Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/212/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414214650
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6414214650.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou právnej veci žalobcu
C. G., L.. XX.XX.XXXX, P. J. M. XXX, XXX XX, štátny občan SR, v konaní právne zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Petrom Rybárom, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466, proti
žalovanému TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní
právne zastúpený JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava,

v konaní o zaplatenie 473,70 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 370,31€ spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05% ročne zo sumy 370,31 € od 7.12.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,34%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.12.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 473,70 € s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 11.11.2011 došlo na základe Zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi
zo strany žalovaného vo výške 600,-€. Odplata bola v zmluve dohodnutá na sumu 2288,-€, ktorú sa
žalobca zaviazal zaplatiť v 13-tich mesačných splátkach, počnúc dňom 10.05.2012. Žalobca použil
poskytnutý úver na osobné potreby. Ročný úrok predstavuje 34,62 %, ktorý žalobca považuje za
dojednaný neplatne pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Žalobca dlh splatil vo výške 1073,70€.V ďalšom
žalobca poukázal na to, že na predmetný zmluvný vzťah by sa mali aplikovať ustanovenia zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení neskorších predpisov
platného v čase uzavretia úverovej zmluvy. Zmluva neobsahovala podstatné obligatórne náležitosti, a
to dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a
ročnú percentuálnu mieru nákladov, preto mal žalovaný nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny vo
výške 600,- € a nemal nárok na úroky a poplatky v zmluve označené ako odplata. Žalobca uvedením
do omylu zo strany žalovaného uhradil na jeho účet sumu vo výške 1073,70 €, tzn. o 473,70 € viac,

než mal žalovaný nárok. Preto v rozsahu sumy 473,70 € došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovaného, ktoré žiada žalobca žalobou vydať. Žalovaný napriek výzve žalobcu dlžnú sumu nevrátil,
preto si žalobca uplatnil žalobou okrem zaplatenia dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania od
07.12.2014,tedaododňanasledujúcehopomárnomuplynutílehotynadobrovoľnévráteniedlžnejsumy.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo vyjadrení uviedol, že na každú zmluvu o úvere sa vzťahuje

právna úprava Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Samotný obchodný
zákonník pozná pojem úroky a odplata ako samostatné plnenia. Odplatu treba odlišovať od úrokudojednaného v zmluve, ktorý predstavuje cenu (výnos) za poskytnutie úverovej sumy. K námietke
žalobcu ohľadne termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru žalovaný uviedol, že v bode 2
Obchodných podmienok predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je jasne a zrozumiteľne uvedené,

čo sa rozumie pod pojmom konečná splatnosť úveru. V zmysle splátkového kalendára termínom
poslednej splátky je 15.11.2012, pričom tento dátum je aj dátumom konečnej splatnosti úveru a následne
doba trvania zmluvy podľa článku II Obchodných podmienok je od uzatvorenia zmluvy do termínu
konečnej splatnosti, teda 371 dní. Žalovaný ďalej poukázal na to, že poskytol žalobcovi nadštandardné
služby,pričomuzavrelsožalovanýmdňa11.11.2011zmluvuoposkytovanídomácehoservisu. Vďalšom

žalovaný vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením žaloby, výsluchom žalobcu, oboznámením zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, výzvou na vrátenie plnenia prijatého
bez právneho dôvodu zo dňa 2.12.2014, oboznámením zápisnice z výsluchu obchodného zástupcu V. Y.
z konania 12C 148/2013, prehľadom splátok poukázaných žalovaným na úver a na zmluvu o domácom

servise ako i ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový
stav veci:

4. Žalobca uzavrel dňa 11.11.2011 so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej mu žalobca poskytol bezúčelový hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 600,-€ pri

dojednanej odplate vo výške 228,-€ a žalovaný sa zaviazal celkovú dlžnú čiastku vo výške 828,-€ vrátiť
v 13-tich mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 3,-€ a v ďalších
pravidelných 10-tich mesačných splátkach vo výške 81,90 €, s tým, že prvá splátka je splatná 10. deň
po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. V zmluve bol súčasne uvedený doporučený termín úhrady dlhu k 25. dňu v

mesiaci. Žalobca uhradil na úver celovú sumu vo výške 1073,70€.

5. Z prehľadu splácania úveru predloženého žalovaným súd zistil, že žalobca uhradil žalovanému
celkovú sumu vo výške 828,- € na úver, s tým, že mu vznikol preplatok vo výške 21,49€, ktorý mu bol
započítaný na iný právny vzťah. Na zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak uhradil sumu vo výške 806,51€.

6. V deň podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavreli zmluvné strany aj zmluvu o poskytovaní
domáceho servisu, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného poskytovať žalobcovi domáci servis, a
to v mieste trvalého bydliska klienta a súčasne záväzok žalobcu uhradiť žalovanému za poskytovanie
domáceho servisu odmenu v celkovej výške 245,70€ v troch pravidelných mesačných splátkach vo

výške 81,90€.

7.Zprehľadusplácaniasplátokdomácehoservisupredloženéhožalovanýmsúdzistil,žežalobcauhradil
žalovanému na tejto službe sumu vo výške 245,70€ (splátka 81,90€ dňa 11.11.2011, splátka 35,79€ dňa
29.12.2011, splátka 46,11€ dňa 21.12.2011, splátka 81,90€ dňa 24.01.2012).

8. Žalobca v konaní pred súdom uviedol, že mal v spoločnosti žalovaného viac úverov, ktoré spotreboval
v domácnosti. Zmluvu podpisoval s obchodným zástupcom V. Y., ktorý mu peniaze odovzdal v hotovosti.
V deň podpisu zmluvy podpísal aj zmluvu o domácom servise. Na nutnosť jej podpisu sa pýtal priamo
obchodného zástupcu, nakoľko pre neho by bolo výhodnejšie platiť splátky priamo z účtu, avšak

obchodný zástupca mu povedal, že je to potrebné, nakoľko sú za to platení. O tom, že sa žalovaný ne
jeho úkor obohatil sa dozvedel niekedy v lete 2014, hneď na to kontaktoval právnika, s ktorým neskôr
spísal plnú moc.

9. Z výsluchu obchodného zástupcu V. Y. v konaní 12C/148/2013 k spôsobu uzatvárania obdobnej

zmluvy súd zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá automaticky so zmluvou o domácom
servise. Bez tejto zmluvy nebolo možné úver spotrebiteľom poskytnúť. Uvedená skutočnosť vyplynula
zo školení, ktoré absolvoval u žalovaného.

10. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

účinnému ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.11. Podľa § 2 písm. a, b Zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách, účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická
osoba,ktorejjeponúkanýalebobolponúknutýspotrebiteľskýúvernainýúčelakonavýkonzamestnania,

povolania alebo podnikania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
účinného ku dňu podpísania zmluvy o zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

13. Podľa § 11 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

účinného ku dňu podpísania zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak:

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1.

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

14. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

15. Súd dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi
stranami sporu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420112965 zo dňa 11.11.2011 je
vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporene preukázané, že medzi sporovými stranami
bola dňa 11.11.2011 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere ( čo vyplýva aj zo samotného názvu tejto
zmluvy), nakoľko podľa ustanovenia § 1 ods. 2 predmetného zákona sa za spotrebiteľský úver považuje
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

V danom prípade bolo preukázané, že žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo forme pôžičky
hotovostným spôsobom. Z dikcie zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase rozhodnom pre posúdenie
veci vyplýva, že obligatórnymi časťami zmluvy sú okrem iného údaje ohľadne výšky, počtu a termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako aj celková doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedená zmluva síce obsahovala údaj o splatnosti

dojednaných splátok, avšak tento bol uvedený zmätočne a neurčito a súčasne nebolo uvedené,
aká časť splátky bude použitá na úhradu istiny, aká na úhradu úroku a ostatných poplatkov, ktoré
údaje sú v súlade s vyššie citovanou zákonnou úpravou obligatórnymi náležitosťami zmluvy. Taktiež
pokiaľ ide o dojednanie konečnej splatnosti úveru uvedením konkrétneho termínu, súd konštatuje, že
predmetná zmluva tento údaj neobsahuje. Právna úprava pritom vyžaduje uvedenie presného dátumu

konečnej splatnosti úveru (t.j. deň, mesiac, rok), preto uvedenie počtu splátok (na základe ktorých
si má potom samotný spotrebiteľ vypočítať konečnú splatnosť úveru) ako údaj o konečnej splatnosti
úveru nepostačuje. Tento údaj musí byť v zmluve uvedený konkrétnym dátumom a musí byť obsahom
zmluvy samotnej. A nakoniec, pokiaľ ide o údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, tento údaj
nespĺňa náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože tam nie sú uvedené všetky

predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, tak ako to vyžaduje zákon v
citovanom ustanovení § 9 ods. 2 písm. j). Výška RPMN bola pritom uvedená len vo všeobecnej časti
zmluvy (v obchodných podmienkach), teda nebola dojednaná so žalobcom prijateľným spôsobom, a
to v samotnom obsahu zmluvy. Výška RPMN nebola uvedená v správnej výške, nakoľko v nej nebolzohľadnený servisný poplatok za domáci servis. Vychádzajúc potom z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a),
b) Zákona č. 129/2010 Z.z., keďže zmluva neobsahuje tieto obligatórne náležitosti a RPMN je uvedená
v nesprávnej výške, predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

16. Ďalej z predloženej zmluvy o poskytovaní domáceho servisu datovanej dňom 11.11.2011 (teda
rovnakým dňom ako úverová zmluva) súd zistil, že jej predmetom bolo poskytovanie domáceho servisu
žalovaným žalobcovi (podľa čl. 2.1. zmluvy v mieste trvalého bydliska žalobcu, resp. na inom dohodou
určenom mieste). Domáci servis je v čl. 1.1. zmluvy definovaný ako poskytovanie konzultačných a

nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe
predmetnej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Ďalej je uvedené, že je to najmä služba spočívajúca
v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola
splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania. Podľa čl.
2.2. zmluvy sa žalobca za to zaviazal zaplatiť žalovanému celkovo sumu 245,70 Eur v troch splátkach vo
výške 81,90€. Ako je zrejmé zo zhodných prejavov sporových strán i z predloženého dokladu o platbách

(prehľad platieb - čl. 68 rub) žalovanému na domáci servis zaplatil sumu vo výške 245,70€, ktorú sumu
v konaní nerozporoval ani právny zástupca žalovaného.

17. Vo vzťahu k zmluve o poskytnutí domáceho servisu je potrebné uviesť, že táto bola podľa článku
1.1. evidentne naviazaná na úverovú zmluvu a na jej základe sa žalobca zaviazala na poplatok vo výške

245,70Eurzato,žežalovanýmuposkytneisté„nadštandardné“služby.Vskutočnostivšakpodľanázoru
súdu išlo o zmluvu, ktorou žalovaný žalobcovi k úveru síce „pribalil niečo navyše“, no tým len navýšil
odplatu za poskytnutie úveru a takouto praktikou poskytovania akéhosi balíka nadštandardných služieb
na základe osobitnej zmluvy len zakrýval skutočnú výšku odplaty za úver. V prípade „konzultačnej“
činnosti ide totiž o služby, ktoré nielen banky ale aj nebankové subjekty poskytujú úplne bezplatne

v záujme získania novej a udržania si súčasnej klientely, pričom podľa samotného zmluvného textu
pripraveného žalovaným je nadštandardné to, čo vyplýva zo zákona, resp. je samozrejmým v súvislosti
so správou vlastnej pohľadávky. Podľa § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa totiž dlh plní na mieste
určenom dohodou účastníkov a ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.
V občianskom práve má teda dlh tzv. „odnosnú“ povahu, veriteľ si preto musí prevziať dlhované plnenie v

mieste bydliska dlžníka a tak je úplne v rozpore s princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platil
za to, čo je povinnosťou veriteľa, dodávateľa. Doslova až absurditou je, že žalobcom ako spotrebiteľom
„vyžiadaný“ a platený domáci servis má spočívať v tom, že veriteľ (dodávateľ) si eviduje a zaúčtováva
plnenie dlhu a upozorňuje na (ne)splácanie. Podľa názoru súdu už len tieto okolnosti svedčia o tom, že
účelomzmluvyodomácomserviseboloprekrytiereálnejodmenyžalovanéhoakoveriteľazaposkytnutie

úveru. Vyplýva to aj z oboznámeného výsluchu obchodného zástupcu V. Y. v obdobnom konaní v pozícii
svedka, ktorý zmluvy podpisoval ako obchodný zástupca, ktorý súdu potvrdil, že uvedená zmluva o
domácom servise sa spisovala pri spotrebiteľských úveroch pravidelne, pričom odplata obchodného
zástupcu bola priamo závislá na výške vybraných splátok úveru včetne domáceho servisu. Súd preto
zmluvu o domácom servise vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka,

nakoľko odporuje ust. § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v čase uzavretia predmetnej úverovej
zmluvy určoval, že sa veriteľovi (resp. finančnému agentovi) zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy
zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Na
danom mieste je potom potrebné poukázať aj na to, že takáto odplata mala byť nevyhnutne premietnutá
aj do výšky RPMN spotrebiteľského úveru, teda jej výška nie je v zmluve o spotrebiteľskom úvere

uvedená v správnej výške.

18. Z uvedených dôvodov súd potom zohľadnil plnenie žalobcu započítané žalovaným na „domáci
servis“ vo výške 245,70€ ako plnenie poskytnuté na splácanie úveru. Žalovaný teda z poskytnutej sumy
600,- Eur vrátil celkovo 806,51 € na úver (po odpočítaní sumy vo výške 21,49€, ktorá bola poukázaná na

iný úver) a sumu 245,70 € na domáci servis, spolu teda zaplatil žalovanému sumu vo výške 1052,21€.

19. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, súd sa v ďalšom
zaoberal dôvodnosťou tejto námietky a dospel k záveru, že je sčasti dôvodná. Súd daný zmluvný
vzťah považuje za občianskoprávny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, preto je naň potrebné

aplikovať ustanovenia špeciálneho predpisu (zákona o spotrebiteľských úveroch) a pokiaľ ide o
inštitúty súkromného práva, ktoré nie sú v danom špeciálnom predpise upravené, na tieto je potrebné
aplikovať ustanovenia všeobecného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník. Tak je tomu i v prípade
posudzovania vznesenej námietky premlčania nároku vzniknutého z titulu bezdôvodného obohatenia.20. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že

došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Subjektívna premlčacia doba nemôže
začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. Objektívna premlčacia doba je trojročná a v prípade
úmyselného bezdôvodného obohatenia je desaťročná a začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému
obohateniu došlo. Subjektívna premlčacia doba sa musí zmestiť do objektívnej premlčacej doby a
nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka.

O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy,
keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať získanie bezdôvodného obohatenia na jeho
úkor. V danom prípade žalobca uviedol, že sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedel v lete
2014. Keďže žaloba bola žalobcom na súd podaná dňa 22.12.2014, žalobca podal žalobu na súd v
subjektívnej premlčacej dobe. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, súd sa zaoberal tým, kedy malo
dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, teda kedy žalobca poukázal splátky na účet žalovaného a

zistil, že na zmluvu o domácom servise poukázal celkom 4 splátky, a to dňa 21.11.2011, 21.12.2011,
21.12.2011, 20.01.2012, teda splátka zo dňa 21.11.2011 vo výške 81,90€ nebola uhradená v rámci
plynutia objektívnej premlčacej doby, preto ju žalobcovi nemožno priznať. Pokiaľ ide o splátky, ktoré
žalobca poukazoval na úhradu úveru, uvedené splátky vo výške bezdôvodného obohatenia (206,51€)
poukázal žalobca v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby, preto nemôžu byť premlčané.

21. Vzhľadom k uvedenému súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú v časti sumy 206,51€
(bezdôvodné obohatenie zo splátok poukázaných na zmluvu o úvere) a v časti sumy 163,80€
(bezdôvodné obohatenie zo splátok poukázaných na zmluvu o domácom servise), keďže vo zvyšnej
častisplátokdomácehoservisu(splátkazodňa21.11.2011vovýške81,90€)jenárokžalobcupremlčaný.

22. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a 10c nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 01.02.2013. Podľa § 3 nariadenia je výška
úrokovzomeškaniao8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania predstavovala 1%, preto úrok z omeškania predstavuje
výšku 9% ročne, avšak žalobca požadoval nižší úrok vo výške 8,05% ročne, preto ho súd priznal v
požadovanejvýške.Pokiaľideomomentomeškania,súdhourčilnadeňnasledujúcipomárnomuplynutí
lehoty na plnenie stanovenej vo výzve žalobcu adresovanej žalovanému, t. j. 07.12.2014 tak, ako to

žalobca vo svojej žalobe aj požadoval.

23. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 2 podľa pomeru úspechu strán sporu
v konaní a priznal úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 56,34 % (úspech
žalobcu 78,17 % - úspech žalovaného 21,83 % = 56,34%). O výške trov konania rozhodne vyšší súdny

úradník osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.