Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. február 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 23P/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716213110
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716213110.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Medveďom vo veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa

A. Č.D., Z.. XX.X.XXXX,

zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov : matky
F. Č., Z.. X.X.XXXX, trvale bytom R.. Z. XXX/XX, F., a otca P. B., Z.. XX.X.XXXX, trvale bytom R.. X. F.Á.
XX/X, X., mal. dieťa bytom u matky, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie

výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na zníženie výživného na maloletú dcéru A. Č., Z.. XX.X.XXXX v celom rozsahu
zamieta.

II. Súd návrh matky F. Č., Z.. X.X.XXXX na zvýšenie výživného na maloletú dcéru A. Č., Z.. XX.X.XXXX
v celom rozsahu zamieta.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Otec mal. dieťaťa A. Č., Z.. XX.X.XXXX sa návrhom doručeným Okresnému súdu Martin dňa 31.10.2016
domáhal, aby súd rozhodol o znížení výživného ako i splátok nedoplatku na výživnom, ktoré mu boli
určené rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 20P/163/2012-205 zo dňa 28.1.2015, právoplatným
dňa 24.4.2015, a to na sumu po 30,-Eur mesačne, počnúc od 1.1.2016. V návrhu uviedol, že zníženie
výživného žiada z dôvodu nedostatku financií. Je živiteľom rodiny. Býva s manželkou F. B. a jej dcérou
L. O., Z.. XX.X.XXXX v prenajatom rodinnom dome v X.. Manželka je nezamestnaná z dôvodu častej

choroby. Jeho ročný príjem nedosahuje ani čiastku k daňovému priznaniu, ktoré preto podávať nemusí.

2.
Matka v písomne podanom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.1.2017 uviedla, že so znížením výživného
namal.A.Č.D.,Z..XX.X.XXXXnesúhlasí.Bývavprenajatombyte,kdeplatínájomné420,-Eurmesačne,
pričom pracuje ako A. Z. Q. X. Š.. Podľa rozsudku sp. zn. 20P/163/2012 mal otec dieťaťa splácať splátky
spätného výživného, no do dnešného dňa nedostala ani jednu splátku. Dieťa navštevuje Q. I. K. I. V. F.

a 30,-Eur výživného na stravu a oblečenie nestačí. Chcela by preto požiadať súd o zvýšenie výživného
na 100,-Eur mesačne, splatné vždy do 20-teho dňa v mesiaci k jej rukám. Pojednávania sa zúčastniť
nechce a preto žiada, aby prebehlo bez jej prítomnosti.3.
Uznesením č.k. 23P/75/2016-8 zo dňa 18.11.2016 súd maloletej pre konanie ustanovil kolízneho
opatrovníka Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.

4.
Na pojednávanie sa neustanovila matka ani kolízny opatrovník, hoci boli riadne a včas predvolaní.
Kolízny opatrovník svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnil s tým, že súhlasí, aby sa konalo v jeho
neprítomnosti. Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že sa na pojednávaní zúčastniť nechce a žiada, aby

prebehlo bez jej prítomnosti. Keďže matka ani kolízny opatrovník nepožiadali z dôležitého dôvodu o
odročenie pojednávania, súd podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej
len „CSP“ ) v spojení s § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len
„CMP“ ) a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v ich neprítomnosti.

5.

Otec sa na pojednávaní pridržiaval podaného návrhu. Vypovedal, že je živnostník s tým, že v podstate
pracuje ako V. Z. F. Q.. Je to z toho dôvodu, že majitelia vozidiel ho nezamestnajú, ale je potrebné si
vybaviť živnosť. Jazdí Z. každý pracovný deň. Príjmy má nízke, doteraz ani nepodával daňové priznanie,
nakoľko príjem nepresiahol sumu 1.800,-Eur. Už zrejme v čase minulého rozhodovania mal živnosť,
asi však na K. ešte nejazdil. Mal vtedy tiež príjmy z nejakých brigád, takisto pomoc v hmotnej núdzi.

Zmenilo sa odvtedy bydlisko, keďže predtým bývali v F. Z. R.. V.. Toho času bývajú v X.. Nájomné je
tam 390,-Eur mesačne. Jedná sa o taký starší rodinný dom. Môže tam parkovať aj vozidlo. Býva tam s
manželkou a jej maloletou dcérou. V minulosti bolo tiež platené výživné na syna F. vo výške 50,-Eur s
tým, že v tom čase ešte býval s nimi, čiže vykonával nejaké brigády, mal nejaké príjmy do domácnosti.
Podobne tak ďalší syn D.. F. odišiel bývať k priateľke a výživné sa na neho už neplatí. Na syna D. tiež už

vyživovacia povinnosť nie je. Tento je niekde V. Č.C., nebýva s nimi. Príjem za prácu Z. Q. podľa obratu
vychádza okolo 200,-Eur na mesiac. Snaží si zarobiť aj pomimo, napr. využije auto, keď treba niekomu
niečo odviezť, nejakú fušku a pod.. Takto si zarobí celkovo tak do 500 až 600,-Eur mesačne. Čo sa týka
výživného, tak bežné výživné 60,-Eur mesačne sa snaží platiť. Na zameškané výživné sú splátky po
100,-Eur mesačne. Tieto doposiaľ neplatil, nezaplatil ešte ani jednu splátku. K písomnému vyjadreniu

matky uviedol, že táto nebýva sama, ale s priateľom. Pokiaľ by bývala sama, tak by nebola schopná
uhradiť také nájomné ako uvádza, teda 490,-Eur mesačne. Pokiaľ vie, tak chodievajú pravidelne na
dovolenkyajletecky.Dávapotomfotkynafacebook.Smaloletousanestretáva,vkontaktesňounebýva.
Okrem platenia výživného sa iným spôsobom nepodieľa na jej výžive, nič jej nekupuje. Nestretávajú sa,
nakoľko matka s tým nesúhlasí. Čo sa týka vyjadrenia matky, že navrhuje zvýšiť výživné na 100,-Eur,

tak si myslí, že to napísala len tak natruc. Samozrejme so zvýšením výživného nesúhlasí, nemá z čoho.
Oproti minulosti odbudlo výživné na syna F. a dávka v hmotnej núdzi. Takisto odišli synovia, ktorí im
pomáhali. On má aj zdravotné ťažkosti s chrbticou. Pokiaľ by nemal, tak by si mohol nájsť i lepšiu prácu.

6.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v
súdnom spise a pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 20P/163/2012.

7.
Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine ( ďalej len "ZR" ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno
na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie
trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.

8.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. V predmetnej veci mal
preukázané, že rozsudkom č. k. 20P/163/2012-205 zo dňa 28.1.2015, právoplatným dňa 24.4.2015
Okresný súd Martin rozhodol, že odporca P. B., Z.. XX.X.XXXX je otcom maloletej A. Č., narodenej
dňa XX.X.XXXX z matky F. Č., J.. R., Z.. X.X.XXXX. Ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k
maloletej súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa mal. A. Č. zveruje do osobnej starostlivosti

matky, ktorá ju bude oprávnená zastupovať a spravovať jej majetok. Otec sa zaviazal platiť na maloletú
výživné vo výške 60,-Eur mesačne od narodenia dieťaťa t.j. od dňa XX.X.XXXX, splatné vždy do 20-teho
dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 16.3.2006 do 31.1.2015 v
celkovejvýške6.390,97,-Eursúdotcovipovolilzaplatiťvsplátkachpo100,-Eurmesačnespolusbežným
výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody

splátok. V čase rozhodovania súdu býval otec spolu s manželkou F. B. v prenajatom byte v F. Z. R..
V., kde platil nájomné 400,-Eur mesačne. Manželka otca bola nezamestnaná. V spoločnej domácnosti
bývali aj synovia F., Z.. XX.XX.XXXX a P., Z.. X.X.XXXX, ktorí študovali na strednej škole a manželkina
dcéra L. O., žiačka 4. triedy ZŠ. Na syna F. platila matka výživné otcovi vo výške 50,-Eur. Otec poberal
prídavok na jedno dieťa. V období od konca januára 2012 do apríla 2013 bol otec vo výkone trestu

odňatia slobody. Následne od 12.4.2013 do 18.8.2013 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na
ÚPSVaR Martin, pričom vyradený z evidencie bol z dôvodu zamestnania sa. Zamestnaný bol V. Q.. M.,
Q..J..H.., X., a to do 19.6.2014 ( podľa oznámenia zamestnávateľa - pracovný pomer skončený dohodou
na podnet zamestnanca ). Počas roku 2013 - máj až september bol poberateľom pomoci v hmotnej
núdzi a dávky mu boli vyplatené ešte v mesiacoch január a február roku 2014. Matka bývala u rodičov

na R.. O. V. F.. Okrem mal. A. sa starala o dcéru A. Č., Z.. XX.X.XXXX. Od 19.3.2012 do 31.8.2013 bola
evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Martin. V období po roku 2011 pracovala iba na
dohody, pričom tiež poberala dávky v hmotnej núdzi, a to od roku 2012 v rôznych výškach, naposledy
54,40,-Eur. Podľa vlastnej výpovede, od 27.10.2014 sa zamestnala V. Q.. N. Q. Q.Ň.. Boli jej vyplácané
prídavky na dve deti.

9.
Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje v prípade ak nastane zmena pomerov zmeniť aj
bez návrhu ( u maloletých detí ) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto zmena je prípustná od
času, kedy došlo k zmene pomerov, teda aj so spätnou účinnosťou. Za zmenu pomerov v zmysle Zákona

o rodine nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom
prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu
o výške výživného. Okresný súd porovnávajúc všetky rozhodujúce okolnosti v čase predchádzajúceho
rozhodnutia s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe dospel k záveru, že u účastníkov konania
nedošlo k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu - zníženie alebo zvýšenie

výživného na maloleté dieťa.

10.
Na základe vykonaného dokazovania súd návrh otca na zníženie výživného ako i vzájomný návrh matky
na zvýšenie výživného posúdil ako nedôvodný. Výživné na mal. dieťa vo výške 60,-Eur mesačne, určené

rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/163/2012 je primerané a zodpovedajúce zásadám pre
určovanie výživného, vyjadrených Zákonom o rodine. Otec návrh na zníženie výživného odôvodnil tým,
že má nízke príjmy, ktoré mu neumožňujú platiť určené výživné, pričom navrhol znížiť jednak bežné
výživné, ktoré bolo určené vo výške 60,-Eur mesačne, ako aj splátky zameškaného výživného po 100,-
Eur mesačne. Matka so znížením výživného nesúhlasila a naopak navrhla výživné na maloletú zvýšiť na

100,-Eur mesačne. Pokiaľ otec poukazoval na negatívnu zmenu pomerov - zníženie príjmov a zvýšenie
výdavkov, takéto skutočnosti súdu nepreukázal. Ako súd konštatoval v ods. 8/ odôvodnenia, v čase
predchádzajúceho konania otec býval so svojou rodinou v prenajatom byte, kde platil nájomné 400,-Eur
mesačne a v súčasnosti bývajú v rodinnom dome v X., kde platí nájomné 390,-Eur mesačne. Naďalejbýva s manželkou F. B., ktorá podľa neho nie je zamestnaná kvôli zdravotným problémom, k čomu
doložil i lekárske potvrdenie ( na č.l. 3 spisu ). Z uvedeného potvrdenia však vyplýva iba obmedzenie vo
výbere zamestnania kvôli zdravotným problémom, pretrvávajúcim od roku 2000 a nie strata či zníženie

pracovnej schopnosti. Manželka otca bola pritom nezamestnaná i v období konania vo veci sp. zn.
20P/163/2012. V čase predchádzajúceho rozhodovania súdu otec na pojednávaní dňa 16.12.2014
vypovedal, že nepracuje na žiadnu zmluvu, ale si zarába brigádnicky. Výška jeho príjmov nebola známa,
keďže žiadne "oficiálne" príjmy, či už z pracovného pomeru, SZČO či dávok v tom období nemal. Zo
živnostenského registra bolo zistené, že od 25.7.2014 získal živnostenské oprávnenie v predmetoch

podnikania : prenájom hnuteľných vecí; poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla;
dopravná zdravotná služba. Má pridelené D. : XXXXXXXX. K tomu vypovedal, že pracuje v podstate ako
Š. Z. ". Q., keďže majitelia vozidiel nezamestnávajú na zmluvu, ale len na živnosť. Z tejto práce má podľa
vlastnej výpovede príjem okolo 200,-Eur mesačne, ale zarobí si aj "pomimo", keďže vozidlo využije pri
fuškách a pod..Takto si zarobí spolu okolo 500 až 600,-Eur za mesiac. Daňové priznania k dani z príjmu
nepodával ani nebude podávať, nakoľko príjmy nepresiahli sumu 1.800,-Eur ( za rok 2015 bola táto

hranica 1.901,67,-Eur t.j. polovica nezdaniteľnej časti na daňovníka pozn. ). Otcovi skončila vyživovacia
povinnosť k dvom deťom - synom F. B., Z.. XX.XX.XXXX T. P. B., Z.. X.X.XXXX, ktorí ukončili školu
a odsťahovali sa zo spoločnej domácnosti. Pomery na strane otca sú teda priaznivejšie ako predtým.
Čo sa týka matky, táto je od septembra 2016 zamestnaná v riadnom pracovnom pomere Z. Q. X. Š.
F. T. A.. Má určený mesačný plat vo výške 441,-Eur. Predtým pracovala od 11/2015 do konca augusta

2016 ako zamestnanec v stravovaní u Ž. V., T..Q.., kde dosahovala priemerný čistý príjem 410,-Eur,
vrátane daňového bonusu na dve deti. Mala tiež vykonávané exekučné zrážky v priemere po 33,50,-
Eur mesačne. Žiadna vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Býva v prenajatom byte na R.. G.. Š. V. F.,
spolu s priateľom F. Š. a svojimi deťmi - mal. A. a plnoletou A.. Podľa predloženej nájomnej zmluvy platí
nájomné 420,-Eur mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že aj pomery na strane matky sú priaznivejšie ako

predtým, keďže sa zamestnala v riadnom pracovnom pomere a má stabilný, hoci len nízky príjem.

11.
Základným východiskom pri určovaní výživného v zmysle ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine je povinnosť
oboch rodičov podieľať sa na výžive dieťaťa, podľa pomeru svojich možností a schopností, zárobkových

amajetkovýchpomerov.Sumabežnéhovýživného60,-Eurmesačne,sícesohľadomnavekmal.dieťaťa
nie je vysoká, no pomery na strane otca toho času zvýšenie výživného zjavne neodôvodňujú. Príjmy na
strane matky sa pritom oproti minulosti zvýšili, takže i matka je povinná podieľať sa vo väčšej miere na
zvyšujúcich sa nákladoch súvisiacich s výživou maloletej. Na druhej strane nie sú splnené podmienky
ani na zníženie výživného, keďže otec je živnostník, je schopný pracovať a vie si zarobiť aj brigádnicky.

Nepreukázal žiadnu objektívnu okolnosť, ktorá by mu bránila nájsť si prípadne i lepšie odmeňovanú
prácu, pokiaľ z terajšej činnosti dosahuje nízke príjmy. S maloletou dcérou sa pritom nestretáva ani
žiadnym iným spôsobom okrem platenia výživného sa na jej výchove a výžive nepodieľa. Pokiaľ otec
navrhoval znížiť aj splátky nedoplatku na výživnom za obdobie od 16.3.2006 do 31.1.2015 v celkovej
výške 6.390,97,-Eur, ktoré mal určené rozsudkom č. k. 20P/163/2012-205 vo výške 100,-Eur mesačne,

splatné spolu s bežným výživným, súd poukazuje, že uvedené splátky mu boli povolené pod následkom
stratyvýhodysplátokvprípadeomeškaniasichsplácaním.Otecsámpotvrdil,žedoposiaľžiadnusplátku
spätne určeného výživného nezaplatil. Týmto sa stal splatný celý nedoplatok na výživnom. Návrh na
zníženie splátok je už potom neopodstatnený. Je síce pravda, že pri pomeroch na strane otca bola
celková výška mesačnej platby bežného + zameškaného výživného spolu 160,-Eur mesačne vysoká,

avšak otec si musí uvedomiť, že sa jedná o výživné za obdobie takmer deviatich rokov, pričom aj v
prípade splácania po 100,-Eur mesačne ide o 64 mesačných splátok, čo je doba vyše 5 rokov. Určenie
nižších splátok resp. zníženie splátok by dobu splácania zameškaného výživného ešte predĺžilo, čo
by bolo v zásadnom rozpore s oprávnenými záujmami a potrebami mal. dieťaťa. Na základe všetkých
uvedených dôvodov súd návrh otca ako i návrh matky v celom rozsahu zamietol.

12.
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal
nárok na náhradu trov, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov

konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku /ďalej len „CSP“/).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).