Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. marec 2017

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 4C/210/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216202660
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Sitáriková

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2017:3216202660.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v spore žalobcu:

Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zast.:
GRABAN,TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Kováčska 53, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564, proti
žalovanej: Ľ. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX C. A., o zaplatenie 5681,70 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5 681,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 5 681,70 eur od 03.09.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená 09.08.2016 (a ktorú žalovaná prevzala dňa 2.9.2016) žalobca
žiadal, aby súd žalovanú titulom náhrady škody zaviazal na zaplatenie 5681,70 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne od 07.11.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy vykonal v odbernom mieste č.4605652602

dňa 22.07.2014 kontrolu tohto odberného miesta a kontrolou bol zistený neoprávnený odber elektriny,
podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Na základe výpisu z katastra nehnuteľností
zistil, že vlastníčkou nehnuteľnosti je žalovaná. O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol
a zároveň bola vyhotovená fotografická dokumentácia. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne
vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený

všeobecne záväzným právnym predpisom na základe zákona podľa zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetike. Žalobca v žalobe označil a k žalobe pripojil listinné dôkazy preukazujúce jeho nárok.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Súd vo veci určil pojednávanie, na ktoré sa nedostavila žalovaná,
svoju neúčasť neospravedlnila. Na pojednávanie sa dostavila strana žalobcu, ktorá navrhla v spore
vydať rozsudok pre zmeškania postupom podľa ust. § 274 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len "C.s.p."). Súd vo veci nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie,

žalobe nebolo možné v celom rozsahu vyhovieť a vo veci rozhodol, po vykonanom dokazovaní, a
to listinami: žaloba, výzva zo dňa 7.10.2015na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektriny adresovaná na meno A. J., výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny,protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike, fotografie vyhotovené pri zistení
neoprávneného odberu, výpis z LV č. XXX, k.ú. W. kedy zistil nasledovný skutkový stav:

3. Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu 001897 zo dňa 22.07.2014 je preukázané, že pracovníci
žalobcu v tento deň vykonali kontrolu odberného miesta č. 4605652602 na adrese odberného miesta W.
XX. Pri kontrole tohto odberného miesta zistili "že na elektromere chýbajú plomby na hlavnom ističi, že
odberné miesto bez platnej zmluvy, zistené svojvoľné pripojenie. Odberateľ- neprítomný". K protokolu
je vyhotovená fotodokumentácia elektromeru.

4. Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (číslo spisu 001897, dátum zistenia
neoprávneného odberu 22.7.2014), z ktorého je zrejmé, že neoprávnený odber trval od 08.10.2013 do
22.07.2014, t.j. 288 dní. Denná spotreba je uvedená vo výške 123,630kWh. Celková spotreba elektriny
počas trvania neoprávneného odberu je 35892,999 kWh v cene 4964,- eur. Náklady spojené so zistením
neoprávneného odberu predstavujú sumu 36,64 eur. K celkovej spotrebe elektriny je pripočítaná DPH

z nákupnej ceny elektriny vo výške 681,06 eur.

5.Listomvlastníctvač.XXX,k.ú.W.jepreukázané,ženeoprávnenýmodberateľomelektrinyvodbernom
mieste W. XX bola žalovaná, ktorá bola vlastníkom nehnuteľnosti v čase neoprávneného odberu. Pri
výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vychádzal žalobca z údajov o skutočnej

spotrebe zachytenej odpočtami elektromera č. 4605652602.

6. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) 2. zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len zákon o energetike)
neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej
dodávke elektriny.

7. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

8. Podľa § 1 vyhl. č. 292/2012 Z.z., (ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny) škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta
vynásobením spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku
4cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

9. Podľa § 7 vyhl. č. 292/2012 Z.z. k škode vypočítanej podľa ods. 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady
prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

13. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti. Je

preukázané, že žalovaná bola neoprávneným odberateľom elektriny (§ 46 ods. 1 zákona o energetike),
keď na odbere elektriny v odbernom mieste na W. XX nemala uzatvorenú zmluvu. V zmysle § 46 ods.
2 zákona o energetike je povinná uhradiť žalobcovi - prevádzkovateľovi distribučnej sústavy škodu,
ktorá mu bola neoprávneným odberom spôsobená. Žalobca škodu vyčíslil v súlade s vyhl. č. 292/2012Z.z. ako ceny nameraného množstva elektriny a nákladov zisťovania neoprávneného odberu a DPH.
Svoju povinnosť žalovaná nesplnila dobrovoľne. Žalovaná nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil
tvrdenie a preukázaný nárok žalobcu. Z uvedených dôvodov súd žalobe v časti uplatnenej istiny vyhovel

a zaviazal žalovanú na splnenie záväzku, teda zaplatenie dlhu titulom náhrady škody vo výške 5681,70
eur.

15. Žalovaná sa dostala do omeškania s náhradou škody až potom, ako jej uplynula lehota na plnenie.
Preukázateľne žalobcom pred podaním žaloby vyzvaná nebola a preto za kvalifikovanú výzvu možno

považovať až doručenie žaloby žalovanej dňa 02.09.2016 a až po tomto dni sa žalovaná dostala do
omeškania, od ktorého dňa žalobcovi patrí nárok na úrok z omeškania. Keďže žalovaná neuhradila
dlžnú sumu riadne a včas, teda na druhý deň po tom, čo im bola doručená žaloba s prílohami, dostala
sa do omeškania s platením peňažného záväzku a žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie úroku z
omeškania a preto v zmysle citovaných právnych predpisov patrí žalobcovi úrok z omeškania 5,05 %
ročne z celkovej dlžnej sumy 5681,70 eur do zaplatenia. Vo zvyšku úroku z omeškania súd žalobu ako

nedôvodnú zamietol, keďže k omeškaniu žalovanej skôr nedošlo.

16. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. podľa ktorých súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konaniaprávo.Žalobcusúdpovažujezaúspešnéhovtomtospore(atozdôvodu, žežalobusúdzamietol
len v nepatrnej časti príslušenstva, úroku z omeškania) a preto žalobcovi voči žalovanej patrí nárok na
náhradu trov vo výške 100 %, pričom podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota
na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na výkon exekúcie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí
oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo
tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).