Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Alica Žingorová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2P/14/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915200450
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alica Žingorová
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6915200450.16
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci navrhovateľky S. Š.,
T.. M., N.. XX. XX. XXXX, C. A. K. Č.. XXX, W. A. K. Č.. XXX, št. občan SR; v zast. JUDr. Marianom
Dzuroškom, s.r.o., Hviezdoslavova 468/31, Rimavská Sobota proti manželovi navrhovateľky Š. Š., N..
XX. XX. XXXX, C. A. K. Č.. XXX, Š.. Y. B.; zast. JUDr. Pavlom Balogom, so sídlom Železničná 6/1,
Rimavská Sobota o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k V.. X. Š., N.. XX. XX.
XXXX P. V.. K. Š., N.. XX. XX. XXXX; obaja zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej
Sobote takto
r o z h o d o l :
I.Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky S. Š., T.. M., N.. XX. XX. XXXX a manžela
navrhovateľky Š. Š., N.. XX. XX. XXXX uzavreté dňa 17. 06. 2000 pred Matričným úradom v Králi
zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 3 ročník 2000 na strane 37 pod poradovým číslom 5 r o z
v á d z a.
II.Súd maloletého X. Š., N.. XX. XX. XXXX P. V.. K. Š., N.. XX. XX. XXXX na čas po rozvode z
v e r u j e do osobnej starostlivosti otca Štefana Šipoša, nar. 10. 03. 1978, ktorý bude maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok.
III.Matka S. Š., T.. M. N.. XX. XX. XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu mal. X. Š.J., N.. XX. XX.
XXXX vo výške 60 € mesačne a na mal. K. Š., N.. XX. XX. XXXX vo výške 50 € mesačne, a to vždy do
20-teho dňa v mesiaci vopred do rúk otca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
IV.Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s maloletými deťmi každý víkend a to od piatka od 18.00 hod.
do nedele do 18.00 hod. s tým, že maloleté deti si prevezme a následne odovzdá otcovi v mieste jeho
bydliska, pričom otec je povinný maloleté deti na styk s matkou vhodne pripraviť.
V.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Navrhovateľka podala na súd návrh, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva, ktorý odôvodnila
tým, že v dôsledku nevery manžela došlo k hlbokému rozvratu ich vzájomných vzťahov a k úplnému
narušeniu základných funkcií manželstva. V priebehu konania maloleté deti navrhla zveriť do striedavej
starostlivosti obidvoch rodičov.
2.Manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva súhlasil a uviedol, že napriek tomu, že urobil všetko
preto, aby sa obnovilo ich manželské spolužitie a ich vzťahy navrhovateľka bola rozhodnutá sa rozviesť
a nenechala si celú situáciu vysvetliť. Zároveň žiadal, aby boli maloleté deti na čas po rozvode zverené
do jeho osobnej starostlivosti.3.Kolízny opatrovník poukázal na tú skutočnosť, že je prvoradé, aby sa v záujme maloletých detí vec
právoplatne ukončila s tým, že vzhľadom na výsluch maloletých detí a na ich jednoznačné vyjadrenie
navrhol, aby boli obidve maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca.
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so sobášnym
listom, rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami o príjme, znaleckým posudkom č. 1/2016
vypracovaným PhDr. Máriou Homolovou zo dňa 20. 05. 2016, výsluchom maloletých detí.
5.Zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou PhDr. Máriou Homolovou vyplynul záver, že
pokiaľ ide o osobnostné kvality pre deti by bolo vhodnejšie, keby boli zverené do starostlivosti matky.
Avšak k prihliadnuc k záujmom mal. detí, tieto si želajú bývať so svojim otcom, na čom okrem
jeho benevolentnejších výchovných postojov participuje vo významnej miere aj prostredie, na ktoré sú
viazané, pričom sa doporučuje participácia matky na ich výchove v čo najväčšej miere. Ďalej znalkyňa
uvádza, že samotné deti nepreferujú striedavú výchovu, pritom chcú zostať v kontakte s obidvoma
rodičmi, obidvoch majú radi a v popredí je záujem detí nemeniť bydlisko, t. j. bydlisko u otca, s ktorým
majú spätú doterajšiu históriu ich rodiny.
6.Výsluchom obidvoch maloletých detí súd zistil, že sa rozhodli, že chcú byť vychovávaní otcom
vzhľadom na to, že chcú byť v mieste, kde vyrastali a v prostredí, ktoré poznajú a tiež chcú byť spolu,
pričom matku chcú navštevovať počas víkendov.
7.Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
8.Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po
rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
9.Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10.Podľa ods. 2 citovaného zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11.Podľa ods. 3 citovaného zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
12.Podľa ods. 4 citovaného zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
13.Podľa ods. 5 citovaného zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14.Súd manželstvo účastníkov konania rozviedol s poukazom na ust. § 23 ods. 1,2 Zákona o rodine,
pričom s návrhom na rozvod manželstva súhlasil aj manžel navrhovateľky a v priebehu konania k
obnoveniu ich vzájomných vzťahov nedošlo, obidvaja sa chceli rozviesť.
15.Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv účastníkov konania k maloletým deťom na čas po
rozvode súd vychádzal z tej skutočnosti, že právo dieťaťa byť vypočuté v každom konaní, v ktorom sa
rozhoduje o jeho záležitostiach je zakotvené výslovne jednak v čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, čl.3 Európskeho dohovoru o výkone práv detí ako aj § 43 ods. 1 Zákona o rodine a § 38 ods. 1, 2 CMP.
Predmetné ustanovenia teda zaručujú maloletému právo, aby mohlo v konaní prejaviť svoje stanovisko
k otázkam, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú a umožňuje mu (aj keď len do určitej miery) vyrovnať
nerovné postavenie vo vzťahu k rodičom.
16.Napriek tomu, že matka navrhovala striedavú starostlivosť súd dospel k záveru, že tento inštitút v
danomprípadeniejepremaloletédetiprospešný vychádzajúcztejskutočnosti,ževzťahymedzirodičmi
sú narušené, komunikácia je obmedzená a rodičia spolu vzájomne bojujú o maloleté deti.
Podľa názoru súdu striedavá starostlivosť funguje len tam, kde funguje normálna a kľudná komunikácia
medzi rodičmi, čo však v danom prípade nie je.
Rešpektujúc vôľu maloletých detí, zistenú ich osobným výsluchom, ako aj zohľadňujúc vyššie citované
závery znaleckého posudku súd zveril maloleté deti do starostlivosti otca, pričom rozšírene upravil
styk maloletých s matkou, keďže je nepochybné, že pre maloletých je prospešné, keď môžu byť v
pravidelnom styku s obidvoma rodičmi a od obidvoch preberať mužské a ženské vzory správania a bolo
to aj želanie maloletých detí.
17.Zároveň súd upravil aj vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, pričom vychádzal z príjmu matky,
ktorá pracuje ako učiteľka v Materskej škôlke v K. a jej čistý mesačný príjem činí 550 €, pričom inú
vyživovaciu povinnosť nemá. Preto súd považuje výživné vo výške 60 € na mal. X. a 50 € na mal. K.
za primerané.
18.O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
s poukazom na ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá
strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia v časti, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa podľa
ustanovení § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažnápovinnosťvovzťahukmaloletémudieťaťuoprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá
povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.