Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010410
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010410.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému J. U., nar. XX.XX.XXXX v
U., okres R., trvale bytom S. pod T., časť T. S., R. č. XX/XX, okres R., t. č. vo výkone trestu v Ústave na
výkon trestu Ružomberok, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm.a)
Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/103/2016 zo dňa

28.11.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. marca 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného J. U. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/103/2016 zo dňa 28.11.2016, bol
obžalovaný J. U. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1
písm.a) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

hoci dňa 17. 03. 2014 v S. pod T., okres Prievidza, prevzal výzvu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T
222/2013-149 zo dňa 06. 03. 2014 na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody Ilava najneskôr do dňa 28. 03. 2014 do 15:00 hod., pričom bol zároveň poučený aj
o následkoch nenastúpenia do výkonu trestu a vyhýbania sa nástupu do výkonu trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený na základe trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T 222/2013 zo

dňa 28. 11. 2013, právoplatný dňa 28. 02. 2014 za pokračovací prečin krádeže v spolupáchateľstve
podľa§20k§212ods.2písm.a),ods.3písm.a)Tr.zák.vtrvaní15(pätnásť)mesiacovnepodmienečne
so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, tak v určenom
termíne, teda do 28. 03. 2014 bez udania závažného dôvodu nenastúpil na výkon tohto trestu odňatia
slobody do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava a nastúpil až dňa 02. 05. 2016.

Za to bol odsúdený podľa § 348 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona k
trestu odňatia slobody 5 (päť) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm.
b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním
obžalovaný J. U., ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu a to proti výroku o treste, ako aj konaniu

tomuto výroku predchádzajúce, pričom rozsudok považuje za nezákonný, neodzrkadľujúci riadne
vykonané dôkazy, arbitrárny a teda nepreskúmateľný. V písomnom odôvodnení odvolania obhajoba
poukázala na skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal už v prípravnom konaní a neskôr
aj v konaní pred súdom a svoje konanie úprimne oľutoval. Z uvedených dôvodov a s prihliadnutím
na charakter prečinu, osobu páchateľa a jeho výpoveď v prípravnom konaní, boli naplnené dôvody
na upustenie od potrestania v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a možno

dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu. Okresný súd
Prievidza ako súd prvej inštancie sa dôsledne nezaoberal možnosťou aplikácie ustanovenia § 49ods. 1 Trestného zákona a napriek skutočnosti, že obžalovaný bol už v minulosti súdom trestaný, nie
je ani v takomto prípade vylúčený postup podľa citovaného ustanovenia, t. j. podmienečné odloženie
výkonu trestu odňatia slobody. Súd prvej inštancie nezohľadnil všetky okolnosti prípadu, ktoré sa týkajú

spáchania trestného činu, najmä pokiaľ ide o spôsob jeho spáchania, mieru zavinenia páchateľa, pričom
nejde o úmyselné konanie, ale o nedbanlivosť, s poukazom na výpoveď obžalovaného v procesnom
postavení podozrivého. Obžalovaný nebýva vo vlastnej nehnuteľnosti a prístup k zásielke s výzvou súdu
na nástup do výkonu trestu odňatia slobody a možnosť dispozície s touto zásielkou mala aj iná osoba,
resp. iné osoby ako obžalovaný, čím mohlo nedopatrením dôjsť k vyhodeniu zásielky, alebo k jej strate

a pod. Uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov považuje za neprimerane prísny, aj s
ohľadom na poľahčujúce okolnosti. Navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd zrušil výrok o
treste napadnutého rozsudku podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a), b), d) a e) Trestného poriadku a
uložil mu trest odňatia slobody v nižšej výmere, alebo výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, zástupkyňa krajskej prokurátorky v konečnom návrhu

uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný a navrhla odvolanie obžalovaného
podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.

Obhajca uviedol, že sa v plnej miere pridržiava písomných dôvodov odvolania a žiadal, aby odvolací súd
zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a rozhodol tak, ako bolo navrhnuté v dôvodoch odvolania.

Obžalovaný uviedol, že sa rovnako pridržiava písomných dôvodov odvolania a žiadal uložiť miernejší
trest, prípadne s podmienečným odkladom.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom,
čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.por.
o vine, uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným z prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm.a) Tr.zák., pretože tento svojím konaním popísaným v skutku

naplnil všetky zákonné znaky citovaného trestného činu. Žalovaný prečin je úmyselným trestným činom,
ku ktorému obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a z uvedených dôvodov potom nemožno odvolaním
namietať ani subjektívnu stránku konania obžalovaného, ako to vyplýva z odôvodnenia odvolania.
Napokon aj z výpovede obžalovaného v postavení obvineného možno urobiť záver o úmyselnom konaní
obžalovaného, minimálne podľa § 15 písm. b) Tr.zák. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo

vzťahu k výroku o vine a v postupe súdu výroku o vine predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním
nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o
uloženom treste a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Je potrebné uviesť, že pri ukladaní trestu okresný súd prihliadol na všetky dôležité skutočnosti a zásady,

najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že
ide o páchateľa so sklonmi k páchaniu trestnej činnosti, doteraz bol päťkrát súdne trestaný, z toho
v troch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, v ďalších prípadoch bol súdne trestaný
trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 1T/107/2010 zo dňa 26.11.2010, pre prečin podľa

§ 207 ods.1, ods.3 písm. c) Tr.zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody nepodmienečne na 1 rok
so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Prievidza sp.zn. 3T 222/2013 zo dňa 28.11.2013, právoplatným dňa 28.02.2014 za
majetkovú trestnú činnosť k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, ktorý v súčasnosti vykonáva.
Podľa výpisu z evidencie priestupkov nebol postihnutý v priestupkovom konaní. Podľa správy z výkonu

trestu chovanie odsúdeného vo výkone trestu je na požadovanej úrovni, no jeho postoj k spáchanej
trestnej činnosti je hodnotený ako čiastočne kritický. Okresný súd správne identifikoval tak poľahčujúce,
ako aj priťažujúce okolnosti. Obžalovaný trestnú činnosť priznal a oľutoval, preto priznal obžalovanému
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Na strane druhej súd zistil priťažujúcuokolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že už bol za trestný čin odsúdený. S prihliadnutím
na osobu obžalovaného, jeho trestnú minulosť a tiež okolnosti prípadu, kedy sa obžalovaný viac ako 2
roky vyhýbal nariadenému výkonu trestu odňatia slobody, kedy bolo po ňom vyhlásené pátranie musel

byť do výkonu trestu dodaný príslušníkmi polície dňa 02. 05. 2016, je uložený trest odňatia slobody vo
výmere 5 (päť) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, trestom primeraným a zákonným i z
hľadiska naplnenia účelu trestu v zmysle § 34 ods.1 Tr.zák., pričom odvolací súd nezistil žiadne dôvody
na zmiernenie trestu a odvolacie námietky obžalovaného v tomto smere nepovažoval za dôvodné.

Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného J. U. odvolací súd podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.