Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212225583
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4212225583.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcu: SERRAGHIS LOAN MA
NAGEMENT LTD. so sídlom Afentrika court , Office 2 6018, Larnaca Cyprus, v konaní zastúpený: Jánský
& Partners s.r.o. so sídlom Nitra, ul. Štúrova 13 proti žalovanému: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom X. F., ul.
M. XXX/XX, o zaplatenie 3769,38 euro s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Komárno č. k. 6C/18/2013-142 zo dňa 25. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku
žalobu žalobcu, ktorý sa domáhal aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu 3769,38 euro ako aj úrok

z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3769,38 euro za čas od 12.11.2010 do zaplatenia a náhradu
trov konania. Žalobu podal na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa
a.s. dňa 20.12.2006 uzatvoril s odporcom zmluvu č.0212352585 a na základe tejto zmluvy mu poskytol
úver v sume 50 000 Sk. Žalovaný sa zaviazal tento úver splácať mesačných splátkach každú v sume
1877 Sk vždy k 10. dňu v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 10.1.2007 a
poslednej na deň 10.12.2009. Žalovaný však dohodnuté splátky riadne a včas neplnil, preto vznikla

sporná pohľadávka , ktorá predstavuje ku dňu 21.10.2010 neuhradenú úverovú istinu v sume 2704,21
euro, riadny úrok v sume 435,38 euro a úroky z omeškania v sume 629,79 euro. Uplatnil si aj úroky
z omeškania odo dňa nasledujúceho po nadobudnutí spornej pohľadávky. V žalobe ďalej uviedol, že
dlh vyplývajúci z tejto zmluvy pôvodný veriteľ jej postúpil, a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 10.4.2012.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1až4, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho

zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že zmluva, ktorú
uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu dňa 20.12.2006 treba považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, pretože túto uzatvoril ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Poukázal na to, že základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou tejto spotrebiteľskej zmluvy sa stali aj všeobecné podmienky

poskytnutiaúveru,ktoréžalovaný ovplyvniťnemohol, pretože bolipripravenéužvopredpreveľkýpočet
spotrebiteľov. Vychádzal zo záveru, že právny predchodca žalobcu (pôvodný veriteľ) má v predmete
svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalobcom tvrdené a ani preukázané, že
sporný úver bol poskytnutý žalovanému za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.
Táto zmluva neobsahuje žiadnu zmienku o poskytnutí úveru na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania a ani nič nenasvedčuje tomu, aké má byť povolanie žalovaného ako odberateľa a aký

konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie tejto zmluvy má.
Na právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy s prihliadnutím na ust. §-u 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskehozákonníka (v znení účinnom od 1.5.2014), podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie OZ nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny

predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd preto predmetný právny vzťah považoval
za spotrebiteľský právny vzťah a posudzoval ho podľa ustanovení OZ a to aj z hľadiska premlčania.
Takýto záver o charaktere predmetného právneho vzťahu ako aj o aplikácii ustanovení OZ o premlčaní
na takýto právny vzťah, je v súlade s rozhodnutím NS SR zo dňa 21.4.2015 spisová značka 3MCdo

12/2014.
Súd prvej inštancie zo zostavy prehľadu transakcií úveru (z čl. 61) zistil, že dátum poslednej úhrady
je 10.4.2007. Prvýkrát veriteľ mohol uplatniť právo na vrátenie celého dlhu najneskôr 31.12.2007,
pretože podľa bodu 17 pod 17.1 Všeobecných obchodných podmienok pôvodného veriteľa, ten mohol
kedykoľvek (aj) bez uvedenia dôvodu vypovedať predmetnú úverovú zmluvu a podľa bodu 17.2 písm.
b) Všeobecných obchodných podmienok mohol odstúpiť od zmluvy (keď žalovaný s tým, že nezaplatil

splatnú splátku podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy) a tým vytvoriť možnosť žiadať od
dlžníka celý dlh vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere. Konštatoval, že tieto ustanovenia sa dostali
do VOP pôvodného veriteľa práve za tým účelom, aby veriteľ mohol bezodkladne vykonať úkony, ktorými
čím skôr dosiahne návrat poskytnutých finančných prostriedkov. Ak veriteľ napriek takejto možnosti
po dobu 1046 dní (do12.11.2010, keď oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky) čo je

skoro 3 roky, nevykoná žiaden možný úkon za tým účelom, aby mohol žiadať svoje finančné prostriedky
od svojho dlžníka, robil tak zrejme za účelom predlženia zákonnej premlčacej doby a tým si zabezpečiť
si výhodu možnosti uplatnenia práva na súde aj po neprimerane dlhej dobe. Takáto obchodná praktika
však je v rozpore s ust. §-u 3 OZ podľa ktorého výkon práv vyplývajúcich z občianskoprávneho
vzťahu nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Jednostranne predlženie zákonnej premlčacej doby

nečinnosťou oprávneného subjektu súd prvej inštancie považoval za obchodnú praktiku, ktorá je v
rozpore s dobrými mravmi a preto nemôže požívať zákonnú ochranu. Vzhľadom na vyše uvedené súd
prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z tohto, že veriteľ prvýkrát na súde svoje právo mohol uplatniť
najneskôr 31.12.2007 a od 1.1.2008 začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na
zaplateniespornéhodlhu,ktoráuplynuladňa1.1.2011.Pretoženávrhnasúdbolpodanýdňa27.11.2012,

teda zjavne po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty súd prvej inštancie žalobu zamietol. O
trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. §-u 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému
nepriznal ich náhradu , pretože mu týmto konaním žiadne trovy nevznikli a ani ich náhradu neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca uviedol, že vznik právneho vzťahu, ako aj
nároky z neho vzniknuté, vrátane nároku na zaplatenie dlžnej sumy, vyplývajúceho z právneho vzťahu
medzi účastníkmi predmetného konania, založeného úverovou zmluvou, nie je možné bez ďalšieho
posudzovať v zmysle ustanovení, ktoré nadobudli platnosť a účinnosť po okamihu vzniku právneho

vzťahu, resp. nároku z neho vzniknutého. Postup súdu prvej inštancie, spočívajúci v tom, že na žalobou
uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej sumy, titulom nesplateného čerpaného úveru aplikoval ust. § 5b
zákona č . 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť až dňa 01.06.2014, t. j. po
vzniku, ba dokonca aj po uplatnení predmetného nároku na zaplatenie dlžnej sumy podaním žaloby na
príslušný súd, je protiústavný, nemá oporu v zákone a tento jednoznačne nemožno tolerovať a opačný

postup je v príkrom rozpore s princípom právneho štátu najmä s princípom zákazu retroaktivity.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým
rozsudkom súdu prvej inštancie, keďže právo veriteľa na plnenie je premlčané.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol dňa 25.09.2015 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporovéhoporiadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Predmetom konania je žaloba žalobcu, doručená súdu prvej inštancie dňa27.11.2012, ktorou sa voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3769,38 euro s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 3769,38 euro za čas od 12.11.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil
tým, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 20.12.2006 uzatvoril s odporcom zmluvu
č.0212352585 a na základe tejto zmluvy mu poskytol úver v sume 50 000 Sk. Žalovaný sa zaviazal

tento úver splácať mesačných splátkach každú v sume 1877 Sk vždy k 10. dňu v mesiaci, pričom
splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 10.1.2007 a poslednej na deň 10.12.2009. Žalovaný však
dohodnuté splátky riadne a včas neplnil, preto vznikla sporná pohľadávka , ktorá predstavuje ku dňu
21.10.2010 neuhradenú úverovú istinu v sume 2704,21 euro, riadny úrok v sume 435,38 euro a úroky z
omeškania v sume 629,79 euro. V žalobe ďalej uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 10.4.2012 nadobudol voči žalovanému pohľadávku vyššie uvedenú pohľadávku.

Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu dospel k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého
rozhodnutia. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol pre premlčanie nároku, na ktorú skutočnosť
prihliadol z úradnej povinnosti keď vychádzal z toho, že dňom 31.12 .2007 mohol veriteľ v zmysle
bodu 17 VOP vypovedať úverovú zmluvu alebo od zmluvy odstúpiť, pretože žalovaný tým , že nezaplatil

splatnú splátku podstatným spôsobom zmluvu porušil mimoriadnu splatnosť úveru. Pretože žalovaný
poslednú splátku uhradil dňa 10.04.2007 prvý krát mohol žalobca svoje právo uplatniť dňa 31.12.207
a keďže tak neurobil začala dňom 01. 01. 2008 plynúť premlčacia lehota v trvaní troch rokov, ktorá
márne uplynula dňa 01.01.2011. Keďže konanie v tejto veci začalo až dňa 27.11. 2012 bolo to až po
uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. S uvedeným právnym záverom sa odvolací súd

nestotožňuje a tento považuje za nesprávny. Navyše z rozhodnutia sú prvej inštancie nie je možné zistiť
z čoho vychádzal, keď prijal záver, že žalobca si mohol svoje právo uplatniť najneskôr dňa 31. 12. 2007 ,
preto pre začiatok plynutia premlčacej doby považoval 01.01.2008.

Zo zmluvy o poskytnutí splátkového úveru č.0212352585 vyplýva, že jej súčasťou sú všeobecné

obchodné podmienky spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s., ktorými sa riadia všetky právne vzťahy
neupravené v úverovej zmluve. Podľa bodu 7.6.1 VOP banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru t.j. má právo požadovať splatenie pohľadávky veriteľa a dlžník je povinný pohľadávku
veriteľa zaplatiť aj pred ňom konečnej splatnosti a to v lehote, ktorú banka určí v oznámení Banka je
tiež oprávnená vypovedať zmluvu s okamžitou platnosťou bez výpovednej lehoty a aj od nej odstúpiť.

Aj podľa bodu 17.1. a 17.2. VOP môže banka zmluvu vypovedať aj zmluvy odstúpiť za splnenia
tam uvedených podmienok. Tieto ustanovenia VOP upravujú oprávnenie banky využiť uvedené právne
možnosti v prípade neplnenia si povinností klientom z úverovej zmluvy, ale aj bez uvedenia dôvodu
( bod 17.1. VOP) avšak tieto oprávnenia nie sú povinnosťou banky. To znamená, že banka ich
môže využiť, ale nemusí, a teda nie je možné je toto oprávnenie dať za povinnosť. Ak teda aj

žalovaný zaplatil poslednú splátku dňa 10.4.2007, právnemu predchodcovi žalobcu a žalobca ( právny
predchodca žalobcu) právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru alebo právo na vypovedanie
zmluvy, prípadne na odstúpenie od zmluvy v zmysle VOP toto svoje oprávnenie nevyužil, nemožno
počiatok plynutia premlčacej doby posúdiť tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie
prijal nesprávny právny záver v tom, že ak veriteľ nevyužil svoje oprávnenie vyplývajúce zo úverovej

zmluvy (VOP) a neukončil pre porušenie povinnosti žalovaného riadne poskytnutý úver splácať, úverový
vzťah po dobu skoro 3 roky, je treba jeho konanie považovať za obchodnú praktiku v rozpore s dobrými
mravmi. pretože týmto konaním si veriteľ neprimerane jednostranne predlžoval premlčaciu dobu. Podľa
názoru odvolacieho súdu v prípade ak právny vzťah medzi stranami sporu, nebol ukončený, bolo
povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť premlčanie ohľadne každej jednotlivej splátky úveru, a to tri

roky od splatnosti každej splátky spätne.
Záverom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval ust.
§5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. v danej veci nesporne ide o spotrebiteľský vzťah a
pretože uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01.05. 2014 a súd prvej inštancie rozhodoval
vo veci dňa 25.09.2015, teda už za jeho účinnosti bol povinný sa z úradnej moci zaoberať tým, či nárok

žalobcu nie je premlčaný.

1. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c ) CSP zrušil
a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebnéopätovne sa zaoberať posúdením otázky splatnosti jednotlivých splátok úveru, vychádzajúc z dokladov,
založených v spise a toto svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, pričom právnym názorom odvolacieho
súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie

rozhodne o náhrade trov , vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).