Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213202217
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8213202217.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Košča a

JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21,
Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČ: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: C. S., N. XXXX/XX, D., o zaplatenie 348,- eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 1C/65/2013-126 zo dňa 26.8.2015, takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie návrhu na začatie konania v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne
v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, v tejto časti ruší rozsudok súdu prvej
inštancie a v tomto rozsahu konanie zastavuje.

Vprevyšujúcejzamietavejčastipotvrdzujerozsudoksúduprvejinštancieakoajvovýrokuonáhradetrov.

Priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a účastníkom nepriznal náhradu
trov konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že Okresnému súdu Bardejov bol doručený návrh na
uplatnenie pohľadávky na tlačive A podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktorým
žalobca navrhoval, aby súd vydal proti žalovanému rozsudok, na základe ktorého by ho zaviazal
na zaplatenie sumy 348,- eur s príslušenstvom pohľadávky, t.j. zmenkovým úrokom vo výške 0,25%
denne zo sumy 348,- eur od 7.12.2009 do zaplatenia a ročným úrokom vo výške 6% zo sumy 348,-
eur od 13.4.2010 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú žalovaný vystavil dňa 31.7.2009 na zmenkovú sumu
348,- eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 7.10.2009.

2. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého z exekučného spisu sp.
zn. 5Er/787/2010 zistil, že dňa 31.7.2009 uzavreli žalovaný ako dlžník a N., I..W..V.. ako veriteľ Zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 200,- eur, pričom dlžník sa
veriteľovi zaviazal zaplatiť mu okrem poskytnutej sumy aj poplatok vo výške 136,- eur, teda všetko vo
výške 336,- eur, v 6-tich mesačných splátkach po 56,- eur, počnúc dňom 2.9.2009. Zmluva obsahovala
na jednom liste papiera dve strany, na prvej boli uvedené údaje o veriteľovi, číslo zmluvy a číslo žiadosti

o zmluvu, údaje o dlžníkovi, poskytnutý úver, výška poplatku, počet splátok, výška mesačných splátok,
deň začiatku splatnosti a údaj o tom, že finančné prostriedky sú použité na účel povolania. Ďalej zmluva
obsahovala dátum uzavretia, čas, meno a podpis mandatára, podpis dlžníka, dátum prevzatia finančnej
hotovosti a potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti s podpisom dlžníka. Na druhej strane zmluvy sanachádzali zmluvné podmienky. Podľa článku 4 zmluvných podmienok v prípade, ak bude dlžník v
omeškaní s niektorou splátkou sedem a viac dní, je povinný uhradiť túto splátku do rúk mandatára spolu
so zmluvnou pokutou vo výške 10,- eur za každý jeden prípad omeškania. V prípade, že dlžník neuhradí

včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku
alebo časť poslednej splátky, stáva sa dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe
idúce splátky, prípadne len časť po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou
pokutou vo výške 20,- eur. Dlžník sa zaviazal
uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 2,-

eur, ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej. Súčasťou zmluvných podmienok je
aj čl. 17 označený ako Dohoda o vyplnení zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas

poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu štyri týchto podmienok stal splatný celý dlh.

3. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 31.7.2009 a za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, pričom vystaviteľ doteraz nezaplatil
žiadnu sumu. Žalobca na preukázanie oprávnenosti svojho nároku voči žalovanému predložil súdu
originál zmenky vystavenú žalovaným a výpis z obchodného registra.

4. Veriteľ N., I..W..V.. podal voči žalovanému ako dlžníkovi na Stálom rozhodcovskom súde dňa
28.4.2010 návrh na začatie konania, na základe čoho rozhodcovský súd rozsudkom sp. zn. SR
05277/10 zo dňa 29.6.2010 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 348,-
eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 348,- eur od 7.12.2009 do zaplatenia,

zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 348,- eur od 13.4.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy
rozhodcovského konania vo výške 148,07 eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Predmetný rozsudok bol vydaný na základe vyššie uvedenej zmenky. Na základe exekučného titulu
veriteľ N., I..W..V.. spísal pred exekútorom S.. W. J. návrh na vykonanie exekúcie proti žalovanému,
ktorý dňa 29.11.2010 podal na súde žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe

vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku. Veci bola pridelená sp. zn. 5Er/787/2010.

5. Veriteľ N., I..W..V.. indosoval túto zmenku na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a,
Praha, Česká republika, IČO: 26429705.

6. V ďalšom texte odôvodnenia tohto rozsudku súd citoval ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného
zákonníka, § 497, § 499, § 502 Obchodného zákonníka a ďalej konštatoval, že zákonom č. 150/2004
Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvej inštancie poukázal na to, že
podľa § 25 ods. 1, 2, 5 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom
2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon v ods. 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18
sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej

sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver. Na
zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra
2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov. V ďalších dôvodoch rozhodnutia citoval ust. § 39,
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka, § 52, § 53, § 54 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase vzniku právneho

vzťahu medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou N., I..W..V.., ust. § 1 ods. 1, 2, ust. § 4 ods. 1,
6 a 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu
medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou N., I..W..V... V kontexte s vykonaným dokazovaním mal
súd za to, že nie je možné priznať žalobcovi navrhované plnenie, a preto žalobu v celom rozsahuzamietol. Vychádzal z toho, že súd je povinný v spotrebiteľských veciach skúmať aj právny vzťah,
ktorý zmenka zabezpečuje a posudzovať ho podľa právnych predpisov upravujúcich spotrebiteľské
právo. Vzhľadom na to, že predmetná zmenka bola vystavená v prospech veriteľa a jej prvého majiteľa,

ktorý je podnikateľom, vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť aj poskytovaním úverov nebankovým
spôsobom bol tu reálny predpoklad, že právo uplatňované v danom konaní zo zmenky môže mať právny
základ v spotrebiteľskom vzťahu. Na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu,
ako aj z dôvodu potreby komplexného posúdenia existencie, či neexistencie pôvodného záväzkového
vzťahu ako spotrebiteľského, si súd v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so zmluvou, ktorá bola

uvedená na originály zmenky a ktorá bola uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a prvým majiteľom
zmenky ako veriteľom, z ktorého zistil takéto postavenie predmetných subjektov. Je na mieste záver,
že súd musí poskytnúť ochranu spotrebiteľskému vzťahu aj v takom prípade, ak sa uplatňuje právo z
indosovanej zmenky. Súd k námietkam žalobcu uviedol, že v konaní sa nejedná o zmenkové konanie,
pretonerozhodolvydanímzmenkovéhoplatobnéhorozkazuanemožnosaodvolávaťibanaustanovenia
zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, ale súd aplikoval v rámci rozhodovania o právnom vzťahu

medzi účastníkmi konania aj všetky právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na ochranu spotrebiteľa. Ďalej
uviedol, že zmluva o úvere medzi N., I..W..V.., ako veriteľom a prvým majiteľom zmenky a žalovaným
ako dlžníkom, je absolútne neplatná. Súd konštatoval, že zmluva o úvere je koncipovaná tak, že je
neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán,
a to najmä, ale nielen v ustanovení o zabezpečovacích prostriedkoch, ale aj tým, že celá zmluva

je koncipovaná výlučne len na prospech veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne
zákonnýmiprostriedkamibrániť.Rovnosťavyváženosťprávapovinnostízmluvnýchstránniejezmluvou
zabezpečená, práve naopak zmluva obsahuje samé povinnosti dlžníka, sankcie za porušenie povinnosti
v neprimeraných výškach, všetko povinnosti a okolnosti zaťažujúce iba dlžníka bez akejkoľvek obdobnej
zmluvnej povinnosti na strane veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú

v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku. V rozpore s dobrými mravmi je pritom nielen obsah zmluvy, ale aj samotný
účel zmluvy - získať na úkor slabšej strany - spotrebiteľa neprimerane vysoký zisk. Skutočnosť, že
sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Podľa súdu prvej inštancie
dohoda o vyplnení zmenky je neplatná, rovnako ako celá úverová zmluva. Vzhľadom na to, že súd

mal preukázanú absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere, súčasťou ktorej bola v bode 17 Dohoda o
vyplnení zmenky z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, na základe takto neplatnej dohody nevzniklo
právnemu predchodcovi žalobcu právo bianco zmenku vyplniť, ako ani právo na základe zmenky
požadovať plnenie vzťahujúce sa k uvedenému úverovému právnemu vzťahu. Vzhľadom na to, že toto
právo nevzniklo právnemu predchodcovi žalobcu, nemohlo indosovaním ani prejsť na žalobcu. Navyše

dohoda o vyplnení zmenky bola súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok vopred pripravených
právnympredchodcomžalobcuažalovanýnemalmožnosťjužiadnymspôsobomovplyvniť.Takakobola
formulovaná dohoda o vyplnení bianco zmenky predstavuje pre spotrebiteľa dohodu vykazujúcu znaky
zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, teda opäť ďalšie dôvody jej neplatnosti v zmysle neprijateľných
zmluvných podmienok. Ďalej poukázal na to, že zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

výslovne limituje možnosť zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou
sumou a to do výšky nesplatenej istiny a príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Inú
dohodu prekračujúcu uvedené zákonné ustanovenie možno považovať či už za neprijateľnú zmluvnú
podmienku alebo za obchádzanie zákona, ktoré majú rovnaký právny dôsledok, a to neplatnosť takéhoto
dojednania. Vo vzťahu k uvedenej zmenke dodal, že nie je jasné, z čoho pozostáva zmenková

suma, ktorá by naviac sa každým rokom neprimerane zvyšovala o 91,25 % úrok. V tejto súvislosti
poukázal na Nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 3168/09 a na Nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 1241/12 a I. ÚS
199/11. Zdôraznil, že postup prvého majiteľa zmenky bol v rozpore s § 17 zákona č. 191/1950 Zb.
o zmenkách a šekoch. Povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu prelamuje aj zásadu stanovenú v článku I. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., čo je vyjadrené aj v

ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., v ktorom zákonodarca uviedol, že sa vzťahuje nielen
na majiteľa zmenky, ale aj na prípad postúpenia práv zo zmenky. Ďalej súd poukázal na skutočnosť, že
veriteľ a prvý majiteľ zmenky indosoval zmenku na žalobcu následne potom, čo súd zastavil exekučné
konanie vedené veriteľom na základe tej istej zmenky, na základe ktorej uplatňuje žalobca svoj nárok
v tomto konaní. Túto skutočnosť je možné zistiť z predmetného exekučného konania, kde to jasne

vyplýva z kópie danej zmenky. Veriteľ teda po zistení, že práva zo zmenky nemôže s úspechom
uplatniť podľa právneho poriadku SR, indosoval túto na žalobcu, ktorý je právnickou osobou v Českej
republike, v snahe postupovať podľa Nariadenia 861/2007, pričom chcel dosiahnuť cieľ, ktorý mu už raz
právoplatnepriznanýnebol.Knámietkamžalobcupoukázalsúdnato,ževzťahyprvéhomajiteľazmenkya žalovaného boli žalobcovi známe aj pred začatím tohto konania a že veriteľ indosovaním zmenky
vystavenej žalovaným postupoval v rozpore s § 17 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Súd
mal k dispozícii spis z exekučného konania s tým, že tú istú zmenku a rovnaký spotrebiteľský vzťah s

ňou súvisiaci bolo potrebné preskúmať aj v tomto konaní. Ďalej uviedol, že pri spotrebiteľskom záväzku,
z ktorého plynie titul vystavenia zmenky, neplatí všeobecná teória o abstraktnosti zmenky a jej prísnej
formálnosti. Práve naopak, konajúci súd musí v záujme naplnenia noriem na ochranu spotrebiteľa a
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a plneniami z nich naplniť kogentné
ustanovenie čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách a zabezpečiť, aby spotrebiteľ neprijateľnými zmluvnými podmienkami a plneniami z nich
plynúciminebolvôbecviazaný.Zhľadiskaprávajednaniežalobcuvyvolávazdanlivoparadoxnúsituáciu,
kedy je určité správanie sa na jednej strane právom dovolené a na druhej strane sa s právom dostáva do
rozporu. Uznanie nedovolenosti zneužitia práva vyžaduje odstránenie tejto paradoxnej situácie. Ak teda
právna norma určité právo dovoľuje a iná za predpokladu, že je takéto chovanie zneužívané, zakazuje,
je takéto správanie zdanlivo dovolené nie výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Súd si bol vedomý

prísnosti a formálnosti zmenkového práva, ale nie je možné prizerať sa takej praxi, ktorej dôsledkom
je zneužívanie zmenkových inštitútov v neprospech jednej zo zmluvných strán. Je predovšetkým na
všeobecných súdoch, aby vo svojej činnosti hľadali také východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv.
Pokiaľ žalobca namietal tú okolnosť, že žalovaný mohol vzniesť námietky proti uplatneniu zmenky, tu
súd poukázal na to, že už Ústavný súd Českej republiky vo svojom Náleze sp. zn. PL 16/12 konštatoval,

že súčasné napätie spojené so zmenkami je spôsobené najmä ich zneužívaním hlavne voči subjektom
vo vzťahu, ku ktorým nie je možné požadovať špecifické znalosti zmenkových vzťahov. Vo všeobecnej
rovine možno súhlasiť s názorom zdôrazňujúcim význam autonómie vôle v oblasti záväzkových vzťahov,
napriek tomu však ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo
jednotlivca alebo dokonca ústavný princíp, či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktorý je spôsobilý

autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. Napriek tomu, že žalovaný v konaní vyslovene nenamietal,
že zmenka je neplatná, súd skúmal jej platnosť, pretože mal za to, že princíp „vigilantibus iura scripta
sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené skonštatoval aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6 MCdo 9/2012,
6 Cdo 1/2012, 5 Cdo 61/2012).

7. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa nariadenia pojednávania súd uviedol, že v zmysle čl. 5
citovaného nariadenia môže vytýčiť pojednávanie aj v prípade, ak o to žiadny účastník nepožiada, ak to
považuje za vhodné. Je to právo súdu postupovať tak v zmysle citovaného nariadenia, pričom v zmysle
článku 9 ods. 1 nariadenia, súd určí spôsob a rozsah vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie

podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov a je len na ňom, aký spôsob, rozsah a postup
pri dokazovaní zvolí. Súd potreboval objasniť spotrebiteľský vzťah, ktorý súvisí s nárokom žalobcu a za
tým účelom pojednávanie nariadil. V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu, že súd vykonal dokazovanie
len v rozsahu v akom ho navrhol účastník, uviedol, že v zmysle § 120 ods. 1 tretej vety O.s.p.,
môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci. V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný, pričom Občiansky súdny
poriadok je subsidiárne použiteľný pre Nariadenie 861/2007.

8. S ohľadom na tieto dôvody súd v celom rozsahu návrh žalobcu zamietol. Zdôraznil, že priznanie práva
z predloženej zmenky by znamenalo aprobovanie výkonu práva, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že v celom rozsahu úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zmeniť a jeho návrhu vyhovieť.

Odvolaniepodalzdôvodu,žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, že v konaní došlo k vadám vedených v § 221 ods. 1 O.s.p., t. j. že účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade
s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia a súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia.

Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie, okrem iného
oboznámenímsasúverovouzmluvouaexekučnýmspisomaďalšímilistinnýmidôkazmi,pričomžalobca
a podľa dostupných informácií ani žalovaný dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či
ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnúzmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom
č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Proti forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych

námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v tomto
konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje
v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia

vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté a to z
dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruované Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu
žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával,
uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh
dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie

návrhu na uplatnenie pohľadávky. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte. Súd prvej
inštancie pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné
považoval to, že žalovaný so spoločnosťou N., I..W..V.. uzatvoril zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka,
ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere
ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov

konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto
skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu
na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných
právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a
nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne

zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca zásadne nesúhlasil s tým, že súd je v tomto
konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah. Namietal aj nedostatok
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poukázal na to, že skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi
pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd v
sporovom konaní môže svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované

účastníkmi konania a nie na tvrdeniach, ktorý pôvod súd nachádza v iných konaniach a tieto tak nie
sú výsledkom dokazovania. Súd prvej inštancie ignoroval ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch. Je
síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka
musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal

súd a suploval aktivitu žalovaného. Na zdôraznenie správnosti svojich záverov poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/3/2008. Súd prvej inštancie vyhodnotil zmenku ako neplatný právny
úkon, pričom uvedený záver vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol,
ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Žalobca nesúhlasil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie
súvisiace s poukazom na rozsudok Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2011 z 14.3.2013, pretože

v uvedenom konaní je riešená celkom odlišná prejudiciálna otázka, než by sa mohla týkať tohto konania.
Navyše v uvedenom konaní je celkom odlišný skutkový základ veci, ktorý robí predmetný rozsudok
neaplikovateľným na prejednávanú vec. Nesúhlasil so záverom, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda že v tejto časti je zmenka neplatná. Zmenku
vystavil žalovaný, túto dobrovoľne podpísal. Išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového

úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaný teda mal vedomosť
o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového
úroku jednoznačne súhlasil. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/3/2008, na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000, ale aj na rozsudok Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 13C/88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn. 3C/8153/2013, rozsudok Okresného

súdu Martin sp. zn. 8C/198/2013 a rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/16/2010. Pokiaľ
ide o záver súdu o prelomení abstraktnosti zmenky, tu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 25Cdo/1839/2000, v zmysle ktorého zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od
prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Je samostatným nárokom nezávislým dokonca
na existencii zabezpečovanej pohľadávky. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť

zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných
úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom
predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku a uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu
dôvodný. Ohľadom tvrdenia súdu o personálnom prepojení konateľa právneho zástupcu žalobcu abývaléhokonateľažalobcuuviedol,žetátoskutočnosťniejeprekonanieskutkovoaniprávnevýznamná.
Nie je správny ani záver súdu o zneužití inštitútu indosácie zmenky. Súd prvej inštancie k danému záveru
dospel výlučne na základe účinkov daného inštitútu a bez vykonania akéhokoľvek dokazovania v tomto

smere. Mal za to, že len samotné využitie právneho inštitútu nie je možné vyhodnotiť ako jeho zneužitie.
Vyššie uvedené závery potvrdzuje aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013, takisto
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013.

11. V priebehu odvolacieho konania žalobca zobral svoj návrh na začatie konania čiastočne späť, a

to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo
výške 0,25 % denne, čím si uplatnil v konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Žalobca tak
zosúladil svoj postup s názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý vyjadril v zjednocujúcom stanovisku zo
dňa 20.10.2015 č. 93.

12. Žalovaný sa na odvolanie žalobcu a na podanie, ktorým zobral svoju žalobu čiastočne späť,

nevyjadril.

13. Odvolací súd odvolanie žalobcu v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP prejednal podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré
nastalivkonanípredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Civilnýsporový

poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016, pričom odvolanie žalobcu bolo podané 24.11.2015, teda v
čase kedy platila právna úprava Občianskeho súdneho poriadku. S ohľadom na princíp legitímneho
očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa právnej úpravy
účinnej v čase, kedy bolo podané. Zdôrazňuje, že súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery
občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov.

Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť
vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho
ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu
práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu
úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v

minulosti. Je treba uviesť aj to, že žalobca podal odvolanie z dôvodu uvedených v Občianskom súdnom
poriadku, konkrétne v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, f/ O.s.p. a týmito odvolacími dôvodmi sa musel
odvolací súd zaoberať. Z týchto dôvodov odvolací súd postupoval podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal
vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie
nie je dôvodné.

14. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Je
treba zdôrazniť, že súd prvej inštancie sa náležite vyporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalobca
v konaní uplatnil a ktoré uplatnil aj v odvolacom konaní, preto v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací
súd aj vo svojom rozhodnutí poukazuje na vecne správne dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. Na

zdôraznenie ich správnosti však je treba uviesť nasledovné. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zodpovedá záverom uvedeným v spoločnom stanovisku občianskoprávneho a obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015. Podľa tohto, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia
uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na polohu procesného nástroja, ktorý žalobca
použil, že:

1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúci ich rozsah a

povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynulo. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky, ktorý je na strane
žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky,

ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu
takýto exces dosahuje. Návrh žalobcu bol uplatnený v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Cieľom Nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie cezhraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotousporu, zníženie nákladov a zaručene rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov. Pri postupe podľa
Nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania
a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré

je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory,
v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane žalobcu alebo žalovaného. Konanie je v zásade
písomné, avšak vo vzťahu k aplikácii Nariadenia možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky
v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy
použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu

z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia
nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v
konanípokiaľsúdvzhliadnevnávrhutakéskutočnosti,ktoréhopovedúkzáveruoneprípustnostinávrhu,
návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4 Nariadenia. Z procesného hľadiska teda k návrhu
môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v
konaní pred súdom riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle

uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania. Nemusí to
byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je
procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej
ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného
nároku s oporou doloženej zmenky nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja.

Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo nie je Nariadením
nijako vylúčená.

15. Súd prvej inštancie správne aplikoval aj ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch,keďzdôraznil,ževsúvislostisposkytovanímúveruodspotrebiteľaaleboinejosobysazakazuje

splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva vo výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi

kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalovaný uzavrel s
obchodnou spoločnosťou N., I..W..V.., N. XX, D., Zmluvu o úvere dňa 31.7.2009. Veriteľ sa zaviazal
poskytnúť dlžníkovi úver v sume 200,- eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o
príslušný poplatok vo výške 136,- eur, t. j. celkovo zaplatiť sumu 336,- eur v 6-tich mesačných splátkach

po 56,- eur počnúc dňom 2.1.2009. Číslo zmluvy XXXXXXXXX je uvedené aj na zmenke, ktorú žalovaný
vystavil, teda je evidentné, že bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení od 1.1.2008 do 31.12.2010. Aj z tohto dôvodu je nárok žalobcu
nedôvodný. Treba tiež uviesť, že je prípustné aktivitou súdu prieskumom ex officio podľa okolnosti
prípadu posúdiť aj nárok na úrok vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne, ako nárok uplatnený v

rozpore s dobrými mravmi (ex lege podľa § 39 OZ). Na tomto závere nič nemení ani fakt, že žalobca
zobral v tejto časti čiastočne svoj návrh späť. O tomto čiastočnom späťvzatí odvolací súd rozhodol v
zmysle § 208 O.s.p..

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p.

potvrdil ako vecne správny.

17. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania má oporu v ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP.

18. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).