Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. marec 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116201327
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116201327.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: O. V., nar.
XX.XX.XXXX,bytomV.H.XXXX/XX,XXXXXG.,ozaplateniesumy1.241,73eurspríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 15.12.2015 doručenou súdu dňa 25.01.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.241,73 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške

8,75% zo sumy 131,16 € od 19.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 184,67 € od 19.03.2013 do zaplatenia,
zo sumy 146,88 € od 19.04.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % počítaným zo sumy 115,14 eur od
19.05.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne počítaným zo sumy 663,88 € od 19.01.2014 do
zaplatenia, z titulu nezaplatených poskytnutých služieb a zmluvných pokút. Súčasne žiadal zaviazať
žalovaného na náhradu trov konania.

2. Žalovaný sa k návrhu vyjadril, podaním doručeným súdu dňa 15.06.2016, kde uviedol, že telefónne

čísla XXXX/XXXXXX a XXXX/XXXXXX, vidí prvýkrát až v podanej žalobe. Ďalej uviedol, že podpisy na
zmluvách nie sú jeho podpismi a on sa podpisuje úplne inak a svoje telefónne číslo, má už 10 rokov a
nemá internet. Na overenie podpisu navrhol znalecké dokazovanie grafológom.

3. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu na vyjadrenie dňa 23.06.2016
(viď doručenkač.l.97), pričom žalobca naň nereagoval. Dňa 06.02.2017 doručil žalobca vyjadrenie, kde
sa vyjadroval, k spôsobu vyúčtovania faktúr, ako aj dôvodenie oprávnenosti jednotlivých položiek.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to žalobou zo dňa
15.12.2015, Zmluvami o poskytovaní verejných služieb (č.l.4, 5), Dodatkami k Zmluvám o poskytovaní
služieb (č.l. 6,7), Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb (č.l.8-16), Cenníkom
poskytovaných služieb (č.l. 17-24), faktúrami (č.l.25-67), Zmluvou o postúpení pohľadávok (č.l. 68-79),
pokusom o zmier (č.l. 80), obsahom písomného vyjadrenia žalobcu č.l.104-106 a jeho príloh č.l.107-115,
vyjadreniami žalovaného.

5. Žalovaný podľa žalobcu uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom,
a.s. dňa 25.09.2012 Zmluvu č.XXXXXXX a Dodatok a dňa 29.11.2012 uzatvoril zmluvu spolu s
dodatkom, ktorým žalovanému mal poskytnúť mikroprocesorové karty - SIM karty a koncové zariadenie.Žalovaný sa mal zaviazať užívať program „Hapy XS“ a DATA SIM MI NEOB3 po dobu 24 mesiacov.
Pre prípad porušenia zmluvných povinností sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu 2x 331,94
eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení a jej dodatku boli Všeobecné podmienky poskytovania

verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete právneho
predchodcu žalobcu. Z dodatkov k zmluvám a v nich vložených kúpnych zmlúv plynie, že žalovaný
mal kúpiť mobilný telefón Sony Xperia za cenu 0,02 eur a zariadenie DATA SIM MI NEOB3 za kúpnu
cenu 1,- eur. Žalovaný mal nezaplatiť poplatky za poskytnuté služby za obdobie od 02/2012 do 05/2013
vyúčtované faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 18.03.2013 na sumu 184,67 eur (z toho upomienka

v sume 4,99 eur), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 18.02.2013 na sumu 131,16 €, faktúrou
č. XXXXXXXXX splatnou dňa 18.02014 na sumu 146,88 € (z toho upomienka 4,99 eur a obmedzenie
služby pre neplatenie 39,60 eur s DPH, faktúrou č. XXXXXXXXX splatnou dňa 18.05.2013 na sumu
115,14 eur z toho 19,80 eur prerušenie služby. Dňa 01.01.2014 vystavil právny predchodca navrhovateľa
faktúru č. XXXXXXXXXXX na sumu 663,88 € splatnú dňa 18.01.2014, ktorou si uplatnil zmluvné pokuty
vo výške 663,88 eur.

5. Žalovaný na pojednávaní dňa 08.03.2017 uviedol, že keď dostal papiere, tak zistil, že jeho podpisy
sa nezhodujú, internet na mobile nemal, nemohol posielať Tipos. Ďalej uviedol, že má podozrenie na
jedného človeka, a to na svojho brata. Ďalej uviedol, že s právnym predchodcom žalobcu nepodpisoval
žiadnu zmluvu, pričom sa podpisuje úplne inak. Uviedol, že má jeden jediný telefón a ten mám 10

rokov, preto má podozrenie na brata, lebo on má každú chvíľu iný telefón. Žalovaný tvrdil, že žiadne
zmluvy na faktúry nedával, pričom má len facebook a má poštovú schránku. Mohli prísť faktúry na
adresu, ale mohol ich vziať brat (o tri roky starší), lebo má kľúče od schránky. Žalovaný uviedol, že
má nový občiansky preukaz, nakoľko už mu skončila platnosť pôvodného. Občiansky preukaz nosí v
peňaženke, a brat sa mohol k nemu ľahko dostať. Brat býval so žalovaným do matkinej smrti do

6/2015, odvtedy sa odsťahoval. Žalovaný uviedol, že brat stále hovoril, že má nový služobný telefón,
a pritom sa žalovanému zdalo, že brat nikde nepracoval.

6. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. dňa 20.11.2014 uzatvorila so žalobcom Zmluvu o postúpení
pohľadávky.

7. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

8. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný

konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

11. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej

obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie
dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

12. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

13. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné.

14. Podľa § 151 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú

jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné.15. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou

zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

16. Písomná forma právneho úkonu je zákonom predpísaná vo viacerých prípadoch, lebo sa ňou
môžu splniť všetky funkcie formálnosti prejavu. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu
dvoch náležitostí, a to písomnosti (spočíva v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v samotnom
texte listiny) a podpisu konajúcej osoby (spočívajúcu v tom, že podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny
zodpovedá prejavu jeho vôle. Pokiaľ ide o spôsob vyhotovenia podpisu fyzickej osoby, zákon vyžaduje

osobný podpis toho, koho takýto právny úkon zaväzuje. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka
je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Podpis na listine sa považuje za
riadny(osobný), ak je vlastnoručný. Právne účinky nemá sfalšovaný podpis. Sfalšovaný podpis môže
mať dve podoby. Prvou je prípad, keď podpis pochádza od inej osoby než tej, ktorá ho napísala, alebo
ak sa niekto podpíše za neexistujúcu osobu. V predmetnej veci je nepochybné, že zmluvy, ktoré mali

byť medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavreté dňa 27.09.2012 a dňa 11.12.2012
- Zmluvy o pripojení a ich dodatky, sú zmluvou, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko
žalobca je právnická osoba, poskytujúca telekomunikačné služby spotrebiteľom a žalovaný je fyzická
osoba, ktorý má postavenie spotrebiteľa. Pre tento prípad zákon o elektronických komunikáciách v
ustanovení § 44 ods. 1 upravuje pod sankciou neplatnosti, povinnosť uzavrieť písomnú zmluvu. V danom

prípade písomná zmluva bola uzavretá, preto súd túto zmluvu posudzoval najskôr podľa všeobecných
ustanovení o platnosti právnych úkonov. Pre platnosť právneho úkonu - písomnej zmluvy sa okrem iných
náležitostí, vyžaduje i podpis konajúcej osoby (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka), ktorým táto osoba
potvrdzuje, že daný právny úkon uzavrela slobodne, vážne a je s ním uzrozumená. Súd konštatuje, že
žalovaný už v podanom odpore namietal skutočnosť, že by zmluvy bol podpísal, pričom súčasne uviedol,

že nikdy neužíval v žalobe a zmluvách uvedené telefónne čísla.

17. Súd konštatuje, že žalobca na žalovaným tvrdené skutočnosti, žiadnym spôsobom nereagoval a
nevyjadril sa k nim, ako ani nenavrhol doplnenie dokazovania v súvislosti so žalovaným tvrdenými
skutočnosťami, napriek súdom realizovanej výzve na pojednávaní dňa 08.03.2017 na návrhy na

doplnenie dokazovania. Na základe takto zisteného stavu mal súd za nesporne tvrdenú skutočnosť,
že žalovaný dotknuté zmluvy o pripojení a ich dodatky nepodpísal, nakoľko žalobca žalovaného
tvrdenienerozporoval,aninenavrholdoplneniedokazovania.Súdkonštatuje,žežalobcanechaltvrdenia
žalovaného bez povšimnutia - reakcie, a to napriek riadnemu doručeniu odporu dňa 23.06.2016
(doručenka č.l.97). Súd v tejto súvislosti poukazuje na podrobné skutkové zdôvodnenie nepodpísania

zmlúv žalovaným, ako aj označenie osoby, ktorá zmluvy pravdepodobne podpísala. Súd uvádza, že
súčasne vyzval žalobcu s predvolaním na termín pojednávania na doplnenie rozhodujúcich skutkových
tvrdení a predloženie a označenie dôkazov. Žalobca síce doručil súdu podanie zo dňa 06.02.2017, kde
sa podrobne vyjadril k spôsobu poskytovania služieb, ich fakturácie, dôvodov obmedzenia služieb, ich
ceny, ako aj k spôsobu uplatnenia zmluvnej pokuty, avšak otázky podpisu zmlúv a dodatkov sa nijako

nedotkol.

18. Na základe uvedených skutočností, keďže skutkové tvrdenia ohľadne podpisu zmlúv sú nesporné,
má súd za to, že Zmluvy o pripojení a ich dodatky z 27.09.2012 a 11.12.2012, neboli platne uzavreté,
keďže ich nepodpísala konajúca osoba, t.j. žalobca. Žalobca nenamietal skutkové tvrdenia žalovaného

o nepodpísaní zmlúv, a preto súd považoval takto prezentované skutkové tvrdenia za nesporné, uznané
obidvomi stranami. Vzhľadom k tomu, že súd mal za preukázané a nespochybniteľné, že žalovaný
predmetné právne úkony (Zmluvy a ich dodatky) nepodpísal, rozhodol tak, že žalobu zamietol, nakoľko
nebol žalovaný nie je viazaný z právneho úkonu, ktorého nebol účastný, a teda tento právny úkon
je absolútne neplatný. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, po prijatí záveru súdom, že žalovaný

predmetné právne úkony nepodpísal, právne úkony teda nevyjadrujú jeho slobodnú vôľu, rozhodol tak
akouviedolvyššie,tj.žalobuzamietol,nakoľkožalovanýniejevecnepasívnelegitimovanýmsubjektomz
týchto zmlúv, resp. z iného právneho nároku, ktorý žalobcovi vznikol. Súd konštatuje, že nakoľko zmluvya ich dodatky sú sú neplatné právne úkony a na ich základe sa nemôže žalobca domáhať od žalovaného
žiadneho plnenia, nakoľko mu žiadnu službu neposkytol.
Nakoľko

19.Zvykonanéhodokazovaniaazistenéhovecivyvodilsúdtenprávnyzáver,žežaloba jepodanásčasti
dôvodne.Účastnícikonaniaplatneuzavrelizmluvu,ktorájesvojímcharakteromzmluvouspotrebiteľskou
a ako taká nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tzv. neprijateľné podmienky. Súd má za

to, že nárok na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb je odôvodnený. Žalovanému
boli právnym predchodcom žalobcu poskytované telekomunikačné služby, za ktoré nezaplatil riadne
dohodnutú cenu, čím sa dostal do omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, ale len čiastočne z
nasledovných dôvodov. V rámci telekomunikačných služieb žalobca požadoval zaplatenie poplatku za
prerušenie služby a 19,80 eur a 1x zmluvnú pokutu za neplnenie povinnosti včas vo výške 4,99 eur.
Žalobcanepreukázalaniskutočnévýdavkynaprerušenieslužby,naktorébymumoholvzniknúťnárok.Z

pohľadusúduprerušenieslužby nemožnopovažovaťzaslužbu,zktorejbymalžalovanýurčitýprospech
a teda bol by za ňu povinný platiť. Tento inštitút je nepochybne určitým nástrojom žalobcu ako dosiahnuť
bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovaným, resp. zabrániť poskytovaniu ďalších služieb
do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Súd konštatuje, že žalobca nepreukázal dojednanie
zmluvnej pokuty pre prípad porušenia splatnosti záväzkov. Prerušenie služby je teda výlučne nástrojom

určitej ochrany samotného žalobcu, nie službou v prospech žalovaného, preto súd v tejto časti návrh
zamietol. Súd záverom uvádza, že zamietol návrh na doplnenie dokazovania navrhnutý žalovaným, a
to pribratím znalca z odboru grafológie (overenie pravosti podpisu), nakoľko mal za to, že tento dôkazný
prostriedok je na žalobcovi, pričom vzhľadom na nesporené skutkové tvrdenia o nepodpísaní zmlúv a
dodatkov, považoval súd tento dôkaz za nehospodárny.

20. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

24. Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

25. Podľa ČL. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa
normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax

najvyšších súdnych autorít.

26. Podľa ČL. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

27. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení
tak, že nárok na ich náhradu má žalovaný ako účastník plne úspešný v konaní, nakoľko žaloba bola v
celom rozsahu zamietnutá, a v časti žalobca zobral žalobu späť, čím zavinil zastavenie konania v tejto
časti. Súd by teda mal rozhodnúť tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným rozhodnutím mal rozhodnúť o výške
trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie bude znieť, žalobca je povinný
zaplatiť žalovanému 0,- eur, nakoľko tejto v konaní žiadne trovy nevznikli, a už jej ani trovy konaniavzniknúť nemôžu. Vzhľadom na uvedené súd v súlade so zásadami uvedenými v ČL.17 CSP rozhodol
podľa ČL. 4 ods. 2 tak, že náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.