Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612224380
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7612224380.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: I. G., J.. XX.XX.XXXX, G. I. N.F. J. I., P.
H. XXX/X, zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej
Novej Vsi, Chrapčiakova 7, za účasti na strane žalobcu Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa
OFS, so sídlom v Nitre, Petzwalova 12, IČO: 42 205 735, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advokátskou kanceláriou WERNER & Co
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Stromová 54/A, IČO: 36 869 643, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 7C/384/2012 - 338

z 20.01.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 7C/384/2012
- 354 z 20.01.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v spojení s opravným uznesením.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví rozhodol v tomto znení - Určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy v úverovej zmluve pod č.
XXXXXXXXX z 11.12.2009, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná. Určuje, že Dohoda o

zrážkach zo mzdy v úverovej zmluve pod č. XXXXXXXXX zo dňa 16.09.2010, uzavretá medzi žalobcom
a žalovaným, je neplatná. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
trovy konania - trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Burociho vo
výške 1.094,54 eur. Vedľajší účastník na strane žalobcu nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaný
je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu náhradu súdneho poplatku vo výške 99,50
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Opravným uznesením č.k. 7C/384/2012 - 354 z 20.01.2016 opravil výrok rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves č.k. 7C/384/2012 - 338 z 20.01.2016 v časti výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť
trovy štátu tak: Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves náhradu
súdneho poplatku vo výške 199,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dodal, že ostatné časti
pôvodného rozsudku zostávajú bez zmeny.

3. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 04.12.2012, ktorou sa

domáhal určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy uvedených v úverových zmluvách uzavretých
medzi žalobcom a žalovanou dňa 11.12.2009 a 16.09.2010. Uplatnil si náhradu trov konania. Na strane
žalobcu ako vedľajší účastník v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 01.07.2016 vstúpilo Združenie
na ochranu finančného spotrebiteľa OFS.4. Žalobca žalobu odôvodňoval neprijateľnosťou podmienok uvedených v ustanoveniach úverových
zmlúv s odkazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ako aj tým, že ide o typové

formulárové zmluvy, ktorých znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa a ktorých súčasťou boli
dohody o zrážkach zo mzdy, pričom žalovaná napriek spornosti veci požiadala jeho zamestnávateľa o
vykonávanie zrážok zo mzdy, aj keď neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobcovi
povinnosť plniť a preto žalobca nemá možnosť tieto zrážky zo mzdy zastaviť. Jeho zamestnávateľ je
v zmysle zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu, pričom veriteľ

výšky dlhu jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom (viď listy zo dňa 06.06.2011 a
30.06.2011).

5.Súdprvejinštancieuznesenímzodňa22.02.2013nariadilvovecipredbežnéopatrenie(od01.07.2016
neodkladné opatrenie) na uloženie povinnosti zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa zrážok zo mzdy
žalobcu v prospech žalovanej, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.05.2013

právoplatne potvrdené.

6. Vec právne posúdil v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), § 37
a § 39 OZ, § 551 ods. 1, 2 OZ, § 52 ods. 1, 2 OZ, § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 OZ, § 153 ods. 3, 4 O.s.p.,
čl. 3 ods. 2, 3, 5 a 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, § 497 Obchodného zákonníka (ďalej

len „ObZ“).

7. Dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem v spore, keďže žalovaná reálne plnila
realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza a môže aj v budúcnosti dochádzať bez
právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu alebo inej inštitúcie) k zásahu do jeho majetkovej

sféry, pričom zamestnávateľ žalobcu bude musieť rešpektujúc uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo
mzdy žalobcu a žalovaná sa môže na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať, a preto žalobca iným
spôsobom ako žalobou na súde sa zmeny tohto stavu nemôže domôcť.

8. Po takomto právnom posúdení veci, že v danom spore sa jedná o spotrebiteľský charakter sporu a

že žalobca má naliehavý právny záujem, súd prvej inštancie pristúpil k odôvodneniu rozhodnutia vo veci
samej s odkazom na hore citované zákonné ustanovenie. Mal za to, že predmetné zmluvy o úvere sú
tzv. štandardné, formulárové zmluvy, spotrebiteľské, v zmysle § 52 a nasl. OZ, pričom v jednotlivých
zmluvách o úvere je iba krížikom označené, že sa úvery poskytujú na výkon zamestnania, čo bez
ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov. Ustanovenie § 2 písm. a) zákona č. 129/2010

Z.z. (toto zákonné ustanovenie účinné dňom 11.06.2010 sa vzťahuje na druhú úverovú zmluvu, keďže
na prvú sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z.) hovorí o tom, že spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania, alebo povolania. V prípade, že zmluva o úvere
obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy za účelom zamestnania, súd mal za to, že takýto
údaj neposkytuje odpoveď na otázku, aké zamestnanie povinná osoba vykonáva a aký je konkrétny

súvis s takýmto zamestnaním uzavretia zmluvy a preto nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona
č. 129/2010 Z.z.

9. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv sú aj dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré bol spotrebiteľ nútený
podpísať, keďže mandatár v konkrétnom prípade pani Larisa Kroková poučila žalobcu, že ak ich

nepodpíše, nedostane úver a preto žalobca ako spotrebiteľ uzatvorením dohôd o zrážkach zo
mzdy ako neoddeliteľných súčasti formulárových zmlúv o poskytnutí úverov je nútený kedykoľvek
v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej
zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl resp. bez
možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných

podmienok s odkazom na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách
a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri MS SR zo dňa 21.01.2011 pod č. XXXX/XXXX -
XXX.XX,XXX,XXX, H. I. G. X komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená
podľa § 551 OZ je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 OZ, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený

uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je tak neprijateľnou zmluvnou podmienkou
v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 OZ z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený predmetné dohody vo
vzťahu k žalovanej ako veriteľovi podpísať ako neoddeliteľnú súčasť formulárových zmlúv o poskytnutí
úveru a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávaniaza predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej
časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Uvedený zabezpečovací inštitút
umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené

nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú
nerovnováhuvneprospechspotrebiteľa,ktorýje povinnýsatakémuto konaniudodávateľapodriadiťbez
predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa. Z
uvedenéhodôvodusúddohoduozrážkachzomzdyvyhodnotilzaneprijateľnúatýmajneplatnúzmluvnú
podmienku v zmysle § 53 od. 1 - 6 OZ a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

10. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v
spore plný úspech náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, spolu vo výške
1.094,54 eur, ktoré pozostávajú z 2 úkonov po 78,25 eur (príprava a prevzatie zastupovania, spísanie a
podanie žaloby), 1 úkon po 39,13 eur (návrh na nariadenie predbežného opatrenia), 5 úkonov po 80,11
eur (vyjadrenie k odvolaniu dňa 2. 4. 2013, účasť na pojednávaní dňa 3. 7. 2013, 2. 9. 2013, 4. 11. 2013,

odvolanie proti rozsudku), 1 úkon po 20,03 eur (účasť na pojednávaní dňa 17. 7. 2013), 1x 82,47 eur
(vyjadrenie k odvolaniu žalovaného), 2x 86,05 eur (3x vyjadrenia vo veci a účasť na pojednávaní dňa
16. 12. 2015), 1x 88,- eur (účasť na pojednávaní dňa 20. 1. 2016) t. j. spolu odmena 958,78 eur v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky zvýšenie základnej odmeny za
1 úkon o 1/3 nakoľko ide dve spojené veci. Priznal aj náhradu výdavkov - režijný paušál (§ 15 až 17

citovanej vyhlášky) a to 3x 7,63 eur, 6x 7,81 eur, 4x 8,04 eur, 2x 8,39 eur, 2x 8,58 eur, t. j. spolu režijný
paušál vo výške 135,76 eur. Spolu tak priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 1.094,54 eur. Súd
nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu ním vyúčtované trovy za ďalšie 4 úkony (písomné vyjadrenia, ku
ktorým súdom nebol vyzývaný, alebo ktoré boli len stručného obsahu a netýkali sa merita dokazovania,
ďalšia porada s klientom), keďže ich považoval za neúčelne a nadbytočne vyúčtované. Súd tak rozhodol

aj preto, že žaloba bola zjavne vyhotovená opisom textu zo vzorov obdobných žalôb podávaných na
všeobecné súdy SR a výrok predmetnej žaloby bol neúplný, doplňovaný za pomoci a po poučení zo
strany súdu.

11.Otrováchvedľajšiehoúčastníkavystupujúcehodo01.07.2016súdrozhodoltak,žetentonemáprávo

na ich náhradu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko náhradu trov konania si neuplatňoval.

12. Keďže žalobca bol spotrebiteľ, s odkazom na ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. v znení
novelizovaných predpisov je v konaní od poplatku oslobodený, súd rozhodol o povinnosti žalovanej
zaplatiť náhradu súdneho poplatku podľa položky 1 písm. b) Prílohy sadzobníka Zákona o súdnych

poplatkoch.

13. Tento výrok napadnutého rozsudku bol opravným uznesením v zmysle § 164 O.s.p. opravený,
keďže súd nesprávne vypočítal výšku súdneho poplatku. Nakoľko žalobca sa v konaní domáhal
dvoch samostatných nárokov (neplatnosti dvoch samostatných právnych úkonov), správne má žalovaný

zaplatiť 2 x 99,50 eur, t.j. spolu 199,- eur.

14. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. s poukazom
nauznesenieKrajskéhosúduvKošiciachč.k.11Co/243/2014-2012zodňa21.05.2015,ktorýmodvolací

súd zrušil predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, keďže súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu. Mal za
to, že súd prvej inštancie sa nedôsledne vysporiadal s obranou žalovanej a prevzal v plnom rozsahu
argumentáciu žalobcu a vedľajšieho účastníka, v dôsledku čoho nemožno považovať rozsudok za
dostatočne odôvodnený, čím sa žalovanej odňala možnosť konať pred súdom prvej inštancie. Taktiež

mal za to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, pretože ignoroval dôkazy predložené žalovanou (najmä dohody o zrážkach zo
mzdy na samostatných listinách, rozsudky rozhodcovského súdu, uznesenie Okresného súdu v Prešove
o zastavení konania, rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie o zastavení konania, Dodatok k

zmluve o úvere), čím je daná existencia odvolacích dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) a d)
O.s.p., keďže sa vôbec s týmito dôkazmi v odôvodnení rozsudku ani nevysporiadal. Rozsudok taktiež
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., keďže považuje
dohodu o zrážkach zo mzdy za bližšie nešpecifikovanú, neprijateľnú podmienku a neplatnú ako takúa to bez uvedenia konkrétneho dôvodu neplatnosti spočívajúceho zabezpečovacej pohľadávke alebo
konkrétneho dôvodu neplatnosti spočívajúceho v obsahu dohody o zrážkach zo mzdy. Preto vec
nesprávne právne posúdil, keďže mal za to, že žalobca v konaní vystupuje ako spotrebiteľ. Následne

konkrétne odôvodňoval uplatnené odvolacie dôvody v tom znení, že žalobca v spore nevystupoval ako
spotrebiteľ,keďžetožalobcavkonanínepreukázalatakvkonanínevyšlinajavožiadnenovéskutočnosti
ani dôkazy, ktoré by privodili iný skutkový stav než ten, z ktorého vychádzal odvolací súd vo svojom
zrušujúcom uznesení. Aj keď súd prvej inštancie v konaní opätovne vypočul žalobcu, jeho výsluch
bol realizovaný aj v predchádzajúcom konaní pred súdom prvej inštancie s obdobným obsahom a

predloženiekúpnejzmluvyzaúčelomnadobudnutiazáhradkyzacenutaktozískanúnazákladeúverovej
zmluvy, nemožno považovať za smerodajnú v spore s tým, že potvrdenie príslušného okresného úradu
o nepodnikaní žalobcu možno považovať za dôkaz irelevantný a nič nepreukazujúci, a aj keď súd prvej
inštancie vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/49/2014, týka sa inej právnej veci
a iných strán sporu, a preto je pre daný prípad irelevantný, a to aj s poukazom na citované uznesenie
Okresného súdu Prešov sp.zn. 17C/45/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn.

6Co/84/2011. Keďže súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neposúdil konkrétne okolností daného
prípadu v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, žalovaná mala za to, že konal v rozpore s
ust. § 226 O.s.p. s odkazom na nedostatočné odôvodnenie rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v
zmysle citovaných rozhodnutí.

15. K neúplnému zisteniu skutkového stavu veci a k nesprávnemu skutkovému zisteniu uviedla, že súd
prvej inštancie ignoroval dôkazy, ktoré vo veci predložil žalovaný, a to súčasťou zmlúv o úvere nie
sú dohody o zrážkach zo mzdy, a ak súd určil neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy ako súčasť zmlúv
o úvere, ide o skutkový záver, ktorý nemá oporu v skutkovom stave a spôsobuje nevykonateľnosť
rozsudku. Dodala, že súd prvej inštancie ignoroval dodatok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorý

jasne bližšie špecifikuje účel úveru (výkon zamestnania) v podobe nákladov spojených s pracovnou
cestou, ako aj rozhodnutie SOI ohľadom nespotrebiteľského charakteru zmlúv o úvere používaných
žalovanou, a rovnako aj právoplatné rozsudky rozhodcovského súdu týkajúce sa priznania pohľadávok
žalovanej voči žalobcovi v súvislosti so zmluvami o úvere, z ktorých jasne vyplýva, že rozhodcovský súd
posúdil právny vzťah medzi stranami sporu ako nespotrebiteľský. Taktiež nevykonal vo veci podstatný

dôkaz, a to vypočutie druhej osoby, ktorá sa na uzavretí predmetných zmlúv podieľala K.. X. H., a to
iba z dôvodu, že sa nachádza na území cudzieho štátu, pričom v tejto súvislosti úplne ignoroval právne
predpisy z oblasti medzinárodnej spolupráce v justičných veciach.

16. K rozhodnutiu súdu vychádzajúceho z nesprávneho právneho posúdenia veci uviedla, že žalobcom

predloženézmluvyoúvereniesúzmluvouospotrebiteľskomúvereaanispotrebiteľskouzmluvou,keďže
úvery boli poskytnuté na iný účel, a to výkon zamestnania, čo žalobca v zmluvách o úvere výslovne
prehlásil, ako aj to, že informácie, ktoré žalovanej poskytol sú pravdivé a zmluvu uzatvoril slobodne,
vážne, zrozumiteľne a nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, a to aj s odkazom na
ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších

predpisov), ktoré tomu nerozporuje a to s odkazom aj na hore citovanú Smernicu č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Navrhovala, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok v znení opravného uznesenia v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovanej, že
poskytnutý úver bol vzatý na účel výkonu povolania, dávajúc do pozornosti rozhodnutie v exekučnej veci
č.k. 13Co/676/2014 - 30 v tom znení, že ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí
tejto zmluvy za účelom povolania, tak tento údaj neposkytuje odpoveď na otázku, aké povolanie povinná
vykonáva a aký konkrétny súvis s týmto povolaním uzavretie zmluvy má, preto nemožno takúto zmluvu

vyňať z aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. v zmysle rozsudku NS SR sp.zn. 8Cdo/483/2014 zo dňa
18.11.2015. Navrhoval napadnutý rozsudok potvrdiť ako správny a zaviazať žalovanú k náhrade trov
odvolacieho konania.

18. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu doplnila právnu argumentáciu v zmysle citovaných

rozhodnutí v tom znení, že na strane žalovanej v rozsudku NS SR vystupuje spoločnosť Home Credit
Slovakia, a.s. a nie žalovaná, a preto nemožno hovoriť o totožných prípadoch, a nemožno sa preto ani
stotožniť s argumentáciou Najvyššieho súdu SR, keďže nejde o totožné veci. Preto rozhodnutia týchto
súdov nie sú smerodajné vo veci.19. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385
ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadísk uplatnených v
odvolacích dôvodoch, v zmysle § 205 od. 2 písm. a), b), c), d) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods.

2 prvej vety CSP, odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP a dospel k záveru,
že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 02.03.2017 o 12.15 hodine, v
pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 23.02.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a contrario.

22. Žalovaná podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku.

23. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

24. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

25. Odvolací súd uvádza, že po preskúmaní odvolania žalovanej nemožno vo veci vytknúť nedostatočné
zistenie skutkového stavu, ani to, aby vzal do úvahy súd prvej inštancie skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo aby v jeho

hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, aby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. účinného v čase jeho
rozhodovania, alebo, aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

26. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplne zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.
účinného v čase jeho rozhodovania a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil,

vychádzajúc z predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd uložil
súdu prvej inštancie opätovne posúdiť uplatnený nárok a svoje rozhodnutie odôvodniť v zmysle § 157
ods. 2 O.s.p., čo aj učinil.

27. Správne, podrobné a presvedčivé sú preto dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací

súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli
najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie v spore.

28. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o naplnení naliehavého právneho záujmu
žalobcu vo veci a taktiež po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu právnemu záveru o neplatnosti

dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré tvoria súčasť uzavretých úverových zmlúv, za účelom zabezpečenia
ich uspokojenia, keďže súčasťou predmetných zmlúv o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru (ďalej len „VPPÚ“), kde v bode 5 dlžník s veriteľom uzatvára súčasne dohodu o zrážkach zo
mzdy, a preto odvolacia námietka žalovanej v tomto spore je právne irelevantná. Dohody o zrážkach
zo mzdy tvoria súčasť VPPÚ, ktoré sú súčasťou predmetných úverových zmlúv tak ako to správne súd

prvej inštancie uviedol, keďže sú súčasťou štandardných zmluvných podmienok v rámci formulárových
spotrebiteľských zmlúv, ktoré napriek požiadavke dôvery spôsobujú nevyváženosť v právach a
povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe uzavretých zmlúv v neprospech žalobcu ako
spotrebiteľa, ktorý nepochybne aj podľa názoru odvolacieho súdu má postavenie spotrebiteľa v zmysle§ 52 ods. 4 OZ a § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov, v kontexte citovaných rozhodnutí uvádzaných vo vyjadrení žalobcu k podanému odvolaniu
žalovanej v tom znení, že ak v zmluve o úvere je iba krížikom označené, že sa úver poskytuje na výkon

povolania, čo je totožné s pojmom zamestnania, to bez ďalšie nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských
úverov, keďže neposkytuje odpoveď na otázku, aké povolanie žalobca vykonáva a aký konkrétny súvis
s týmto povolaním uzavretie zmluvy má. Preto nemožno sa na žalobcu dívať a vylúčiť ho z postavenia
spotrebiteľa, ako aj z aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z., čo jednoznačne vyplynulo aj z doplneného
dokazovania súdom prvej inštancie (viď doplnenú výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 20.01.2016,

podloženú pripojenými dôkazmi).

29. Preto skutočnosti a námietky, ktoré žalovaná uviedla v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových a právnych záverov, na ktorých je rozhodnutie
založené. Na zdôraznenie vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku i k odvolacím námietkam
žalovanejmožnodoplniť,ževust.§53ods.1Občianskehozákonníkazákonodarcavymedzilvšeobecnú

zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné
podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa však nepovažujú také, s ktorými nemal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy,
a nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ). Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Uvedené zásady sa vzťahujú aj na vedľajšie
zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o zrážkach zo
mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na konštantnú judikatúru

Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudky Oceáno Group Editorial a Salvat Editores C- 240/98 až C-244/98,
Elisa Maria Mostaza Claro C- 168/05, Pannon GSM Zrt. C- 243/08 a vec Asturcom C- 40/08 a ďalšie), v
ktorejsazdôrazňuje,žesystémochranyzavedenýSmernicouRady93/13/EHSonekalýchpodmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,

ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené (navrhnuté)
vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, a vzhľadom na
predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán článok 6 ods. 1 smernice stanovuje, že nekalé
podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
systém ochrany zavedený smernicou, pritom odôvodňujú povinnosť vnútroštátneho súdu ex offo (z

úradnej moci) posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, a taktiež povinnosť súdu zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (čl.

6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS).

30. Je nesporné, že aj v posudzovanej veci prislúchalo súdu posúdiť, či uzavreté dohody o zrážkach
zo mzdy možno kvalifikovať ako neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku v úverovej zmluve uzavretej
medzi žalovanou ako veriteľom a žalobcom, ktorý pri uzavretí zmluvy, aj podľa názoru odvolacieho

súdu nepochybne mal postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 2
písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na
všetky zákonné kritériá súd správne považoval úverové zmluvy uzavreté medzi stranami za zmluvy
spotrebiteľské (o spotrebiteľskom úvere), a uplatnený nárok v právnom vzťahu založenom touto zmluvou
správne posúdil podľa relevantných právnych noriem v oblasti spotrebiteľského práva, keďže žalovanou

aj po vydaní zrušujúceho uznesenia odvolacím súdom a po doplnení dokazovania súdom prvej inštancie
nebol preukázaný opak. Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie súdu prvej inštancie vyhlásené na
pojednávaní dňa 20.01.2016 o upustení od výsluchu svedkyne Larisy Krokovej z dôvodu, že jej pobyt
nebol súdom zistený a preto žalovaná v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie ňou
tvrdených skutočností, ktorými by vyvrátila žalobcove tvrdenie, „ že svedkyňa mu pri podpise zmlúv nič

nevysvetlila, len uviedla, že ak to nepodpíše, úver mu nebude schválený“.

31. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať uspokojenie pohľadávok žalovanej z
uzavretých zmlúv o spotrebiteľskom úvere, poskytuje žalovanej ako veriteľovi priamo právny priestor prepostihnutie majetku žalobcu, a to vymáhaním okrem (nad rámec) dlžnej sumy istiny úveru a zákonných
nárokov (príslušenstva) - aj tých plnení v jeho prospech, ktoré sa zakladajú na prípadných neprijateľných
podmienkach uvedených v spotrebiteľskej zmluve, čím reálne dochádza k narušeniu smernicou

sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobcu ako spotrebiteľa. Inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok upravený v § 551 Občianskeho zákonníka
sa totiž od ostatných zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že uspokojenie pohľadávky veriteľa nielen
zabezpečuje, ale súčasne ide o prostriedok splácania veriteľovej pohľadávky. Účinnosť dohody nastáva
okamihom jej predloženia platiteľovi mzdy dlžníka (jeho zamestnávateľovi), keď na jej základe sa

pohľadávka veriteľa postupne uspokojuje vykonávanými zrážkami zo mzdy dlžníka, ktoré zamestnávateľ
pravidelne vypláca veriteľovi, a to až do úplného zaplatenia veriteľovej pohľadávky, pričom nie je
vylúčené, že takto by platiteľ mzdy dlžníka mohol realizovať (zraziť z jeho mzdy) aj neprípustné
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Výška vymáhanej pohľadávky
(vrátane jej príslušenstva) je totiž založená iba na subjektívnej predstave veriteľa, a nie na objektívnom
(komplexnom) posúdení a vyhodnotení obsahu spotrebiteľskej zmluvy a prípadnej nekalej povahy

zmluvných podmienok v nej obsiahnutých po (ex offo) preskúmaní súdom, v súlade so zákonnými
požiadavkami ochrany spotrebiteľa stanovenými vnútroštátnymi zákonmi a Smernicou Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

32. So zreteľom na uvedené neobstojí obrana žalovanej a jej námietky uvedené v odvolaní, že súd

prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dohody o zrážkach zo mzdy k úverovým zmluvám uzavretým
medzi stranami sporu ako neprijateľné, a tým aj absolútne neplatné zmluvné podmienky v zmysle §
53 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovanou uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci neboli
preukázané, odvolanie nemožno považovať za opodstatnené, a preto odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok v spojení s opravným uznesením ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 os. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná a z
dôvodu neúspechu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný žalobca má nárok na
plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktorú mu odvolací súd aj priznal a preto do úvahy prichádza

aplikácia ust. § 262 ods. 2 CSP, a to rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške priznaného plného nároku
na náhradu trov odvolacieho konania so zreteľom na ust. § 251 CSP.

34.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).