Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. február 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17Pc/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116218964
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116218964.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: L. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. nad X., ul. P.

kaštieľom XXX/X-XX, proti oprávnenej z výživného: O. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. Y., ul. Z.
XX/XX-XX, o zníženie vyživovacej povinnosti, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 21.10.2016 sa navrhovateľ domáhal zrušenia jeho vyživovacej povinnosti k
oprávnenej z výživného, jeho plnoletej dcére, ktorej rozsah bol naposledy upravený rozsudkom
Okresného súdu Trenčín sp.zn. 30P/44/2012 zo dňa 08.10.2012 na sumu 70 eur mesačne. Na

pojednávaní konanom dňa 12.01.2017 navrhovateľ navrhol, aby súd rozhodol o znížení jeho vyživovacej
povinnosti na sumu 45 eur mesačne od podania návrhu. Dňa 17.01.2017 bolo súdu doručené písomné
podanie navrhovateľa, v ktorom navrhol, aby súd nerozhodoval o zrušení vyživovacej povinnosti, ale
navrhuje zníženie jej rozsahu na sumu 35 eur mesačne. Uznesením zo dňa 01.02.2017 súd pripustil
zmenu návrhu na začatie konania tak, že sa ním navrhovateľ domáha zníženia jeho vyživovacej
povinnosti k oprávnenej z výživného zo sumy 70 eur mesačne na sumu 35 eur mesačne. Tento návrh
(pôvodne o zrušenie vyživovacej povinnosti) odôvodnil v podstate tým, že v spise zn. 16C/214/2015 sa

nachádza nejaká lustrácia SP, podľa ktorej má odporkyňa nejakú zmluvu - dohodu o brigádnickej práci
študentov, a to za obdobie od 17.06.2013 do 19.06.2014 a obdobie 23.03.2015 naďalej. Je zrejmé, že
odporkyňa má pravidelný príjem a tieto skutočnosti súdu zatajuje, tieto dohody súdu nedodala. Denné
štúdium je klamstvo. V písomnom podaní zo dňa 27.12.2016 navrhovateľ okrem iného uviedol, že od
roku 2011 je odporkyňa zamestnaná o čom vedome súdy klamala, ktoré neskúmali to, že odporkyňa je
schopná samostatne sa živiť, uspokojuje všetky svoje potreby ako hmotné, tak aj bytové.

2. Oprávnená z výživného, ďalej aj ako „odporkyňa“ sa k pôvodnému aj zmenenému návrhu vyjadrila tak,
že s nimi nesúhlasí. Je študentkou denného pomaturitného štúdia na SOŠ v Pruskom, kde navštevuje
tretí ročník v odbore vidiecka turistika. S navrhovateľom sa celé tri roky súdila ohľadne vyživovacej
povinnosti, a ktorý na jej osobu vypisoval nezmyselné ohovárania a výmysly.

3. Za účelom rozhodnutia o návrhu navrhovateľa súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili
obaja účastníci konania. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a

oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/950/2014
zo dňa 22.10.2014, rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20C/338/2013, rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne sp.zn. 19CoP/142/2012, rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.10.2012 sp. zn.
30P/44/2012 z pripojeného spisu 20C/338/2013, č. l. 9 potvrdenie o návšteve školy, č. l. 23 návrh nazriadenie exekučného záložného práva, č. l. 47 oznámenie PD Flora zo dňa 20.12.2016, č. l. 48 predpis
mesačnej zálohovej platby, č. l. 49 kópie platobného dokladu a poštového poukazu, č. l. 50 oznámenie
o výplate dôchodku, č. l. 55, 56 originál mzdového listu za rok 2016.

4. Navrhovateľ vypovedal, že k podstatnej zmene v jeho príjmových a majetkových pomeroch oproti
času, kedy bolo rozhodnuté o výške výživného k jeho dcére nedošlo. V súčasnosti je stále poberateľom
invalidného dôchodku vo výške približne 320 eur od 10.01.2017. Z tohto dôchodku sa vykonávajú zrážky
na účely splnenia si jeho vyživovacej povinnosti voči jeho dcére. V jeho výdavkových pomeroch zmena

nenastala. Má výdavky na bývanie v celkovej sume 113,18 eur, ostatné minie na bežné výdavky a
približne 10 až 15 eur minie na lieky v dôsledku prekonaného infarktu myokardu z roku 2009, ktoré užíva
od tohto času.

5. Odporkyňa vypovedala, že v súčasnosti má príjem, ktorý pozostáva z výživného od rodičov a to 70
eur od navrhovateľa, 25 eur od matky a 23 eur tvoria rodinné prídavky. Naposledy dosahovala príjem

aj z brigádnickej činnosti študenta a to v auguste 2016. Pracuje na základe dohody v PD Flora. Ide
o prácu v skleníku v záhradkárskom družstve, kde sezóna končí v septembri alebo v októbri bežného
roka. Okrem tejto brigády v tomto družstve vykonáva aj povinnú školskú prax. Býva spolu so svojou
mamou v babkinom byte už od malička. Najviac sa o ňu starala babka s dedkom. Mama je podobný
prípad ako otec. Nemá žiadny majetok. Výdavky má približne rovnaké ako keď bola v treťom ročníku

stredoškolského štúdia. V čase sezóny, keď pracuje ako brigádnička, zarobí v priemere okolo 130 eur
mesačne. Týmto príjmom si zabezpečuje svoje bežné výdavky, napr. telefón, výdavky pre babku, poistku
a podobne. Príjem dosahovala z tejto brigádnickej práce aj počas stredoškolského štúdia, a teda aj
v čase, keď bolo rozhodnuté o výške výživného. Za pomaturitné štúdium platí poplatok 17 eur ročne.
Bydlisko má u babky a na adrese Pruské 12 nebýva. Tento údaj, ktorý malo aj PD Flora už bol v

súčasnosti zmenený.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že odporkyňa je plnoletým dieťaťom navrhovateľa,
pričom Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp.zn. 30P/44/2012 naposledy určil rozsah
vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni rozsudkom zo dňa 08.10.2012 v sume 70 eur

mesačne od 17.02.2012. Odporkyňa bola v tom čase už plnoletou študentkou 3. ročníka SOU
poľnohospodárskeho v Pruskom, kde študovala odbor podnikateľ pre rozvoj vidieka. Žila spolu s matkou
a jej rodičmi v dvojizbovom byte, ktorý je vlastníctvom starých rodičov. Na štúdium mala náklady spojené
s cestou z Novej Dubnice do Pruského a späť mesačne asi 40 eur. Ďalšie výdavky mala v súvislosti s
nákupom učebníc, výdavky s osobnými potrebami, ošatením, obuvou a stomatologickou starostlivosťou.

V tom čase bol navrhovateľ invalidným dôchodcom a poberal invalidný dôchodok vo výške 252,30 eur.
Súd pri určení výživného vzal do úvahy aj to, že navrhovateľ v roku 2011 predal 1-izbový byt, ktorý
nadobudol dedením, za sumu 100 eur. Predaj tohto bytu, ktorý sa nachádzal v centre mesta Y. nad
X. za cenu 100 eur vyhodnotil ako vzdanie sa majetkového prospechu. Tento rozsudok bol potvrdený
odvolacím súdom.

7. Po určení výživného vyššie uvedeným rozsudkom, navrhovateľ súdu podal už päť dní po nadobudnutí
právoplatnosti uvedeného rozsudku na tunajší súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V priebehu
konania zmenil návrh tak, že navrhol znížiť výživné na sumu 45 eur mesačne (obdobne ako to urobil
aj v tomto konaní). Toto konanie bolo vedené pod spisovou značkou 20C/338/2013 a bolo skončené

právoplatným rozsudkom zo dňa 04.06.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2014 tak, že
návrh navrhovateľa na zníženie výživného súd zamietol. Súd po vykonaní dokazovania ustálil, že
nebola preukázaná podstatná zmena pomerov, ktorá by opodstatňovala zmenu rozsudku o výživnom.
Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ ako osoba povinná plniť si vyživovaciu povinnosť k jeho dcére,
poberá oproti času poslednej úpravy výživného o 48 eur vyšší invalidný dôchodok. Zároveň mu

odpadol výdavok v podobe mesačnej splátky pôžičky 25 eur. Výška nákladov na bývanie, TV, dane a
poplatky, na lieky sa mu nezmenila. Navrhovateľovi podľa jeho vlastného vyjadrenia nepribudli nové
nevyhnutné výdavky. Odporkyňa je naďalej odkázaná na výživné zo strany rodičov, pretože v máji
2014 ukončila maturitnou skúškou strednú odbornú školu, a z potvrdenia školy bolo preukázané, že
si podala prihlášku na pomaturitné denné štúdium na tejto škole. Pokračuje teda riadne v príprave na

budúce povolanie, a podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine nie je schopná sama sa živiť. Po vykonaní
maturitnej skúšky, jej odpadli výdavky spojené s návštevou školy, no aj bez nich musí hradiť svoje
odôvodnené potreby spojené s jej stravou, ošatením, hygienou, ktoré podľa vyjadrenia svedkyne, s
ktorou odporkyňa býva takmer od narodenia, predstavujú cca 100 eur mesačne. Odporkyňa má tiežvýdavky spojené so stomatologickou starostlivosťou. Odporkyňa nie je zárobkovo činná, jej príjmom
sú jedine prídavky na dieťa, v súčasnosti vyplácané vo výške 23,52 eur mesačne. Bez výživného od
navrhovateľa vo výške 70 eur mesačne by nedokázala vykryť svoje nevyhnutné základné potreby, keďže

matka odporkyne má súdom určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 25 eur mesačne. Z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by navrhovateľ z jeho mesačného dôchodku v sume 300,20 eur nebol
schopný hradiť odporkyni naposledy určené výživné 70 eur mesačne, ktoré pokrývajú jej odôvodnené
potreby. Po splnení tejto jeho jedinej vyživovacej povinnosti ostane navrhovateľovi dostatok financií na
úhradu jeho nevyhnutných nákladov, tak ako ich prezentoval v konaní. Tento rozsudok bo potvrdený

odvolacím súdom, ktorý uviedol, že záver súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ nepreukázal takú
zmenu pomerov, ktorá by dávala podklad pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom jeho
znížením je správny.

8. V súčasnosti je navrhovateľ poberateľom invalidného dôchodku vo výške 323,60 eur mesačne a má
pravidelné výdavky na bývanie (vrátane platieb za plyn, elektrinu a káblovú televíziu) v celkovej sume

113,18 eur, na výživné v sume 70 eur a na lieky v dôsledku prekonaného infarktu myokardu z roku 2009
v sume 10 až 15 eur mesačne. Ostatné výdavky sú bežné výdavky na živobytie.

9. Odporkyňa v súčasnosti študuje v treťom ročníku denného pomaturitného štúdia na SOŠ v Pruskom
v odbore vidiecka turistika. Okrem výživného a rodinných prídavkov má príjem z brigádnickej činnosti

študenta popri štúdiu na základe dohody v PD Flora. Ide o prácu v skleníku v záhradkárskom družstve,
kde sezóna končí v septembri alebo v októbri bežného roka. Okrem tejto brigády v tomto družstve
vykonáva aj povinnú školskú prax. V roku 2016 dosiahla z tejto brigádnickej činnosti pre PD Flora
celkovú odmenu 736,07 eur netto, čo predstavuje priemernú mesačnú odmenu 61,34 eur netto. Býva
ako doposiaľ v babkinom byte. Nemá žiadny majetok. Výdavky má približne rovnaké ako keď bola v

treťom ročníku stredoškolského štúdia. Brigádnickým príjmom si zabezpečuje svoje bežné výdavky,
napr. telefón, výdavky pre babku, poistku a podobne. Tento príjem z brigádnickej práce dosahovala aj
počas stredoškolského štúdia, a teda aj v čase, keď bolo určené výživné v sume 70 eur. Za pomaturitné
štúdium platí poplatok 17 eur ročne.

10.1 Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10.2 Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

10.3 Podľa § 231 Civilného sporového poriadku rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti
splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré

sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času,
keď nastala podstatná zmena pomerov.

10.4 Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku rozsudok vo veciach výživného možno na návrh
zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

10.5 Podľa § 2 ods.1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10.6 Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácií citovaných ustanovení zákonov súd vec

právne posúdil takto:

11. Navrhovateľ sa zmeneným návrhom domáha zníženia rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k
odporkyni, ktorý bol určený rozhodnutím súdu (teda zníženia výživného). Hmotnoprávnou podmienkoutoho, aby súd mohol rozhodnúť o zmene rozsahu vyživovacej povinnosti, upravenej dohodou alebo
určenej súdnym rozhodnutím, je zmena pomerov. V zmysle § 157 Civilného mimosporového poriadku
v spojení s § 231 Civilného sporového poriadku táto zmena pomerov musí byť podstatná a musí byť

preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa mení doterajšia úprava. Pokiaľ by súd nemal
preukázanú podstatnú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o
neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť
odôvodnená okolnosťami na strane povinného alebo oprávneného. Zmena pomerov oprávneného alebo
povinného môže spočívať napríklad v okolnostiach na strane ich príjmov alebo výdavkov. Po úprave

rozsahu vyživovacej povinnosti sa napríklad môže zmeniť príjem povinného alebo oprávneného, alebo
sa môže zmeniť výška nevyhnutných výdavkov oprávneného alebo povinného.

12. Na základe zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že nemá preukázanú takú podstatnú zmenu
pomerov, ktorá by odôvodňovala navrhované zníženie výživného. V prvom rade je potrebné uviesť, že
navrhovateľ sa zníženia výživného už raz neúspešne domáhal a to v konaní vedenom na tunajšom súde

podsp.zn.20C/338/2013,ktoréboloprávoplatneskončenédňa25.11.2014.Popreskúmanímeritórneho
rozhodnutia súdu v uvedenom konaní a tohto návrhu navrhovateľa, je potrebné skonštatovať, že
navrhovateľ sa opakovane domáha toho, čo nedosiahol v tomto konaní. Podľa jeho tvrdenia však súd v
konaní vedenom pod sp.zn. 20C/338/2013 nevzal do úvahy to, že odporkyňa pracuje, resp. pracovala
na základe dohôd o brigádnickej práci študentov. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že

súd v konaní vedenom pod sp.zn. 20C/338/2013 naozaj nebral do úvahy príjem odporkyne z pracovnej
činnosti. V odôvodnení rozsudku je uvedené, že: „odporkyňa nie je zárobkovo činná, jej príjmom sú
jedine prídavky na dieťa, v súčasnosti vyplácané vo výške 23,52 eur mesačne“. Táto skutočnosť však
pre toto konanie nie je rozhodujúca, pretože ako je uvedené vyššie, podmienkou toho, aby súd mohol
rozhodnúťozmenerozsahuvyživovacejpovinnosti,jezmenapomerov.Pokiaľbysúdnemalpreukázanú

podstatnú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné
preskúmavanie a reparáciu rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/44/2012-31 zo dňa 08.10.2012.

13. Po zistení skutkového stavu súd konštatuje, že podstatná zmena pomerov u žiadneho z účastníkov
konania nenastala. Navrhovateľ má oproti stavu v roku 2012 vyšší príjem, pretože poberá vyšší

dôchodok a to o 71,30 eur viac. Naproti tomu má aj nižšie výdavky, a to o sumu 25,59 eur (138,77 eur
- 113,18 eur), kvôli nesplácaniu pôžičky v sume 22,87 eur voči spoločnosti Home Credit a.s.. Uvedené,
by teda mohlo byť dôvodom skôr na zvýšenie výživného. Odporkyňa má v porovnaní so stavom v roku
2012 približne rovnaké výdavky, ako to vyplýva z jej výpovede. Takisto nemožno konštatovať, že došlo
k zmene pomerov v jej príjmovej oblasti, pretože príjem z brigádnickej práce dosahovala už počas

stredoškolského štúdia. Nedošlo teda k požadovanej zmene. Je však pravdou, že túto okolnosť nebral
súd pri poslednom určení výživného do úvahy a túto okolnosť neskúmal. Aj keby súd ustálil, že v čase
rozhodnutia súdu o určení výšky výživného nedosahovala odporkyňa žiadny príjem, táto okolnosť by
nevyústila do záveru o podstatnej zmene pomerov a neprivodila by iné rozhodnutie súdu. Jednak preto,
že priemerný mesačný príjem 61,34 eur netto súd nepovažuje za podstatnú zmenu pomerov vzhľadom

na zvýšený príjem navrhovateľa a na zníženie jeho výdavkov. Ale hlavne preto, že zohľadniac tento
brigádnický príjem v neprospech odporkyne, znevýhodňovala by sa tým oprávnená z výživného, ktorá
sa vlastným pričinením snaží zabezpečiť si aj iný príjem ako príjem z výživného (teda zvýhodňovala by
sa pasivita odporkyne) a tým si zvýšiť aspoň čiastočne svoj životný štandard. Takýto postup súdu, by na
odporkyňu vplýval demotivačne v dosahovaní príjmu. Takisto by sa tým povinný z výživného zbavoval

časti svojej povinnosti, a to práve na úkor oprávnenej z výživného.

14. Záverom súd považuje za potrebné uviesť (aj vzhľadom k pôvodnému žalobnému návrhu), že
vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni stále trvá. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny
názor Krajského súdu v Trenčíne, ktorý vyslovil v uznesení sp.zn. 17Co/950/2014 zo dňa 22.10.2014,

ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20C/338/2013. Podľa neho štúdium, ktoré
navštevuje odporkyňa treba považovať za primerané štúdium súvisiace so zvyšovaním kvalifikácie a tým
aj schopnosti riadneho a lepšieho uplatnenia dieťaťa v živote, ktoré je v súlade so zásadou vyjadrenou
v ustanovení § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého vyživovacia povinnosť rodičov je
ich zákonná povinnosť a trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Súd sa týmto názorom

v plnej miere stotožňuje.

15. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je návrh navrhovateľa v celom rozsahu nedôvodný, a
preto ho súd v celom rozsahu zamietol.16. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v

Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.