Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. február 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/213/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816207475
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816207475.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobkyne: F. J., M..

XX.XX.XXXX, A. Q. R. XXX/XX, XXX XX Q., zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, Svidník p r o t i žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so
sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o zaplatenie 1506,84 eur s prísl. , takto

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.506,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 1.506,84 eur od 11.12.2015 až do dňa zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni súd p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 30.9.2016 domáhala proti žalovanej zaplatenia
sumy 1506,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 11.12.2015 do zaplatenia titulom
poistného plnenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodila tým, že so žalovanou uzatvorila
poistnú zmluvu UDP-K č. 7097800032. Podľa poistnej zmluvy bola poistená aj na dožitie, so začiatkom
poistenia 10.5.2000, koncom poistenia 10.5.2015 a s poistnou sumou 45.395,- Sk (1.506,84 eura).
Žalovanú požiadala o vyplatenie poistnej sumy, nárokovým listom z 1.6.2015. Žalovaná nárok odmietla
oznámením o prerušení vyšetrenia z 25.11.2015. Nakoľko žalobkyňa splnila zmluvné podmienky a patrí

jej poistná suma, vrátane výnosov a žalovaná bezdôvodne svoju povinnosť neplní, domáha sa plnenia
súdnou cestou. Žalovanej museli byť známe všetky skutočnosti, potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
plniť, už z dovŕšenia lehoty dožitia 10.5.2015, ale žalobkyňa vychádzal z predpokladu, že povinnosť
žalovanej plniť vznikla 15. deň po vyhotovení oznámenia o prerušení vyšetrenia z 25.11.2015, teda
najneskôr 10.12.2015 a od 11.12.2015 je v omeškaní. Nárok uplatňuje podľa poistnej zmluvy a § 788
a nasl. Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to poistkou zo dňa 16.5.2000,
nárokovým listom zo dňa 1.6.2015, oznámením o prerušení vyšetrenia z 25.11.2015. Ďalej súd vykonal
dokazovanie písomným vyjadrením žalovanej zo dňa 8.12.2016, protokolom z dohľadu vykonaného
v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s. č. ODO-12990/2007, Skončením dohľadu na mieste
zo dňa 15.2.2008, Žiadosťou o predĺženie termínu-odpoveď zo dňa 18.3.2008, Znaleckým posudkom

zo dňa 4/2008, Notárskou zápisnicou č. N 29/2008, odpoveďou Národnej banky Slovenka zo dňa
2.12.2013, Povolením na výkon poisťovacej činnosti zo dňa 30.5.1995, Protokolom o kontrole z júna
1999, platobným kalendárom pre poistnú zmluvu, ústrižkom poštovej poukážky podanej 4.12.2007 podpodacím číslom 00106, informáciou o finančnom stave poistnej zmluvy ku dňu 22.1.2008, prednesmi
právnych zástupcov strán sporu, výsluchom žalobkyne a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Strany sporu dňa 16.5.2000 uzatvorili poistnú zmluvu UDP-K č. poistnej zmluvy 7097800032 so
začiatkom poistenia 10.5.2000 a koncom poistenia 10.5.2015 s dobou platenia poistného 10 rokov
vo výške 214,- Sk mesačne. Žalovaná sa zaviazala vyplatiť žalobkyni pre prípad smrti poistnú sumu
30.000,- Sk a pre prípad dožitia poistnú sumu 45.395,- Sk t.j. 1506,84 eur.

5. Nárokovým listom na výplatu poistného plnenia pri dožití sa konca poistenia zo dňa 1.6.2015
žalobkyňa žiadala o vyplatenie poistného plnenia z poistnej zmluvy č. 70978 00032.

6. Žalovaná v oznámení o prerušení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa
plniť zo dňa 25.11.2015 uviedla, že vo veci likvidácie poistnej udalosti začala poisťovňa podľa § 797 ods.
2, 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka a príslušnými časťami

všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou Vášho poistenia, fázu vyšetrenia potrebného na
zistenie rozsahu povinnosti poisťovne plniť. Výsledkom tejto fázy je ustálenie výšky poistného plnenia.
V rámci administratívno-vyšetrovacieho postupu vznikla právna pochybnosť o tom, či poistná zmluva
bola v čase jej vzniku uzavretá v súlade s vtedajšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä
so zákonom o poisťovníctve. Vzhľadom na dobovú legislatívu a skutkové okolnosti uzavretia poistnej

zmluvy sa javí ako sporné, či poistná zmluva je vôbec platná. Pretože táto skutočnosť môže ovplyvniť
rozsah povinnosti poistiteľa plniť (výšku poistného plnenia alebo iného plnenia) a o tejto skutočnosti
môže rozhodnúť iba všeobecný súd, oznámila žalobkyni, že sa v tejto otázke obracia na súd a zároveň
prerušuje vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinností poistiteľa plniť do doby rozhodnutia súdu
o platnosti/neplatnosti poistnej zmluvy.

7. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že uzavrela poistnú zmluvu so žalovanou poistné riadne plnila,
všetko má vyrovnané. Prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že v rozhodnutí Národnej banky
Slovenska, ktoré bolo vydané pod č. OSS-4356/2016-1, NBS vyslovila, že neplatnosť poistných zmlúv
dosiaľ nebola určená právoplatným rozhodnutím súdu, preto je poisťovňa povinná konať tak, akoby

boli poistné zmluvy platné a dodržiavať z nich záväzky uskutočnené. Rovnako ako na základe takých
poistných zmlúv stále prijíma poistné od svojich klientov. Účinnosť poistnej zmluvy zanikla dožitím
žalobkyne dňa 10.5.2015, žalobkyni vzniklo právo na vyplatenie dohodnutej poistnej zmluvy. Dlh na
poistnom v sume 1.070,- Sk z roku 2007 vyrovnala dňa 4.12.2007, o čom predložila poštovú poukážku
a informáciu o finančnom stave poistnej zmluvy ku dňu 22.1.2008, vydanú žalovanou.

8. Žalovaná uviedla, že uplatnený nárok nie je dôvodný. Poistná zmluva nie je platná. V súčasnosti k tejto
posudzovanejotázkesaužvyjadrovalKSvBratislave,ktorýuviedol,žetietopoistnézmluvy,akoceloksú
neplatné. Toto právne posúdenie sa objavuje až koncom roku 2015, na prelome 2016, kedy sa žalovaný
dozvedel túto skutočnosť. Čo sa týka predmetného rozhodnutia NBS, na ktoré poukazuje žalobca, jedná

sa o predbežné rozhodnutie, také rozhodnutie nemá žiadnu právnu záväznosť. Okrem toho vo veci
samej sa žalovaný odvolal. Rozhodnutie vychádza v čase, kedy neboli známe rozhodnutia krajského
súdu, o neplatnosti poistných zmlúv. Orgán štátu povolil žalovanému podnikanie s poistením UDP-K
nesprávne, teda nezákonne, v takto nezákonnom poistnom ho utvrdzoval i následnými kontrolami, čoho
dôsledkom bolo, že do poistnej zmluvy žalobcu sa dostalo poistné, ktoré je v rozpore so zákonom.

Vzhľadom na to, že poistné je podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, pre rozpor so
zákonom je celý takýto právny úkon absolútne neplatný. V súčasnosti neexistuje žiadne rozhodnutie
najvyšších právnych autorít, ktoré by obsahovalo právne posúdenie nezákonnosti alebo neplatnosti
poistnej zmluvy z hľadiska nezákonného poistného. Existuje judikatúra, podľa ktorej jednostranne nie je
možné zrušiť poistné zmluvy, čoho dôsledkom je, že žalovaný nemôže vypovedať poistné zmluvy a musí

prijímať platby ďalej. Avšak akékoľvek plnenie z neplatného právneho úkonu je protizákonné, odporuje
samotnému Občianskemu zákonníku. Mohlo by ísť o nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia.
Žalobkyňou naviac nebolo uhrádzané poistné po dobu 5 mesiacov.

9. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 8.12.2016 spochbnila vznik platnej poistnej zmluvy s

poukazom na § 788 Občianskeho zákonníka a rozpor si zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. V okolnostiach prípadu podľa
zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej
zmluve v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak,abyvyhovovalozákonnémukritériu,ktorýmbolapožiadavka,abykalkulácieasadzbypoistnéhovštátom
schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobcu
musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného

obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy Žalobcu. V protokole z roku 2007 Národná
banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve bolo v rozpore s ust. § 31a zák. č. 95/2002
Z. z. a že je v rozpore s ust. § 35 zák. č. 8/2008 Z. z. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného
musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní zák. č. 24/1991 Zb. dlhodobú) splniteľnosť všetkých záväzkov
poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv. Z predložených listín (napr. protokol 2007,

znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie,
že poistné v poistnej zmluve bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o
poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. Podstatná náležitosť poistnej
zmluvy - poistné - bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatne Ide o neplatnosť jednej z
podstatnýchnáležitostípoistnejzmluvy,ktorámázanásledokneplatnosťcelejpoistnejzmluvy.Orgánom
príslušným zaujímať stanoviská a odborné vyjadrenia k otázkam dotýkajúcim sa životného poistenia

a poisťovacej činnosti je Národná banka Slovenska, na ktorej odborné vyjadrenie č. ODT-13070/2013
zo dňa 02 12.2013 žalovaná poukázala. Z obsahu tohto odborného vyjadrenia vyplýva, že úprava
poisťovacejčinnostibolavobdobíplatnostiaúčinnostizákonaČ.24/1991Zb.ináakovsúčasnosti(resp.
od roku 2002). Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanové „zle a nízko“, teda
že je stanovené protizákonne. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže

obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych
povinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Rozpor so zákonom, t. j. nesprávnosť
a teda nezákonnosť poistného schváleného v roku 1995 vtedajším ministerstvom financií, konštatovali
napokon aj samotní na to autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska, ako plynie zo s. 2 a s.
5 Notárskej zápisnice N29/2008 zo dňa 2.6.2008. Z toho je zrejmé, že ani jedna zo zmluvných strán

absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Žalovaná poukázala aj na rozhodnutia súdov, v
rámci ktorých súd zamietol žalobu v dôsledku neplatnosti poistných zmlúv typu UDP-K.

10.ZprotokoluzdohľaduvykonanéhovPrvejČeskoslovenskejpoisťovniRapida.s.č.ODO-12990/2007
vyplynulo zistenie nedostatku kalkulačných vzorcov, ktoré neboli v súlade s poistno-matematickými

metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačných vzorcov niektorých produktov,
ktoré nezohľadňovali všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa PČSP zaviazala plniť v prípade
nastania poistnej udalosti, pričom NBS odporučila upraviť dokument poistno-matematické modely
produktov životného poistenia tak, aby zobrazoval skutočné kalkulačné vzorce na výpočet poisteného
a technických rezerv so zahrnutím všetkých predpokladov v súlade s §22a Zákona o poisťovníctve.

11. Podľa listu zo dňa 15. februára 2008 vo veci Skončenia dohľadu na mieste, Národná banka
Slovenska poisťovni určila a oznámila lehoty, v ktorých je poisťovňa povinná prijať a splniť svoje
opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a predložiť o tom
písomné správy NBS a to nasledovne: do 10 pracovných dní je poisťovňa povinná prijať opatrenia

na odstránenie a nápravu nedostatkov uvedených v Protokole z dohľadu, predovšetkým nedostatkov
zistených v oblasti dostatočnej tvorby technických rezerv a v tej istej lehote predložiť NBS písomnú
správu o prijatých opatreniach, do 31.3.2008 je poisťovňa povinná splniť opatrenia na nápravu
nedostatkov prijaté podľa predchádzajúceho odseku a do 10.4.2008 je poisťovňa povinná predložiť
NBS písomnú správu o splnení prijatých opatrení. Listom zo dňa 18.3.2008 Národná banka Slovenska

vyhovela žiadosti poisťovne o predĺženie lehôt na prijatie opatrení.

12. Podľa znaleckého posudku č. 4/2008 vo veci náhrady škody a ušlého zisku spoločnosti Audit-Pol,
s.r.o. vyplynulo, že pri prepočtoch poistného podľa poistno-matematických metód bolo zistené, že v
prípade poistnej sumy pre prípad smrti a dožitia dochádza k situácii, že poistenec platil poistné iba vo

výške približne 72 % z poistného, ktoré by pri použití korektného vzorca mal platiť.

13. Z odpovede Národnej banky Slovenska na žiadosť o súčinnosť zo dňa 02.12.2013 vyplýva, že
kalkulácie a sadzby poistného poistenia UDP-K boli odsúhlasené Ministerstvom financií SR v rámci
povoľovacieho konania a po vydaní povolenia sa tak stali pre poisťovňu záväznými.

14. Podľa notárskej zápisnice zo dňa 02.06.2008 č. N29/2008 poistné bolo poisťovňou počítané z
poistnej sumy na smrť, pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej zmluvy na dožitie pri produktes názvom UDP-K čo bolo chybné z poistno-matematického pohľadu. Išlo o zle a nízko kalkulované
poistné.

15. V zmysle § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia poistnej zmluvy (ďalej
len OZ) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane
náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú
zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

16.Podľa§790písm.b)OZ,fyzickúosobupreprípadjejtelesnéhopoškodenia,smrti,dožitiasaurčitého
veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

17.Vzmysle§791ods.2OZ,poistiteľvydátomu,ktosnímpoistnúzmluvuuzavrel,poistkuakopísomné
potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto
s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných

podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa
poistka pred vydaním druhopisu umorila.

18. Podľa § 797 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo
v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na

ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do
pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,
keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie

primeraný preddavok.

19. V zmysle § 816 OZ, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma
alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej
podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

20. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ( ďalej len ,,Zákon“),
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa
službyprepriamuosobnúspotrebufyzickýchosôb,najmäpresebaaprepríslušníkovsvojejdomácnosti,
predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

21. Podľa § 6 ods. 3 Zákona, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore
s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

22. Ako vyplýva z § 23a ods. 1. a 2. Zákona, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva,

ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať:
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1.podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na

prevzatie inej služby,
2.podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

23. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochranyspotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli poistnú
zmluvu podľa § 788 Občianskeho zákonníka, okrem iného pre prípad dožitia s koncom poistenia 10.mája
2015 s tým, že poistná suma pre prípad dožitia predstavuje 45.395,- Sk, t. j. 1506,84 eur. Žalobkyňa
uhradila poistné v stanovenej výške. Pokiaľ žalovaná namietala, že žalobkyňa neuhrádzala poistné po
dobu 5 mesiacov, je potrebné uviesť, že žalobkyňa preukázala predložením ústrižku poštovej poukážky

podanej, že dňa 4.12.2007 uhradila na účet žalovanej (jej právnej predchodkyne) sumu 1.070,- Sk,
a zároveň predložením informácie o finančnom stave poistnej zmluvy ku dňu 22.1.2008, že poistné
za sporné obdobie mala vyrovnané. Žalovaná sa v období neplatenia poistného žalobkyňou v roku
2007 mohla domáhať nárokov plynúcich z omeškania dlžníka. Omeškanie dlžníka v občianskoprávnych
vzťahoch je upravené najmä v ust. § 517 až 521 OZ. Veriteľ môže v občianskoprávnom vzťahu poskytnúť
dlžníkovi v omeškaní dodatočnú primeranú lehotu na plnenie. Ak dlžník ani v dodatočnej lehote záväzok

nesplní, má veriteľ právo odstúpiť od zmluvy. Ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku,
je veriteľ oprávnený od neho požadovať popri plnení aj úroky z omeškania. Ak žalovaná nepostupovala
ako je uvedené vyššie, po dorovnaní dlžného poistného a riadnom ďalšom plnení zo strany žalobkyne,
nemôže žalobkyni na základe tejto skutočnosti odopierať vyplatenie poistnej sumy.

25. V predmetnej veci bolo nesporné, že poistný vzťah podľa poistnej zmluvy trval a dňa 10.5.2015
nastala poistná udalosť dojednaná v poistnej zmluve a to dožitie sa konca poistnej doby. Žalobkyni tak
v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou vzniklo ako poistenej právo na plnenie od žalovanej ako
poistiteľa, a to vo výške dojednanej v zmluve. Pokiaľ ide o obranu žalovanej, týkajúcu sa nesprávneho
poistno-matematického postupu Ministerstva financií Slovenskej republiky roku 1995, ktorý určil nízku

sadzbu poistného, v dôsledku čoho výška poistnej sumy predstavuje neprimeranú cenu plnenia, túto
nemožno akceptovať.

26. Medzi stranami sporu došlo k dohode týkajúcej sa výšky poistného, ktoré žalobkyňa uhradila. Pri
dohodeozmenevýškypoistnéhonedošlokdohodeozmenepoistnejsumypredožitie,čojerozhodujúce

pre posúdenie nároku žalobkyne. Žalobkyňa má preto právo na vyplatenie celej poistnej sumy pre prípad
dožitia. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu.

27. Aj v prípade, že orgán štátu je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou,
neznamenalo by to zánik nároku z poistnej zmluvy. V predmetnej veci nebolo preukázané, že by

bola naplnená niektorá zo skutočností spôsobujúcich neplatnosť poistnej zmluvy. Hoci ustanovenie §
31 a zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve stanovilo povinnosť určiť výšku poistného na základe
poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť záväzkov
vrátane tvorby dostatočných technických rezerv, neznamená to, že pred účinnosťou tohto ustanovenia
žalovaná nebola povinná určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód, tak aby výška

poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov. Na základe protokolu Národnej
banky Slovenska č. ODO 12990/2007 z októbra 2007 bol zistený nedostatok, a to ten, že kalkulačné
vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv,
čím nezohľadňujú záväzky voči poisteným. Skutočnosť, či došlo k pochybeniu dozorného orgánu nad
poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti žalovanej, ktorého súčasťou

boli a kalkulácie a charakteristika poistenia sadzby UDP-K nie je pre posúdenie nároku žalobkyne
významná, nakoľko ani nesprávny postup dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní
obchodného plánu poisťovacej činnosti žalovanej, by nemal za následok neplatnosť poistnej zmluvy
z titulu nesprávnej výšky poistného. Poistný vzťah je súkromnoprávnym vzťahom a jeho subjekty
dobrovoľne na základe vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu.

28. Naviac sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú vec a v danej súvislosti súd poukazuje na
interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo
45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky
týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem

spotrebiteľa“.

29. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12Co/189/2015
zo dňa 04. 05. 2016, podľa ktorého „Prípadné chybné kalkulácie poistného nemôžu byť na ťarchupoisteného, ak nebol príčinou tohtostavu a naviac podľa § 40a Občianskeho zákonníka neplatnosti
sa nemôže dovolať ten, ktorý ju sám spôsobí. Aj keď žalovaná obchodná spoločnosť chce posúdiť
zmluvný vzťah ako absolútne neplatný, tak nízke kalkulácie nezabezpečujúce zodpovedajúcu dlhodobú

splniteľnosť záväzkov poisťovne nemôžu znamenať neplnenie záväzkov vo vzťahu k poistenému.“

30. Ďalej súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/203/2015 zo dňa 6.
4. 2016, z ktorého cituje: „Bola to teda samotná žalovaná, ktorá vypracovala kalkuláciu poistného
na základe nesprávneho poistno-matematického vzorca. Žalovaná tak nemôže zodpovednosť za

nesprávnu kalkuláciu prenášať výlučne na orgán dozoru nad poisťovníctvom nakoľko tento stav vyvolala
sama žalovaná predložením nesprávnych podkladov pre rozhodnutie. Jediným subjektom, ktorý vôbec
nemohol ovplyvniť nijako výpočet poistného, bola iba žalobkyňa. Dodatočne zistená nevýhodnosť
dojednaného poistenia v porovnaní s poistným plnením nie je dôvod spôsobujúci zánik poistnej zmluvy
a v žiadnom prípade nemôže spôsobiť ani absolútnu neplatnosť právneho úkonu, t.j. neplatnosť
posudzovanej poistnej zmluvy.“

31. Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania odo dňa 11.12.2015, po uplatnení poistnej udalosti, a to
dožitia v zmysle poistnej zmluvy, ktorá koniec poistenia stanovila na 10.5.2015. Žalobkyňa si svoj
nárok na poistné plnenie uplatnila u žalobcu listom zo dňa 1.6.2015, pričom plnenie bolo splatné
do 15 dní od skončenia vyšetrenia na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, následne žalovaná

oznámila žalobkyni prerušenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť zo
dňa 25.11.2015.

32. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

33. V zmysle § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

34. Súd nemal za preukázané doručenie nárokového listu žalovanej, avšak je zrejmé dňa 25.11.2015
oznámila žalobkyni prerušenie šetrenia. Nakoľko súd šetrenie podľa § 797 ods. 3 ani jeho
prerušenie nepovažoval za dôvodné, je možné žalobkyni priznať úrok z omeškania prinajmenšom od
požadovaného dňa 11.12.2015.

35. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

36. Podľa § 517 ods.1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

37. V zmysle § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje,ževýškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadza
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas

trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka. Ku dňu 11.12.2015 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,05

% p.a.38. Súd žalovanú zaviazal k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1506,84 eur
od 11.12.2015 do zaplatenia, ktorého výška nepresahuje zákonnú výšku úrokov z omeškania podľa §
517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

39. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

40. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

42. Súd žalobe žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu, preto žalobkyni patrí proti neúspešnej žalovanej
plná náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.