Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/382/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312210459
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6312210459.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu BL Telecom debt, s.
r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862
711, proti žalovanej C. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom O. 361/5, Y.X XX E., toho času

V.. J. XX, K.,XXXX/X,, za účasti občianskeho združenia Hlas spotrebiteľa, so sídlom Lúčna 2123/1,
Partizánske (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej), o
zaplatenie 98,98 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Brezno č. k. 3C/63/2013-128 zo dňa 10. 08. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť intervenientovi trovy
konania, (štvrtý výrok), z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa
10. 08. 2016 konanie zastavil (prvý výrok), žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok),
ďalej rozhodol, že žalobcovi vracia časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 9,80 Eur (tretí výrok)
a zároveň žalobcovi uložil povinnosť nahradiť intervenientovi trovy konania, o ktorých výške rozhodne

samostatným uznesením súdny úradník (štvrtý výrok).
1. 2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
prvej inštancie dňa 16. 11. 2012 pôvodne domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 248,95 Eur s
príslušenstvom. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12. 07. 2013 vzal žalobu späť v časti
prevyšujúcej sumu 98,98 Eur s príslušenstvom. Na základe tejto skutočnosti súd prvej inštancie
uznesením č.k. 3C/63/2013-85 zo dňa 16. 10. 2015 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 149,97

Eur s príslušenstvom zastavil (predmetom sporu zostal nárok žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 98,98 Eur z 9 % úrokom z omeškania ročne od 27. 01. 2010 do zaplatenia). Podaním
doručeným súdu prvej inštancie dňa 13. 07. 2016 vzal žalobca žalobu späť v celom rozsahu a požiadal
súd, aby konanie zastavil. Prvoinštančný súd konštatoval, že na základe prejavu vôle žalobcu, ktorý vzal
svoju žalobu späť musí súd konanie zastaviť, pretože ide o sporové konanie, a žalobca v rámci svojej
dispozičnej právomoci môže kedykoľvek v priebehu konania vziať podanú žalobu späť. Prejavom jeho

vôle je súd viazaný a odhliadnuc od prípadov, kedy žalovaný so späťvzatím žaloby dôvodne nesúhlasí
(za splnenia zákonom stanovených procesných predpokladov), súd musí konanie obligatórne zastaviť.
Žalobca späťvzatím žaloby spôsobil, že konanie muselo byť zastavené a uvedeným postupom naplnil
ustanovenie § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), a vznikla
mu tak povinnosť nahradiť žalovanej ako aj „intervenientovi“ na strane žalovanej trovy konania, ktoré im
v priebehu konania vznikli a ktoré boli uplatnené.

1. 3. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa ustanovenia § 256 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1, 2 CSP, s tým, že žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania, avšak v priebehukonania si trovy konania neuplatnila, a preto jej súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal.
Intervenientovi súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania na náhradu ktorých zaviazal žalobcu,
pričom vo výroku konštatoval, že o výške týchto trov konania rozhodne samostatným uznesením po

právoplatnosti uznesenia súdny úradník.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej
lehote odvolanie, ktorým napadol výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť „intervenientovi“
trovy konania (štvrtý výrok). Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom

výroku zrušil. V odôvodnení odvolania poukázal na to, že intervenient, resp. občianske združenie
zriadené na ochranu spotrebiteľov v rámci svojej účasti v konaní spravidla nepoukazuje na žiadnu
skutočnosť, na ktorú by nemali povinnosť súdy prihliadať z úradnej povinnosti. Pokiaľ sa v konaní
okrem účastníkov nachádza aj intervenient, jeho hodnota v konaní je bezvýznamná, nakoľko nie je
schopný ovplyvniť priebeh konania alebo zabezpečiť iný výsledok, ku ktorému by nedospel sám súd.
Jeho prítomnosť v konaní je nepochybne motivovaná len prospechom v podobe trov konania na

úkor účastníkov. Zároveň konštatoval, že úkony intervenienta považujem za nadbytočné, tým pádom
neúčelné, a preto ich nie je podľa jeho názoru možné priznať. Na podporu svojich tvrdení poukázal na
rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6MCdo/5/2013 zo dňa 19. 03. 2014.

3. 1. Z ustanovenia § 470 ods. 1 CSP vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
3. 2. Podľa prvej vety § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a
contrario CSP a uznesenie prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej časti podľa ustanovenia §
389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 16.
11. 2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 248,95 Eur s príslušenstvom. Dňa 04. 04. 2013
bolo prvoinštančnému súdu doručené oznámenie subjektu - Hlas spotrebiteľa, o. z., so sídlom Lúčna
2123/1, Partizánske, IČO: 42 305 675, že vstupuje do tohto súdneho konania ako vedľajší účastník

na strane žalovanej. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12. 07. 2013 vzal žalobu späť v
časti prevyšujúcej sumu 98,98 Eur s príslušenstvom. Na základe tejto skutočnosti súd prvej inštancie
uznesením č.k. 3C/63/2013-85 zo dňa 16. 10. 2015 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 149,97
Eur s príslušenstvom zastavil (predmetom sporu zostal nárok žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 98,98 Eur z 9 % úrokom z omeškania ročne od 27. 01. 2010 do zaplatenia). Podaním

doručeným súdu prvej inštancie dňa 13. 07. 2016 vzal žalobca žalobu späť v celom rozsahu a požiadal
súd, aby konanie zastavil. Následne súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 10.
08. 2016 konanie zastavil (prvý výrok), žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok), ďalej
rozhodol, že žalobcovi vracia časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 9,80 Eur (tretí výrok) a
zároveň žalobcovi uložil povinnosť nahradiť intervenientovi trovy konania (štvrtý výrok). Prvoinštančný

súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že
žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania, avšak v priebehu konania si trovy konania neuplatnila a
preto jej náhradu trov konania nepriznal. Intervenientovi súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania
na náhradu ktorých zaviazal žalobcu a uviedol, že o výške trov rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti uznesenia súdny úradník.

6. 1. Podľa § 81 CSP, intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom
a má právny záujem na výsledku konania.
6. 2. Podľa § 82 ods. 1 CSP, intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe
oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním.

6. 3. Podľa § 82 ods. 2 CSP, vstup intervenienta je prípustný počas celého konania.
6.4.Podľa§82ods.3CSP,vpodaní,ktorýmvstupujedokonania,musíintervenientokremvšeobecných
náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania.
6. 5. Podľa § 82 ods. 4 CSP, vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám.6. 6. Podľa § 83 CSP, súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.

7. Z odvolaním napadnutého uznesenia je zrejmé, že o náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný
súd podľa § 256 ods. 1 CSP, nakoľko v prejednávanej veci žalobca zavinil zastavenie konania, s tým, že
žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania, avšak v priebehu konania si trovy konania neuplatnila a
preto jej náhradu trov konania nepriznal. Intervenientovi súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania
na náhradu ktorých zaviazal žalobcu a uviedol, že o výške trov rozhodne samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto uznesenia súdny úradník podľa § 262 ods. 1, 2 CSP.

8. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že od 01. 07. 2017, kedy nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok nedochádza k automatickej transformácii pôvodného
procesného postavenia vedľajšieho účastníka na intervenienta podľa § 81 CSP. V zmysle vyššie
citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku k vstupu intervenienta do konania dochádza

samotným doručením písomného podania intervenienta, že vstupuje do konania. Intervenient tak môže
urobiť z vlastnej iniciatívy, teda ak sa sám dozvie o prebiehajúcom spore, alebo sa o spore môže
dozvedieť na základe oznámenia strany podľa § 86 CSP (tzv. litisdenunciácia). Podanie, ktorým intervenient vstupuje do
konania, musí spĺňať všeobecné náležitosti podania (ako aj osobitnú náležitosť upravenú v § 82

ods. 3 CSP , ktorou
je uvedenie tvrdení, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania). Z povahy veci vyplýva,
že osobitnou náležitosťou tohto podania bude aj uvedenie strany, ktorú bude intervenient v konaní
podporovať.

9. Z odôvodnenia súd prvej inštancie nie je odvolaciemu súdu zrejmé z akého dôvodu súd prvej inštancie
automaticky priznal občianskemu združeniu Hlas spotrebiteľa, so sídlom Partizánske, ktoré do 30.
06. 2016 vystupovalo v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, postavenie intervenienta,
keďže z hľadiska obsahu a účelu ide o úplne iný inštitút, ako bol inštitút vedľajšieho účastníka podľa
pôvodnej procesnoprávnej úpravy. To však zároveň neznamená, že v tomto prípade nie je možné

pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej (ktorý však už v aktuálnej v dobe nemá
procesné postavenie vedľajšieho účastníka, ale ani intervenienta) priznať trovy konania, spočívajúce
v trovách jeho pôvodného právneho zastúpenia, ktoré vznikli do 30. 06. 2016. Zohľadňujúc vzájomnú
súvzťažnosť vyššie citovaných ustanovení § 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje,
že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď §

470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok úkonov realizovaných do 30. júna 2016, ktorý zostal
zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď prvá veta § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia
novej, od 1. júla 2016 účinnej právnej úpravy sa v prípade týchto úkonov nemôžu uplatniť v plnom
rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením
právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný

zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery prijaté v rozhodnutí Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemal inú možnosť, ako uznesenie súdu prvej inštancie vo
výroku o trovách konania „intervenienta“ (štvrtý výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu

v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).