Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. február 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616207889
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616207889.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Consumer

Finance Holding, a. s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom v Martine, Jilemnického
4012/30, IČO: 36 715 352, proti žalovanej E. R., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom M. D. XXX, v spore o
zaplatenie 533,81 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 495,16 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 492,13 eura od 8. 12. 2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 11. 11. 2016, sa žalobca domáhal
voči žalovanej zaplatenia 533,81 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
533,81 eura od 8. 12. 2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, právnym dôvodom splnenia
záväzkov zo zmluvy o pôžičke číslo 20435100, uzavretej so žalovanou dňa 25. 5. 2013, na základe
ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 680 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutú pôžičku splatiť v

34 mesačných splátkach po 20 eur. Doposiaľ zaplatila 60 eur. Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť
splácaťposkytnutúpôžičkuriadneavčas,dňa27.11.2013juvyzvalkokamžitejúhradevšetkýchsplátok
jednorázovo. Žalovaná suma pozostáva z rozdielu medzi celkovou dlžnou sumou vo výške 593,81 eura
a úhradami vo výške 60 eur.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

3. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana

požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd na prejednanie sporu pojednávanie
nenariaďoval, keďže v spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkovétvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené oznámením zo dňa 7. 2. 2017, č. k. 10Csp/110/2016-28,
vyveseným na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 7. 2. 2017, zveseným dňa 20. 2.

2017, teda najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.

6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to zmluvy o pôžičke č. 20435100, zmluvných
podmienok, predžalobnej upomienky, vrátane poštovej doručenky a prehľadu splátok a úhrad, súd zistil
nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník, uzatvorili dňa 25. 5. 2013 zmluvu o pôžičke č. 20435100, v
ktorej si dojednali poskytnutie pôžičky vo výške 539,90 eur. Žalovaná sa zaviazala pôžičku splatiť, spolu
s dojednaným úrokom vo výške 17,87 % ročne, spolu 680 eur, v 34 mesačných splátkach vo výške 20
eur, s termínom konečnej splatnosti úveru 3/2016. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala
17,87 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 48,52 %. Žalovaná uhradila žalobcovi

spolu 60 eur. Dňa 27. 11. 2013 vyzval žalobca žalovanú na úhradu všetkých splátok úveru, spolu vo
výške 624 eur, v lehote do 3 dní od doručenia upomienky. Výzvu žalovaná prevzala dňa 4. 12. 2013.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu 25. 5. 2013, spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

14.Podľa§2písm.d/zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách

pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu 25. 5. 2013, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu 25. 5. 2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.17.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Y. V. R. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

19. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe čiastočne vyhovel, nakoľko
mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal

súd preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili zmluvu, označenú ako „zmluva o pôžičke“, ktorá,
vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe
zmluvy bol poskytnutý žalovanej spotrebiteľský úver, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v mesačných
splátkach, spolu s dojednaným úrokom. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi
dodávateľom a spotrebiteľom (keďže žalobca konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná, naopak, pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu
podnikateľskej činnosti), jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva obsahovala všetky zákonom
stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákonného ustanovenia § 9 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v
znení účinnom ku dňu 25. 5. 2013. Keďže žalovaná si svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a

včas neplnila, vyhlásil žalobca, v súlade s ustanovením článku 12.4 zmluvných podmienok, predčasnú
splatnosť úveru a žiadal jeho splatenie v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Podľa zákonného ustanovenia
§ 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, je súd povinný od 1. 5.
2014 ex offo prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania.
Súd preto, vzhľadom na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny

vzťah, skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a k tomuto prihliadal pri rozhodovaní. Keďže
medzi žalobcom a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle ustanovenia § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka, sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je
trojročná. Nakoľko povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný
úrok, súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie splátky úveru splatnej dňa 20. 11. 2013 vo výške 20

eur, nárok na zaplatenie ktorej v čase podania žaloby na súd ešte nebol premlčaný a istiny zo splátok
úveru pôvodne splatných od 20. 12. 2013 do 20. 3. 2016, ktoré sa stali splatnými v dôsledku vyhlásenia
mimoriadnejsplatnostiúveru,vovýške475,16eura(keďževýškasplátkypredstavovala20euraúroková
sadzba 17,87 %, zo splátky pripadalo na istinu 16,97 eura a na úrok 3,03 eura, čo pri 28 splátkach
splatných od 20. 12. 2013 do 20. 3. 2016 činí 28 x 16,97 eura), spolu 495,16 eura. V zostávajúcej

časti súd podanú žalobu zamietol. Súd zamietol žalobu v časti splátok úveru splatných do 20. 10. 2013,
nakoľko nárok na ich zaplatenie bol v čase podania žaloby na súd, t. j. 11. 11. 2016, už premlčaný.

22. Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, prislúchalo
žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania

vo výške uplatnenej v žalobe, t. j. 5,25 % ročne, ktoré boli v súlade s výškou úrokov z omeškania
podľa občianskoprávnych predpisov, odo dňa uplatneného v žalobe, t. j. od 8. 12. 2013, keďže výzva
na predčasné splatenie úveru bola doručená žalovanej dňa 4. 12. 2013, pričom na splatenie úveru
bola vyzvaná v 3 dňovej lehote, ktorá uplynula dňa 7. 12. 2013, teda dňom nasledujúcim, t. j. od 8. 12.
2013, sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, avšak len z dlžnej

istiny, ktorá z 29 splátok, splatných od 20. 11. 2013 do 20. 3. 2016, činí 492,13 eura (29 x 16,97 eura),
nakoľko úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky neprislúchajú z úrokov, teda z príslušenstva
pohľadávky. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania podanú žalobu zamietol.23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

25. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal v konaní úspešnejšiemu žalobcovi

pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 495,16 eura, čo v
percentuálnomvyjadreníčiní93%,jehoneúspech38,65eura,čovpercentuálnomvyjadrenípredstavuje
7 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval 86 % (93 % - 7 %). Súd preto priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.