Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Renáta Pátrovičová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/178/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314217328
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4314217328.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: O. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Y. X., K. XX, zastúpený JUDr. Jozefom Pirohárom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Podzámska
29, proti žalovanému: Slovenská republika - Inšpektorát práce Nitra, v zastúpení F. z Obchodného
registra Okresného súdu Bratislava I vymazaný dňa 09. 04. 2015, o návrhu na vylúčenie veci z exekúcie
(excindačná žaloba), o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 23. novembra
2015, č. k. 11C/237/2014-62, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti trov konania p o t v r d z u j e.
Žiadna zo strán nemá n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 23. 11. 2015, č. k. 11C/237/2014-62, zastavil konanie a o trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne
odôvodnil s poukazom na ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, § 103, § 104 ods. 2, § 107 ods. 1, § 146
ods. 1 písm. c/, ods. 2 a § 154 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“).
2. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že žalobca sa žalobou podanou dňa 15. 08.
2014 v znení jeho doplnenia zo dňa 05. 03. 2015 a 05. 06. 2015 domáhal vylúčenia motorového
vozidla F.ielej farby, s evidenčným číslom G., r. v. XXXX, VIN: XCFCXXXXXXXXXXXXX, z exekúcie
vykonávanej súdnou exekútorkou Z.. M. O. pod sp. zn. EX 3742/13, na základe poverenia na vykonanie
exekúcie vydaným Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 2Er/1453/2013. Zároveň sa domáhal
náhrady trov konania. Ako uviedol, exekútorka Z.. O. vykonáva exekúciu v prospech žalovaného ako
oprávneného proti povinnému: spoločnosti Mont Group s.r.o, so sídlom Panenská 24, Bratislava, IČO:
45575606. Exekútorka dňa 24. 01. 2014 vykonala súpis hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného, medzi
nimi aj predmetné vozidlo F., ktoré však nie je vo vlastníctve povinného, ale vo vlastníctve žalobcu
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02. 02. 2012 uzavretej medzi žalobcom a štatutárnym zástupcom
povinného. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 36CbR/214/2013 zo dňa 14. 01. 2015,
právoplatným dňa 16. 02. 2015 bola spoločnosť Mont Group s.r.o. zrušená bez likvidácie a dňa 09. 04.
2015 bola vymazaná z Obchodného registra SR. Keďže bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu,
že nemá žiadny majetok, je zrejmé, že predmetné vozidlo nemôže byť jeho majetkom, a preto musí
byť z exekúcie vylúčené. V podaní zo dňa 17. 07. 2015 žalobca oznámil, že predmetná exekúcia bola
uznesením OS Bratislava I právoplatne zastavená, napriek tomu však žalobca naďalej nemá prístup
k svojmu motorovému vozidlu, ktoré zaisťuje OR PZ Levice. Vzhľadom k uvedenému žalobca trvá na
vylúčení predmetného vozidla z exekúcie, alternatívne navrhuje konanie zastaviť a zviazať žalovaného
na náhradu trov konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 31. 07. 2015 s vylúčenímveci z exekúcie súhlasil, napriek skutočnosti, že došlo k zastaveniu exekúcie a žalovaný už v danej veci
nemá postavenie oprávneného. Zároveň navrhol náhradu rov žalobcovi nepriznať.
3. Súd pojednával v prítomnosti účastníkov a právneho zástupcu žalobcu a na základe vykonaného
dokazovania zistil, že upovedomením o začatí exekúcie č. EX 3742/2013 zo dňa 12. 08. 2013
upovedomila súdna exekútorka JUDr. M. O., EÚ so sídlom vo I. účastníkov exekučného konania o
začatí exekúcie na vymoženie sumy 4 000,- eur, ktorá sa vykonáva na základe exekučného titulu -
rozhodnutia č. 216/16/ právoplatne vydaného Inšpektorátom práce Nitra dňa 19. 02. 2013. Účastníkmi
exekučného konania (na Okresnom súde Bratislava I vedenom pod sp. zn. 2Er/1453/2013) sú žalovaný
ako oprávnený a spoločnosť Mont Group s.r.o., so sídlom v Bratislave ako povinný.
4. Dňa 24. 01. 2014 na adrese Y. X., K. XX (bydlisko žalobcu) vykonala súdna exekútorka súpis
hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného podliehajúcich exekúcii, ktoré zahŕňali aj predmetné vozidlo
F., pričom štatutárny zástupca povinného J. H. uviedol, že predmetné motorového už nie je jeho
majetkom, nedisponuje kľúčmi ani dokladmi od vozidla, nevie, kde sa nachádzajú. Vozidlo bolo opatrené
pečatidlom exekútorky, k jeho odňatiu však nedošlo. Dňa 03. 02. 2014 bolo na uvedenej adrese
vykonané opätovné šetrenie za účelom odňatia vozidlo, avšak vozidlo sa už na pozemku nenachádzalo.
Následne zamestnanec exekútorky podal trestné oznámenie na J. H. a žalobcu pre trestný čin marenia
exekučného konania.
5. Dňa 04. 04. 2014 bolo na základe uvedeného podnetu OOPZ Želiezovce začaté trestné stíhanie
pod ČVS: ORP-283/ZE-LV-2014. Uznesením OOPZ Želiezovce zo dňa 03. 08. 2014 pod ČVS:
ORP-283/ZE-LV-2014 bolo predmetné motorové vozidlo F., ktoré bolo vydané dňa 13. 05. 2014 F. I.,
nar. XX. XX. XXXX a je uložené na OOPZ Želiezovce, uložené do úschovy Okresného súdu Levice.
Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že právo na vydanie tohto vozidla si uplatnil žalobca na základe
kúpnej zmluvy a súdna exekútorka JUDr. O. s odôvodnením, že podľa výpisu z evidencie vozidiel, je
vozidlo vo vlastníctve povinného. Podľa OOPZ je odôvodnený záver, že sú pochybné vlastnícke práva
k predmetnému vozidlu, preto ho ponecháva v úschove podľa § 94 TP a osoba, ktorá si robí nárok na
vec, si ho má uplatniť v občianskom súdnom konaní návrhom na vylúčenie veci z exekúcie.
6. Dňa 15. 08. 2014 žalobca podal žalobcu na vylúčenie vozidla F. z exekúcie a na základe tejto
skutočnosti OOPZ Želiezovce uznesením zo dňa 14. 11. 2014 trestné stíhanie vo veci prečinu marenia
exekučného konania prerušil, pretože je odôvodnený záver, že na riadne objasnenie veci je potrebné,
aby Okresný súd Levice v tomto konaní rozhodol.
7. Žalobca súdu predložil kúpnu zmluvu zo dňa 03. 02. 2012, ktorú uzavrel ako kupujúci s povinným,
spoločnosťou Mont Group s.r.o., ako predávajúcim a predmetom ktorej bolo motorové vozidlo F., r. v.
1999, číslo podvozka: L číslo motora: XXXX.XXS, X.X diesel, bielej farby za kúpnu cenu 3.000 €. Podľa
čl. VI. Zmluvy bolo povinnosťou kupujúceho vykonať prepis vlastníctva na dopravnom inšpektoráte do
10 dní od podpisu zmluvy. Žalobca vypovedal, že keď konateľ spoločnosti chcel vozidlo na dopravnom
inšpektoráte odhlásiť, nebolo mu to umožnené, pretože údajne nevedel preukázať zaplatenie poistného.
Podľainformáciiodpolície,políciavyžadujerozhodnutie,zktorýmbybolaveczexekúciavyňatá,pretože
rozhodnutie o zastavení konania na uvedené nestačí.
8. Uznesením Okresného súdu Bratislava I pod č. k. 2Er/1453/2013-18, Ex 3742/2013 zo dňa 22. 05.
2015, právoplatným dňa 18. 06. 2015 bola exekúcia zastavená z dôvodu, že povinný nemá spôsobilosť
byť účastníkom konania, pretože dňom 09. 04. 2015 bol vymazaný z Obchodného registra bez právneho
nástupcu.
9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaný dôvodne, pretože v čase
začatia tohto konania bola exekúciou postihnutá aj vec, teda motorové vozidlo F. s evidenčným číslom
G., o ktorom žalobca tvrdil, že je v jeho vlastníctve a nie vo vlastníctve povinného, o čom predložil kúpnu
zmluvu. Uvedenú skutočnosť napokon potvrdil aj konateľ povinného J. H. pri súpise hnuteľných vecí
vykonanomsúdnouexekútorkou.Prepisvozidlanadopravnominšpektorátemálenevidenčnýcharakter.
K zmene vlastníctva k motorovému vozidlo tak mohlo dôjsť bez ohľadu na to, či došlo k prevodu vozidla
v príslušnej evidencii. Odhliadnuc od týchto skutočností je však súd povinný počas celého konania, teda
v ktoromkoľvek jeho štádiu skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať. Jednou
z podmienok konania je spôsobilosť byť účastníkom konania a procesná spôsobilosť. V priebehu tohtokonania došlo k právoplatnému zastaveniu exekúcie, z ktorej malo byť predmetné vozidlo vylúčené.
Žalovaný teda už nemá postavenie oprávneného. Pasívne legitimovaným pritom v konaní o vylúčenie
veci z exekúcie môže byť len oprávnený v exekúcii. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia. Keďže v čase tohto rozhodnutia už bola exekúcia právoplatne zastavená, žalovaný už
nebol účastníkom exekučného konania, a teda nemal postavenie oprávneného, stratil tým aj pasívnu
legitimáciu v tomto konaní. Vzhľadom na tento nedostatok podmienky konania, súd konanie zastavil.
Zároveň súd zdôraznil, že nie je možné rozhodnúť o vylúčení veci z exekúcie, ktorá neprebieha. O
trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. 1 písm. c) OSP, pretože mal za preukázané, že
žiadna zo strán zastavenie konania nezavinila.
10. Proti tomuto rozsudku v časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc
odvolací súd, aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, alebo aby rozsudok v napadnutej časti zmenil a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.
Namietal, že žalobca nezavinil zastavenie konania. Mal za preukázané, že žalovaný ako oprávnený
mal v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2Er/1453/2013 zobrať
návrh na výkon rozhodnutia späť, na čo bol viackrát vyzvaný, keďže spoločnosť Mont Group s. r. o., bola
dňa 09. 04. 2015 vymazaná z obchodného registra. Predmetné motorové vozidlo, ktorého vlastníkom
je žalobca je aj naďalej zadržiavané na OO PZ Želiezovce, v úschove Okresného súdu Levice. Žalobca
nemá prístup k motorovému vozidlu, je obmedzený na svojich vlastníckych právach, hodnota vozidla
klesá, čím mu vzniká značná škoda. Zdôraznil, že žalovaný svojim konaním a štátne orgány svojou
nečinnosťou dodnes spôsobujú škody na majetku klienta. Konštatoval, že opakovane žiadal súd prvej
inštancie, aby konanie zastavil a rozhodol o trovách konania. Domnieval sa, že nečinnosťou súdu v
danej veci mohlo prísť k porušeniu práva žalobcu v zmysle čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy SR.
11. Na pojednávaní dňa 23. 11. 2015 žalobca predložil vyúčtovanie trov právneho zastúpenia a navrhol
na náhradu trov konania zaviazať žalovaného, a to vo výške 446,99 eura. zároveň si uplatnil aj náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 41,58 eura, a to za písomné podanie na súd á 33,- eur v zmysle §
13a ods. 3 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. a 1x režijný paušál á 8,58 eura v zmysle § 16
ods. 3 cit. vyhlášky.
12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobca podal dňa 15. 08. 2014 na
Okresnom súde Levice žalobu o vylúčenie veci z exekúcie (excindačná žaloba) v znení jej doplnenia zo
dňa 05. 03. 2015 a 05. 06. 2015, ktorou sa domáhal vylúčenia veci z exekúcie, a to automobilu zn. Iveco
ŠPZ 125DT, r. v. 1999 VIN: XCFCXXXXXXXXXXXXX, z exekúcie vykonávanej súdnou exekútorkou Z..
M. O. pod sp.zn. EX 3742/13, tvrdiac, že je majiteľom predmetného motového vozdila na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 02. 02. 2012, ktorú uzavrel s povinným v exekúcii. Ďalej súd zistil, že
upovedomením o začatí exekúcie č. EX 3742/2013 zo dňa 12. 08. 2013 upovedomila súdna exekútorka
Z.. M. O., EÚ so sídlom vo I. účastníkov exekučného konania o začatí exekúcie na vymoženie sumy 4
000,-eur,ktorásavykonávanazákladeexekučnéhotitulu-rozhodnutiač.216/16/právoplatnevydaného
Inšpektorátom práce Nitra dňa 19. 02. 2013. Účastníkmi exekučného konania (na Okresnom súde
Bratislava I vedenom pod sp. zn. 2Er/1453/2013) sú žalovaný ako oprávnený a spoločnosť Mont Group
s.r.o., so sídlom v Bratislave ako povinný. Dňa 04. 04. 2014 bolo na základe uvedeného podnetu OOPZ
Želiezovce začaté trestné stíhanie pod ČVS: ORP-283/ZE-LV-2014. Uznesením OOPZ Želiezovce zo
dňa 03. 08. 2014 pod ČVS: ORP-283/ZE-LV-2014 bolo predmetné motorové vozidlo F., ktoré bolo
vydané dňa 13. 05. 2014 F. I., nar. XX. XX. XXXX a je uložené na OOPZ Želiezovce, uložené do
úschovy Okresného súdu Levice. Uznesením Okresného súdu Bratislava I pod č. k. 2Er/1453/2013-18,
Ex 3742/2013 zo dňa 22. 05. 2015, právoplatným dňa 18. 06. 2015 bola exekúcia zastavená z dôvodu,
že povinný nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože dňom 09. 04. 2015 bol vymazaný z
Obchodného registra bez právneho nástupcu. Z uvedeného dôvodu zastavil konanie o vylúčenie veci z
exekúcie aj Okresný súd Levice napadnutým rozsudkom.14. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 137 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, trovy konania sú najmä hotové
výdavkyúčastníkovaichzástupcov,včítanesúdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonných
zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové
výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je
zástupcom advokát.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, Ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť
návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 251 CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.
Podľa § 256 ods. 1 CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 256 ods. 2 CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, ak strana procesne zavinila trovy
konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
16. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, ktorými namietal nepriznanie náhrady
trov konania, keďže nezavinil zastavenie konania, mal za preukázané, že žalovaný mal byť zaviazaný
na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia žalobcu v zmysle ich vyčíslenia.
17. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa
mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.
18. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
strane náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo
bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len
za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je
nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP (porovnaj napr. II. ÚS 31/04). Pri rozhodovaní o
trovách konania v zmysle § 255 CSP v spojitosti s § 251 CSP platí, že sa hradia len preukázané,odôvodnené a účelne vynaložené výdavky a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou
procesného úspechu.
19. V tomto smere však odvolací súd uvádza, že nemožno konštatovať, že žalobca bol v konaní
jednoznačne úspešný, keďže sa konanie o vylúčenie veci z exekúcie neskončilo meritórnym
rozhodnutím, ktorým by súd vyhovel žalobnému návrhu žalobcu a rozhodol tak, ako žalobca žiadal.
Predmetné konanie bolo zastavené z dôvodu nedostatku podmienok konania v zmysle § 103, § 104 ods.
2 a § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda skončilo sa vydaním procesného rozhodnutia,
ktorým sa konanie skončilo. V tomto smere však odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný svojim konaním
nezavinil zastavenie konania, pretože nedostatok podmienky konania spočíval v strate spôsobilosti
žalovaného byť stranou konania, teda v nedostatku procesnej subjektivity. Z obsahu spisu ďalej vyplýva,
že žalovaný zanikol bez likvidácie (zároveň oprávnený v exekúcii, z ktorej mali byť vylúčené veci),
teda bez právneho nástupcu, musel súd prvej inštancie konanie zastaviť. Takýto nedostatok podmienky
nemožno odstrániť a vedie k zastaveniu konania.
20. Podľa § 103 OSP účinného do 30. 06. 2016, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 4 OSP účinného do 30. 06. 2016, k po začatí konania zanikne právnická osoba, súd
pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa§161ods.2CSP,akideonedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,súdkonanie
zastaví.
Podľa § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví.
Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten,
komu ju zákon priznáva.
Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.
Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané
do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich
vznik inak.
Podľa § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo
do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do
tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo
v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony
neustanovujú inak.
21. Spôsobilosťou byť stranou sporu (tzv. procesná subjektivita) sa rozumie spôsobilosť byť nositeľom
práv a povinností, ktoré mu zákon priznáva, prípadne ukladá stranám. Ide o spôsobilosť byť subjektom
procesnoprávneho vzťahu, ako jedného zo základných predpokladov pre vznik procesnoprávneho
vzťahuvzahájenomobčianskomsúdnomkonaní.Spôsobilosťbyťstranoumázásadneten,ktomápodľa
hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti. Procesná subjektivita tak splýva so subjektivitou
hmotnoprávnou.
22. Vzhľadom k tomu, že spôsobilosť byť stranou je nevyhnutnou podmienkou na to, aby niekto mohol
byť niekto účastníkom (v danej veci účastníkom exekučného konania), k nedostatku procesnoprávnej
subjektivity preto prihliada súd aj bez návrhu v každom štádiu konania. Ak v priebehu konania súd zistí,že účastník konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, teda ak fyzická osoba zomrie alebo
právnická osoba zanikne, súd podľa povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo
či môže v ňom pokračovať. V prípade, ak právnická osoba, ktorá je stranou sporu, v priebehu konania
zanikne, t. j. stratí spôsobilosti byť stranou, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom. Keď
niet právneho nástupcu, nemôže súd v konaní ďalej pokračovať, pretože v spojitosti s nedostatkom
spôsobilosti byť stranou ide o neodstrániteľnú vadu konania vedúcu obligatórne k zastaveniu konania.
23. Poukazujúc na uvedené odvolací súd konštatuje, že v danej veci nebol v konaní pred súdom prvej
inštancie žalovaný, ktorý by mal procesnú subjektivitu strany sporu, a teda nebolo možné mu uložiť
súdnym rozhodnutím povinnosť, aby žalobcovi nahradil trovy konania, ktoré mu vznikli.
24. Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poznamenáva, že ak došlo k
zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP) právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno (§ 146 ods. 2 OSP) uložiť niektorému z
účastníkov povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa prvej vety
tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa druhej vety
tohto ustanovenia odporcovi v prípade, že bol pre jeho správanie vzatý návrh späť, ktorý bol podaný
dôvodne.
25. Odvolací súd poznamenáva, že ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza z § 146 ods. 2 OSP.
Ak teda dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na
oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu
musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí
konania,potomjepotrebnékonštatovať,žežalovanýprocesnezavinilzastaveniekonania.Akbyžalobca
žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a
teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Ak dôvodom
späťvzatia žaloby je oprávnene uplatnená námietka premlčania vznesená žalovaným, z procesného
hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré
vznikli žalovanému (R 11/1998).
26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rovnakému záveru, ako súd
prvej inštancie s tým, že správne rozhodol súd prvej inštancie, keď o trovách konania rozhodol v
zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, a teda že konanie bolo zastavené. Odvolací súd posudzujúc
dôvodnosť podaného odvolania pri preskúmaní veci postupoval v zmysle príslušných ustanovení
Civilného sporového poriadku, a to konkrétne § 256, pričom nezistil, že by boli splnené zákonné
podmienky na to, aby súd uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalobcu žalovanému. Odvolací
súd teda dospejúc k záveru, že žalovaný nezavinil zastavenie konania keď v priebehu tohto konania
stratil procesnú subjektivitu, v dôsledku čoho nemôže ďalej v konaní vystupovať ako strana sporu,
a vychádzajúc z toho, že žalovaný už ako subjekt neexistuje v dôsledku toho, že bol vymazaný z
Obchodného registra (dňa 09. 04. 2015), mu teda nemôže byť ani uložená povinnosť niečo plniť (ani
zaplatiť trovy konania žalobcovi). Odvolací súd mal rovnako ako súd prvej inštancie za preukázané, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov zastaveného konania, keďže nebolo zistené zavinenie na
strane žiadnej zo strán sporu (§ 256 CSP a contrario).
27. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, v dôsledku čoho postupoval procesným postupom v zmysle § 387 ods. 1 CSP a
rozsudok ako vecne správny potvrdil.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s CSP § 256 CSP (a
contrario), pretože okrem toho, že v konaní nebolo zistené zavinenie žalovaného za zastavenie konania,
žalovaný nemá procesnú subjektivitu, a teda nemožno mu súdnym rozhodnutím priznávať žiadne práva
ani ukladať žiadne povinnosti v súvislosti s rozhodovaním súdu ohľadom náhrady trov konania.
29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.