Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. február 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117203366
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117203366.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v konaní navrhovateľa Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. nad M., ul. W. hájom
XXX/XX, proti Y. stavebnému bytovému družstvu, so sídlom v Považskej Bystrici, ul. SNP 1936, IČO:
36016659, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 17.02.2017 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha,
aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal Okresnému stavebnému bytovému družstvu
výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby (bez bližšej špecifikácie, pozn. súdu) a navrhovateľa
zaviazal podať žalobu na príslušnom súde o neplatnosť výkonu záložného práva.

2. Tento návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na katastri LV č.

XXXX, druh byt, výmera XX m2, vedený pre katastrálne územie J.. Odporca mu chce zámerne uškodiť
a pripraviť ho o byt (obydlie), v ktorom žije. Do dnešného dňa nevie sumu, ktorú má odporcovi zaplatiť.
Podľa listu, ktorý obdržal od dražobnej spoločnosti, kde je suma napísaná 5.671,77 eur, túto sumu
popiera, nakoľko dlh začal splácať, čiže suma musí byť menšia. Ďalej domovníčka po paneláku dávala
informáciu, že suma je viac ako 6.000 eur. Preto sa domnieva, že suma, ktorú si odporca chce uplatniť
v rámci dobrovoľnej dražby je nepravdivá. Odporca vykonal nezákonné hlasovanie v bytovom dobe

961/23, kde chodila domovníčka po bytoch a vyvíjala nátlak na jednotlivých obyvateľov bytového domu.
Zastrašovalaich,ževprípadeaktonepodpíšu,takbudúodpojeníodvodyprípadnenedostanúpreplatok
vo vyučtovaní. Na hlasovacej listine je dokonca svedok, ktorý v dome len žije, nie je vlastníkom bytu, ba
dokonca pri hlasovaní, nebol ani zúčastnený. Preto si myslí, že hlasovacia listina je neplatná a nemôže
sa podľa nej začať výkon záložného práva. Má informáciu, že to podpísal len preto, že sa s domovníčkou
pozná a nikto iný jej to podpísať nechcel. Odporca mu odmietol dať k nahliadnutiu hlasovaciu listinu.

Odmietol mu podať informácie k hlasovaniu, ktoré od neho žiadal. Zamlčuje informáciu, nechce mu
podať informáciu o výške dlhu a mení jednotlivé svoje výroky. Neprebehla schôdza, kde by sa mal právo
vyjadriť, prečo sa dostal do zlej situácie. Nemal právo na vyjadrenie ani právo na informácie ohľadne
výšky jeho dlhu. Zamestnankyne odporcu s ním odmietli komunikovať, pri návšteve odporcu mu vynadali
a odmietli mu dať splátkový kalendár, ktorý žiadal. Podľa Ústavy Slovenskej republiky každý má právo
na obydlie. Jemu je toto právo odopreté. Odporca sa takto chová zrejme z dôvodu, že má už jedno

predbežné opatrenie nariadené, ktoré sa týka iného súdneho sporu, ktorý ešte nie je vyriešený. Myslí
si, že odporca je dohodnutý zo záložným veriteľom, Slovenskou sporiteľňou a.s., s ktorou sa súdi. Do
dnešného dňa nemá od odporcu upomienku. Nemá žiadne informácie, ktoré mu zámerne zamlčuje.
Spolu s domovníčku využíva nátlak na nájomníkoch. Odporca ho chce zámerne poškodiť, chce mu
odoprieť právo vlastniť byt. Chcel a aj začal svoj dlh splácať, ale aj tak to odporca neakceptuje a zámerne
ho chce poškodiť. Súd je povinný obhajovať a chrániť slabšiu stranu a v tomto prípade to je on. K návrhu

navrhovateľ pripojil aj listinné dôkazy.3.1 Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3.2 Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

3.3 Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo

znášala.

3.4 Podľa § 326 ods. 1, ods.2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku uvedie opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

3.5 Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

4. V danom prípade navrhovateľ navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo
veci samej, ktorým má byť podľa jeho návrhu konanie o určenie neplatnosti výkonu záložného práva.

5. Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú

splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods.1 Civilného sporového poriadku, pričom tento
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 Občianskeho
súdneho poriadku. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude
ohrozená.Jehonariadeniejeprípustnéaopodstatnenévtedy,aksatvrdí,žeexistujeprávnyvzťahmedzi

stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

6. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť v zásade tak, že ho
odmietne, vyhovie mu (teda neodkladné opatrenie nariadi), zamietne ho v celom rozsahu, alebo ho

zamietne čiastočne a zároveň mu čiastočne vyhovie (teda neodkladné opatrenie nariadi v časti návrhu).
Odmietnutie návrhu prichádza do úvahy vtedy, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia buď
neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, a zároveň ide o také vady,
ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Vyhovieť návrhu (čo i len čiastočne) je možné iba po tom, čo súd
návrh neodmietol (§ 328 ods.1 Civilného sporového poriadku) a zároveň dospel k názoru, že je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. V prejednávanom prípade ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby
bezodkladnej úpravy pomerov budúcich sporových strán. Dôvodom tejto úpravy má byť ochrana obydlia
navrhovateľa, ktoré má byť dražené ako záloh v prebiehajúcej dobrovoľnej dražbe.

8. V prvom rade sa súd zaoberal tým, či návrh má náležitosti podľa § 326 Civilného sporového poriadku.
Po posúdení návrhu konštatuje, že nemá, pretože neobsahuje riadne označenie toho, proti komu
smeruje. Je zrejmé, že smeruje proti právnickej osobe, ktorú navrhovateľ neoznačil aj identifikačným
číslom organizácie (náležitosť žaloby, ale aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle §

133 ods.2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 326 ods.1 Civilného sporového poriadku). Súd
však neodmietol návrh navrhovateľa podľa § 327 Civilného sporového poriadku, pretože má zato, že
nejde o vadu, ktorá bráni pokračovaniu v konaní. Takisto nie je možné použiť ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odstraňovaní vád podania. Subjektov s rovnakým názvom podľa Obchodného
registra existuje viac (celkovo 3), avšak podľa uvedenia sídla právnickej osoby je zrejmé, že smeruje

proti subjektu, označenému v záhlaví tohto uznesenia.

9. V súvislosti so skúmaním náležitostí návrhu je potrebné uviesť aj to, že petit návrhu znie tak, že:
„Odporcovi sa zakazuje výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby.“. Výrok rozhodnutia súduvydaný na základe takéhoto petitu návrhu, by bol nevykonateľný, pretože nie je určitý. Nie je z neho totiž
zrejmé, aké záložné právo sa má zakázať a akej konkrétnej dražby sa týka. Je dôvodné predpokladať,
že Okresné stavebné bytové družstvo vykonáva nielen jedno záložné právo. Napriek tejto vade návrhu

však súd uzatvára, že z príloh k návrhu sa dá vydedukovať, o výkon ktorého záložného práva ide, a
ktorého bytu sa návrh týka (navrhovateľ totiž v návrhu nešpecifikoval ani byt potrebnými údajmi, ktoré
ho robia nezameniteľným s iným bytom).

10. Súd teda aj napriek uvedeným vadám pristúpil ku skúmaniu dôvodnosti návrhu.

11. Ako je uvedené vyššie, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie vtedy, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery strán. Jeho nariadenie je prípustné vtedy, ak právny vzťah medzi stranami vyžaduje
bezodkladnú úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

12. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia treba skúmať s ohľadom na konanie vo
veci samej, teda na spornosť práv. Z odôvodnenia návrhu súd vyvodil, že navrhovateľ spochybňuje
výkon záložného práva jednak preto, že jeho dlh voči bytovému družstvu je nižší ako uvádza dražobník
v oznámení o výkone záložného práva (tam sa uvádza dlh vo výške 5.671,77 eur) a takisto preto, že
hlasovanie v bytovom dome o vykonaní záložného práva je podľa neho neplatné.

13. K obom dôvodom súd uvádza to, že navrhovateľ riadne neosvedčil ním uvádzané tvrdenia o
nezákonnosti výkonu záložného práva. Z návrhu je zrejmé, že navrhovateľ nespochybňuje existenciu
dlhu, pre ktorý je realizované záložné právo (navrhovateľ uvádza, že dlh začal splácať, neprebehla
schôdza, kde by sa mal právo vyjadriť, prečo sa dostal do zlej situácie, nemal právo na vyjadrenie

ohľadne výšky jeho dlhu). V tejto súvislosti súd uvádza, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej
dražbyjemožnýajprenižšídlhakojesuma5.671,77eur.Skutočnúvýškudlhunepoznáaninavrhovateľ.
Súdu preto takisto nie je zrejmé, aká je skutočná výška dlhu, pričom nemá dôvod spochybňovať postup
navrhovateľa dražby a dražobníka len na základe navrhovateľom uvádzaných tvrdení. Súd opätovne
zdôrazňuje to, že navrhovateľ v návrhu musí opísať (uviesť) skutočnosti „hodnoverne“ osvedčujúce

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

14.Ohľadnenamietanejneplatnostihlasovaniavbytovomdomeovykonanízáložnéhoprávajepotrebné
uviesť, že navrhovateľ nijakým spôsobom neosvedčil neplatnosť hlasovania. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov má prehlasovaný vlastník bytu v dome právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia
o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu
v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch
mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru
v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia

vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu (ním je Civilný sporový poriadok
a jeho ustanovenia § 324 až 340.). Teda ak bolo prijaté rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových
priestorov o výkone záložného práva na byt navrhovateľa, môže sa navrhovateľ návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáhať dočasného pozastavenia účinnosti takéhoto rozhodnutia a žalobou
jeho neplatnosti v zákonnej lehote. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že podľa § 8b ods.2 písm.i/

zákona č. 182/1993 Z.z. je správca pri správe domu povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej
dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ak je schválený
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Navrhovateľ
nezvolil uvedený postup a ani nepreukázal, že by prebiehalo konanie o neplatnosť takéhoto rozhodnutia.

15. Návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť aj preto, že sa ním nemôže poskytnúť predbežná ochrana
pre konanie o neplatnosť výkonu záložného práva, pretože žaloba o takomto žalobnom návrhu je zjavne
bezúspešným uplatňovaním práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na

tomto súde písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiachpodania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.