Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/847/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711203380
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Haukvitzová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1711203380.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej
a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Mariána Sluka, PhD., v spore žalobcu D. Q.,
bývajúceho v D., zastúpeného advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Vajanského nábrežie 5, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, o náhradu škody,

vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 4C/91/2011, o dovolaní žalovanej proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 18. júna 2014 sp.zn. 4Co/335/2013, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 26. februára 2013, č.k.
4C/91/2011-136 žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s
odôvodnením, že v konaní neboli preukázané predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len ,,zákon
č. 514/2003 Z.z.“). Súd dospel k záveru, že nesprávne poučenie exekútora o podaní procesného

prostriedku obrany povinného v exekučnom konaní, nezodpovedalo vymedzeniu pojmu nesprávneho
úradného postupu podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., pretože ním nedošlo k zásahu
do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Súčasne mal za to, že medzi nesprávnym procesným
postupom exekútora a vznikom škody žalobcu, spočívajúcej v poplatkovej povinnosti za vznesenú
námietku proti upovedomeniu o spôsobe vykonania exekúcie, nebola daná príčinná súvislosť. Priamou
príčinou podania námietok totiž bolo dosiahnutie ochrany majetku žalobcu. Rovnako škoda žalobcu

v podobe odmeny advokáta za právne služby poskytnuté v exekučnom konaní nebola spôsobená
následkom nesprávneho postupu exekútora, ale advokátom nesprávne zvoleným postupom ochrany
záujmov žalobcu v exekučnom konaní. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti
tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca.

2. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 18. júna 2014 sp.zn. 4Co/335/2013 potvrdil napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a žalovanej náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nesprávny
postup exekútora v exekučnom konaní nebol nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z. Žalobca nepreukázal, že škoda mu vznikla výlučne v dôsledku tohto nesprávneho postupu
exekútora, keďže bol v exekučnom konaní zastúpený advokátom, ktorý v jeho mene podal námietky
proti upovedomeniu o spôsobe vykonania exekúcie, hoci mal mať právnu vedomosť o nemožnosti

takejto obrany v exekučnom konaní. Príčinná súvislosť bola vylúčená aj pokiaľ išlo o náhradu škody
spočívajúcu v odmene advokáta za právne služby v exekučnom konaní, nakoľko túto škodu spôsobilžalobcovi samotný právny zástupca neodborným a neúčelným poskytnutím právnych služieb. O trovách
odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

3. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca (ďalej aj ,,dovolateľ“). Ako
dovolací dôvod uviedol ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. (konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci). V dovolaní podrobne rozobral skutkové a právne otázky sporu. Poukazoval na rozpory
medzi jednotlivými závermi súdov v odôvodnení a tiež na to, že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho

argumentáciou. Zotrval na názore, že jeho nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
je daný, nakoľko nesprávny úradný postup exekútora konštatovali aj súdy. Vytýkal súdom nesprávne
právne posúdenie veci v otázke splnenia predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu najmä
závery, že nesprávnym procesným postupom exekútora nedošlo k zásahu do jeho práv v zmysle § 9
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a tiež o nedostatku príčinnej súvislosti nesprávneho postupu exekútora s
uplatnenou škodou. Žiadal, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil a priznal

mu žalobou uplatnený nárok alternatívne, aby obe rozhodnutia súdov nižšieho stupňa zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaná k podanému dovolaniu uviedla, že nie je procesne prípustné, pričom napadnuté rozhodnutia
považovala za vecne správne a dostatočne odôvodnené. Žiadala, aby dovolací súd dovolanie odmietol.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana
sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods.
1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru,

že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
dovolanieprípustné(§447písm.c/CSP).Nastručnéodôvodnenie(§451ods.3vetaprváCSP)dovolací
súd uvádza nasledovné:

6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.), dovolací súd postupoval
v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v
konanípredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované),aprocesnúprípustnosť
dovolania posudzoval v zmysle ustanovení § 236, § 237 a § 238 O.s.p.

7. Žalobca dovolaním napadol potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky
rozhodnutí uvedených v § 238 ods. 1 a 2, 3 O.s.p., voči ktorým bolo dovolanie prípustné.

8. Predmetné dovolanie by bolo prípustné len vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným
v § 237 O.s.p. Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. netvrdil a ich existenciu nezistil

ani dovolací súd.

9. Pokiaľ sa v dovolaní namieta, že konanie je postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., dovolací súd uvádza, že právna
úprava účinná do 30. júna 2016 považovala vadu tejto povahy za relevantný dovolací dôvod, ktorý však

prípustnosť dovolania nezakladal (pozri viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. 3 Cdo 219/2013,
3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7
Cdo 36/2011). Z tohto dôvodu sa dovolací súd námietkami žalobcu nemohol zaoberať.

10.Žalobcavdovolanítiežnaznačuje,žerozhodnutiasúdovnižšiehostupňasúnepreskúmateľné,ktejto

námietke dovolací súd odkazuje na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho
súdu z 3. decembra 2015 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod R 2/2016, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú
vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku, pričom obsah spisu
nedáva žiadny dôvod pre uplatnenie druhej vety tohto stanoviska. Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho

súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie) spĺňalo kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v
zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. z hľadiska formálnej štruktúry a obsahovalo aj zdôvodnenie všetkých pre
vec podstatných skutkových a právnych otázok, pričom odvolací súd sa náležitým spôsobom zaoberal
aj odvolacou argumentáciou žalobcu. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, žedovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).

11. Prípustnosť dovolania podľa stabilnej judikatúry najvyššieho súdu nezakladalo (a účinky umožňujúce
meritórny dovolací prieskum nevyvolávalo) ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
(prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch (viď najmä judikát R 54/2012, ale aj viaceré
rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo
68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).

12. V danom prípade prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani
z ustanovenia § 237 O.s.p., preto najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP
ako procesne neprípustné.

13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.