Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111211962
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8111211962.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu
JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcov 1. V.. N. A., bytom M. 8, W., 2. Q. F.,
bytom V. 12, Prešov, 3. C. E., bytom F. XX, W., 4. V. K., B. XX, X./ V. K., bytom W., B. XX, X./ Q. K.,
bytom B. XX, W., 7. K. W., bytom V. XX, W., 8. P. K., bytom B. XX, W., 9. Q. K., bytom B. XX, W., všetci
právne zastúpení JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, Hlavná 19, Prešov, proti žalovanému Mesto

Prešov, Hlavná 73, Prešov, právne zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, Sládkovičova
8, Prešov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov č. k. 12C 96/20111 - 83 zo dňa 03.06.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku, t.j. vo výroku o trovách konania.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom v 1., 3. až 9. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie zastavil a
náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku zo žaloby,
a to vo vzťahu ku každému zo žalobcov osobitne.
V odôvodnení uviedol, že žalobcovia v 1. a ž 9. rade sa žalobou podanou na súde dňa 03.05.2011

domáhali voči žalovanému zaplatenia náhrady za užívanie nehnuteľností, ktoré špecifikovali. Podaním
doručeným súdu dňa 10.07.2015 žalobcovia vzali žalobu v celom rozsahu späť a žiadali konanie
zastaviť. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania. Uviedli, že na liste vlastníctva boli uvedení ako
podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností a až z konania vedeného na súde pod sp. zn.
14C/162/2011 vyplynulo, že právni predchodcovia žalobcov odpredali sporné nehnuteľnosti zmluvou z
26.03.1971 právnemu predchodcovi žalovaného. V tomto konaní žalobcom vznikli trovy konania, ktoré

by inak nevznikli, ak by žalovaný alebo jeho právny predchodca podal návrh na pôvodnej Geodézii,
š.p. Prešov. Keďže k tomu nedošlo, žalobcovia sa oprávnene domnievali, že sú vlastníkmi predmetných
nehnuteľností, a preto podali žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností.
Navyše žalovaný listom zo dňa 17.12.2010 v rámci mimosúdnej pokonávky vyzval žalobcov o možnosť
majetkovo právne vysporiadať nehnuteľnosti uzatvorením kúpnej zmluvy alebo zriadením vecného
bremena.

Rozhodnutie o zastavení konania súd právne odôvodnil s poukazom na ust. § 96 ods. 1- 3 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“).
Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania súd prvej inštancie uviedol, že vo všeobecnosti je náhrada
trov konania ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia
zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichzavinil.Prizastavenísporovéhokonaniajepotomprevyriešenie

otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného
hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať zobjektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého
výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť. Podľa
vyjadrenia žalovaného žalobcovia v 1. až 9. rade vzali svoju žalobu späť, pričom k jej späťvzatiu došlo

po právoplatnom skončení konania vedenom na súde pod sp. zn. 14C/162/2011, v ktorom sa žalovaný
domáhal určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Žalovaný už v prvom vyjadrení
k žalobe namietal vecnú legitimáciu žalobcov a žiadal žalobu zamietnuť, napriek tomu, že v čase
podania žaloby boli žalobcovia v 1. až 9. rade uvedení na liste vlastníctva ako spoluvlastníci sporných
nehnuteľností, nakoľko list vlastníctva je len evidenčnou listinou. Žalovaný poukázal na to, že nie je

právnym zástupcom Československého štátu a vlastníctvo nehnuteľností nadobudol ex lege, pričom
ohľadnezápisuvlastníckychvzťahovnavtedajšejGeodézii,takúistúpovinnosťakomalČeskoslovenský
štát, mali aj právni predchodcovia žalobcov. Žalovaní (správne má byť uvedené žalobcovia - poznámka
odvolacieho súdu) mali podľa žalovaného vedomosť o tom, že ich právni predchodcovia previedli
svoje spoluvlastnícke podiely na Československý štát. Žalobcovia v konaní pod sp. zn. 14C/162/2011
spochybnili pravosť podpisov na kúpnych zmluvách a až po znaleckom dokazovaní zmenili svoje

stanovisko a v uvedenom konaní bolo úspešné Mesto Prešov. Žalovaný si následne uplatnil náhradu
trov právneho zastúpenia voči žalobcom.
Rozhodnutie súd právne odôvodnil ust. § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že aj keď v
danom prípade by prichádzala do úvahy aplikácia § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., v zmysle ktorého súd
by mal priznať náhradu trov konania žalovanému, podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade

sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nebolo spravodlivé, aby žalovanému alebo
žalobcom bola náhrada trov konania priznaná. Je totiž nepochybné, že v čase podania žaloby samotný
žalovaný nemal vedomosť o vlastníctve predmetných nehnuteľností (č. l. 9, resp. 11 spisu), teda možno
konštatovať, že žalobcovia odôvodnene (vzhľadom na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, k. ú.
W., parc. KN C č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere XX m2, parcely KN C č. XXXX/XX - trvalé

trávnaté porasty o výmere XXXX m2) predpokladali, že sú vlastníkmi týchto nehnuteľností. Späťvzatím
žaloby však žalobcovia spôsobili zastavenie konania, pričom mohli postupovať s väčšou obozretnosťou
vo vzťahu k zmene zápisu vlastníckych vzťahov z ich právnych predchodcov na vtedajšieho kupujúceho,
t. j. Československý štát. Na druhej strane žalovaný v tomto konaní v čase podania žaloby nemal
vedomosť o majetku, ktorý je v jeho vlastníctve a až po ukončení konania vedeného na Okresnom

súde Prešov pod sp. zn. 14 C 162/2011 mohol konštatovať, že žalobcovia zavinili zastavenie konania.
Podľa názoru súdu prvej inštancie právni predchodcovia žalobcov, tak aj predchádzajúci vlastník
nehnuteľností (Československý štát, z ktorého žalovaný ex lege nadobudol vlastníctvo nehnuteľností)
mohli podať návrh na zmenu zápisu vlastníckych práv, preto za daného stavu priznanie trov ktorejkoľvek
zosporovýchstránbynebolospravodlivé.Navyšejepotrebnézdôrazniťajsociálnyrozmerrozhodovania

o trovách konania v tom zmysle, že žalobcovia sú všetci fyzické osoby žalujúce mesto Prešov ako
právnickú osobu a počas priebehu konania nevykazovali procesné správanie vybočujúce zo zásad
procesnej ekonómie, t. j. nespôsobovali súdne prieťahy ani nerealizovali šikanózne procesné úkony. Vo
vzťahu k nepriznaniu trov žalovanému súd dodal, že samotným potvrdením zamestnanca žalovaného
(č. l. 9 a 11), že mesto Prešov ako žalovaný je ochotné uzavrieť kúpnu zmluvu alebo zriadiť vecné

bremeno k predmetným nehnuteľnostiam, boli žalobcovia v tom čase v podstate utvrdení o dôvodnosti
svojej žaloby, keďže v čase podania žaloby ich vlastníctvo nebolo žalobcom spochybnené.
Súd prvej inštancie o vrátení súdneho poplatku rozhodol v zmysle ust. § 11 ods. 3 veta prvá, ods. 4, 6,
§ 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

2. Vzákonomstanovenejlehotepodaliprotiuzneseniu-výrokuotrováchkonania,odvolanie žalobcovia
v 1., 3. až 9. rade. Odvolanie odôvodnili tým, že žalobu podali v čase, keď ako vlastníci nehnuteľností
boli zapísaní oni ako žalobcovia. Z tohto pohľadu bola oprávnená. Až neskôr žalovaný v priebehu iného
konaniapredložilzmluvyoprevodetýchtonehnuteľnostízichprávnychpredchodcovnaČeskoslovenský
štát. Ak by pri rokovaniach, ktoré predchádzali tomuto sporu, bol žalovaný oznámil, že takéto zmluvy

existujú a zaslali by im ich fotokópie, žalobu by iste nepodali. Z predložených listín vyplýva, že pol roka
pred podaním žaloby spolu so žalovaným komunikovali a po celý ten čas žalovaný sa ani slovkom
nezmienil o tom, že existujú zmluvy, ktorými nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam.
Naopak, preukazoval vôľu určitú výšku bezdôvodného obohatenia zaplatiť a nespochybňoval základ
nároku, dokonca mal záujem uzavrieť mimosúdne dohodu majetkoprávnom vysporiadaní vlastníctva k

predmetným nehnuteľnostiam. Dôvodom späťvzatia žaloby bolo, že žalovaný v priebehu iného konania
predložil súdu zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, preto sa domnievajú, že žalovaný je
povinný im nahradiť trovy konania. Navrhli napadnuté uznesenie zmeniť a priznať im náhradu trov
konania.3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobcovia od samého počiatku neboli vecne
legitimovaní, lebo neboli vlastníkmi parcely, z vlastníctva ktorej odvodzovali svoj nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Uvedený právny stav existoval ešte pred podaním žaloby, ktorá bola podaná
nedôvodne. Na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že žalobcovia boli zapísaní na liste
vlastníctva ako spoluvlastníci z dôvodu, že list vlastníctva je iba evidenčnou listinou. Poukázal na to, že
nie je právnym nástupcom Československého štátu a vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudol ex lege.
Takú istú povinnosť vykonať zmenu zápisu vlastníckych práv ako Československý štát mali aj právni

predchodcovia žalobcov. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho
konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj

konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku a v zmysle prechodných
ustanovení vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP sa ustanovenia Civilného sporového
poriadku aplikujú aj na konania začaté pred 01.07.2016 so zachovaním právnych účinkov procesných
úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona i vtedy, ak novšia procesná

úprava už s týmto následkom nepočíta.
Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

6. Zobsahuspisu,akoajodôvodnenianapadnutéhouzneseniaodvolacísúdzistil,žesúdprvejinštancie
rozhodol správne o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným, keď pri rozhodovaní o
trovách konania zohľadnil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu poukazuje. Správne
súd prvej inštancie poukázal, že aplikácia ust. § 150 O.s.p. (od 01.07.2016 ide o ust. § 257 CSP)

prichádza do úvahy len výnimočne za predpokladu splnenia zákonných podmienok. Súd prvej inštancie
náležitým spôsobom v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberal ich existenciou. V prejednávanej veci sú
aj podľa názoru odvolacieho súdu plne akceptovateľné dôvody, ktorými súd prvej inštancie odôvodnil
nepriznanie náhrady trov konania stranám sporu.
Odvolací súd poukazuje na to, že právna teória, ako aj judikatúra, konštantne vychádza z toho, že pri

rozhodovaní o trovách konania po späťvzatí podanej žaloby, je potrebné v zásade vziať do úvahy,
ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania. Výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom
jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, ktorej príčinou je správanie strany sporu (teda i
jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby). Otázku zavinenia je potrebné hodnotiť len z procesného
hľadiska a nie podľa hmotného práva, pretože v takom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby

akotakej.Vtakomprípadebysúdpozastaveníkonaniaďalejskúmaldôvodnosťžalobyvovecisamej,čo
nie je prípustné. Na zmiernenie možného negatívneho dopadu aplikácie zavinenia zastavenia konania
zákon umožňuje zohľadniť osobitosti prípadu, prípadne postavenie či postoj strán sporu a strane, ktorá
by inak mala právo na náhradu trov konania, ju neprizná.
V tomto prípade žalovaný po podaní žaloby preukázateľne neplnil to, čoho sa žalobcovia podanou

žalobou domáhali, preto z procesného hľadiska platí, že sú to práve žalobcovia, ktorí zavinili zastavenie
konania. V danom prípade navyše žalovaný už v podaní zo dňa 13.07.2011 namietal aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcov, keď zároveň uviedol, že právni predchodcovia žalobcov kúpnou zmluvou zo dňa
26.03.1971 odpredali bývalému MsNV Prešov časť parcely, ktorá je v súčasnosti identická s parcelou KNC XXXX/XX. Už na počiatku sporu žalovaný spochybnil samotný základ podanej žaloby, teda vlastnícke
právo žalobcov. Je pravdou, že žalovaný ako mesto, ktorému z osobitného zákona (č. 138/1991 Zb.)
vyplýva povinnosť hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja mesta a jej občanov a ktoré je

povinné majetok zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať, by malo v prvom rade dbať na riadnu evidenciu
svojho vlastníctva. Na strane druhej nemožno opomenúť tú skutočnosť, že aj právni predchodcovia
žalobcov mohli podať návrh na zmenu zápisu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, čím by
sa predišlo nedôvodne podanej žalobe. Nič to však nemení na skutočnosti, že v tomto prípade priznanie
náhrady trov konania akejkoľvek strane sa javí ako nespravodlivé.

7. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v
napadnutom výroku, t.j. vo výroku o trovách konania, postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP nezistiac dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní

plne úspešný, odvolací súd mu preto priznal voči žalobcom v 1., 3 až 9. rade náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.