Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Podhorová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/831/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114202898
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114202898.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Andrea
Cviková, advokátka a konateľka, proti žalovanej L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX

XX V. V., za účasti VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, 811 01
Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom Zámocká 36, 811
01 Bratislava, o zaplatenie 941,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 10C/95/2014-81 zo dňa 22.07.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým boli priznané trovy konania VŠEOBECNEJ
OCHRANE PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava, IČO: 42 362 962, p o t v r d z u j e .

II. VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava, IČO: 42 362 96 n e m á n á r o
k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ktorou sa
domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 941,26 Eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Okresnýsúdrozhodolvovecirozsudkomdňa22.07.2015tak,žežalobuzamietol,žalovanejnáhradutrov
konanianepriznal.Súčasnerozhodolajotrováchkonaniavedľajšiehoúčastníka,ktorývstúpildokonania
na základe oznámenia. Vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z
trov právneho zastúpenia v sume 288,37 Eur.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodoval o trovách vedľajšieho účastníka,

v zákonom stanovenej lehote napadol odvolaním žalobca. V odvolaní namietal absenciu súhlasu
hlavného účastníka, ktorý bol nevyhnutnou súčasťou oznámenia VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV
SPOTREBITEĽOV pri jeho vstupe do konania. Ďalším nedostatkom vytýkaným rozhodnutiu súdu prvej
inštancie bolo nezdôvodnenie účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Z hľadiska
výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu, či neúspechu v konaní žiadny vzťah,
tzn. že z rozhodnutia o veci samej mu neplynie žiadne právo alebo nárok, ani nie je alebo nebol povinný

na plnenie spoločne so žalovanou, nie je preto možné aplikovať v tomto prípade zásadu úspechu pri
rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, pretože tento vo veci samej úspech alebo
neúspech nemal. Jeho postavenie sa rozhodnutím vo veci samej nezmenilo bez ohľadu, či súd prvej
inštancie žalobe vyhovel alebo nevyhovel, a preto neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého ustanovenia súd prvej inštancie rozhodoval. Pre
nespornosť podotkol, že nenapáda otázku samotného právneho zastúpenia ako takého, ale účelnosť

nákladov na toto zastúpenie s tým, že združenie na ochranu práv spotrebiteľov sú špecifické subjekty
a v tejto súvislosti je potrebné na to prihliadať. Poukazoval na predmet činnosti takéhoto občianskehozdruženia, kde sa dá vychádzať z logického predpokladu, že takýto subjekt bude odborne, personálne,
akoajmateriálnepripravenýnavykonávaniesvojejčinnosti.Vtakomtoprípadezastupovanieadvokátom
nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom

konaní. Trovy, ktoré v tejto súvislosti boli vynaložené, nemožno považovať za trovy účelné, a preto
rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV považoval za nezákonné a nedôvodné.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV

(ďalej len „združenie“). Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým boli priznané trovy právneho
zastúpenia, považoval za správne a žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti rozhodnutie ako vecne
správne potvrdil. Zároveň žiadal priznať trovy odvolacieho konania. Ďalej poukazoval na vyjadrenie,
ktoré vo veci zaslal súdu prvej inštancie, kde poukazoval na nedostatky zmluvy, ktorá neobsahovala
obligatórne náležitosti vyžadované zákonom, ako aj sa priečila dobrým mravom, v dôsledku čoho
ju považoval za neplatnú. V podaní poukázal na vady kontraktačného procesu. Právne argumenty,

ktoré uvádzal vo svojom vyjadrení, boli opodstatnené, v dôsledku čoho došlo k zamietnutiu nároku
uplatneného žalobou. Poukazoval na to, že žalobca uplatňuje dlhodobo neprijateľné podmienky v
spotrebiteľskej zmluve. Súd síce prihliada na neprijateľné podmienky alebo premlčanie ex offo, avšak
zhodnotenie určitých zmluvných podmienok ako neprijateľných alebo kvalifikované vznesenie námietky
premlčania, hlavne posúdenie, kedy sa v prípade nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných

strán jedná o značnú nerovnováhu podľa ust. § 53 OZ, je vecou úvahy a právneho názoru súdu, ako
aj účastníka. Upozornenie na neprijateľné podmienky, ako aj iné kvalifikované právne zhodnotenie v
spotrebiteľskej zmluve, ktoré vykonal, treba považovať za účelný úkon a z tohto dôvodu nemožno
neprihliadať na vyjadrenia vedľajšieho účastníka ohľadom obsahových nedostatkov zmluvy. Samotný
žalobca využil zákonné právo a dal sa zastúpiť advokátskou kanceláriou, avšak toto právo v odvolaní

upiera vedľajšiemu účastníkovi. Takáto úvaha podľa združenia je v priamom rozpore s článkom 47 ods.
2 Ústavy SR. V ďalšom poukazoval na judikatúru krajských súdov ohľadom opodstatnenosti a účelnosti
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Zdôraznil, že každý má právo na to, aby hoci aj v
jednoduchej skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Náklady, ktoré v tejto
súvislostivzniknú,súúčelnéazdruženiemáprávonanáhradutaktovzniknutýchtrov.Keďžerozhodnutie

súdu prvej inštancie ohľadom trov konania, ktoré im boli priznané, považoval za vecne správne, žiadal,
aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a

rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania vedľajšieho
účastníka z dôvodu vecne správnosti v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil
Občiansky súdny poriadok. Úkon, na základe ktorého sa združenie stalo vedľajším účastníkom na strane

žalovanej, uskutočnil tento subjekt oznámením o vstupe, doručeným súdu dňa 22.10.2014. K tomuto
dňu ust. § 93 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku znelo tak: „Ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu
niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd

rozhodne len na návrh.“ Zo znenia tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že zákon ku dňu oznámenia
združenia, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej, žiadne osobitné podmienky
pre vznik vedľajšieho účastníctva nevyžadoval. Účinky oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka v
zmysleustanoveníObčianskehosúdnehoporiadkunastalidňomdoručeniatohtooznámeniaovstupedo
konania. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazoval na nezákonné priznanie náhrady trov konania

aj preto, že tento subjekt nemal procesné postavenie vedľajšieho účastníka, súd v tomto odvolací
dôvod nevidel. Ak teda účinky vstupu vedľajšieho účastníka nastali ku dňu 22.10.2014, kedy zahlásil
vstup, osobitná podmienka vyžadovaná ust. § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2015, a to že
súčasťou oznámenia o vstupe právnickej osoby založenej alebo zriadenej na ochranu spotrebiteľa podľa
osobitného predpisu do konania ako vedľajšieho účastníka, musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom

sa zúčastňuje na konaní, už žiadnym spôsobom neovplyvnila účasť združenia v konaní, keďže ust. §
93 ods. 3 O.s.p. neustanovovalo, že by bolo potrebné doložiť dodatočne súhlas hlavného účastníka so
vstupom vedľajšieho účastníka do konania, inak by jeho účastníctvo zaniklo. Navyše dňa 04.11.2014
žalovanánaotázkupoloženúzostranysúduprvejinštanciesúhlasilasovstupomobčianskehozdruženiaVŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV do konania na jej strane (ešte pred účinnosťou
Občianskeho súdneho poriadku dňa 01.01.2015).

6. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV je právnickou osobou,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon č. 250/2007 Z. z.). Pred súdom prvej inštancie vystupovalo toto združenie ako
vedľajší účastník na strane žalovanej - spotrebiteľky za účelom ochrany jej práv. Inštitút vedľajšieho

účastníctva v zmysle ust. § 93 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého sa ako vedľajší účastník mohla popri
žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa osobitného predpisu a týmto osobitným predpisom bol aj zákon č. 250/2007 Z. z., Civilný
sporový poriadok neprevzal. Vedľajší účastník podľa Občianskeho súdneho poriadku sa automaticky
nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku netransformoval na osobitný subjekt podľa ust.
§ 95 CSP a ani na intervenienta podľa ust. § 81 CSP. Odvolací súd vo veci rozhodoval z dôvodu potreby

rozhodnutia o odvolaní žalobcu proti výroku súdu prvej inštancie, ktorým bola priznaná náhrada trov
konania bývalému vedľajšiemu účastníkovi. O odvolaní je potrebné rozhodnúť v zmysle ust. § 470 ods.
1 a 2 CSP z dôvodu, že podanie opravného prostriedku vyvolalo účinky predpokladané Občianskym
súdnym poriadkom (devolutívny a suspenzívny účinok) a právoplatnosť výroku o trovách konania sa
odložila, kým o odvolaní nerozhodne odvolací súd.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

8. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi s prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalobcu. Odvolací

súd preskúmal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania vedľajšieho
účastníka. Podstatou odvolania žalobcu je neúčelnosť trov právneho zastúpenia združenia. Združenie
ako osobitný subjekt má predmet činnosti vykonávať sám, pričom v zmysle odvolania žalobcu má byť
odborne, personálne, ako aj materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Preskúmaním veci
nepochybne odvolací súd zistil, že po zahlásení vstupu do konania združenie ako vedľajší účastník

na strane žalovanej doručil dňa 05.06.2015 vyjadrenie vo veci samej. Vo vyjadrení namietal nesúhlas
žalobcu so vstupom do jeho konania s poukazom na právnu úpravu účinnú do 31.12.2014. Ďalej
sa vyjadroval k občiansko-právnemu režimu záväzku, k obsahu samotnej zmluvy, ako aj vadám
kontrakčného procesu. V závere si uplatnil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.
Následne sa zúčastnil dňa 22.07.2015 osobne pojednávania, kde opätovne predniesol vyjadrenie a

uplatnil si trovy konania aj za účasť na pojednávaní. Okrem právneho zástupcu združenia bola prítomná
aj žalovaná, žalobca sa pojednávania nezúčastnil.

9. S názorom žalobcu vyjadrenom v odvolaní, že úkony uskutočnené združením v konaní neboli
účelné a neprispeli k ochrane práv žalovanej, nie je možné súhlasiť. Odvolací súd úkony združenia

vyhodnotil ako úkony nie formulárové s tým, že vyjadrenie sa vzťahuje ku konkrétnej veci. Je možné
konštatovať, že vzhľadom na rozhodnutie súdu prvej inštancie, že aj v dôsledku vyjadrenia združenia
došlo k zamietnutiu žaloby a rozhodnutiu v prospech žalovanej ako spotrebiteľky, posudzujúc konkrétne
úkony združenia súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a združenie má nárok
na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Trovy boli účelne vynaložené, smerovali k ochrane

žalovanej ako spotrebiteľky a je nesporné, že k uplatneniu jej práv došlo prostredníctvom vedľajšieho
účastníka, ktorý vo veci podal vyjadrenie. Navyše ust. § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie výslovne upravoval, že vedľajší účastník
má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver, a to,
že vedľajší účastník rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník má právo na právnu pomoc pred súdmi,

čo je základným ústavným právom (článok 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečenia si kvalifikovaného právneho zastúpenia prostredníctvom
splnomocnené právneho zástupcu advokáta. V tom prípade má samozrejme aj právo na náhradu trov
konania, medzi ktoré patrí aj náhrada trov právneho zastúpenia. Trovy, ktoré boli v konaní vynaložené,sú v príčinnej súvislosti s procesným postojom k predmetu konania a tak ako je vyššie uvedené, vedľajší
účastník zaslal súdu kvalifikované vyjadrenie s uvedením konkrétnych nedostatkov zmluvy uzavretej
medzi stranami sporu, v dôsledku čoho došlo k posúdeniu zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov

a následne k samotnému zamietnutiu žaloby. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie v odvolaní napadnutej časti v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

10. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, vyjadrenie k odvolaniu podávalo združenie, ktoré

dňom 01.07.2016 stratilo postavenie vedľajšieho účastníka. Súd rozhodoval vo veci s poukazom na
ust. § 470 ods. 1, 2 CSP z dôvodu podaného opravného prostriedku zo strany žalobcu, ktoré vyvolalo
účinky predpokladané Občianskym súdnym poriadkom. V čase podaného odvolania zaslalo združenie
vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom žiadalo priznať aj trovy odvolacieho konania. V tejto súvislosti však súd
poukazuje na formulárové a nekonkrétne vyjadrenie združenia k odvolaniu žalobcu, ktoré v podstatnej
časti tvorí len skopírovanú zmes častí rozhodnutí súdov a ani jednotlivé časti tohto vyjadrenia nie sú

prispôsobené prejednávanej veci. Po zvážení, či takýto úkon uskutočnený prostredníctvom právneho
zástupcu, bývalého vedľajšieho účastníka bol potrebný na ochranu práv žalovanej ako spotrebiteľky,
súd dospel k záveru, že nebol v jej záujme, nebol účelný, jednalo sa len o vyjadrenie, ktoré malo
navyše povahu formulárového podania. Preto súd rozhodol tak, že sa združeniu VŠEOBECNEJ
OCHRANE PRÁV SPOTREBITEĽOV náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Navyše odvolanie

bolo doručené právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka bez povinnosti vyjadrenia.

11. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.