Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/237/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113225544
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113225544.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky PhDr. et PaedDr.
P. C. PhD. et PhD. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v O. na O. ul. č. XX zastúpenej Advokátskou kanceláriou
NIŽNÍK & Partners s.r.o. so sídlom v Košiciach na Skladnej ul. č. 38 proti manželovi Ing. P. C. nar.
X.X.XXXX bývajúcemu v F. na P. ul. č. X v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
právapovinnostínačasporozvodekmaloletýmdeťomQ.O.C.nar.XX.X.XXXXaP.C.nar.XX.X.XXXX
zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní
manžela proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 7.6.2016 č.k. 11P 113/2013-245 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v napadnutých výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
na čas po rozvode.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a jej manžela, na
čas po rozvode zveril maloleté deti Q. O. a P. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať
a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. Q. O. 130 € mesačne a mal. P. 120 €
mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku. Upravil styk otca
s maloletými deťmi tak, že je oprávnený stretávať sa s deťmi každý párny týždeň od piatku od 17.00
hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v stanovené dni a hodiny pred

bytom matky, kde mu táto deti odovzdá a vráti jej ich na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu.
Rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod. O trovách štátu rozhodne po
právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky (otec maloletých detí)
a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že upraví jeho styk s maloletými deťmi bez časového
obmedzenia, alternatívne zverí maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že

v mesiacoch február, apríl, jún, august, október a december v bežnom roku budú obidve deti v jeho
starostlivosti v F. a mesiace medzitým budú v starostlivosti v O., alternatívne, aby zrušil rozsudok v
tejto časti a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že časovo
obmedzený styk s maloletými deťmi je nesprávny a diskriminuje ho, ako aj obmedzuje vo vzťahu k
vlastným deťom, zároveň je aj v rozpore so skutkovými zisteniami a znaleckým posudkom. Vyjadril
názor, že vo veci styku s deťmi je potrebné, aby sa nenarušila doterajšia kontinuita stretávania sa a
nerušené pokračovanie doterajšieho priebehu jeho kontaktu s deťmi, pričom zdôraznil, že za uplynulé

tri roky deti žili približne v podiele 70 % s ním, boli v jeho prítomnosti a iba približne 30 % trávili s
matkou. V rozsudku konštatované problémy v posledných rokoch vyplývajúce z odlišnosti ich pováh s
navrhovateľkou a z toho vznikajúce problémy a nezhody nemôžu dopadať na obmedzujúci kontakt s
deťmi. Popiera, že by na navrhovateľku pred deťmi nadával, ako tvrdila navrhovateľka, považuje to zaočierňovanie. Právne významné skutkové zistenia sú uvedené v znaleckom posudku, z ktorého okrem
iného vyplýva, že deti prežívajú pohodu v prostredí u neho aj u matky, v čom je dôležité ich obidvoma
rodičmi podporiť, nebol zistený negatívny vzťah detí k niektorému z rodičov, neboli zistené manipulatívne

vplyvy rodičov, obidve deti sú s rodičmi v pomerne vysokej a skoro časovo rovnocennej frekvencii a majú
vybudovaný skvelý vzťah k obom rodičom. Tieto znalecké zistenia maximálne podporujú jeho dôvody
odvolania, aby sa nenarušila doterajšia nerušená kontinuita jeho kontaktov s deťmi. Ak je zistené, že
ani jeden z rodičov nebráni deťom v stretávaní sa s druhým rodičom a nebol zistený negatívny vzťah
detí k niektorému z rodičov, prečo súd autoritatívne výrazne obmedzil jeho styk s maloletými deťmi. Je

to zjavne nelogické a v rozpore so skutkovými zisteniami. Ani aplikácia judikátu I. ÚS 2661/10 nie je v
danom prípade správna a potrebná. Nemožno spájať komunikáciu bývalých manželov medzi sebou s
komunikáciou rodičov s deťmi, ako sa to stalo v tomto prípade. Obmedzenú komunikáciu medzi bývalými
manželmi nemožno použiť ako dôvod pre odmietnutie zverenia detí do striedavej starostlivosti rodičov.
Rozhodný je vzťah medzi rodičom a deťmi. V tomto smere je absolútne nedostatočné odôvodnenie
rozsudku, ktorým bol jeho návrh zamietnutý, nakoľko je potrebné dôsledné preskúmanie podmienok,

pre ktoré by mohlo byť jeho návrhu vyhovené podľa § 24 ods. 2 vety druhej Zákona o rodine. Ako bolo
konštatované, žiaden z rodičov nebráni druhému v kontakte s deťmi, z čoho možno vyvodiť relevantný
záver, že úprava styku ani potrebná nie je. Navrhovateľka formálne žiadala úpravu styku, ale reálny vývoj
kontaktov počas troch rokov preukázal, že deti boli u neho častejšie, bez problémov zabezpečoval ich
výchovu, výživu, záujmy a všetky potreby v súlade s požiadavkami detí. Tento neobmedzený kontakt detí

s rodičmi možno logicky a správne vyhodnotiť ako neformálnu (nepísanú) a obojstranne akceptovanú
dohodu rodičov o neobmedzenom styku s deťmi. Takýto stav podľa jeho názoru nie je žiaduce, správne
a ani zákonné meniť. Poukázal na ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine a uviedol, že rovnoprávnym
osobným stykom dieťaťa s rodičom možno rozumieť pri logickom aj extenzívnom výklade aj styk bez
časového obmedzenia v odôvodnených prípadoch. Právna úprava styku detí s rodičmi neobsahuje

povinnosť určiť nejaký časový úsek na realizáciu styku, je to úprava voľná a neobmedzený kontakt
zakázaný nie je. Doposiaľ realizovaný neobmedzený kontakt s deťmi je plne v súlade s uvedeným
ustanovením zákona, ako aj čl. 41 ods. 1 Ústavy SR. V tomto smere je potrebné prikloniť sa k správnemu
názoru súdu vyslovenému na str. 7 rozsudku o relatívnej voľnosti pri formulovaní ustanovení o úprave
styku rodičov s maloletými deťmi, čo poskytuje dostatočný priestor rodičom, aby sa na styku s deťmi

mohli dohodnúť podľa ich špecifických podmienok a záujmu. Taktiež je významné zistenie na str. 10
rozsudku, že obaja rodičia sú v zásade schopní mať deti vo svojej výchove a opatere a maloleté deti
majú vybudovaný pozitívny citový vzťah k obom rodičom a ani jedného z nich neuprednostňujú. Takéto
zistenia podľa jeho názoru odôvodňujú aj prípadné rozhodnutie o zverení detí do striedavej osobnej
starostlivosti. Pokračujúci časovo neobmedzený styk otca s deťmi je v prospech detí, čo je všetkými

uvedenými zisteniami bez pochybností preukázané. Ako otec prispieva zásadným spôsobom k riadnej
výchove detí a ich psychickému a fyzickému rozvoju, preto akýkoľvek zásah, ktorým by bol v kontakte
s deťmi časovo obmedzený, je nesprávny, deštruktívny a poškodzujúci jeho záujmy, ako aj záujmy
maloletých detí. Obmedzeným stykom by fakticky bolo znemožnené deťom ďalšie pokračovanie v ich
tréningovom, hernom a turnajovom procese, o ktorý matka detí nejavila v minulosti a ani v súčasnosti

nejavíakýkoľvekzáujem.Zdôraznil,žetentoprípadniejebežnýsohľadomnavšetkyzistenéskutočnosti
a súvislosti, a preto si vyžaduje dôsledné vyhodnotenie ako prípad hodný osobitného zreteľa, ktorému by
malzodpovedaťajrozsudokobsahujúcilogickýneobmedzenýkontaktotcasmaloletýmideťmi,prípadne
zverenie detí do striedavej starostlivosti rodičov.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu manžela navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. S
návrhom na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasí, nakoľko manžel v prvom rade
nerešpektuje výsledky znaleckého dokazovania z odboru pedopsychológie, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že znalec striedavú starostlivosť neodporúča. Súčasne nerešpektuje ani názor vlastných
maloletých detí, ktoré počas znaleckého dokazovania vyjadrili svoju preferenciu, aby boli zverené do

osobnej starostlivosti matky a uviedli, že s otcom sa chcú stýkať každý druhý víkend. V súlade s ust. §
38 ods. 1 CMP má súd prihliadať na názor maloletého dieťaťa. V súvislosti s tvrdením manžela, že deti
u neho trávia 70 % času, uvádza, že ide o zavádzajúce tvrdenie, nakoľko z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že od jej opustenia spoločnej domácnosti spolu s maloletými deťmi uplynuli skoro 3 roky,
maloleté deti navštevujú v Košiciach bilingválne gymnáziá a v O. majú svoje zázemie. Je pravdou, že

maloleté deti trávia dosť času aj v F., avšak prevažnú väčšinu času trávia na tenisových tréningoch, na
ktorýchmanželniejeprítomný,nakoľkovtomčasepracuje.MaloletédetitedasvojvoľnýčasvF.netrávia
aktívne s otcom, ale venujú sa mimoškolskej činnosti, ktorá je ich otcom preferovaná a autoritatívne
nariaďovaná. Vyjadrila názor, že súd prvej inštancie v tejto súvislosti dospel k správnemu záveru, keďtréningové procesy maloletých detí nepovažoval za kvalifikované stretávanie sa otca s deťmi, a preto
nepovažoval za potrebné upraviť styk otca s maloletými deťmi v priebehu týchto tréningov. Poukázala
na výpoveď manžela na pojednávaní 16.6.2015, kde uviedol, že deti majú tréningy v pondelok, stredu

a piatok, pričom doložil aj rozpisy tréningov. Vzhľadom na to, že nie je tenisovým trénerom detí ani
funkcionárom klubu, je zrejmé, že s deťmi počas tréningov ani počas turnajov aktívne čas netrávi.
Stotožňuje sa tiež so záverom súdu prvej inštancie o nevhodnosti striedavej starostlivosti aj z dôvodu,
že rodičia detí spolu nekomunikujú, a teda sa nevedia dohodnúť o podstatných veciach týkajúcich
sa maloletých detí. Podotýka, že nevedia sa dohodnúť najmä na tréningových jednotkách tenisu pre

maloleté deti, ktoré manžel deťom autoritatívne a direktívne určuje bez akejkoľvek konzultácie s ňou
a trvá na tom, aby deti trénovali minimálne trikrát do týždňa v F.. Naposledy nastavil mal. Q. O.
tréningy tak, že trénovala každý deň po škole a mal. P. štyrikrát do týždňa. Zdôrazňuje, že ide o
školopovinné deti vo veku 13 a 11 rokov, ktoré takúto tréningovú frekvenciu vzhľadom na dennodenné
dochádzanie do F. nezvládajú. V tomto smere poukazuje aj na správu kolízneho opatrovníka, ktorý
vykonal s maloletými deťmi neformálne rozhovory a v správe konštatoval, že mal. Q. O. je fyzicky

úplne vyčerpaná, takmer zaspáva na nohách a má zdravotné problémy a mal. P. má tiež zdravotné
problémy, pričom obe deti občas dochádzajú do F. samé, v prípade, ak ich niekto vezie do O., v aute
sa učia alebo jedia. V tomto smere je prekvapivé, že manžel, ktorý tvrdí, že s deťmi trávi 70 % času si
nevšimol ich fyzickú vyčerpanosť ani zdravotné problémy. Ignoruje zdravotné problémy detí, ktoré majú
obidve ortopedické problémy, o ktorých ho informovala. Manžel sa nezaujíma ani o študijné výsledky

detí, odkedy deti navštevujú školy v Košiciach. V neposlednom rade manžel nerešpektuje ani autoritu
konajúceho súdu, nakoľko v konaní sa približne šesťkrát ospravedlnil z pojednávania, väčšinou z dôvodu
konania nábytkárskej výstavy v zahraničí, nespolupracoval s ÚPSVaR v Košiciach ani v Prešove, po
dožiadaní konajúceho súdu na jeho výsluch Okresným súdom Prešov sa nedostavil ani na tento výsluch.
Z uvedeného vyplýva, že nerešpektuje nikoho a nič okrem seba a vlastného názoru. Aj z toho dôvodu

sa javí byť striedavá starostlivosť o deti ako úplne nevhodná. V súvislosti s návrhom na striedavú
starostlivosť manžel opomenul fakt, že deti žijú už tri roky s ňou v O. na O. XX. Obe deti navštevujú
bilingválne gymnáziá v Košiciach, pričom cesta do školy im trvá cca 5 minút. Manžel žije v F., čo je
vzdialené cca 36 km. Domnieva sa, že predpokladom pre striedavú osobnú starostlivosť je, že maloleté
deti nebudú vytrhnuté z prostredia, v ktorom si už vytvorili zázemie, to znamená, že rodičia by mali žiť

aspoň približne v mieste, ktoré umožňuje deťom dennú dochádzku do škôl, ktoré navštevujú, kontakt
so spolužiakmi, kamarátmi a podobne. Súčasne poukazuje na to, že od času, kedy s deťmi žije v O.,
manžel neprispel na výživu detí žiadnou sumou. Všetky tieto výdavky spojené so stravou, ubytovaním,
ošatením, obuvou, liekmi, školskými pomôckami, doučovaniami a podobne bola nútená hradiť sama.
Manžel uhrádzal deťom len výdavky na mimoškolskú činnosť, a to tenis bez toho, aby sa zaujímal o

ďalšie životné potreby detí.

4. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že plne rešpektuje názor znalca, ale nemôže
súhlasiť so stykom, ktorý ho v podstate obmedzuje. Poukázal tiež na hodnotové postavenie osôb -
rodinných príslušníkov vyplývajúce zo znaleckého posudku, kde nie je bez významu, že obidve deti

ho uviedli na prvom mieste, syn zaradil matku na druhé miesto a dcéra dokonca až na miesto štvrté.
Znalecky bolo zistené, že ani jeden z rodičov nebráni deťom v stretávaní sa s druhým rodičom a nebol
zistený negatívny vzťah detí k niektorému z rodičov, preto určenie časovo ohraničenej doby styku je
zjavne nelogické, v rozpore so skutkovými zisteniami, poškodzujúce ho a narúšajúce jeho kontakt s
deťmi. Správu kolízneho opatrovníka považuje za zmanipulovanú a nevierohodnú, nakoľko ho žiaden

kolízny opatrovník či už z Prešova alebo Košíc nevyzýval na vyjadrenie a na akúkoľvek spoluprácu.
Pokiaľ by zistil, že tenis má na deti negatívny vplyv, nenútil by ich do tejto záujmovej činnosti. Deti v tenise
dosahujú dobré výsledky, čoho dôsledkom je aj zisk troch medailí z majstrovstiev Slovenska. Od detí
nikdy nepočul, že sú vyčerpané alebo že majú iné negatívne postoje. Táto argumentácia navrhovateľky
skryte smeruje k nájdeniu dôvodov, pre ktoré by mal súd jeho kontakt s deťmi výrazne obmedziť.

Poukazuje tiež na opakované podávanie predbežných opatrení matkou v snahe zakázať jeho styk s
deťmi, ktoré boli súdom zamietnuté, z čoho je zrejmá jej zlomyseľnosť a účelové správanie. Tiež nie je
pravdou, že navrhovateľka žije s deťmi v O. na O. ul. č. XX, nakoľko bývajú na úplne inej adrese, rovnako
ani on nežije v F. na P. č. X. Nesúhlasí tiež s tvrdením navrhovateľky, že jej neprispel od odsťahovania sa
zo spoločnej domácnosti žiadnou peňažnou sumou, nakoľko na účte mala peňažnú hotovosť poukázanú

ním viac ako vo výške 5.000 € a s týmito peniazmi disponovala výlučne sama. Toho času je už účet
zrušený. Tiež za nezmysel považuje tvrdenia, že sa nezaujíma o študijné výsledky detí, nakoľko sú v
pravidelnom osobnom kontakte a táto téma je s nimi často konzultovaná. Trvá na svojom stanovisku,
že posledné tri roky trávili deti s ním cca 70 % času, nakoľko je logické, že keď sú deti vo veku 11 a 13rokov na viacdňových turnajoch s ním, musia s ním tráviť logicky celý čas. Matka sa za posledných 15
rokov o uvedené aktivity nezaujímala a nevenovala im žiaden svoj čas s poukazom na to, že aj najstarší
syn, ktorý už má takmer 20 rokov hrá tenis tiež. Okrem toho zdôrazňuje, že posledné 3 roky 8 z 10

víkendov trávili deti celý víkend u neho. Nikdy nedochádzalo k nadmernému fyzickému zaťažovaniu či
dokonca preťažovaniu organizmov detí, nakoľko sú sústavne pod odborným vedením a kontrolou tímov
trénerov a fyzioterapeutov.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela uviedla, že manžel cituje a vychádza z jednotlivých

čiastkových ustanovení znaleckého posudku a ona trvá na tom, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní
vo veci vychádzal zo záverov znaleckého posudku správne. Znalec vykonal všetky potrebné vyšetrenia,
výsledky týchto vyšetrení komplexne zhodnotil a svoje zistenia zhrnul v závere znaleckého posudku.
Súd prvej inštancie zhodnotil tento dôkaz jednotlivo, ako aj v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi,
pričom pri hodnotení posudku vychádzal z neho ako z celku, nielen z niektorých vybraných ustanovení
na rozdiel od manžela. Pokiaľ ide o správu kolízneho opatrovníka, uviedla, že maloleté deti boli u neho

niekoľkokrát, a teda jeho správa vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu. V súvislosti s neprítomnosťou
manžela na akýchkoľvek úkonoch kolízneho opatrovníka uviedla, že v súdnom spise je presne uvedené,
koľkokrát sa kolízny opatrovník pokúšal s ním spolupracovať, avšak on na výzvy kolízneho opatrovníka
nereagoval. Manžel si vo svojom vyjadrení viackrát protirečí, nakoľko na jednej strane tvrdí, že za
posledné 3 roky mal tráviť 8 z 10 celých víkendov s deťmi u neho v dome, na druhej strane uvádza, že

trávi s deťmi čas na viacdenných tenisových turnajoch. Pokiaľ je pravdou, že s nimi trávi čas na tenise,
je zvláštne, že si nevšimol ich vyčerpanosť napriek tomu, že si to všimlo jej okolie, učitelia v škole, ako
aj kolízny opatrovník, ktorý je absolútne nestrannou osobou hájacou záujmy maloletých detí. Mal si teda
všimnúť, že mal. Q. O. si sama lepí zdravotné náplaste kvôli zdravotným problémom s chrbticou a
ortopedickým problémom a mal. P. má zdravotné problémy s kolenom. Vzhľadom na uvedené navrhuje,

aby odvolací súd napadnuté výroky ako vecne správne potvrdil.

6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1
CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací

súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej
inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností na čase po rozvode, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal
pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivýproces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp.
nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal

dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové
a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho
súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

12. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam

odvolateľa odvolací súd dodáva, že právo styku rodiča s dieťaťom je novým právom, ktoré vznikne tomu
rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva
a povinnosti rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti zostávajú v nezmenenom
rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné
pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje
právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie

jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a
8 Dohovoru o právach dieťaťa. Zákon o rodine priorizuje dohodu rodičov o úprave styku a len v
prípade, ak rodičia nie sú schopní dohodnúť sa na úprave styku, upraví styk autoritatívne súd, pričom
prihliada predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorým je jeho zdravý psychický a fyzický vývoj,
zohľadňuje vek dieťaťa a jeho zdravotný stav, prípadne školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť,

vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov a podobne tak, aby aj z týchto aspektov bol
určený styk úspešne realizovateľný. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o
otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so
subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o

výkone rodičovských práv a povinností. Autoritatívne rozhodnutie súdu o úprave styku rodiča s dieťaťom
musí byť určité a vykonateľné. Odvolateľom navrhovaný výrok o úprave styku bez obmedzenia je
bez ďalšieho nevykonateľný a neurčitý s tým, že takáto úprava styku je možná len dohodou rodičov
dieťaťa (detí), ktorá nepodlieha schváleniu súdu a stane sa súčasťou rozsudku o rozvode, prípadne o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. Zároveň je potrebné poukázať na

ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že súd musí upraviť styk rodičov s maloletým
dieťaťom vždy, pokiaľ rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností či už na čas do rozvodu
manželstva rodičov alebo na čas po rozvode manželstva rodičov maloletých detí, ak nedôjde k dohode
rodičov o úprave styku, výnimku tvorí len prípad, ak rodičia výslovne styk žiadajú neupraviť. Z obsahu
vykonaného dokazovania, ako aj prednesov rodičov maloletých detí nepochybne vyplýva, že medzi

rodičmi maloletých detí nedošlo ku konsenzu, teda dohode rodičov o styku, ktorá by sa stala súčasťou
rozsudku a zároveň ani zhodne nenavrhli úpravu styku neupraviť v súlade s ust. § 25 ods. 2 Zákona o
rodine. Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné, aby súd upravil styk autoritatívnym rozhodnutím.

13. Súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletými deťmi v štandardnom rozsahu, ktorému zodpovedá

polovica voľného času maloletých detí s tým, že tréningy tenisu maloletých detí nie je možné považovať
za voľný čas detí, počas ktorého by mal otec realizovať svoje rodičovské práva a povinnosti, teda
výchovne vplývať na maloleté deti, keďže nebolo preukázané a v konečnom dôsledku to ani samotný
otec netvrdil, že by maloleté deti trénoval sám, a teda išlo by o trávenie spoločného času otca s deťmi.
Odvolacísúdsapretostotožnilsrozhodnutímsúduprvejinštancie,resp.záverom,žetréningovéprocesy

maloletých detí nie je možné upravovať v rámci styku otca s maloletými deťmi. Pokiaľ rodičia nie sú
schopní dohodnúť sa o športovej činnosti maloletých detí, čo možno považovať za nezhodu rodičov o
podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na rozhodnutie
súdu o ich nezhode v súlade s ust. § 35 Zákona o rodine. V tejto súvislosti je potrené podotknúť, že
ide o konanie návrhové, ako vyplýva z dikcie uvedeného ustanovenia, teda súd takéto konanie nemôže

začať z úradnej povinnosti.

14. Súd prvej inštancie ďalej venoval i náležitú pozornosť návrhu otca na zverenie maloletých detí do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a v tejto súvislosti zisťoval splnenie hmotnoprávnych
podmienok pre jej nariadenie v súlade s ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré musia byť splnené

kumulatívne a týmito sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí deti vychovávať, obidvaja majú o osobnú
starostlivosť o deti záujem, striedavá starostlivosť je v záujme maloletých detí a takýmto spôsobom budú
lepšie zaistené ich potreby. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nepochybne vyplynulo,
že obidvaja rodičia sú spôsobilí deti vychovávať a obidvaja majú o osobnú starostlivosť o deti záujem.Splnenie ďalších dvoch podmienok pre zverenie detí do striedavej starostlivosti rodičov, a to, že takáto
výchovajevzáujmedetíataktobudúlepšiezaistenéichpotreby,preukázanénebolo.Prezáverotom,že
potreby detí budú lepšie zaistené, ak budú v osobnej starostlivosti oboch rodičov, je potrebné preukázať,

akým spôsobom budú rodičia zabezpečovať školskú dochádzku detí, zabezpečovať ich kultúrne,
športové, záujmové aktivity, aké sú pracovné povinnosti rodičov a ako im umožňujú zabezpečovať
starostlivosť o deti, a to aj vo vzťahu k prípadnej vzdialenosti ich bydlísk a školského zariadenia,
ktoré deti navštevujú a podobne, a to predovšetkým z hľadiska maloletých detí, ktoré sa budú musieť
prispôsobovať neustálym zmenám výchovného prostredia a v konečnom dôsledku, či to nebude pre

deti predstavovať neprimerané zaťaženie či už fyzické alebo psychické, čo jednoznačne nie je v
záujme maloletých detí. Samotný nesúhlas jedného z rodičov so striedavou starostlivosťou, prípadne
neschopnosť rodičov spolu komunikovať ohľadne podstatných vecí týkajúcich sa maloletých detí, nie sú
okolnosťami, ktoré by samy osebe vylučovali vhodnosť zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti.
Vzhľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov, dochádzku detí do bilingválnych gymnázií v Košiciach a v
neposlednom rade i tréningové procesy v Prešove je nepochybné, že v čase eventuálnej realizácie

striedavej starostlivosti zabezpečovanej otcom v zmysle jeho návrhu by dennodenné dochádzanie detí
do školy a následné tréningy tenisu v Prešove neprimerane zaťažovali maloleté deti či už po stránke
fyzickej alebo psychickej. Otec si zrejme neuvedomuje skutočnosť, že zabezpečenie dochádzky detí
do školských zariadení z miesta jeho bydliska si vyžaduje podstatne skoršie vstávanie, minimálne 40
minútové cestovanie do Košíc a späť do Prešova, následné tréningové dávky trikrát do týždňa, čo

nevytvára deťom priestor na regeneráciu ich psychických a fyzických síl, nehovoriac už o potrebnej
príprave na vyučovanie. Napokon nie je možné prehliadať i názor samotných maloletých detí, ktoré
vzhľadomnasvojvekužsúschopnéformulovaťsvojenázoryaktorésavrámciznaleckéhodokazovania
zhodne vyjadrili, že naďalej chcú bývať u matky a k otcovi chodiť každý druhý víkend od piatku do nedele
a počas týždňa chodiť na tenis do Prešova. Uvedený názor detí, resp. ich vôľu by si mali osvojiť aj obaja

rodičia.

15. Odvolací súd preskúmal aj výrok o určení výživného pre maloleté deti na čas po rozvode, i keď
nebol odvolaním výslovne napadnutý, avšak vzhľadom na to, že bol napadnutý výrok o zverení detí do
starostlivosti matky, ide o výroky súvisiace a závislé. Pretože výživné stanovené rozhodnutím súdu prvej

inštancie zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
vyplývajúcimzozákonnýchustanoveníuvedenýchvnapadnutomrozsudku,odvolacísúdrozsudoksúdu
prvej inštancie v napadnutých výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom
rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).