľa (žalobcu) vstúpiť do Dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným. V danej
súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo

9/2012, kde bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť
zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa,
podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude
prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípadetohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu
princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych
vzťahov v realite praktického života, a teda vychádzajúc aj zo zdravého rozumu, odporuje požiadavka

podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. Súd taktiež
poukazuje, že znenie Dohody vo vzťahu k výške pohľadávky, ktorú má zabezpečovať, je neurčité.
Zákon síce výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať
výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška dohodnutých zrážok

presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, Dohoda by bola v tejto časti pre jej
rozpor so zákonom neplatná (§ 40 ods. 1). Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka a platiteľa mzdy
musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a najmä výšku dohodnutých zrážok.
Avšak v predmetnej Dohode výška pohľadávky odkazuje len na „úplné splatenie čerpaného úveru
vrátane príslušenstva, t. j. úrokov a zmluvnej pokuty“. Z tejto formulácie nie je zrejmé, o aké pohľadávky
ide a čoho by sa mali týkať. Výška zrážky podľa bodu E) by mala byť stanovená Občianskym súdnym

poriadkom v ustanoveniach o výkone rozhodnutia. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd za to,
že Dohoda o zrážkach zo mzdy je pre rozpor s § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd má v
ďalšom za to, že postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať ako nekalá
praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako
aj ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Na záver súd už

len konštatuje, že uzatváranie revolvingového úveru spôsobom ako uskutočňoval žalovaný, teda že pri
uzatváraní spotrebiteľského úveru vnúti spotrebiteľovi aj podpísanie takéhoto úveru v príslušnej časti
zmluvy, bolo už súdnou praxou označené za neprípustné a v rozpore so zákonom, s tým, že tu nebola
vôľa účastníka, teda spotrebiteľa uzatvoriť takúto zmluvu. Uzatvorenie takejto zmluvy bolo neplatné.
Keďže Dohoda o zrážkach zo mzdy má byť zabezpečením tohto úveru, potom pri neplatnosti hlavnej

zmluvy je neplatný aj zabezpečovací právny úkon.

19. O nároku na trovy konania súd rozhodol v zmysle §§ 255 a 262 zákona č. 160/2015 Z.z.. Žalobca
bol v konaní v celom rozsahu úspešný, má preto právo, aby mu žalovaný nahradil účelne vynaložené
trovy tohto konania v pomere úspechu ktorý činí 100%, keďže súd jeho nároku vyhovel v celom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak
budevtejto lehotepodanénaKrajskomsúdevPrešove.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byťnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.