Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115224929
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115224929.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej vo veci navrhovateľa J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
XX, Y., proti dcére navrhovateľa R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, o zníženie výživného, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C 397/2015- 105 zo dňa 29.06.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom návrh zamietol a
navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť dcére trovy konania vo výške 46,80 eura v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ sa domáhal voči svojej dcére zníženia

výživného zo sumy 60 eur na 25 eur mesačne od podania návrhu t.j. od 01.10.2015 z dôvodu, že je
bez práce, od 12.01.2013 je práceneschopný a bol mu priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške
241,25 eura, pričom mesačné výdavky vyčíslil na 350 eur. Dcéra navrhovateľa s návrhom nesúhlasila z
dôvodu, že navrhované výživné nepredstavuje ani len zákonné minimálne výživné. Uviedla, že aj keď je
navrhovateľ čiastočný invalidný dôchodca, neznamená to, že sa nemôže zamestnať. Ona je študentkou
4. ročníka Z. fakulty Univerzity Q. v X. Q. a ako zahraničný študent nemá nárok na sociálne štipendium.
Snaží sa o maximálne zníženie svojich výdavkov, preto býva s 5 ľuďmi v jednom byte a domov chodí

len na sviatky. Svoje mesačné výdavky vyčíslila na 275 eur v priemere.
Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 78 ods. 1, § 75 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 5
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Uviedol, že
rozhodujúcimi pre posúdenie výšky výživného sú schopnosti a možnosti povinnej osoby, teda v tomto
prípade navrhovateľa a nie jeho skutočný príjem predstavujúci čiastočný invalidný dôchodok úhrnne vo
výške 246,04 eura mesačne. Súd prvej inštancie mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľ mohol
vykonávať u svojho zamestnávateľa prácu vrátnika, dokonca písomne súhlasil s návrhom na preradenie

na túto funkciu. Mohol tak dosiahnuť príjem minimálne vo výške 614,96 eura brutto mesačne, navyše by
mu bolo uhrádzané stravné, cestovné výdavky a ubytovanie by mal zdarma. Už táto skutočnosť sama
o sebe prestavuje dôvod pre zamietnutie návrhu. Navyše súd zistil, že u navrhovateľa nedošlo oproti
predošlej úprave výživného k takej zmene pomerov, ktorá znamenala zhoršenie jeho celkovej finančnej
situácie. Súd v predchádzajúcom konaní vychádzal len z jeho nemocenských dávok vo výške 323 eur
mesačne. Navrhovateľovi však neskôr boli vyplatené úrazové dávky v auguste 2014 vo výške okolo 21
000 eur a bol mu vyplácaný aj úrazový príplatok za rok 2013 v úhrnnej výške 1 739,20 eura. S účinnosťou

od 01.01.2014 hoci až na základe rozhodnutia z 03.03.2016 mu bola priznaná aj úrazová renta 93,50
eura a od januára 2016 vo výške 94 eur mesačne. Navrhovateľ dostal aj nemocenské dávky, a to aj
čiastočnevobdobí,vktoromžiadaozníženievýživného.Pozohľadnenívšetkýchtýchtojehopríjmovsúd
prvej inštancie dospel k záveru, že finančná situácia navrhovateľa bola horšia v čase predchádzajúcehosúdneho rozhodnutia z roku 2013 ako v relevantnom období od 01.10.2015 doposiaľ. U navrhovateľa
nedošlo k žiadnej zmene pomerov v jeho neprospech, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, práve
naopak, jeho príjmy vrátane či už nemocenských dávok alebo úrazovej renty sú porovnateľné s príjmami

v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Celkové majetkové pomery navrhovateľa sa oproti
predošlej úprave zlepšili keďže mu boli vyplatené ďalšie úrazové dávky úhrnne vo výške okolo 23 000
eur. Na druhej strane pomery jeho dcéry aj jej matky oproti predošlej úprave sa nezmenili. Z týchto
dôvodov súd návrh na zníženie výživného považoval za nedôvodný.
Úspešnej dcére navrhovateľa súd prvej inštancie v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov

konania vo výške 46,80 eura čo predstavuje cestovné na pojednávanie.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie navrhovateľ. Namietal nesprávne
skutkové zistenia súdom prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že návrh na
zníženie výživného podal z dôvodu, že je bez práce a od 12.01.2013 práceneschopný, pričom jeho
výdavky prevyšujú príjmy. Poukázal na to, že je odkázaný na pomoc blízkych, najmä brata, ktorého už

nemôže ďalej zaťažovať. Vo vzťahu k zatajeniu finančných príspevkov uviedol, že jednorazové sumy,
ktorémubolivyplatené,použilnavráteniepredtýmzapožičanýchfinancií.Nesúhlasilsrozhodnutímsúdu
z dôvodu, že nemá kde bývať a doterajšie príjmy mu nestačia ani na výživu. Okrem toho platí po 30 eur
na každé z troch detí. Namietal tiež nevykonanie navrhovaných dôkazov. Navrhol napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Dcéra navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súdom stanovená výška výživného jej
nepostačuje na pokrytie odôvodnených potrieb vzhľadom na to, že navrhovateľ ani teraz neplní to, čo má
plniť. Mesačne platil iba 30 eur, stalo sa, že nezaplatil vôbec, v mesiaci september 2016 zaplatil 60 eur a
uhradil trovy prvoinštančného konania. Nesúhlasila s tým, že u navrhovateľa došlo k zmene pomerov k

horšiemu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ vlastnou vinou znížil svoje príjmy tým, že
odmietol vykonávať prácu vrátnika. Okrem toho mal nie malý príjem z odškodnenia pracovného úrazu.
V súčasnosti uzatvoril navrhovateľ s jej matkou dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov,nazákladektorejmubolovyplatených31090eura3500eur,ktorébolipoukázanénazáklade
súhlasu navrhovateľa jeho advokátovi. Rovnako nie je pravda, že platí výživné na tri deti, lebo na dcéru

Q. už od mája 2016 neplatí výživné, lebo tá už ukončila štúdium na vysokej škole. Uvedené predstavuje
takú zmenu na strane navrhovateľa, ktorá odôvodňuje možnosť zvýšenia výživného. Navrhla napadnutý
rozsudok potvrdiť a súčasne zaviazať navrhovateľa prispievať na výživu sumou 100 eur mesačne.
Zo strany navrhovateľa stanovisko k vyjadreniu dcéry nebolo podané.

4. Podľa § 395 ods. 1, 2 zákona č. 161/2016 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od
01.07.2016 (ďalej len „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a
v zmysle prechodných ustanovení vyplývajúcich z ust. § 395 ods. 1, 2 CMP sa ustanovenia Civilného
mimosporového poriadku aplikujú aj na konania začaté pred 01.07.2016 so zachovaním právnych
účinkov procesných úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona i vtedy, ak
novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

Podľa § 2 ods. 1, 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba,
strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie
podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na
úradnej tabuli súdu, ako aj jeho internetovej stránke dňa 03.02.2017 (§ 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

6. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom zistil v predmetnej veci skutkový
stav, správne vec právne posúdil a vo veci následne aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdom
prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenomskutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo
ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd po úplnom sa stotožnení s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

7. K odvolacím námietkam navrhovateľa a na potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací
súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého súd pri určení výživného
prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa

povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.
V danom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ svojím konaním
spôsobil,ženedosahujetakýpríjem,ktorýbyvzhľadomksvojimschopnostiamamožnostiamdosahovať
mohol. Bolo preukázané, že po tom ako v dôsledku pracovného úrazu nebol schopný vykonávať
doterajšiu prácu tesára, jeho zamestnávateľ E. F., s.r.o. mu poskytol prácu vrátnika s čím navrhovateľ
súhlasil, čo potvrdil svojim podpisom (čl. 72). Podľa vyjadrenia zamestnávateľa by tak navrhovateľ

dosahoval príjem cca 614,94 eura brutto a navrhovateľovi by bolo poskytované stravné, uhrádzané
by mu boli cestovné náklady a zamestnávateľ by mu poskytol tiež bezplatné ubytovanie v ubytovni
slúžiacej pracovníkom zamestnávateľa. Navrhovateľ sa však nezúčastnil školenia potrebného na výkon
tejto práce, a to ani po urgenciách zamestnávateľa a zamestnávateľom bol preto upozornený na
možnosť výpovede pre porušenie pracovnej disciplíny. Následne bolo zamestnávateľovi navrhovateľa

doručené potvrdenie o práceneschopnosti navrhovateľa. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ svojim
nezodpovedným správaním a neochotou pracovať na pozícii vrátnika zapríčinil, že jeho príjem nie je
taký, ako by mohol dosahovať vzhľadom k svojim schopnostiam. Pokiaľ ide o jeho zdravotnú spôsobilosť
vykonávať menej fyzicky náročnú prácu, odvolací súd poukazuje na posudok Sociálnej poisťovne zo
dňa 04.02.2016, v zmysle ktorého navrhovateľ nie je schopný vykonávať dlhotrvajúce práce spojené s

prenášaním a dvíhaním ťažkých bremien, dlhotrvajúce práce vo vynútenej polohe, nad rovinu ramien,
čo podmieňuje pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty 45% s prihliadnutím na pracovnú
náplň a zbytkový pracovný potenciál, ako aj stupeň závažnosti ochorenia. Navrhovateľ by naďalej mohol
vykonávať prácu údržbu konštrukcií z dreva, udržiavanie a kontrolovanie technického stavu tesárskych
konštrukcií, montáž tesárskych výrobkov, čo je cca 55 % jeho pracovnej náplne. Z uvedeného posudku

preto vyplýva, že pokiaľ navrhovateľ nemôže vykonávať doterajšiu prácu tesára, v jeho schopnostiach
je vykonávať prácu menej fyzicky náročnú, ktorou práca vrátnika nepochybne je. Navrhovateľ v konaní
ničím nepreukázal ani snahu o zlepšenie svojej finančnej situácie prostredníctvom hľadania nového
zamestnania, ku ktorému by ho mala v danej situácii viesť aj zodpovednosť za plnenie si rodičovskej
vyživovacej povinnosti.

8. Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň dáva do pozornosti, že vyživovacia povinnosť rodičov k
deťom je ich zákonná a bezpochyby aj morálna povinnosť, pričom výživné má prednosť pred ostatnými
výdavkami povinného rodiča. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľovi boli vyplatené úrazové
dávky cca 23 000 eur. Navrhovateľ v podanom odvolaní tvrdil, že túto sumu použil na vrátenie

predtým požičaných súm. Vzhľadom k tomu, že súdom určené výživné na navrhovateľku vo výške
60 eur mesačne, t.j. 720 eur ročne, predstavuje len nepatrný zlomok z tejto sumy, vyznieva tvrdenie
navrhovateľa o použití celej tejto sumy na vrátenie peňazí ako nedôveryhodné a v kontexte vyššie
uvedeného princípu prednosti plniť vyživovaciu povinnosť ako neakceptovateľné. Navyše z vyjadrenia
dcéry navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ od mája 2016 si neplní vyživovaciu povinnosť voči svojim

trom dcéram, ale už iba voči dvom, keďže dcéra Q. ukončila vysokoškolské štúdium. Okrem toho
dcéra navrhovateľa preukázala, že jej matka uzatvorila s navrhovateľom dohodu o mimosúdnom
vyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctva,nazáklade ktorejvyplatiladňa02.09.2016navrhovateľovi
sumu 31 090 eur a dňa 05.09.2016 sumu 3 500 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
Navrhovateľom požadované zníženie vyživovacej povinnosti odôvodnené poklesom jeho príjmu nie je

dôvodné, a to jednak s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ sa dobrovoľne vzdal príjmu a iných
výhod spojených so zamestnaním (stravné, preplácanie cestovného, bezplatné ubytovanie), ktorý by
ako vrátnik dosahovať mohol a tento pokles nekompenzoval ani prostredníctvom iného vhodného
zamestnania. Možno preto konštatovať, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné, lebo na jeho strane
nedošlo k zhoršeniu majetkovým pomerov v porovnaní so situáciou, kedy súd prvej inštancie pôvodne

rozhodoval o plnení jeho vyživovacej povinnosti voči dcére.

9. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s
ust. § 387 ods. 2 CSP.10. Dcéra navrhovateľa v podanom vyjadrení k odvolaniu žiadala vzhľadom k zmene okolností na strane
navrhovateľa, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P 450/2012 zo dňa

26.11.2013 tak, že navrhovateľ bude prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne. Odvolací súd k
uvedenému uvádza, že v zmysle ust. § 78 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine je zmena výživného na
plnoleté dieťa možná iba na základe návrhu. Predpokladom konania o zvýšení výživného na plnoleté
dieťa je preto podanie kvalifikovaného návrhu, ktorý musí obsahovať okrem všeobecných náležitosti,
t.j. označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis aj

označenie účastníkov, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a samotný návrh ako má súd rozhodnúť. Pokiaľ dcéra navrhovateľa počas konania na
súde prvej inštancie vo veci nepodala protinávrh na zvýšenie výživného, v tomto štádiu konania pred
odvolacím súdom nie je možné rozhodovať o tomto jej návrhu. Na posúdenie dôvodnosti návrhu dcéry
na zvýšenie výživného je potrebné vykonať riadne dokazovanie súdom prvej inštancie. Vzhľadom k
tomu, že predmetom odvolacieho konania bolo rozhodovanie o odvolaní navrhovateľa, nemal odvolací

súd právomoc sa týmto návrhom zaoberať. Z tohto dôvodu je potrebné, aby dcéra navrhovateľa pokiaľ
sa domnieva, že došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného, podala na súd návrh na
zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, ktorý bude obsahovať všetky vyššie uvedené náležitosti.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.