Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. marec 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11C/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201305
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7816201305.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v právnej veci žalobcu C. I., narodený XX.XX.XXXX,

bytom N. Y. XX, XXX XX N. Y., právne zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóm, advokát so sídlom
Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava proti žalovanému Rapid Life životná poisťovňa, a.s. so sídlom
Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, v konaní o zaplatenie 2.506,11 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.506,11 Eur s 5,5% p. a. úrokom z omeškania
od 12.08.2015 do zaplatenia.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 23.02.2016 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu 2.506,11 Eur s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 12.08.2015 do zaplatenia, spoločne
s trovami konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu UDP-K č.
XXXXXXXXXX. Podľa poistnej zmluvy bol poistený aj na dožitie, so začiatkom poistenia 08.07.1998,
koncom poistenia 08.07.2013, s poistnou sumou 75499,- Sk. Povinnosť platiť poistné riadne a včas
si plnil v očakávaní, že pri dožití sa 08. 07. 2013, mu bude v zmysle znenia poistnej zmluvy
vyplatená suma 2.506,11 Eur. Napriek tomu, že táto udalosť nastala, žalovaný nepristúpil k výplate

poistnej sumy a preto ho žalobca listom zo dňa 17.07.2015 vyzval k plneniu. Vzápätí žalobca bol
vyzvaný žalovaným k zaslaniu potrebného tlačiva súradné overeným podpisom, po doručení ktorého a
splnení všetkých požiadaviek žalovanej strane táto ani po niekoľkých mesiacoch k plneniu nepristúpila.
V novembri 2015 bol žalobcovi doručený v rozpore s tým prekvapivý list datovaný 04.11.2015, ktorým
mu bolo oznámené prerušenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť
(hoci výška plnenia bola a je evidentná už na prvý pohľad) a zároveň mu bolo oznámené, že v rámci
administratívneho vyšetrovacieho postupu vznikla právna pochybnosť, či poistná zmluva bola uzavretá

v súlade s vtedajšími právnymi predpismi, a teda aj o tom, či poistná zmluva je vôbec platná. Žalobca
dodáva, že túto záležitosť, t.j. otázku platnosti poistnej zmluvy je možné posúdiť výlučne súdnou cestou
na základe určovacej žaloby. Napriek uvedenému času od vyhotovenia listu až do spísania žaloby ako
žalobca nemám vedomosť o tom, že by žalovaný bol podal avizovanú žalobu na súd a preto som toho
názoru, že sa jedná len o účelové tvrdenie žalovaného, aby sa vyhol svojmu záväzku zaplatiť sumu,
ktorá mu v zmysle uvedenej zmluvy nepochybne patrí, pre úplnosť dodáva, že na vyššie uvedený list
zareagoval tak, že sa obrátil na žalovaného sťažnosťou zo dňa 11.11.2015, ktorou sa opätovne domáhal

vyplatenia poistnej sumy, resp. z opatrnosti pre prípad, že by zmluva mala byť naozaj neplatná, vrátenia
všetkých plnení poskytnutých žalovanému na základe poistnej zmluvy (iný dôvod jej plniť ani nemal)-
žalovaný reagoval na vec listom zo dňa 01. 12.2015, ktorým odôvodňuje svoje pochybnosti tým, že
„...Podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené vpoistnej zmluve v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve
stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, v konkrétnom prípade, aby kalkulácie a sadzby
poistného v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého poisťovňa Rapid pri vpísaní poistného

do poistnej zmluvy musela vychádzať, zaručovali dlhodobú splatiteľnosť záväzkov s poistnej zmluvy.
Tieto sadzby poistného obsahovali aj poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy. V roku 2008 NBS
skonštatovala, že poistné v poistných zmluvách s poistením UDP-K bolo v rozpore s ust. §31a zákona
č. 95/2002 Z.z a že je v rozpore s ust. § 35 zák. č. 8/2008 Z.z....“ Ja s týmto názorom nesúhlasím všetky
okolnosti vyplývajúce z nášho právneho vzťahu boli dohodnuté na základe toho, ako to požadovala

žalovaná, čiže ja som v žiadnom prípade nezavinil neplatnosť uvedenej zmluvy, aj keby bola neplatná.
Avšak v tejto súvislosti dáva do pozornosti aj unikátny postoj žalovaného vo vzťahu k výkladu právnych
predpisov a súčasne zvýrazňuje množstvo rozporov v ich stanovisku: jednak sa žalovaný zmieňuje o
tom, že zmluva má byť posudzovaná podľa všeobecne záväzných predpisov v čase uzavretia poistnej
zmluvy, následne sa ale odvoláva na to, že NBS skonštatovala rozpor poistného s ustanovením zákonov
platných v neskoršom období. Podľa žalovaného teda to, čo konštatovala NBS, sa má vzťahovať aj na

poistné dohodnuté v poistnej zmluve v roku 1998. Z uvedeného vyplýva, že podľa žalovaného poistné
bolo dohodnuté v rozpore so zákonom prijatým 4 roky po uzavretí poistnej zmluvy a tiež so zákonom
prijatým skoro 10 rokov po uzavretí poistnej zmluvy. Žalobca opakovane uvádzal, že poistné nenavrhol
a súhlasil som len s návrhom žalovaného. Nazdáva sa, že by bolo v rozpore nielen so zákonom, ale aj s
dobrými mravmi za týchto okolností posudzovať dohodnuté poistné v zmysle názoru žalovaného. Ak by

sa už naozaj malo jednať o neplatne dohodnuté poistné, túto neplatnosť nezavinil nikto iný než samotný
žalovaný a preto z tohto titulu sa podľa jeho presvedčenia ani nemôže neplatnosti dovolávať. Žalobca
pokračoval, že ako primerane obozretná osoba po tom, čo si svoju povinnosť platiť poistné právom
očakával, že mu bude vyplatená v prípade dožitia bez akýchkoľvek námietok a prieťahov žalovaná suma
75.449,- Sk (2.506,11 €). Pre prípad, že došlo k zmene právnych predpisov po uzavretí poistnej zmluvy

stalo sa tak z dôvodov mimo jeho osoby a v žiadnym prípade nemal možnosť ovplyvniť platnosť zmluvy
(platne) uzavretej podľa právnych noriem platných v čase uzavretia zmluvy. Má za to, že poistná zmluva
bola uzavretá v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v čase uzavretia zmluvy
ako po objektívnej stránke, tak aj po stránke formálnej- je nepochybné, že žiaden právny úkon nemôže
byťzobjektívnychdôvodovuzavretýtak,abyspĺňal(aj)zákonompredvídanépodmienkyzmenenéoproti

podmienkam z času uzavretia zmluvy. Že by mohol vedieť, ako sa bude vyvíjať právna úprava uplynutím
4 rokov. Pripomínam, že predmetná zmluva neodporovala v čase jej uzavretia žiadnemu predpisu.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 10.06.2016. V ňom uviedol, že
prvým a východiskovým bodom, ktorý je potrebné v tejto veci vyjasniť, je, či poistná zmluva vôbec platne
vznikla. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti (essentialia

negotii) podľa § 788 OZ. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva
absolútne neplatná. S rozporom so zákonom spája § 39 OZ absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Rozpor právneho úkonu s akýmkoľvek zákonom, a nie iba s OZ, zakladá absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, v opačnom prípade by ust. § 39 OZ použilo slovné spojenie nie „odporuje zákonu“, ale „odporuje
tomuto zákonu“. Z pohľadu platnosti právneho úkonu podľa § 39 OZ je absolútne podružné a irelevantné

to, z akej oblasti je zákon, ktorému skúmaný právny úkon svojim obsahom odporuje (verejné právo,
či súkromné právo). Poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Plynie to
napokon explicitne z § 788 OZ. Platnosť hmotno-právneho úkonu, akým je v okolnostiach prípadu
poistná zmluva, treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. Na rozdiel od súčasnosti,
kládli zákony platné v čase uzavretia poistnej zmluvy na žalobcu viacero špecifických požiadaviek,

ktoré žalobca a ani súd, nevzali do úvahy. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného
v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobcu v súlade s § 9
ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, tak, aby vyhovovalo zákonnému
kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (t.j. výška poistného resp. cena
poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri vpísaní poistného do

poistnej zmluvy žalobcu musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom
pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy žalobcu. V protokole
z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo v
rozpore s ust. § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. a že je v rozpore s ust. § 35 zákona č. 8/2008 Z.z. V zmysle
citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní zákona č. 24/1991 Zb.

dlhodobú) splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv
(ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne
stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo str. 2 a str. 5 priloženej Notárskej
zápisnice N 29/2008 z 02.06.2008). Z predložených listín (napr. Protokol 2007, znalecký posudokč. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v
poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve
a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. V takomto nezákonnom poistení produktu

UDP-K žalovaného, orgán štátu - ministerstvo financií, utvrdzoval aj svojimi následnými kontrolami.
Dôkazom je predložený protokol zo 04.06.1999. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy, poistné, bolo pre
rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí
poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Orgánom príslušným zaujímať
stanoviská a odborné vyjadrenia k otázkam dotýkajúcim sa životného poistenia a poisťovacej činnosti,

je bez pochybností NBS. Občiansky súdny poriadok v ust. § 127 ods. 4 explicitne počíta s dôkazným
prostriedkom, ktorým je odborné vyjadrenie príslušného orgánu. Takýmto odborným vyjadrením je napr.
list NBS č. ODT-13070/2013 z 02.12.2013. Z obsahu tohto odborného vyjadrenia vyplýva skutkové
zistenie, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného, teda výška poistného, schvaľovala a takáto
výška poistného sa stala záväznou. Časť obsahu poistnej zmluvy, dokonca jedna z jej podstatných
obsahových náležitostí, bola teda určená v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Práve

preto je potrebné skúmať súlad časti poistnej zmluvy aj so zákonom z oblasti verejného práva, pretože
podľa tohto zákona malo byť poistné schválené. To, že výšku poistného určil verejnoprávny subjekt v
rozpore s vtedajším zákonom, je významnou skutkovou okolnosťou, ktorá je súčasťou relevantného
skutkového stavu, a ktorá sa pri korektnej právnej analýze nedá ignorovať. V prípade poistnej zmluvy
relevantnejvokolnostiachprípadu,nejdeoklasickúsúkromno-právnuzmluvuvsúčasnomponímaní.Ide

o tzv. regulovanú zmluvu. Uvedené má oporu aj v právnej teórii (CSACH, Kristián: Štandardné zmluvy,
Plzeň, Aleš Čenék, 2009, str. 142). Tento teoretický názor koherentne nadväzuje a potvrdzuje stanovisko
NBS (list č. ODT-13070/2013 z 02.12.2013), že úprava poisťovacej činnosti bola v období platnosti a
účinnosti zákona č. 24/1991 Zb. iná ako v súčasnosti (resp. od roku 2002). NBS kontrolovala to, čo jej
právny predchodca (Ministerstvo financií SR) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu žalovaného

právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv).
NBS okrem iného zistila, že poistné je stanovené „zle a nízko“, teda, že je stanovené protizákonne.
Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období rokov 1991 až 2002,
nielen parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008 (NBS), ale zároveň podľa OZ aj
podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal teda právny priemet aj vo vzťahu ku poistnej

zmluve, ktorá má byť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Nezákonné poistné
stanovené nesprávne, pre rozpor so zákonom nemôže byť zároveň zákonné. Uplatňovanie akéhokoľvek
nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou
nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností, a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné
plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ

nároku. Rozpor so zákonom, t.j. nesprávnosť a teda nezákonnosť poistného schválené v roku 1995
vtedajším ministerstvom financií, konštatovali napokon aj samotní na to autorizovaní zamestnanci NBS,
ako plynie zo str. 2 a str. 5 Notárskej zápisnice N 29/2008 z 02.06.2008. Z toho je zrejmé, že ani jedna
zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatný právny
úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť (dať do súladu so zákonom) ani

konvalidáciou a ani ratihabíciou. Vzhľadom na okolnosť, že poistná zmluva relevantná v okolnostiach
prípadu je neplatná, uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný. Je faktom, že: výška poistného bola v roku
1991 až 2002 schválená orgánom verejnosti moci; takto schválené poistné, ktoré tvorilo časť obsahu
poistnej zmluvy žalobcu, bolo záväzné a schválené nesprávne a v rozpore so zákonom; poistné je
podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy (§ 788 OZ); ak je podstatná náležitosť poistnej zmluvy v rozpore

so zákonom (odporuje zákonu, § 39 OZ), potom je celá poistná zmluva neplatná; neplatnosť poistnej
zmluvy preto, že odporuje zákonu, nezhojí žiadne z ustanovení § 52 a nasl. OZ; absolútna neplatnosť
právnehoúkonusanedázhojiť;akjepoistnázmluvaneplatná,potomjeakýkoľveknárokztakejtozmluvy
neodôvodnený. Toto sú relevantné skutkové okolnosti, ktoré je možné ako skutkové zistenia spoľahlivo
vyvodiť z predložených listín, znaleckého posudku a odborných vyjadrení NBS. Opačný záver o platnosti

poistnej zmluvy za daných skutkových a právnych okolností vyžaduje právne korektne odpovedať na
otázku, ako môže byť nezákonné poistné zákonné, resp. prečo by mala byť špecificky poistná zmluva
ako celok platná aj za situácie, ak je jej podstatná náležitosť neplatná pre rozpor so zákonom, resp.
akou výkladovou metódou možno preklenúť (zhojiť) rozpor so zákonom (absolútnu neplatnosť právneho
úkonu).Nadväzujúcnauvedenéžalovanýnavrhuježalobuakonedôvodnúzamietnuť.Žalovanýpredložil

súdu na podporu svojich tvrdení rozhodnutia Okresného súdu Košice II pod sp. zn. 41C/338/2015
z 06.04.2016 a Okresného súdu Lučenec pod sp. zn. 6C/73/2014 z 16.03.2016. Ďalším podaním
doručeným súdu 12.08.2016 sa žalovaný stotožnil s obsahom a odôvodnením rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave pod sp. zn. 2Co/315/2012 z 30. apríla 2015. (čl. 68-75).3. Na pojednávaní žalobca a jeho právny zástupca uviedli, že sa pridržiavajú písomného podania. Ďalej
len doplnili, že je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah, na základe ktorého
žalobca plnil všetky svoje povinnosti. Obrana žalovaného v tomto prípade nemá žiadnu relevanciu,

pokiaľ aj namieta, že išlo o neplatný právny úkon na základe ktorého sa plnilo, mala možnosť vrátiť
plnenie titulom bezdôvodného obohatenia.
4.Žalovaný na pojednávaní zotrvával na svojich písomných vyjadreniach zo 10.06.2016, 12.08.2016,
23.09.2016, 21.10.2016. V nich predložili okrem iného listinný dôkaz a síce stanovisko NBS z
02.12.2013. V tomto dokumente Národná banka Slovenska uvádza, že sadzby a kalkulácie poistného

pre poistenie UDP-K odsúhlasené ministerstvom financií, boli pre poisťovňu záväznými, avšak Protokol
o výkone dohľadu zo dňa 29.10.2007 konštatoval ich nesprávnosť, v dôsledku čoho sa rozhodnutie
ministerstva financií vo vzťahu k poisteniu UDP-K stalo materiálne neplatným. Majú za to, že pri
vydaní povolenia, zo strany štátneho orgánu vznikla pri kalkulácii sadzieb poistného za poistené plnenie
protiprávnosť, a síce protiprávnosť v sadzbách poistného ako ceny za poskytovanú poistnú ochranu
podľa zákona č. 24/1991 Zb. a pokračovala aj za pôsobnosti zákona č. 95/2002 Z.z., resp. i zákona č.

8/2008 Z.z. Dôsledky protiprávnosti výšky poistného stanoveného autoritatívnym regulačným orgánom
- štátom, sa prejavili na uzavretej poistnej zmluve už okamihom jej uzatvárania. Žiadajú preto konajúci
súd, aby opätovne posúdil platnosť celej poistnej zmluvy, nakoľko dojednané poistné bolo poistným
protiprávnym a v prípade, že by žalovaný o tejto skutočnosti vedel, takúto zmluvu by so žalobcom
neuzavrel. Predložil rozhodnutia dvoch súdov, ktoré sa zaoberali platnosťou uzavretej poistnej zmluvy

a následne žalobu, ktorou bolo uplatnené poistné plnenie za obdobných podmienok, zamietli, resp.
v jednom prípade bol žalovaný zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi určitú sumu a vo zvyšku bol nárok
zamietnutý. Tieto rozhodnutia sú t.č. právoplatné. V prípade uzavretých poistných zmlúv, ak poistné
plnenie neprevyšuje výšku poistného uhradenú počas doby poistenia, tak sa neplatí žiadna daň,
nakoľko nevzniká základ pre vyrubenie dane, ale v prípade, že výška poistného plnenia prevyšuje

výšku odvedeného poistného, tak z tohto príjmu sa vyrubuje daň z príjmu. Poisťovňa potom vypláca
oprávnenémupoistenémulenčistýpríjem,zktoréhosaužničneodvádza.Majúzato,ževýškapoistného
bola v roku 1991-2002 schválená orgánmi verejnej moci, že takto schválené poistné, ktoré tvorilo časť
obsahu poistnej zmluvy žalobcu, bolo záväzné a schválené nesprávne, v rozpore so zákonom. Poistné
je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy a ak je podstatná náležitosť poistnej zmluvy v rozpore so

zákonom,potomjecelápoistnázmluvaneplatná.Majúzato,žebyzmluvamalabyťsúdomvyhlásenáza
neplatnú a mala by zaviazať žalovaného na úhradu zaplateného poistného počas celej doby poistenia.

5. Okrem prednesov strán sporu na pojednávaní, súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním listín
a to Poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX typu UDP-K uzavretou stranami sporu dňa 07.07.1998 č. l.

3-4, oznámením o prerušení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť na
č. poistnej zmluvy XXXXXXXXXX č. l. 5, stanoviskom ku podaniu k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX
č. l. 6-7,protokolom z dohľadu vykonaného v Prvej česko - slovenskej poisťovni Rapid, a.s. vykonaný
Národnou bankou Slovenska z októbra 2007 č. l. 23 -25, odborným stanoviskom č. l. 27,znaleckým
posudkom č. 4/2008 vo veci náhrady škody a ušlého zisku č. l. 29 - 33, notárkou zápisnicou L. č. l. 35

- 37,vyjadrením Národnej banky Slovenska Arbitrážnemu súdu v Košiciach zo dňa 02.12.2013 č. l. 38 -
39, povolením na výkon poisťovacej činnosti č. l. 40-41,protokolom o kontrole Ministerstva financií SR
č. 9768/99-63 č. l. 42-43, rozsudkom Okresného súdu Košice sp.zn. 41C/338/2015 a Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 6C/73/2014 č.l. 44- 51, a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/315/2012
č. l. 63 - 75,sadzobníkmi poplatkov č. l. 76-77, platobným kalendár pre poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX

typu UDP-K, č. l. 78 - 80, žiadosťou o GSM balík PČSP Rapid, a.s. k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX
zo dňa 31.03.2008, potvrdením o znížení poistného zo dňa 13.12.2007 č. l. 82, všeobecnými poistnými
podmienkami pre poistenie zjednávané Prvou Česko - slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. č. l. 85 -91,a
s ďalšími dokladmi založenými v spise.
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Dňa 07.07.1998 bola medzi stranami sporu uzavretá Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX typu UDP-K,
predmetom ktorej je životné poistenie uzavreté pre prípad smrti a taktiež aj pre prípad dožitia žalobcu
ako poisteného. Poistná zmluva bola uzavretá na poistnú dobu pätnásť rokov, s určením doby platenia
poistného 10 rokov. V zmluve je určený začiatok poistenia 08.07.1998 a koniec poistenia 08.07.2013.

Výška poistnej sumy pre prípad smrti je upravená na sumu 50.000,- Sk a pre prípad dožitia vo výške
75.449,- Sk, t.j. po prepočte 2.506,11 EUR. Výška poistného je zmluvne určená na sumu 345,- Sk
mesačne.7. Žalobca si listom zo dňa 17.07.2015 uplatnil u žalovaného poistné plnenie z predmetnej poistnej
zmluvy,uktorejdošlokukončeniupoisteniadňa08.07.2013ažiadalvyplateniepoistnéhoplnenianasvoj
účet uvedený v nárokovom liste. Žalovaný žalobcovi doteraz poistné plnenie vyplývajúce z predmetnej

poistnej zmluvy nevyplatil ani sčasti.
8. Z rozhodnutia Ministerstva financií SR č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.05.1995 vyplýva, že žalovanému
ešte pod obchodným menom Prvá česko-slovenská poisťovňa a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska
2, bolo udelené povolenie na podnikanie v poisťovníctve na území SR a toto povolenie sa vzťahovalo aj
na vykonávanie životného poistenia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že predmetom posudzovania

pred udelením povolenia boli Všeobecné poistné podmienky a obchodný plán, predložené žiadateľom
ako súčasť jeho žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve na území SR.
9.Z kópie PROTOKOLU O KONTROLE vykonanej Ministerstvom financií SR u žalovaného dňa
04.06.1999 vyplýva, že poistné produkty, vrátane nich aj kapitálové poistenie sadzba UDP-K, sú v súlade
sobchodnýmplánompredloženýmMFSRaVšeobecnýmipoistnýmipodmienkamipreživotnépoistenie,
schválenými MF SR ako dozorným orgánom nad poisťovníctvom pre územie SR pod č. 52/1024/1995

zo dňa 30.05.1995.
10. Z listu Národnej banky Slovenska č. ODT-13070/2013 zo dňa 02.12.2013 adresovaného
Arbitrážnemu súdu Košice, s.r.o., z odpovede na otázku č. 4 vyplýva, že Protokol č. ODO-12990/2007
z 29.10.2007 uvádza nedostatky a porušenia zistené dohľadom na mieste vykonaným NBS v poisťovni
v roku 2007 a súčasne uvádza odporúčania na odstránenie zistených nedostatkov. V predmetnom

protokole sa okrem iného uvádza zistenie týkajúce sa kalkulačných vzorcov na výpočet niektorých
produktov životného poistenia (medzi nimi aj produktu UDP-K), podľa ktorého tieto kalkulačné vzorce nie
sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky
voči poisteným, ktoré sa poisťovňa zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. V dôsledku tejto
poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla ďalej používať kalkulácie a sadzby poistného

produktu UDP-K uvedené v obchodnom pláne činnosti poisťovne, čím sa stalo rozhodnutie MF SR vo
vzťahu k poisteniu UDP-K materiálne neplatným.

11. V žalovaným predloženej časti Protokolu Národnej banky Slovenska z dohľadu vykonaného v Prvej
česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s., ODO-12990/2007, obsahujúceho len číslo listu 4, je uvedený

nedostatok zistený NBS v tom, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami
na výpočet poistného a technických rezerv, a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú
všetky záväzky voči poisteniu, ktoré sa poisťovňa zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti.
NBS konštatovala porušenie § 34 ods. 7 zákona o poisťovníctve, tým, že poisťovňa zmenila kalkulačné
vzorcenavýpočetpoistnéhoatechnickýchrezervproduktovživotnéhopoisteniavosvojominformačnom

systéme a zmenené kalkulačné vzorce neoznámila v súlade so záväznými predpismi do desiatich dní
pred ich účinnosťou.
12. Zo str. 5 Notárskej zápisnice č. L. XX/XXXX, L. XXXXX/XXXX zo dňa 02.06.2008 vyplýva prehlásenie
poverených subjektov NBS, že poistné bolo žalovaným počítané z poistnej sumy na smrť, pričom
správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to je chybné

z poistno-matematického pohľadu. Práve nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte UDP-K je
kľúčovým problémom.
13. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 13.12.1999 (ďalej len „OZ“), poistnou
zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v
zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela,

je povinná platiť poistné.
14. Podľa § 788 ods. 2 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva
odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu
uzavrel, oznámené.

15.Podľa §797 OZ, ods.:
1/ Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak,
ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie
vzťahuje (poistený).
2/ Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť

(poistná udalosť).
3/ Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiťdo jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť
poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
16. Podľa § 816 OZ, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo

aby mu bo! platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa
poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
17.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 3 ods. 1, 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z
omeškaniajeo7percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

20. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.
21.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 07.07.1998 bola medzi žalobcom ako poistníkom

a poisteným a žalovaným ako poisťovňou, uzavretá poistná zmluva ako produkt UDP-K a predmetom
poistenia bolo aj poistenie pre prípad dožitia. Poistenie bolo dojednané na dobu pätnásť rokov a dĺžka
platenia poistného bola dohodnutá na 10 rokov, v dôsledku čoho bol koniec poistenia vymedzený
dátumom 08.07.2013. Výška poistnej sumy pre prípad dožitia bola v zmluve určená na 75.449,- Sk (t.j.
2.506,11 EUR). Výška poistného bola uvedená spolu 345,- Sk (t.j. 11,452 EUR). Medzi stranami bolo

nesporné uzavretie uvedenej poistnej zmluvy dňa 07.07.1998 ako i to, že žalobca si svoje povinnosti
zo zmluvy spočívajúce v platení poistného v dojednanej výške počas trvania poistného vzťahu plnil, i
to, že po ukončení poistenia k 08.07.2013 žalovaný nevyplatil žalobcovi doteraz žiadne poistné plnenie.
Žalovaný sa v konaní bránil tým, že predmetná poistná zmluva je podľa § 39 OZ neplatná pre rozpor
so zákonom, a to konkrétne so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (v písomnom podaní zo dňa

10.06.2016 poukazoval na rozpor zmluvy s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb.),
ako aj v rozpore so zákonom č. 95/2002 Z.z. resp. zákonom č. 8/2003 Z.z., a protiprávna je sadzba
poistného ako ceny za poskytovanú poistnú ochranu. Uvádzaný § 9 ods. 3, § 11 ods. 3 zákona č.
24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy, neupravuje
poistné a v rámci toho podmienky pre stanovenie výšky poistného, upravuje náležitosti žiadosti o

udelenie povolenia na vykonávanie podnikania v poisťovníctve a výpočet dôvodov, ktoré bránia vydaniu
takéhoto povolenia. V čase vydania rozhodnutia o povolení pre žalovaného (čl. 40-41) účinný zákon č.
24/1991 Zb. o poisťovníctve v § 9 ods. 1 vyžadoval na podnikanie v poisťovníctve udelenie povolenia
na základe žiadosti orgánom dozoru nad poisťovníctvom pre územie SR. Tento právny predpis v §
11 ods. 1 vyžadoval okrem iného, aby k žiadosti o udelenie povolenia bol priložený i obchodný plán

činnosti poisťovne. Súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie
pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie) v zmysle §11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb., boli
tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobností, z ktorých vychádza
kalkulácia, veľkosť úrokových sadzieb. Obchodný plán činnosti poisťovne teda bez pochybností musel
vypracovať sám žalovaný, a nie orgán dozoru nad poisťovníctvom. Tento orgán len rozhodol o udelení

povolenia vykonávať životné poistenie, čo sa v prípade žalovaného stalo rozhodnutím Ministerstva
financií SR zo dňa 30.05.1995. Súčasťou žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve
podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia, boli všeobecné poistné podmienky a obchodný plán žalovaného.
Bol to teda samotný žalovaný, ktorý vypracoval kalkuláciu poistného na základe nesprávneho poistno-
matematického vzorca. Žalovaný tak nemôže zodpovednosť za nesprávnu kalkuláciu prenášať výlučne

na orgány dozoru nad poisťovníctvom, keď tento stav vyvolal predložením nesprávnych podkladov
pre rozhodnutie. Dôležitou skutočnosťou je to, že jediným subjektom, ktorý vôbec nemohol ovplyvniť
výpočet poistného, bol žalobca. Predmetná poistná zmluva bola uzavretá v roku 1998. Povinnosť podľa
§ 31a zákona č. 95/2002 Z. z. v znení účinnom od 01.05.2004, ktorej nesplnenie konštatovala NBSpri dohľade, čo uvádzal žalovaný aj vo vyjadrení k žalobe zo 10.06.2016, sa vyžadovala pri výpočte
poistného až od 02.05.2004. Táto zmena však v rámci princípu retroaktivity nemohla ovplyvniť obsah
predtým vzniknutého právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pokiaľ medzi nimi nedošlo k

dohode o zmene poistnej zmluvy, k čomu v tomto prípade nedošlo. Účastníci zmluvy sú potom viazaní
prejavmi vôle obsiahnutými v pôvodnej poistnej zmluve. Poistný vzťah založený stranami sporu má
charakter spotrebiteľskej zmluvy, vzhľadom na subjekty zmluvného vzťahu (§ 52 OZ). Žalobca ako
fyzická osoba - poistený, nemôže znášať prípadné riziká, ktoré pre žalovaného - poisťovňu, vyplývajú z
jeho podnikateľskej činnosti, z prípadných nedostatkov v kalkulačných vzorcoch, ktoré neboli v súlade

s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného, nakoľko spotrebiteľ, na rozdiel od poisťovne,
nedisponuje potrebnými odbornými znalosťami. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne po uzavretí
poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými
metódami, je z vyššie uvádzaných dôvodov irelevantná. Nebol to žalobca, ktorý ponúkal produkt UDP-
K, ale žalovaný a predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou formulárového typu, kde údaje týkajúce
sa výšky poistného vypočítava poisťovateľ. Práve vďaka pôvodne ponúkaným podmienkam poistenia

si žalobca získal dostatok klientov a práve v dôsledku výhodnosti predmetnej poistnej zmluvy, žalobca
uzavrel poistnú zmluvu práve so žalovaným. Z uvedených dôvodov súd musí konštatovať, že zmluva
medzi stranami sporu uzavretá 07.07.1998 je platná a zaväzuje účastníkov zmluvy na plnenia v nej
dojednané. Žalovanému tak vznikla na základe poistnej zmluvy povinnosť vyplatiť žalobcovi po zániku
poistenia, k čomu došlo 08.07.2013, poistné plnenie v dojednanej výške 75.449,- Sk, t.j. 2.506,11

Eur. Súd k uvedenému záveru dospel aj s poukazom na závery vyslovené Najvyšším súdom SR v
rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/229/2013 zo dňa 30.09.2014: „Ponuka na uzatvorenie uvedenej poistnej zmluvy
bola navrhovateľke predložená zo strany poisťovne, ktorú navrhovateľka akceptovala. Navrhovateľka
vstupovala do poistného vzťahu s odporkyňou (pozn. spoločnosť Rapid life životná poisťovňa, a.s.) so
znalosťou parametrov poistného vzťahu, a to výšky poistného, doby poistného, ako aj výšky odplaty pri

dožití a smrti. Z uvedeného je zrejmé, že uzatvorením poistnej zmluvy vznikol súkromnoprávny vzťah, v
ktorom sú oba subjekty súkromného práva povinné dodržať to, k čomu sa slobodne zmluvne zaviazali.
Odporkyňa vo svojich vyjadreniach uvádzala dôvod, prečo došlo k zrušeniu zmluvy z jej strany, a to
zmenu zákona o poisťovníctve č. 186/2004 Z. z., resp. rozhodnutie NBS o prijatí opatrení v súlade
s povinnosťou poisťovne určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód, aby výška

poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, vrátane tvorby rezerv. Tieto skutočnosti
však nemohli mať za následok postup zvolený odporkyňou (jednostranné zrušenie zmluvy), pretože
navrhovateľka sa žiadnym spôsobom na vzniknutej situácii nepodieľala. Z ustanovenia § 31a zákona o
poisťovníctve účinného od 1. mája 2004 nevyplynulo, že by sa táto konkrétna zmluva (uzatvorená medzi
účastníkmi) mala bez súhlasu zmluvných strán nejakým spôsobom meniť. Najvyšší súd Slovenskej

republiky sa stotožňuje s tým, čo uviedol vo svojom rozhodnutí okresný súd a z čoho vychádzal
vo svojom rozhodnutí aj krajský súd, a to, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý
schvaľoval konkrétne vzorce produktov je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou,
pre odporkyňu by to neznamenalo zánik povinností zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik nároku voči
štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení záväzkov voči poistníkovi), resp. ušlého zisku. Poistný

vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného
práva, ktoré dobrovoľne za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu. Na druhej
strane tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov súkromnoprávneho vzťahu, a to poisťovne, ktorá
vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánov štátu, práve so štátom. Z toho vzťahu vznikajú rovnako
obidvom subjektom, a to jednak poisťovni ako aj štátu vzájomné práva a povinnosti. V prípade, ak by

štát resp. subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovňami porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému
subjektu a tomuto by týmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený
subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú škodu od štátu vymáhať. Nie je však
právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla
do vzťahu iného, a to súkromnoprávneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho

následku práve poistencom. V poistnej zmluve boli stanovené podmienky, ktoré navrhovateľka ako
účastník poistnej zmluvy plnila, a preto odporkyňa, pokiaľ zrušila poistnú zmluvu, konala v rozpore s tým,
čo jej umožňuje zákon.“ Z obsahu citovaného rozhodnutia je zrejmé, že predmetom sporu bola platnosť
poistnej zmluvy, nie zaplatenie poistného plnenia, ako je to v posudzovanom prípade, avšak závery
vyslovené dovolacím súdom ohľadom spornosti daného kontraktu sú použiteľné aj na posudzovanú

vec. V zmysle obrany žalovaného súd konštatuje neopodstatnenosť argumentácie, ktorou sa snažil v
spore argumentovať. Neplatnosťou dotknutej spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku nedodržania poistno-
matematických metód pre určenie výšky poistného, ako aj poistného plnenia. Tieto skutočnosti, ako
to vyplýva z názoru Najvyššieho súdu SR (a tiež aj z ďalších rozhodnutí slovenských súdov, na ktorépoukázal žalobca) neboli pre posúdenie veci relevantné. Žalovaný porušil svoju povinnosť vyplatiť
žalobcovi poistné plnenie, preto krajský súd považoval uplatnený nárok za opodstatnený. Žalovaný
poistenie spravuje, t.j. v rámci svojho predmetu podnikateľskej činnosti vie, že žalobcovi vznikol nárok

na poistné plnenie dovŕšením lehoty dožitia, t.j. a preto žalobcovi mal plniť v zmysle § 797 ods. 3 OZ do
15 dní, t.j. do 24.07.2013. Žalovaný svoj dlh žalobcovi doposiaľ nezaplatil, preto je od nasledujúceho dňa
t.j. od 25.07.2013 v omeškaní. Nakoľko je súd viazaný žalobou priznal žalobcovi nárok na zákonný úrok
z omeškania až od 12.08.2015 podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Zb. s účinnosťou do 31.01.2013 v uplatnenej výške 5,5 % ročne.

22. Podľa § 232 ods. 3,4 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24.Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
25.Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a plne
úspešnému žalobcovi v konaní priznal plnú náhradu trov konania, t. j. 100 %.
26.Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške

náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§356 písm. b) CSP/

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Podľa § 277 ods. 1 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s
vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie

uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

Podľa§277ods.3CSPnávrhpodľaodsekov1a2môžežalovanýpodaťdo15dníodkedysaorozsudku
pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)