Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/314/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213220654
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213220654.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: I. T., nar. XX. XX. XXXX,
bytom B. T. XXX, proti žalovanému: Rapid Life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice,
IČO: 31 690 904, zastúpený: MST PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava,
Laurinská 3, IČO: 36 861 545, v mene ktorej koná JUDr. Martin Timcsák, advokát a konateľ, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa
3. novembra 2015 č. k. 13C/382/2013-188 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. júna 2016 č.
k. 13C/382/2013-215 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný dňa
19. 02. 2012 pod sp. zn. 3C/3534/2012 v celom rozsahu. Žalovanému z rozhodcovského konania
náhradutrovkonanianepriznalažalobcuzrozhodcovskéhokonaniazaviazalzaplatiťnaúčetOkresného
súdu Komárno súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 40 ods. 1 a § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu je
dôvodne podaná. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 21., 02. 2010 uzavreli účastníci
konania poistnú zmluvu č. 4520390012, týkajúcu sa poistenia žalobcu na poistnú dobu 49 rokov so
začiatkom poistenia 22. 02. 2010 do dohodnutého konca poistenia 22. 02. 2059 s tým, že poistné
vo výške 13,95 eura bude platené mesačne. Túto zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože
nebolo preukázané, že by žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a žalovaný má v predmete svojej činnosti poisťovaciu činnosť. Zásadnou

otázkou v prejednávanej veci bola otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd
v danom prípade konal a rozhodol, je platná. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie
o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú.
Žalovaný nepreukázal, že by žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená
výlučne riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. S poukazom na uvedené bol daný zákonný dôvod
pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z. v znení
účinnom do 31. 12. 2014, ale aj podľa § 40 ods. 1 písm. a/ bod 3 uvedeného zákona v znení účinnom

od 01. 01. 2015 najmä za situácie, keď žalobca popieral platnosť rozhodcovskej doložky a žalovaný
nepreukázalexistenciuplatnejrozhodcovskejzmluvyanepreukázaljuanikonajúcemurozhodcovskému
súdu. Preto uvedený rozsudok zrušil a z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal navrhnutý dôkaz
výsluchom svedka Ing. O.. Čo sa týka novely Exekučného poriadku v znení účinnom od 01., 01. 2015,nie je dôvodom na zamietnutie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, najmä keď rozhodcovský
rozsudokzasplneniapodmienokuvedenýchv§243dods.1EPprestávaúčastníkovkonaniazaväzovať,
avšak o uplatnenom nároku žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky z rozhodcovského konania

je potrebné rozhodnúť tak, aby takéto rozhodnutie o peňažnom nároku bolo nielen právoplatné, ale aj
vykonateľné. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal, keď si ich náhradu podľa § 151 ods. 1 OSP neuplatnil. O zaplatení súdneho
poplatku rozhodol podľa § 4 ods. 2 písm. za/ a v súlade s § 2 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. a
v konaní procesne neúspešného žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za návrh podľa

položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

2. Opravným uznesením zo dňa 23. 06. 2016 č. k. 13C/382/2013-215 súd opravil rozsudok v časti
uvedenia miesta a dátumu jeho vyhlásenia tak, že tento správne mal znieť v Komárne dňa 03. 11.
2015. Učinil tak s poukazom na ust. § 164 OSP, keď pri písomnom vyhotovení rozsudku došlo zrejme
v nesprávnosti neuvedenia miesta a dátumu vyhlásenia rozsudku.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý žiadal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na
náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia namietal
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia ako aj namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Záver
súdu prvej inštancie o nedostatku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky je absolútne
nepreskúmateľný a arbirtrárny. Žalovaný vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že súd prvej
inštancie sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal ďalšími dôležitými, a pre dané konanie významnými
skutočnosťami a rozhodnutiami. Bránil sa tým, že rozhodcovská doložka medzi ním a žalobcom bola

dojednaná individuálne. Opačné závery súdu prvej inštancie nie sú správne ani zákonné. Poukázal na
to, že zo strany žalobcu bola podpísaná nielen poistná zmluva, ale osobitne aj všeobecné poistné
podmienky a rovnako aj osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve. Osobitné zmluvné dojednania
pritom žalobca podpísať nemusel a to bez toho, aby to malo vplyv na jeho práva a povinnosti
vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zo všeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania

týchto osobitných zmluvných dojednaní žalobcom by rozhodcovská doložka nebola vôbec vznikla.
Žalobca tým, že podpísal osobitné zmluvné dojednania dosvedčuje aj skutočnosť, že o možnosti
rozhodcovského konania vedel. Bol toho názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v danom prípade
bolo jednoznačne výsledkom slobodného rozhodnutia žalobcu, nešlo ani o neprijateľnú podmienku,
keďže žalobca mohol túto podmienku individuálne ovplyvniť (aj vylúčiť) bez toho, aby tým bol ovplyvnený

zvyšok poistného vzťahu. Žalobca nevyužil svoje právo od rozhodcovskej doložky odstúpiť. V danom
prípade tak bolo jednoznačne preukázané, že rozhodcovská doložka uložená v časti XV Všeobecných
poistných podmienok bola jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka, a ako taká
vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú podmienku. Ďalej žalovaný za vadu konania považoval
aj opomenutie aplikovať správnu právnu normu na zistený skutkový stav po dobe eurokonformného

aplikovania judikátu ESD C-478/99 na ustanovenia vnútroštátneho právneho poriadku (§ 53 a nasl.
OZ). Záverom poukázal na procesné pochybenia súdom prvej inštancie, ktorý opomenul vykonať svoju
povinnosť podľa § 118 ods. 2 OSP a namietal aj nevykonanie dokazovania výsluchom svedka Ing.
O., ktorý by vysvetlil spôsob uzatvárania poistnej zmluvy. Bránil sa tým, že Smernica nie je na území
Slovenskej republiky voči jej občanom priamo zaväzujúca a jej účinok je priamy len za predpokladu,

že štát Smernicu EÚ do svojho právneho poriadku neiplementoval. Ak všeobecné súdy aplikujú
vnútroštátne normy zamerané na ochranu spotrebiteľa, ktorých východiskom je Smernica 93/13/EHS sú
povinné interpretovať a aplikovať právne normy v súvislostiach s prihliadnutím na zámer tejto Smernice
obsiahnutý v jej § 19 v odôvodnení, ktoré sa poistných zmlúv výslovne dotýka. Ako posledné odvolací
dôvod uviedol, že súd nezohľadnil novelu zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti, pretože podľa § 243d zák. č. 233/1995 Z. z. rozhodcovské rozhodnutie, ktoré vzniklo pred 01.
01. 2015 a ktoré nebolo dané na exekúciu do 31. 03. 2015 prestáva účastníkov konania zaväzovať. Z
uvedeného plynie, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je predmetom konania tým, že prestal byť záväzný,
prestal byť právoplatný a nemal vo vzťahu k účastníkom konania žiadne právne účinky nezakladá právo
a ani nezaväzuje k povinnosti.

4. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP)
prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti
upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vecne správne. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu sporu poukazuje na ust. § 60 CSP, podľa
ktorého stranami sporu sú „žalobca a žalovaný“. Tomuto zneniu malo aj zodpovedať označenie v záhlaví

rozsudku. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podával žalobca - I. T. proti žalovanému - Rapid
life životná poisťovňa a.s. Preto odvolací súd v súlade s ust. § 224 CSP správne označil strany sporu,
pretože tak ako ich označil súd prvej inštancie - „navrhovateľ z rozhodcovského konania“ a odporca z
rozhodcovského konania“ Civilný sporový poriadok nepozná.

8. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na
základe poistnej zmluvy č. 4520390012 zo dňa 21. 02. 2010 medzi žalobcom - poistníkom a žalovaným
- poisťovateľom. Žalovaný v postavení žalobcu v rámci rozhodcovského konania sa svojim návrhom
zo dňa 02. 01. 2012 doručeným Arbitrážnemu súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice domáhal
proti žalobcovi v postavení žalovaného zaplatenia žalovanej sumy 51,45 eura. Rozhodcovský súd jeho

návrhu vyhovel a dňa 19. 01. 2012 vydal rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 3C/3534/2012, ktorým
uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému peňažnú sumu vo výške 51,45 eura spolu s trovami
rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Následne sa žalobca, ktorému bola táto povinnosť uložená,
domáhal svojim návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 11. 09. 2013 zrušenia rozhodcovského
rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky.

9. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi má povahu
spotrebiteľskej zmluvy, s poukazom na ust. § 52 ods. 1 a nasl. OZ. Odvolací súd v zhode s názorom
súdu prvej inštancie dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským.
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv

upravuje Občiansky zákonník v ust. § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľskýchzmluvách,akoivšetkyinéustanoveniaupravujúceprávnevzťahy,vktorýchúčastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. V danom prípade

žalovaný ako veriteľ so zmluvy bol podnikateľom a nepochybne mal postavenie dodávateľa podľa §
52 ods. 3 OZ. Pokiaľ ide o žalobcu, ktorý je dlžníkom, žalovaný ani v priebehu konania netvrdil, že by
zmluvu neuzatváral fyzická osoba, a preto žalobca má postavenie spotrebiteľa. Keďže medzi stranami
konania ide o spotrebiteľský vzťah, žalobca vystupujúci v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení
dodávateľa, je súd oprávnený aj bez návrhu skúmať nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve a

uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ako aj preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu dojednania ohľadne rozhodcovskej doložky vyplývajúce z
osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve č. 4520390012 v článku 3, kde je uvedené, že„poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom
samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto
súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v

zmysle XV v časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“.
Vyznieva jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže žalobca toto dojednanie pre uzatváraní zmluvy
nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. O platnú doložku by išlo iba v prípade individuálneho dojednania
rozhodcovskej doložky, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto
dojednania. V danom prípade tak predmetná rozhodcovská doložka prakticky vylučuje všeobecný súd

z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané
iba v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi
(žalobcovi v tomto konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku) právo v celom rozsahu domáhať sa
svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Aj odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že
takto žalovaný vopred formulovanú rozhodcovskú doložku, ktorou dodávateľ nadiktoval spotrebiteľovi
svoju vôľu nie je možné považovať za individuálne zmluvné dojednanie, preto ako typická formulárová

zmluva, aj v tejto časti podlieha prísnejším pravidlám. Súd mal právo posúdiť rozhodcovskú doložku z
hľadiska jej prijateľnosti a z vyššie uvedených dôvodov ju správne považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Súd prvej inštancie preto správne zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3C/3534/2012
ArbitrážnehosúduvKošiciachzodňa19.01.2012podľa§ 40písm.c/Zákonaorozhodcovskomkonaní.

11. Žalovaný v podanom odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie nedodržanie postupu súdu podľa § 118
ods. 2 OSP, teraz § 181 ods. 2 CSP. S ohľadom na odvolacie dôvody odvolací súd uvádza, že na
vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd len, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 CSP). Z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom dňa 03. 11. 2015
(č. l. 185 spisu) vyplýva, že súd prvej inštancie neopomenul postup podľa § 118 ods. 2 OSP. Súd prvej

inštancievypočulprítomnéhoprávnehozástupcužalovaného,vykonaldokazovanienielenpredloženými
listinami a závery súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Na pojednávaní oznámil
prítomnej zástupkyne žalovaného, že medzi účastníkmi konania nedošlo k zhode v súvislosti s tvrdením,
že vo veci ide o spotrebiteľský vzťah a rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej
doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nedošlo k takej

procesnej vade, ktorá by mala za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie súdu prvej
inštancie na nové konanie.

12. Odvolací súd sa nestotožnil ani s ďalším dôvodom odvolania a to tvrdením žalovaného, že rozsudok
súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný. Z dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd

prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z. z., rovnako z neho vyplýva,
že uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy došlo k porušeniu všeobecne záväzných prepisov na ochranu
spotrebiteľa, a preto podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. §
220 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že poistnú zmluvu uzatvorenú s fyzickou osobou,
ktorá nekoná v rámci podnikateľskej činnosti je treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú, z ktorej z

hľadiska ochrany spotrebiteľa je zakázané užívať neprimerané zmluvné podmienky, teda podmienky,
ktorými by poisťovňa ako poskytovateľ poistnej služby výrazne znevýhodňovala postavenie spotrebiteľa.
Dojednaním rozhodcovskej doložky tak ako tomu bolo v danom prípade je treba posúdiť znevýhodnenie
spotrebiteľa, a preto vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej
doložky je v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú

podmienku, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi žalovaného, uvedenými
v podanom odvolaní.

13. Ako posledný odvolací dôvod žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nezohľadnil novelu zák.
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Skutočnosť, že v dôsledku aplikácie §

234d EP na uvedený rozhodcovský rozsudok prestáva tento rozsudok účastníkov zaväzovať znamená,
že novela Exekučného poriadku anuluje právoplatnosť tohto rozhodcovského rozsudku. Ani s týmto
odvolacím dôvodom sa odvolací súd nestotožňuje. Odvolací súd bral zreteľ na ust. § 243d zák. č.
233/1995 Z. z., ktoré je prechodným ustanovením k právnym úpravám účinným od 01. 01. 2015, ktoré
v § 243d ods. 1 ustanovuje, že exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného

v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňujúci podľa osobitného predpisu vydaného
pred 01. 01. 2015 možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu
na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie;
rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. I napriek tejtoskutočnosti rozhodcovský rozsudok sa zo zákona nezrušil, teda v dôsledku zmeny právnej úpravy
nedošlo k zániku možnosti žalobcu sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku.

14. Od 01. 01. 2015 bol prijatý zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia) stanovil, že
ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých
predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 01. 01. 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené
v rozhodcovskom konaní začatom pred 01. 01. 2015 zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva

uzatvorená pred 01. 01. 2015 sa spravuje predpisom účinným v čase jej uzavretia. Z uvedeného
vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku uskutočnené do 31. 12. 2014 sa nedokončia
podľa zák. č. 244/2002 Z. z., ale sa dokončia podľa nového špeciálneho zák. č. 335/2014 Z. z. a iba
rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia. Preto po
právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 13C/382/2013-188 zo dňa 03. 11. 2015 bude
súd prvej inštancie postupovať podľa § 47 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

15. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i v časti náhrady trov konania strán, ako i v
časti o zaplatenie súdneho poplatku. V danom prípade právnym základom vzťahu strán konania bola
poistná zmluva, ktorú ako už bolo vyššie konštatované, treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú podľa
§ 52 ods. 1 OZ. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorú podal žalobca ako spotrebiteľ

treba posudzovať ako úkon, ktorým sa domáhal ochrany svojho práva, a preto sa ňu vzťahuje osobné
oslobodenie od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za/ zák. č. 71/1992 Zb. Odvolací súd
preto považoval postup súdu prvej inštancie, keď uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v zmysle ust. §
2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. súdny poplatok vo výške 331,50 eura z návrhu na začatie konania ako
správny. Výška súdneho poplatku bola uložená v súlade s položkou č. 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych

poplatkov, podľa ktorého za žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je súdny poplatok stanovený
vo výške 331,50 eura.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).