Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/285/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715220908
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7715220908.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. L. D.
nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, F. X, U.,
dieťaťa rodičov: L. D. nar. X.X.XXXX a U. D. nar. X.X.XXXX bývajúcich v F. na Z. XX na návrh starých
rodičov R. D. nar. X.X.XXXX a U. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcich v F. na M. XXX/X v konaní o úprave

styku starých rodičov s mal. L. o odvolaní rodičov a starých rodičov proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce zo 16.2.2016 č.k. 23P 293/2015-19 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo 16.2.2016 č.k. 23P 293/2015-19 upravil styk starých rodičov R.
D. nar. X.X.XXXX a U. D. nar. XX.X.XXXX s mal. L. D. nar. X.X.XXXX každý párny týždeň v sobotu

od 9.00 hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska starých rodičov s tým, že v čase určenom ako začiatok
styku a koniec styku prevezmú a odovzdajú maloletého na adrese bydliska rodičov dieťaťa. Rodičia
maloletého dieťaťa sú povinní mal. Jakuba na stretnutie so starými rodičmi riadne pripraviť. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že mal. L. potrebuje kontakt so starými rodičmi pre jeho zdravý a pozitívny

psychický vývin a nakoľko medzi rodičmi a starými rodičmi sú narušené vzťahy a nie je predpoklad pre
postoj oboch strán, že by došlo k zlepšeniu týchto rodinných vzťahov, je potrebné, aby stretávanie sa
starých rodičov a maloletého bolo upravené súdnym rozhodnutím. Mal za preukázané, že starí rodičia
sa vedia postarať o maloletého aj bez prítomnosti rodičov, preto upravil styk každý párny týždeň v sobotu
od 9.00 hod. do 18.00 hod. majúc na zreteli aj fakt, že starí rodičia nechcú brániť rodičom, aby boli
prítomní v ich domácnosti počas realizácie styku. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 36

ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie rodičia a žiadali, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu
prvej inštancie o styku starých rodičov s maloletým L.. Matka uviedla, že starých rodičov navštevovali
do júna 2015, ale potom, ako starí rodičia urážali mal. L. (starý otec mu hovoril, že je debil a idiot ako
jeho rodičia), sa rozhodli, že mal. L. má vyrastať v slušnom rodinnom zázemí a nedovolia, aby od útleho

detstva počúval hádky medzi starými rodičmi, o čom kolízny opatrovník nemá vedomosti, pretože tam
nebol. Tiež uviedla, že mal. L. po návrate od starých rodičov doma plakal, že už tam nechce ísť, lebo
stará mama kričala, že na čo tam prišli a maloletý sa bojí. Konštatovala, že starý otec je po infarkte,
lieči sa na cukrovku a má psychické ťažkosti, ktoré prenáša na dieťa a stará matka pracuje v E., tak
asi ťažko po dvojtýždňovom turnuse bude mať čas starať sa o maloletého, keď sotva stíha starať sa
o svojho manžela. Otec uviedol, že vzťahy medzi ním a jeho rodičmi sú tak narušené, že sa hanbí a

nechce nosiť ich priezvisko a nenávidí svojich rodičov, ktorí mu veľmi ublížili, bili ho a týrali, preto sa
zajakáva. Bojí sa, aby mal. L. nebol zranený alebo unesený, keďže sa starý otec vyjadril tak, že mal.L. chce zobrať na H., kde sú nepokoje. Vytkol konajúcemu súdu, že nezobral do úvahy jeho výpoveď
a upravil styk starých rodičov, ktorí sú nerváci, s mal. L. na deväť hodín bez prítomnosti rodičov, pritom
dieťa ich už ani nepozná.

4. Starí rodičia podali odvolanie v časti o spôsobe prevzatia a odovzdania dieťaťa a žiadali, aby odvolací
súd zmenil v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie a určil, že na začiatku styku a na konci
styku prevezmú od rodičov a odovzdajú im maloletého v mieste svojho bydliska. Odvolanie odôvodnili
tým, že majú dôvodné podozrenie, že pri odovzdávaní maloletého by zo strany rodičov mohlo dôjsť

k mareniu vykonávania úpravy styku s maloletým, pretože majú neblahé skúsenosti, že rodičia by
vo veci robili obštrukcie. K odvolaniu otca uviedli, že nemohlo byť napísané otcom dieťaťa, pretože
koncom apríla 2016 odišiel pracovať do zahraničia a doposiaľ sa nevrátil a porovnaním písma odvolania
matky a odvolania otca je zrejmé, že písmo písala a podpísala jedna osoba, preto spochybňujú pravosť
odvolania. Uviedli, že celá argumentácia rodičov v odvolaní je nepravdivá, všetko je vymyslené a
namierené proti tomu, aby sa nemohli stretávať s vnukom. Majú dôvodné podozrenie, že ich syn je

určitým spôsobom manipulovaný manželkou a nie je prejavom jeho slobodnej vôle zmena priezviska,
čím navonok deklaruje odlúčenie sa od svojej rodiny. Odvolacie námietky, že urážajú maloletého, je
výmyselrodičov,pretožesanávštevámvnukalentešili,brávalihodoprírodyanavýlety,nijakonevhodne
sa voči nemu nikdy nesprávali, v inom prípade by styk s ním nevyžadovali. Rovnako je výmysel, že starý
otec má psychické problémy, ktoré vylieva na maloletom, naopak, je sebestačný, keďže stará matka

pracuje v zahraničí v dvojtýždňových turnusoch, počas ktorého mal u seba maloletého a vedel sa o neho
postarať sám bez problémov. Maloletý si starého otca veľmi obľúbil, rád sa s ním stretával, čo platilo
aj zo strany starého otca.

5. Kolízny opatrovník navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako správny a

dôvodný. S odvolaním rodičov nesúhlasil, keďže je v záujme maloletého, aby udržiaval kontakt a vytváral
citovú väzbu aj s osobami z okruhu blízkych príbuzných, ktorými po rodičoch sú najbližšími osobami
práve starí rodičia.

6. Rodičia vo vyjadrení k odvolaniu starých rodičov a k vyjadreniu uviedli, že starí rodičia maloletého

nevideli viac ako rok, majú konfliktný stav v rodine a sami sú psychicky narušení. Pripomenuli, že mal.
L. má priezvisko „F.“, pretože žiadny príbuzenský vzťah neexistuje.

7. Kolízny opatrovník k odvolaniu rodičov a starých rodičov uviedol, že rozhodnutie súdu v časti
napadnutej odvolaním starých rodičov vníma ako dôvodný s správny vzhľadom na nízky vek maloletého

a citovú naviazanosť na rodičov, ktorí zároveň maloleté dieťa pred osobným kontaktom, resp. stykom so
starými rodičmi, sú povinní všestranne a dôkladne pripraviť. K ďalším výrokom starých rodičov týkajúcich
sa predmetnej veci písomného vyjadrenia rodičov maloletého k úprave styku so starými rodičmi sa
nevyjadril z dôvodu invektívneho obsažného kontextu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
ako správny a dôvodný.

8. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

9. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 32 CMP, účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na
rozhodnutie. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

12. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

13. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.14. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
c/ súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

16. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického a jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 71
ods. 1 CSP (predtým § 132 O.s.p.) od 1.7.2016 vyplýva, že súd je povinný navzájom si odporujúce

dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za vierohodné, prečo niektoré odmietol
vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol
zaoberať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo vyššie uvedených ustanoveniach totiž
neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a
ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je

povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej
veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu
dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu vo veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie
dôkazov a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti

je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav, a
ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom,
z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia
podriadil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe
zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola

preto vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia,
ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý
proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov
aj článok 46 a násl. Ústavy SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa
o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo

a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov,
táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto, ak je rozhodnutie súdu
nepreskúmateľné,leboobsahujeibanedostatočnédôvody,prichádzadoúvahylenzrušenierozhodnutia
a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. Dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej
totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom (článok 8 ods. 1). Zároveň dohovor o právach
dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho
usmerňovanie v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami (článok 5). Súd môže upraviť stretávanie
blízkych osôb s dieťaťom pri splnení dvoch podmienok:

1/ je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa (pričom sa už všeobecne akceptuje potreba dieťaťa
rozvíjať pozitívne rodinné vzťahy aj so širšou rodinou, s ktorou má citové väzby),
2/ vyžadujú si to pomery v rodine (pri skúmaní tejto požiadavky je potrebné zohľadňovať individuálne
okolnosti konkrétnej rodiny. Úprava prichádza do úvahy napr. vtedy, ak je oprávnený rodič dlhodobo
odcestovaný a sám nemôže právo styku realizovať, alebo, ak absentuje kontakt medzi rodičmi a blízkymi

osobami dieťaťa). Pokiaľ sa blízke osoby dieťaťa s rodičom, resp. rodičmi dohodnú na stretávaní s
dieťaťom, nepodlieha táto dohoda schváleniu súdu. Súd je oprávnený o otázke stretávania dieťaťa s
blízkymi osobami rozhodovať len vtedy, ak nie je možné upraviť túto problematiku dohodou.18. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného spisu zistil, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku nevysporiadal so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, aj napriek tomu,
že to malo vzťah k prejednávanej veci, v dôsledku čoho sú jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach

(skutkových zisteniach) nezrozumiteľné. Súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie na
zistenie skutočného stavu a bez toho, aby dôsledne zistil mieru citovej väzby maloletého L. na starých
rodičov prostredníctvom príslušného orgánu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, resp.
návyk dieťaťa na pravidelný kontakt s nimi, konštatoval, že záujem dieťaťa si vyžaduje úpravu styku so
starými rodičmi. Súd prvej inštancie neprešetril prostredie, v ktorom by sa mal styk realizovať, nevykonal

dôkazy za účelom zistenia osobnostných predpokladov starých rodičov zabezpečiť starostlivosť o
dieťa počas styku (stará matka pracuje na dvojtýždňové turnusy v E.) a schopnosti vytvárať priaznivé
podmienky pre duševný rozvoj dieťaťa, najmä bezkonfliktné prostredie vzhľadom na narušené vzťahy v
rodine a pri určení styku sa nevysporiadal s možnými následkami z dôvodu odlúčenia dieťaťa od rodičov
napriek zisteniu, že doterajšie návštevy starých rodičov dieťa absolvovalo spolu s rodičmi.

19. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dôsledné dokazovanie v
naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu a vysporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami
účastníkov konania, dôsledne zistiť skutočný stav veci, posúdiť ho podľa príslušných ustanovení Zákona
o rodine, opäť vo veci rozhodnúť, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotiť dôkazy jednotlivo, ako aj v
ich vzájomnej súvislosti a následne svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby

rozhodnutie a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní boli spätne preskúmateľné a logicky správne.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP
zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).