Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Obo/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2001899888
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Mederová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2001899888.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyMederoveja

členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Viery Pepelovej v právnej veci žalobcu: LABOTECH spol.
s.r.o., so sídlom Podhorská 3860/35, Banka, IČO: 31 355 421, zastúpeného advokátom JUDr. Júliusom
Jánošíkom, so sídlom Klincova 35, Bratislava, proti žalovanému: TATRA UNITED CORPORATION
a.s., so sídlom Nám. 1. mája 5, Bratislava, IČO: 31 382 711, zastúpenému advokátom Mgr. Tomášom
Szabom, so sídlom Radvanská 23, Bratislava o zaplatenie 89.387,41,-eur s príslušenstvom, vedenej na
Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 19Cb/120/2001, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Trnave z 26. marca 2015 č. k. 19Cb/120/2001- 1287, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 19Cb/120/2001-1287 zo dňa
26. marca 2015 p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd Trnava rozsudkom č. k. 19Cb/120/2001-1287 z 26. marca 2015 zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému (pôvodne spoločnosti Magnólia, a.s. Piešťany), ako
objednávateľovidiela,povinnosťzaplatiťčiastku 89.387,41,-eur(2.692.885,20,-Sk)s19%úrokom
z omeškania od 25. októbra 1999 do zaplatenia, titulom úhrady zostatku ceny za dielo, ktoré žalobca
na základe Zmluvy o dielo uzatvorenej s pôvodným žalovaným 26. októbra 1998 (ďalej len „Zmluvy")

zhotovil. O trovách konania si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmetom plnenia
podľačl.I/1.1Zmluvybolovykonaniestavebnýchprácnastavbe„Rekondičnécentrum"vhoteliMagnólia
podľa vzájomne odsúhlaseného projektu a rozpočtu, s termínom plnenia uvedeného v čl. II/2.1 od 02.
novembra 1998 do 10. februára 1999 za dohodnutú cenu 8.431.904,30,-Sk. Počas realizácie bol rozsah
diela oproti pôvodne určenému predmetu menený bez toho, aby došlo k zmene v obsahu zmluvy, i keď
zmeny v rozsahu prác na diele výrazne ovplyvnili termín plnenia i cenu, ktorej zostatok si žalobca uplatnil

faktúrou č. 9125/1999 zo dňa 15. októbra 1999 splatnou dňa 25. októbra 1999.
3. Žalovaný vykonanie prác na zhotovovaní diela žalobcom nespochybňoval, akceptoval i cenu vo
výške určenej do konania pribratým znalcom Ing. Vajgelom, ale voči žalobou požadovanému plneniu
žiadal započítať svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý mu vznikol vo výške 141.222,86,-eur
vypočítanej z ceny diela 8.956.813,-Sk určenej znalcom, čo je 44.784,-Sk denne a dohodnutej v čl.
VI/6.1 Zmluvy vo výške 0,5 % z ceny diela denne v prípade, ak žalobca nedodrží termín zhotovenia
a odovzdania diela dohodnutý v čl. II/2.1 Zmluvy. Žalobca preukázateľne dielo ukončil a odovzdal

žalovanému až 10. júna 1999, čím sa oproti Zmluvou určenému termínu omeškal o 119 dní. Z tohto počtu
dní žalovaný akceptoval ako dôvodné meškanie 24 dní, kedy sa nedalo pracovať pre zlé poveternostné
podmienky, a to od 07. novembra 1998 do 11. novembra 1998 a od 15. decembra 1998 do 03. januára
1999, čo bolo potvrdené i znaleckým posudkom a jeho dodatkom vypracovaným pre toto konanieSlovenskou technickou univerzitou v Bratislave. Na základe uvedeného aj pri zohľadnení nepriaznivých
poveternostných podmienok mal žalobca dielo ukončiť najneskôr 06. marca 1999. Do tohto termínu ale
dielo ukončené a odovzdané nebolo, čo znamená, že sa žalobca omeškal o 95 dní. Na základe tejto

skutočnosti vznikol žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú žiadal započítať do výšky
žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie zostatku ceny, a preto žiadal žalobu zamietnuť.
4. Krajský súd v Trnave (v poradí prvým) rozsudkom č. k. 19Cb/120/2001-688 z 13. októbra 2004
rozhodol tak, že návrhu v časti o zaplatenie 2.072.458,40,-Sk s 19% úrokom z omeškania od 26. októbra
1999 do zaplatenia vyhovel a vo zvyšku nárok na istinu 620.426,80,-Sk s 19% úrokom z omeškania

žiadaného od 25. októbra 1999 do zaplatenia zamietol.
5. Na základe odvolania žalovaného Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, uznesením č. k.
5Obo/20/2005-732 z 31. mája 2007 rozsudok Krajského súdu v Trnave v odvolaním napadnutej časti
zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Zamietajúca časť rozhodnutia (620.426,80,-Sk s nárokom na 19% úrok
z omeškania od 25. októbra 1999 do zaplatenia) nebola napadnutá odvolaním, a tak v tejto časti zostalo
rozhodnutie právoplatné.

6. Krajský súd v Trnave následne doplnil dokazovanie v smere naznačenom odvolacím súdom so
zameraním na posúdenie okolností, na ktoré poukazoval žalobca a najmä na realizačnú projektovú
dokumentáciu,ktorejzávažnénedostatkybrániližalobcovivzhotovenídieladodohodnutéhotermínu,na
čo žalobca žalovaného neustále upozorňoval a ktoré skutočnosti boli preukázané i zápismi v stavebnom
denníku. Vady projektovej dokumentácie musel zhotoviteľ priebežne v spolupráci s projektantmi

odstraňovať, čo ovplyvnilo rozsah prác a spôsobilo nedodržanie termínu splnenia a odovzdanie diela.
V snahe podniknúť kroky, aby sa v zmluve uvedený termín zhotovenia diela posunul, predložil žalobca
žalovanému návrh dodatku k zmluve, označený ako Dodatok č. 1 (prvý z 09. februára 1999 a druhý zo
16. apríla 1999), ktorý žalovaný odmietol podpísať, a tak ku zmene termínu plnenia nedošlo.
7. Žalobca omeškanie nepopieral, ale mal za to, že bolo spôsobené žalovaným, ktorý chýbajúce časti

dokumentácie včas nezabezpečil a neposkytol žalobcovi, ako zhotoviteľovi diela, hoci táto povinnosť
mu vyplývala zo Zmluvy aj z ustanovenia § 539 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ak žalovaný neposkytol
žalobcovi potrebné spolupôsobenie, bez ktorého nemohol žalobca termín dodržať, nemohol sa žalobca
dostať do omeškania, a tak mu nevznikla ani povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
8. Súd prvej inštancie po vyhodnotení skutkových zistení a ich právnom posúdení o veci rozhodol

(v poradí druhým) rozsudkom č. k. 19Cb/120/2001-903 z 29. apríla 2008 v spojení s doplňujúcim
rozsudkom č. k. 19Cb/120/2001-928 zo 07. júla 2008 a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 1.453.918,50,-Sk (48.261,25,-eur) s 19% úrokom z omeškania od 26. októbra 1999 do
zaplatenia, keď žalobu v časti o 618.539,90,-Sk (20.531,76,-eur) zamietol.
9. Uvedený rozsudok v spojení s doplňujúcim rozsudkom bol na základe odvolaní oboch účastníkov

uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 5Obo/119/2008-992 a 5Obo/120/2008-992 z 31. januára 2011
zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že posúdenie
vplyvu nepriaznivých poveternostných podmienok na zmenu termínu a namietanej nedostatočnej
súčinnosti žalovaného pri realizácii zmeneného diela nie je otázkou právnou ale odbornou, ku ktorej je
potrebné vykonať znalecké dokazovanie, a tak skutkový záver, že žalobca sa nedostal do omeškania

s vykonaním diela je predčasný.
10. Súd vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu pribral do konania znalecký ústav - Stavebnú
fakultu STU v Bratislave, Ústav súdneho znalectva, ktorému uložil posúdiť vplyv nepriaznivých
poveternostných podmienok na zhotovenie diela, posúdiť spolupôsobenie žalovaného vzhľadom k jeho
povinnosti poskytnúť projektovú dokumentáciu, na termín vykonania diela a určiť, o koľko dní sa v

dôsledku takýchto skutočností mohla lehota odovzdania diela objektívne predĺžiť. Znalecký ústav vo
svojom znaleckom posudku č. 25/2011 skonštatoval, že v dôsledku nepriaznivých poveternostných
podmienok sa mohla lehota na dodanie a odovzdanie diela objektívne predĺžiť o 10 dní za predpokladu,
že by nenastali žiadne iné okolnosti. Znalecký ústav vzal do úvahy zmeny diela počas realizácie
výstavby, nezabezpečenie realizačnej projektovej dokumentácie a jej nedostatky, ktoré spôsobili

nemožnosť dodržať dohodnutý termín zhotovenia diela a predĺženia výstavby do 10. júna 1999 označil
za reálny posun termínu plnenia, ktorý bol zapríčinený nedostatočným spolupôsobením žalovaného ako
objednávateľa.
11. Krajský súd v Trnave na základe takéhoto odborného záveru o veci rozhodol (v poradí tretím)
rozsudkom č. k. 19Cb/120/2001-1080 zo dňa 03. mája 2012, ktorým zaviazal žalovaného k zaplateniu

sumy68.793,02,-eur(2.072.458,40,-Sk)s19%úrokomzomeškaniaod26.októbra1999dozaplateniaa
trovy konania, keď žalovaným požadovanú kompenzáciu žalovanej istiny s nárokom na zmluvnú pokutu
z dôvodu omeškania žalobcu so zhotovením diela nepovažoval za dôvodnú.12. Na základe odvolania žalovaného Najvyšší súd SR uznesením č. k. 4Obo/61/2012-1128 z 31.
januára 2014 rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie a vytkol súdu prvej inštancie, že v súčinnosti
so znalcom neodstránil pochybnosti o správnosti záverov uvedených v znaleckom posudku, na ktoré

poukazoval žalovaný.
13. Súd prvej inštancie vzhľadom na závery odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a uložil znaleckému
ústavu, aby znalecký posudok č. 25/2011 z 09. decembra 2011 doplnili a zohľadnili všetky relevantné
faktory, ktoré vplývali na dobu omeškania žalobcu s vykonaním diela, a najmä uviedli, či žalobca v
období, keď nemohol pre nedostatky projektovej dokumentácie k niektorému konštrukčnému prvku

tieto zhotovovať, nemohol vykonávať iné práce na častiach, ku ktorým projektovú dokumentáciu mal a
posúdili, či projektová dokumentácia, ktorú žalovaný žalobcovi odovzdal skutočne nebola spôsobilá na
vykonanie diela podľa jednotlivých fáz tak, ako bola dodávaná.
14. Ústav súdneho znalectva vypracoval Doplnenie znaleckého posudku č. 25/2011, ktoré označil
ako znalecký úkon č. 23/2014 zo 04. novembra 2014, ktorého riešiteľom bol Ing. Jozef Korinek.
Zo záveru tohto doplnenia vyplynulo, že pre zlé poveternostné podmienky nebolo možné pracovať

na iných prácach a v čase, keď nemal zhotoviteľ k dispozícii potrebnú projektovú dokumentáciu
pracoval a riešil nedostatky, ktoré sa vyskytli v stavebnej i technologických častiach stavby podľa
už predloženej projektovej dokumentácie, pretože táto tak, ako bola poskytnutá zhotoviteľovi, nebola
spôsobilá na riadne vykonanie diela. K možnej zvýšenej intenzite prác na diele znalecký ústav uviedol,
že je na zváženie, či by práca nadčas v dňoch pracovného pokoja prispela k dodržaniu v Zmluve

uvedeného termínu dokončenia diela a je vecou zhotoviteľa, ako si spoluprácu s projektantmi a
subdodávateľmi zabezpečí. Pri zhotovovaní diela sa vyskytol rad prekážok a špecifík, ktoré vzájomne
spôsobili nemožnosť dodržania termínu zhotovenia diela, a to tak vonkajších, akými boli poveternostné
podmienky, zimný režim stavby, stiesnený priestor ako i vnútorných, ktorými bol hlavne vplyv a rozsah
zmien stavby, neskoré dodávanie projektovej dokumentácie, ktorá bola naviac nekompletná, chybná

a nedostatočne podrobná a časté zmeny diela v jednotlivých fázach výstavby. Riešiteľ doplnenia
znaleckého posudku Ing. Jozef Korinek potvrdil, že realizačná projektová dokumentácia, ktorá bola
žalobcovi žalovaným odovzdaná dňa 18. januára 1999 nebola spôsobilá k tomu, aby bolo možné podľa
nej dielo v Zmluve dohodnutom termíne ukončiť. Nedostatky projektovej dokumentácie sa preukázali
až v priebehu zhotovovania diela podľa takýchto projektov, pretože podrobne neriešili všetky časti

a súbory diela, čo spôsobovalo nefunkčnosť podľa takejto dokumentácie zhotoveného diela a podľa
zápisov v denníku musel zhotoviteľ neustále riešiť a odstraňovať vzniknuté realizačné nedostatky, čo
malo za následok omeškanie so zhotovením. Za objektívne omeškanie Ing. Korinek určil rozsah 119
dní s tým, že skôr nebolo možné dielo, za takých podmienok v akých žalobca pracoval, napriek jeho
snahe ukončiť. Znalec sa vyjadril i k druhu stavby a zdôraznil, že sa nejednalo o stavbu bežnú, ale

„vstavbu", čo nie je obvyklým druhom stavby, čo vzal do úvahy, a dospel k názoru, že hlavná ťarcha
riešenianedostatkovprojektovejdokumentácieaproblémovstýmsúvisiacichzaťažovalanajmäžalobcu
ako zhotoviteľa počas celej výstavby. Zdôraznil, že pre posun termínu zhotovenia diela bolo významné i
rozhodnutie objednávateľa uvedené v zápise z kontrolného dňa 12.11.1998, ktorý sa rozhodol umiestniť
hydromasážny bazén do interiéru, a tak bolo potrebné zmeniť a rozšíriť pôvodný pôdorys o tri sekcie

zastrešenia, čo znamenalo vypracovať projektovú dokumentáciu na túto zmenu a požiadať o vydanie
stavebného povolenia na túto zmenu. Bazén mal byť podľa projektu zapustený do stropu, na kontrolnom
dni sa ale rozhodlo, že sa osadí v úrovni podlahy, čím došlo k zmene napojenia bazéna na prípojky vody,
kanalizácie a elektriny, čo znamenalo zmenu oproti pôvodnej realizačnej dokumentácii a naviazanie
ďalších činností.

15. Súd prvej inštancie zistenia, ktoré z Doplnenia znaleckého posudku vypracovaného pod č. 23/2014
vyplynuli, v spojení s výpoveďou v konaní vypočutého riešiteľa Ing. Korineka, vyhodnotil a dospel k
záveru, že potrebné spolupôsobenie k tomu, aby žalobca mohol dielo ukončiť v termíne, ku ktorému
sa zmluvne zaviazal, je potrebné posudzovať i z hľadiska splnenia povinností zo strany žalobcu ako
zhotoviteľa, ktoré od neho pri vykonávaní diela zákon vyžaduje. Konanie preukázalo, že po uzatvorení

Zmluvy, ktorá bola účastníkmi podpísaná dňa 26. októbra 1998, objednávateľ zmenil rozsah diela, čo
preukázal zápis v stavebnom denníku z 12. novembra 1998, podľa ktorého mali projektanti zabezpečiť
potrebnúprojektovúdokumentáciunajehozabudovanie.Projektovádokumentáciasúvisiacasozmenou
teda preukázateľne k tejto časti diela v čase podpísania Zmluvy neexistovala a uvedený zápis potvrdzuje
aj ďalšie zmeny diela oproti tomu, ktoré malo byť predmetom plnenia v čase uzatvorenia Zmluvy, inak

by o nich nemuseli investor s dodávateľom stavebných činností - žalobcom - osobitne rokovať. Podľa
tohto zápisu žalobca ako zhotoviteľ vzniesol voči žalovanému požiadavku na priebežne dodávanie
príslušnej projektovej dokumentácie, čo žalovaný nepopieral. Projektovú dokumentáciu potrebnú k
plynulej realizácii diela mal teda obstarať a zabezpečiť žalovaný, ako objednávateľ diela, čo podľatvrdenia žalobcu nesplnil, a tak z dôvodu neposkytnutia spolupôsobenia nemohol žalobca dielo ukončiť
v termíne.
16. Súd k okolnostiam a nedostatkom projektovej dokumentácie ešte vypočul konateľa žalobcu

ktorý uviedol, že projektová dokumentácia poskytnutá objednávateľom vzhľadom na náročnosť diela,
neumožňovala v prácach na diele súvisle pokračovať, niektoré časti diela museli po konzultácii s
projektantom opätovne prerábať, ale napriek týmto okolnostiam mali snahu dielo, i keď v inom termíne
aký bol dohodnutý v Zmluve ukončiť a odovzdať. O prerušení diela do doby predloženia úplnej
realizačnej dokumentácie, ktorá by riešila všetky požadované zmeny neuvažovali, osobitne sa s otázkou

nesplnenia dohodnutého termínu odovzdania diela nezaoberali, ale sa snažili dielo dokončiť.
17. Na základe výsledkov dokazovania v spojení s Doplnením znaleckého posudku sa podľa názoru
súdu prvej inštancie vytvoril nový skutkový základ pre posúdenie a rozhodnutie o veci, ktorý vyžadoval
zmenu oproti pôvodnému právnemu posúdeniu skutkového stavu, preto konajúci súd vyzval účastníkov,
aby sa ku skutkovému stavu zistenému zo záverov znaleckého dokazovania po jeho doplnení vyjadrili
(§ 100 ods. 1 v spojení s § 118 O. s. p.).

18. Žalobca zotrval na svojich dovtedajších stanoviskách, podľa ktorých do omeškania sa ako
zhotoviteľ dostal iba z dôvodu na strane žalovaného, ktorý mu neposkytol potrebné a nevyhnutné
spolupôsobenie, keď nespolupracoval a pre jeho nesúčinnosť, ktorá bola spôsobená práve vadami
predloženej realizačnej dokumentácie, nebolo možné dielo zhotovovať, ako vyplynulo jednoznačne i z
doplnenia znaleckého posudku a stanoviska v konaní vypočutého riešiteľa.

19. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nepostupoval v súlade s ustanovením § 551 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého, ak nemohol dielo z dôvodu projektovej dokumentácie v určenom termíne
dokončiť, mal práce v nevyhnutnom rozsahu prerušiť, inak bol povinný v zmluve dohodnutý termín
odovzdania diela dodržať. Keďže sa tak nestalo, žalovanému vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty v rozsahu dohodnutom v zmluve, a to do výšky nároku žalobcu uplatneného v žalobe.

20. Z hľadiska právneho posúdenia súd dospel k záveru, že nárok žalobcu spočívajúci v zaplatení ceny
za zhotovené dielo v rozsahu žalovanej istiny je dôvodný, žalovaný ho i uznal, ale je opodstatnená
i kompenzačná námietka vznesená žalovaným na priznanie zmluvnej pokuty z dôvodu omeškania
zhotoviteľa - žalobcu s vykonaním a odovzdaním diela v termíne určenom v zmluve. Kompenzačnú
námietku žalovaného posúdil ako obranu proti návrhu v zmysle § 98 O. s. p.

21. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca jednoznačne termín splnenia, ku ktorému sa
zmluvne zaviazal, nedodržal, a to z dôvodu nedodania kompletnej projektovej dokumentácie, ktorú mal
dodať žalovaný ako objednávateľ. Dokazovanie potvrdilo, že nevyhovujúca projektová dokumentácia
neumožňovala na diele súvisle pracovať, jej nedostatok sa žalobca snažil nahradiť vlastnými praktickými
stavebnými skúsenosťami, preto na diele síce bez prerušenia pracoval, ale často neefektívne, niektoré

vybudovanéčastidielamuselprerábaťpokonzultáciisprojektantomaponáslednedoplnenejrealizačnej
dokumentácii, čo spôsobilo jeho omeškanie.
22. Podľa názoru súdu prvej inštancie, vysloveného v odvolaním napadnutom rozsudku, žalobca si však
ako zhotoviteľ musel byť vedomý následkov a hrozby sankcie pri nedodržaní termínu plnenia, ktorú
podpísaním Zmluvy akceptoval, ale ju osobitne neriešil, preto jeho obranu, podľa ktorej sa omeškal z

dôvodu, že mu žalovaný nedodal veci potrebné na vykonanie diela, súd nepovažoval za súladnú so
zákonnou úpravou, hoci konal v snahe dielo ukončiť.
23. Práve ustanovenie § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka poskytuje zhotoviteľovi možnosť predĺžiť
lehotu na vykonanie diela tým, že objednávateľa nielen upozorní na nevhodnú povahu vecí alebo
pokynov, čo je v tomto prípade nevhodnosť a neúplnosť projektovej dokumentácie, na čo síce

žalobca poukázal zápismi v stavebnom denníku, ale ak tieto nevhodné veci alebo pokyny bránia
v riadnom vykonávaní diela, má povinnosť práce na vykonávaní diela prerušiť a tým sa o dobu
prerušenia termín posúva a lehota na ukončenie diela sa predlžuje. Žalobca sa pokúsil o zmenu
termínu plnenia predložením Dodatku na zmenu Zmluvy, ktorý návrh žalovaný neprijal, a práve
toto konanie mohlo u žalobcu vyvolať obavu z možného sankcionovania pri nedodržaní termínu

plnenia zmluvnou pokutou a viesť ho k tomu, aby vykonal vhodné opatrenia, aby lehotu plnenia
pre nedostatky projektovej dokumentácie, ktorú mu poskytoval objednávateľ, posunul. Za takéto
opatrenia súd prvej inštancie považuje práve prerušenie prác na diele do doby predloženia riadnej a
k zhotoveniu diela zodpovedajúcej dokumentácie žalovaným. Žalobca vzniknutý problém spôsobom,
ktorý mu zákon poskytuje, neriešil, zostal v tejto súvislosti pasívnym, preto za nedodržanie termínu

plnenia a omeškanie zodpovedá. Námietka žalobcu o nepredložení právoplatného rozhodnutia o zmene
stavebného povolenia je podľa súdu prvej inštancie irelevantná, pretože ak tento nedostatok žiada
žalobca vyhodnotiť v jeho prospech, tak v takom prípade nemal žalobca tiež na diele pracovať a tým
skôr práce na nevyhnutne potrebný čas prerušiť.24. Následne sa súd prvej inštancie venoval posúdeniu kompenzačnej námietky žalovaného vznesenej
ako obrana a priznaniu nároku na zmluvnú pokutu. Dospel ku skutkovému záveru, že sankcia bola
účastníkmivZmluvedohodnutáplatnepridodržaníprávnejúpravyuvedenejv§300až302Obchodného

zákonníka v spojení s § 544 Občianskeho zákonníka, ktorou si žalovaný zabezpečoval ako objednávateľ
splnenie povinnosti v dohodnutom termíne. Súd mal za to, že pojem v Zmluve o dielo uvedený ako
„penále" spĺňa náležitosti vyžadované zákonom pre jeho posúdenie ako zmluvnú pokutu, ktorú si
účastníci dohodli vo výške 0,5% z ceny diela za každý deň omeškania, pričom je nesporné, že dielo bolo
ukončené a odovzdané dňa 10. júna 1999 oproti stanovenej lehote do 10. februára 1999. Pri akceptovaní

nemožnosti dielo zhotovovať pre nepriaznivé poveternostné podmienky v rozsahu 24 dní mal žalobca
ukončiťdielonajneskôrdo06.marca1999.Tým,žedielovdohodnutomtermíneneukončil,omeškalsao
95 dní, za ktoré omeškanie vzniká žalovanému nárok na zmluvnú pokutu vo výške 141.222,86,-eur, ktorý
nárok ale výrazne presahuje žalobcom požadovaný zostatok nezaplatenej ceny diela. Žalobca namietal,
že žalovaný nemá ustálený ani počet dní omeškania, ktorý menil podľa konkrétneho právneho zástupcu,
ktorého v jednotlivých štádiách konania mal, na čo súd prvej inštancie uviedol, že aj v najkratšej dobe

omeškania, ktorá bola uvádzaná žalovaným v rozsahu 75 dní, by bola výška zmluvnej pokuty 111.492,-
eur, čo tiež presahuje žalované plnenie. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Trnave návrh
žalobcunazaplatenienedoplatkucenyzazhotovenédielovovýške68.793,02,-eurzdôvoduzapočítania
nároku žalovaného na zmluvnú pokutu zamietol a po tomto závere sa už dokazovaniu k otázke platenia
za dodávku vzduchotechniky, na ktorú poukázal odvolací súd, nevenoval, pretože nemohla mať vplyv

na zamietajúce rozhodnutie.
24. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.
25. K nesprávnemu skutkovému vyhodnoteniu veci žalobca uvádza, že konajúci súd prvej inštancie
nesprávne identifikoval katastrofálny stav žalovaným zabezpečovanej projektovej dokumentácie ako
jediný dôvod posunu pôvodne dohodnutého termínu. Súd vo svojom rozhodnutí nešpecifikoval žiaden
iný dôvod posunu pôvodne dohodnutého termínu ukončenia diela s právnymi následkami a len

od vadnosti projektovej dokumentácie odvodil celú svoju právnu argumentáciu založenú na § 551
Obchodného zákonníka.
26. V priebehu súdneho konania bolo podľa žalobcu preukázané, že posun pôvodne dohodnutého
termínu vykonania diela bol spôsobený: nedodaním realizačnej projektovej dokumentácie riadne a včas,
zmenou rozsahu realizovanej stavby, nepriaznivým vplyvom počasia, oneskoreným dodaním zmenenej

projektovej dokumentácie, posunom možností nástupu subdodávateľov, zvýšeným výskytom nejasností
a nepredvídateľných problémov počas realizácie stavby, sťaženými pracovnými podmienkami, zimným
režimomstavbyastiesnenýmpriestoromstavby,nedostatočnousúčinnosťoužalovanéhopočasprocesu
výstavby, častými a rozsiahlymi zmenami v jednotlivých fázach výstavby v stavebnej časti a tiež v
jednotlivých technologických častiach stavby a absenciou stavebného povolenia na zmenenú časť diela,

keď žalobca mohol oficiálne začať pracovať 28. mája 1999, kedy nadobudlo právoplatnosť stavebné
povolenie na túto zmenu. Až od tohto dátumu mohol začať zhotoviteľ na diele pracovať v súlade s
jednotlivými časťami. Súdom využitá právna argumentácia založená na § 551 Obchodného zákonníka
nie je vôbec uplatniteľná na skutkové dôvody dané zmenou rozsahu stavby, oneskoreným dodaním
projektovej dokumentácie, absenciou stavebného povolenia, častými a rozsiahlymi zmenami stavby

počas realizácie a iné.
27. Žalobca ďalej tvrdí, že vo veci sa nevyskytol žiaden nový skutkový základ, keď doterajšie konanie
od roku 2001 poukazovalo a preukazovalo vadnosť projektovej dokumentácie, čo konštatoval súd prvej
inštancie už aj vo svojich vlastných skorších rozsudkoch z roku 2008 a 2012. Je preto podľa žalobcu
zrejmé, že tvrdenie o novom skutkovom základe je nesprávnym skutkovým zistením a jeho cieľom

bolo len vytvoriť podmienky ospravedlňujúce využitie argumentácie založenej na § 551 Obchodného
zákonníka a ospravedlnenie skutočnosti, že po cca 14 rokoch trvania súdneho sporu je za nezmeneného
skutkového stavu súdom využitá v úplnosti nová právna argumentácia (naviac argumentácia, ktorá
nebola nikdy žalovaným uplatnená a ktorej sa nedomáhal ani odvolací súd).
28. Žalobca namieta, že záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nenamietal dohodu o zmluvnej

pokute z hľadiska jej úpravy v Zmluve o dielo, úplne prehliada skutočnosť, že vo vyjadrení z 30.
septembra 2004 žalobca argumentoval a odôvodňoval absolútnu neplatnosť dojednania o zmluvnej
pokute, tak ako uvedené bolo dojednané v zmluve v prospech žalovaného, ktorý bol iniciátorom návrhu
zmluvy.29. K omeškaniu vykonania diela žalobca poukazuje na skutočnosť, že posun pôvodne dojednaného
termínu ukončenia diela bol daný nielen nedostatkami projektovej dokumentácie, ale aj zväčšením
diela, jeho zmenou počas výstavby a naviac prácami, s čím sa konajúci súd nezaoberal bez

akéhokoľvek zdôvodnenia. Len z opatrnosti žalobca tiež upozorňuje, že oneskorené dodanie projektovej
dokumentácie nie je možné podriadiť pod § 551 Obchodného zákonníka, ktorý pojednáva o nevhodnej
povahe vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných objednávateľom. Uvedené zákonné
ustanovenie sa logicky nevzťahuje na projektovú dokumentáciu, ktorá nebola dodaná - u nedodaných
vecí nie je možné zistiť ich vadnosť.

30. Ďalej žalobca uvádza, že súd prvej inštancie sa na nedostatočnej úrovni venoval problematike
nezabezpečenia stavebného povolenia na zmenenú časť diela žalovaným v dohodnutom termíne a
dospel k nesprávnym právnym záverom, keď uzavrel, že v prípade, ak nebolo predložené právoplatné
rozhodnutie o zmene stavebného povolenia, nemal žalobca na diele pracovať a tým skôr práce na
nevyhnutne potrebný čas prerušiť. Žalobca považuje za výrazný nedostatok takejto argumentácie súdu
skutočnosť,ženešpecifikujeprávnypredpis,ktorýbytakýtopostupprerušeniaprácžalobcoviprikazoval.

Naviac v tejto súvislosti nie je možné nájsť oporu ani v § 551 Obchodného zákonníka, ktorý pojednáva
o nevhodnej povahe vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných objednávateľom,
avšak stavebné povolenie nemá povahu ani veci prevzatej od objednávateľa a ani pokynu daného
objednávateľom. Zároveň nemohla byť zistená nevhodnosť zmeneného stavebného povolenia, keď
uvedené nebolo zabezpečené, možný zámer využitia § 551 Obchodného zákonníka vo vzťahu k

stavebnému povoleniu je tak absurdný. Podľa žalobcu nie je možné akceptovať ani tvrdenie, že pre
absenciu rozhodnutia o zmene stavebného povolenia nebolo možné vykonávať práce na diele, keďže
takáto argumentácia súdu nezohľadňuje základnú skutočnosť, a to, že zmena stavebného povolenia
sa vzťahovala len na zmenenú časť diela, teda jeho rozšírenie. V rozsahu zmenou nedotknutej časti
diela (pôvodne dojednaný rozsah) bolo možné riadne konať (odhliadnuc od iných nedostatkov). S

prihliadnutím na uvedené skutočnosti je zrejmé, že pre absenciu zmeny stavebného povolenia bolo
možné práce na zmenenej časti diela začať vykonávať až v júni 1999. Skôr uvedené nebolo možné. S
prihliadnutím na uvedené a odborníkom určenú prácnosť rozšírenej časti diela je zrejmé, že už len z
uvedeného dôvodu sa žalobca nemohol dostať do omeškania s vykonaním diela.
31. Podstata argumentácie súdu znamenajúca absolútne zbavenie zodpovednosti žalovaného za

vznik uvedenej situácie a jej absolútny prenos na žalobcu, spočívala v argumentácii založenej na
§ 551 Obchodného zákonníka. Súd vyjadril názor, že žalobcovi nevznikol nárok na posun pôvodne
dohodnutého termínu ukončenia diela a to z dôvodu, že žalobca neprerušil vykonávanie diela. Žiaden
iný argument nebol súdom produkovaný. Žalobca vo vzťahu k tejto argumentácii zastáva názor, že
argumentácia súdu nezohľadňuje zákonné znenie citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka. V

jeho zmysle je povinnosťou zmluvnej strany prerušiť vykonávanie diela len v nevyhnutnom rozsahu, t.
j. prerušiť je možné len vykonávanie diela (celku) a len v nevyhnutnom rozsahu (ak nie je možné dielo
vykonávať v žiadnom rozsahu). V danej veci však nikdy nevznikla situácia znemožňujúca v úplnosti
vykonávať dielo, práve naopak, vykonávanie diela bolo vždy možné aj keď nie v rozsahu a tempom,
ktorý bol pôvodne dohodnutý. Je pravdou, že žalovaný neposkytol súčinnosť v otázke projektovej

dokumentácie tak, ako uvedené bolo nevyhnutné, avšak nikdy nevznikla situácia znemožňujúca úplné
vykonávanie diela. Dielo nemohlo byť vykonávané v rozsahu a v dohodnutom tempe, avšak uvedené
neumožňuje jeho prerušenie v zmysle § 551 Obchodného zákonníka. Je zrejmé, že Obchodný zákonník
chráni postup zvolený žalobcom, ktorý mal snahu dielo dokončiť v čo možno najkratšom čase. Zákon,
podľa mienky žalobcu, nemôže chrániť obštrukčné správanie, tak ako sa uvedeného domáha súd,

ale je nevyhnutné preferovať konštruktívne riešenie veci a krajnú možnosť prerušenia vykonávania
diela uplatniť až v krajnom prípade nemožnosti vykonávania diela ako celku. V tejto súvislosti žalobca
tiež zdôrazňuje, že zmluvné strany si dohodli postupné dodávanie jednotlivých výkresov projektovej
dokumentácie, a teda absentovala možnosť jednorazového vyhodnotenia projektovej dokumentácie
spôsobom, ktorého sa domáha súd, t. j. celkového vyhodnotenia a následného prerušenia vykonávania

diela. Projektová dokumentácia bola dodávaná postupne a len takto ju bol žalobca spôsobilý vyhodnotiť.
Je zrejmé, že tento dodanú projektovú dokumentáciu vždy vyhodnotil, na jej nedostatky žalovaného
upozornil (opakovane) a žalovaný následne vždy nedostatok tejto dokumentácie odstránil. Uvedené
síce vyvolalo narušenie harmonogramu vykonávania diela, jeho posun a bolo znakom nedostatočnej
súčinnosti zo strany žalovaného, avšak nikdy nevyvolalo situáciu, kedy by v diele v celom rozsahu

nemohlo byť pokračované a jeho vykonávanie by malo byť prerušené.
32. Žalobca tiež poukazuje na skutočnosť, že žiadna odborne zdatná osoba v prístupe žalobcu nenašla
žiadne pochybenie, znalci nekonštatovali nesplnenie žiadnej z odborných povinností. Hoci žalobca v
tejto súvislosti berie na vedomie rozdiel medzi posúdením právnych a odborných otázok, zároveň jetoho názoru, že náležité uplatnenie § 551 Obchodného zákonníka vyžaduje ozrejmenie otázok, ktoré sú
odbornej povahy. Záver odborného posúdenia je pre žalobcu jednoznačný a jasne deklaruje stav, kedy
len jeho aktivita zabezpečila čo najskoršie vykonanie diela.

33. K otázke zmluvnej pokuty a kompenzácie v zmysle § 98 Občianskeho súdneho poriadku žalobca
uvádza, že predovšetkým je nevyhnutné uviesť, že žalobca sa s vykonávaním diela nedostal do
omeškania, a preto absentuje akýkoľvek nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty v zmysle Zmluvy. Avšak
aj v prípade, že by sa žalobca dostal do omeškania, zmluvná pokuta bola v bode 6.1 Zmluvy dojednaná
absolútne neplatne (s dôvodmi tohto svojho tvrdenia žalobca odkazuje na svoje vyjadrenie z 30.

septembra 2004, s ktorou argumentáciou sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal). Žalobca tvrdí, že
zo znenia zmluvnej pokuty nie je zrejmé, či sa jedná o ukončenie diela pred zmenou alebo po zmene,
či cenou diela je cena podľa zmluvy alebo cena určená znaleckým posudkom, či cenou diela je cena
pôvodne dojednaného diela alebo diela po dodatočnej zmene. Súčasne je nesplniteľné dojednanie o
povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, keď strana, ktorá by sa mala dopustiť porušenia zmluvnej povinnosti,
nie je v danom okamihu schopná vyčísliť výšku zmluvnej pokuty. Dojednanie zmluvnej pokuty s vyššie

špecifikovanými nedostatkami je podľa mienky žalobcu absolútne neplatným dojednaním a ignorácia
uvedenej skutočnosti súdom nie je akceptovateľná.
34. Zároveň žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný nikdy neurobil kompenzačnú námietku v
zmysle § 98 Občianskeho súdneho poriadku. Vo všeobecnosti je akceptované, že napriek skutočnosti,
že sa jedná o úkon v rámci súdneho konania, tento musí spĺňať aj hmotnoprávne náležitosti započítania

v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka. Žalovaný počas celého konania menil výšku jeho nároku v
závislosti od údajnej výšky omeškania žalobcu, ktorá bola tiež vždy menená, pričom súd túto skutočnosť
bagatelizoval aj napriek poukazu na priame rozpory vo vyjadreniach žalovaného. Súd uvedené odmietol
s poukazom na vždy dostačujúcu výšku zmluvnej pokuty na zápočet v zmysle § 98 Občianskeho
súdneho poriadku, čo však nezohľadňuje znenie § 580 Občianskeho zákonníka, ktorý vyžaduje zistenie

vzájomného krytia pohľadávok, vykonanie úkonu započítania a zistenie okamihu stretnutia pohľadávok.
Uvedené však nie je možné za situácie, kedy v žiadnom úkone žalovaného a ani v napadnutom rozsudku
súdu nie je špecifikovaný: začiatok plynutia doby omeškania s vykonaním diela, koniec omeškania s
vykonaním diela, vykonanie úkonu smerujúceho k započítaniu a okamih stretnutia pohľadávok.
35. S prihliadnutím na všetko uvedené žalobca uvádza, že napadnutý rozsudok je nepresvedčivý,

vnútorne rozporný a neobsahuje ani ďalšie atribúty odôvodnenia rozsudku v zmysle zákona.
36. V predmetnej veci sa navyše súd podľa žalobcu niekoľkokrát odchýlil od názoru súdnych znalcov
v samotnej podstate posúdenia odbornej otázky, bez toho, aby uvedený postup odôvodnil a dôvody
odlišného záveru vo vzťahu k znalcom akýmkoľvek spôsobom odôvodnil. Opätovne sa jedná o postup
súdu, ktorý nemá oporu v príslušnej právnej úprave a je podľa žalobcu neakceptovateľný. Zároveň

žalobca upozorňuje aj na skutočnosť, že jediný argument na základe ktorého bola žaloba zamietnutá,
t. j. nenaplnenia § 551 Obchodného zákonníka žalobcom, nebol počas celej doby konania žalovaným
použitý. Uvedená otázka nebola sporná ani v opakovaných hodnoteniach odvolacím Najvyšším súdom
SR, no napriek tomu súd na pojednávaní 27. januára 2015 bez podnetu ktorejkoľvek zo sporových strán
tieto vyzval k predloženiu stanoviska k aplikovaniu ustanoveniu § 551 Obchodného zákonníka. Žalobca

je názoru, že takýto postup súdu, ktorý bez akéhokoľvek podnetu vyzve sporové strany, aby zaujali
stanovisko ku konkrétnemu zákonnému ustanoveniu, na základe ktorého neskôr zamietne uplatnený
nárok, nemá oporu v príslušnej právnej úprave. Oporu neposkytujú ani ustanovenia § 100 ods. 1 v
spojení s § 118 Občianskeho súdneho poriadku, keď postup na ich základe musí vždy vychádzať z
„doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností". Súd ani s prihliadnutím na špecifikované zákonné

ustanovenia nemôže pôsobiť v úlohe radcu, ktorý vyžiadaním konkrétneho stanoviska nasmeruje
stranu sporu k možnosti spochybnenia určitej skutočnosti. Podľa žalobcu súd uvedeným spôsobom
prekročil rámec preskúmania veci daný opakovanými rozhodnutiami odvolacieho Najvyššieho súdu SR,
ktorý uvedenú otázku nepovažoval nikdy za spornú, s čím sa súd nevysporiadal ani v odôvodnení
napadnutého rozsudku a svoj postup nezdôvodnil žiadnym spôsobom.

37. Žalobca považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, nepresvedčivý, neurčitý a arbitrárny
a vzhľadom na všetky uvedené nedostatky je aktuálny stav porušením základných práv žalobcu na
spravodlivý súdny proces a teda porušením Ústavy SR, ako aj medzinárodných predpisov garantujúcich
ochranu ľudských práv a slobôd. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej
časti zmenil tak, že žalobe v rozsahu, ktorý je predmetom konania, vyhovie.

38. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uvádza, že zo žalobcom tvrdených deviatich
dôvodov je možné primárne extrahovať dôvody len dva, a to nespôsobilú projektovú dokumentáciu a
zlé poveternostné podmienky, pričom všetky ďalšie dôvody sú sekundárnymi dôvodmi, odvodenými od
faktu, že žalobcovi bola odovzdaná vadná projektová dokumentácia. Znaleckým posudkom č. 25/2011,jeho doplnením a najmä výpoveďou jeho riešiteľa Ing. Korineka bolo podľa žalovaného preukázané, že
projektová dokumentácia bola kompletne odovzdaná žalobcovi 18. januára 1999, avšak vykazovala také
nedostatky,žepodľanejnebolomožnédielozhotoviťajepritomirelevantné,čiišloodielopôvodnéalebo

zmenené, keďže projektová dokumentácia nebola spôsobilá k tomu, aby na jej základe bolo vykonané
akékoľvek dielo. Najneskôr v tejto fáze žalobca, podľa názoru žalovaného, mal a mohol vedieť, že na
základe odovzdanej projektovej dokumentácie nie je možné vykonať dielo, ba dokonca ani nie je možné
vo vykonávaní diela pokračovať efektívnym realizovaním čiastkových prác, čo vo svojej výpovedi 27.
januára 2015 potvrdil aj štatutárny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že dielo sa nedalo realizovať ani

priebežne.
39. Argumentáciu žalobcu týkajúcu sa neexistencie stavebného povolenia na zmenené dielo hodnotí
žalovaný ako zmätočnú a protichodnú, keď na jednej strane žalobca tvrdí, že z dôvodu neexistencie
stavebného povolenia nemohol vykonávať dielo a na strane druhej argumentuje tým, že zmenené dielo
vykonával celý čas priebežne. Pokiaľ žalobca disponoval len stavebným povolením na nezmenenú
stavbu, avšak stavba bola realizovaná v zmenenej podobe, je možné vyvodiť len jeden logický záver a

to ten, že pôvodné stavebné povolenie bolo nevhodnou vecou na vykonávanie diela, čím žalobcovi opäť
len vznikla zákonná povinnosť dielo nevykonávať v rozsahu inom, ako vyplýva zo stavebného povolenia
a mal práce prerušiť.
40. K námietke neexistencie nového skutkového stavu žalovaný uvádza, že posudzovanie kvality
projektovej dokumentácie a jej vplyv na dodržanie dohodnutého termínu odovzdania diela boli po

prvý krát predmetom znaleckého dokazovania až znaleckým posudkom č. 25/2011, jeho doplnením a
výpoveďou riešiteľa znaleckého posudku a až z doplnenia znaleckého posudku a výpovede riešiteľa Ing.
Korineka vyplynulo, ako závažné boli vady projektovej dokumentácie. Až na pojednávaní 27. januára
2015 bolo preukázané, že realizácia diela prebiehala spôsobom pokus - omyl. Toto zistenie bolo úplne
novým faktom, keďže dovtedy bolo preukázané len to, že žalobca na diele priebežne pracoval, avšak nie

to, že dielo bolo vykonávané podľa jeho praktických skúseností a nie podľa projektovej dokumentácie,
čo napokon správne prvostupňový súd vyhodnotil ako nový skutkový základ.
41. Na nevhodnosť projektovej dokumentácie však žalobca žalovaného kvalifikovaným spôsobom nikdy
neupozornil, a to napriek tomu, že dielo podľa projektovej dokumentácie nemohol vykonávať ani
čiastočne.Nevhodnosťprojektovejdokumentácie(čiužnadielopôvodnéalebozmenené)bolažalobcovi

zrejmá v podstate počas celej doby realizácie diela, čo žalobca nepopiera. Žalovaný taktiež spochybňuje
argumentáciu žalobcu o skutočnosti, že uvedené zákonné ustanovenie sa nemôže vzťahovať na
projektovú dokumentáciu, ktorá nebola dodaná, keď uvádza, že zo stavebného denníka, ako i zo
znaleckého posudku č. 25/2011 vyplýva, že kompletná projektová dokumentácia bola žalobcovi dodaná
dňa 18. januára 1999, pričom táto trpela takými vadami, ktoré ju robili nespôsobilou na realizáciu diela.

42. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový i právny stav, keď žalobca
jednoznačne vedel, že z dôvodu vadnej projektovej dokumentácie dielo v pôvodne dohodnutom termíne
nevykoná (po tom, ako nedošlo medzi ním a žalovaným k dohode o zmene lehoty na vykonanie diela),
no napriek tomu v jeho vykonávaní veľmi neefektívnym spôsobom pokračoval. Súd prvej inštancie
teda správne rozhodol, pokiaľ zodpovednosť za nedodržanie termínu na vykonanie pripísal na ťarchu

žalobcu.
43. K otázke zmluvnej pokuty a kompenzácie v zmysle § 98 Občianskeho súdneho poriadku žalovaný
zotrváva na svojich predchádzajúcich prednesoch a uvádza, že právny úkon žalovaného smerujúci
k započítaniu (v liste žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 09. októbra 2000) je jednoznačne
uskutočnený v súlade s § 580 Občianskeho zákonníka a má hmotnoprávne účinky, v dôsledku ktorých

zanikli vzájomné tam uvedené pohľadávky žalobcu a žalovaného v rozsahu, v ktorom sa kryli, prijatie
ktorého listu potvrdil právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 17. marca 2011.
44. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací súd v celom rozsahu potvrdil napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa.
45. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd odvolací [podľa § 470 ods. 4

zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.")]preskúmalnapadnutérozhodnutie
vmedziachdanýchrozsahomadôvodmiodvolania,postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania
(§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

46. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 5. mája 2015. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní
sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Podľa čl. 2 ods. 1 základných princípov C. s. p., ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľačl. 2 ods. 2 základných princípov C. s. p., právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;
ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho

spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie § 470 ods. 1 C. s. p.
zakotvuje okamžitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa
použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona.
47. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia ako aj čl. 2 ods. 1 a 2 základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok
postavený, odvolací súd posudzoval podané odvolanie, ako aj v ňom uvedené odvolacie dôvody, podľa
zákona účinného v čase podania odvolania (ustanovenia § 201 a nasl. O. s. p.).
48. Žalobca podal odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil a vyhodnotil
skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. c/ , d/ O. s. p.), vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a najmä sa postupom súdu odňala účastníkovi možnosť konať
pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).
49. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu, ako aj konanie, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo a zistil, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k

správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd poukazuje na správnosť
dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C. s. p. )
a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu
dopĺňa nasledovné :
50. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalobcu, ktorú možno podradiť pod

odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. ,že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepresvedčivé, vnútorne rozporné a neobsahuje atribúty
odôvodnenia rozsudku v zmysle zákona. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že preskúmavané
rozhodnutie súdu prvej inštancie má náležitosti rozhodnutia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.
s. p. Súd sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup bol v

odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené
rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté závery. Dostatočne vysvetlil, k akým
skutkovým zisteniam dospel vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie časti ceny diela,
omeškaniu žalobcu ako zhotoviteľa s odovzdaním diela žalovanému ako objednávateľovi, k uplatnenej
kompenzačnej námietke vznesenej v konaní žalovaným, ktorú právnu normu a z akých dôvodov

aplikoval a ako ju interpretoval. Podľa názoru najvyššieho súdu dal odpoveď na všetky rozhodujúce
argumenty pre rozhodnutie vo veci samej. Nie je úlohou súdu, aby sa zaoberal všetkými námietkami,
ktoré v priebehu konania účastníci uplatnia a dával na ne vo svojom rozhodnutí odpoveď, ale súd
sa má vo svojom rozhodnutí zaoberať len skutočnosťami, ktoré sú kľúčové pre rozhodnutie vo veci
(rozhodnutie ESĽP Kraska proti Švajčiarsku z 29.04.1993, rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS

410/06). Ktoré skutočnosti sú kľúčové pre rozhodnutie vo veci určuje súd a nie účastník konania, pričom
tieto skutočnosti musí v odôvodnení svojho rozhodnutia jasným spôsobom vysvetliť.
51. V súvislosti s odvolacou námietkou neúplného, nesprávneho zistenia a vyhodnotenia skutkového
stavu odvolací súd posudzoval, či uvedené tvrdenia možno podriadiť pod odvolacie dôvody v zmysle §
205 ods. 2 písm. c/ a d/ O. s. p.

52. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p. je daný v prípade, ak súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Žalobca za nesprávne skutkové zistenie považuje tvrdenie o novom
skutkovom základe, pričom je podľa neho zrejmé, že jeho cieľom bolo len vytvoriť podmienky
ospravedlňujúce využitie argumentácie (podľa názoru žalobcu nesprávnej) založenej na § 551

Obchodného zákonníka. Má sa teda jednať o výrazný nedostatok v skutkovom zistení súdu, ktorý
je nevyhnutné odmietnuť a zjednať nápravu. Žalobca v súvislosti s uvedeným odvolacím dôvodom
nepoukazoval na neúplné skutkové zistenia v dôsledku nevykonania navrhovaných dôkazov súdom na
zistenie rozhodujúcich skutočností, a preto nie je opodstatnený.
53. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie,
je nesprávne. To znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďžepríčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval
iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením §

132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i
také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré

vyšli najavo, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ustanovení § 132 až 135 O. s. p. V tejto súvislosti žalobca namieta, že súd nesprávne odvodil posun
termínu ukončenia diela jedine od vadnosti projektovej dokumentácie, aj keď bol spôsobený množinou
skutkových dôvodov, ktoré boli v konaní preukázané viacerými dôkazmi, ale tieto súd ignoroval a pri
hodnotení dôkazov na ne neprihliadol.

54. V kontexte s uvedeným odvolacím dôvodom odvolací súd konštatuje, že skutkové zistenie, ktoré
bolo podkladom pre rozhodnutie má oporu v dostatočne vykonanom dokazovaní, súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dokazovania a prednesov strán vyšli najavo a skutkové závery založil na logickom
hodnotení dôkazov. Podrobne odôvodnil, prečo pre právne posúdenie veci bolo podstatné zistené
porušenie povinnosti žalobcu a na ďalšie zistené dôvody omeškania neprihliadol. Námietky odvolateľa

v tomto smere splývajú aj s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci.
55. Pre odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké
práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
56. Odvolací súd opätovne ako v predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutiach v tejto veci konštatuje,
že predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu na zaplatenie časti ceny diela. V konaní nebolo
účastníkmi spochybnené, že žalobca ako zhotoviteľ splnil zmluvnú povinnosť dodať žalovanému ako
objednávateľovi dielo a vzniklo mu právo na zaplatenie jeho ceny. Nespornou bola aj skutočnosť, že

žalobca nevykonal dielo v dojednanom čase. Žalobca v konaní tvrdil, že nebol v omeškaní so splnením
predmetuzmluvy,pretoženemoholzáväzoksplniťhlavnepreneposkytnutiespolupôsobeniažalovaného
a nepriaznivé poveternostné podmienky. Žalovaný na druhej strane tvrdil, že žalobca bol v omeškaní
so splnením zmluvného záväzku, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty,
ktorú si jednostranne započítal s uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie zvyšnej časti ceny diela.

Po zrušení predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 19Cb/120/2001-1080 z 3. mája 2012
odvolacím súdom, bolo v pokračujúcom prvoinštančnom konaní dokazovanie zamerané na zisťovanie
skutočností podstatných pre posúdenie dôvodov omeškania žalobcu so splnením záväzku dodať dielo
v zmluvne dohodnutom termíne a následne pre posúdenie opodstatnenosti pohľadávky žalovaného na
zmluvnú pokutu, ktorá bola predmetom jednostranného započítania vzájomných pohľadávok zo strany

žalovaného.
57. Podľa § 536 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len Obchodný
zákonník alebo ObZ ), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa
zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
58. Podľa § 537 ods. 1 ObZ zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje

nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo
zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným
časom.
59. Podľa § 365 ods. 1, 4 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však

nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
60. Veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu
neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník
mohol splniť svoj záväzok (§ 370 ObZ).61. Podľa § 539 ods. 1 ObZ, veci, ktoré má objednávateľ podľa zmluvy obstarať na vykonanie diela,
je povinný odovzdať zhotoviteľovi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí
zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že o cenu týchto vecí sa neznižuje cena za vykonanie diela.

62. Podľa § 551 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu
na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom
na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho
vykonávanievnevyhnutnomrozsahuprerušiťdodobyvýmenyvecíalebozmenypokynovobjednávateľa

alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí
a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota
určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením
vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť.
63. Zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela
alebozavadydokončenéhodielaspôsobenénevhodnýmivecamialebopokynmi,akobjednávateľnaich

použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú
o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu ( § 551 ods. 2 ObZ ).
64. Podľa § 544 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len
Občiansky zákonník alebo OZ ), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
65. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú
započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k
započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie (§ 580 OZ ).

66. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nesporne vyplynulo, že dňa 26.10.1998 žalobca
ako zhotoviteľ a právny predchodca žalovaného ako objednávateľ uzavreli platne zmluvu o dielo,
predmetom ktorej bola stavba „ Rekondičné centrum" v hoteli Magnólia, podľa vzájomne odsúhlaseného
rozpočtu, termín ukončenia ktorej účastníci dohodli na 10.2.1999. V zmluve sa účastníci tiež dohodli na
cene za zhotovenie diela vo výške 8 431 904,30,-Sk a na povinnosti zhotoviteľa pri nedodržaní termínu

ukončenia diela zaplatiť objednávateľovi penále vo výške 0,5% z ceny diela za každý deň omeškania.
Strany sa dohodli na možnosti zmeny zmluvy len formou písomných dodatkov. Bolo jednoznačne
preukázané, že po uzavretí zmluvy došlo k zmene rozsahu diela, ktorá sa nepremietla do zmeny termínu
ukončenia diela. Dielo bolo odovzdané objednávateľovi 10.6.1999.
67. Vzhľadom na podstatnú námietku žalobcu, že zmenené dielo nemohol dokončiť v pôvodne

dohodnutom zmluvnom termíne hlavne v dôsledku neúplnosti a nedostatkov projektovej dokumentácie,
ktorú mal zabezpečiť objednávateľ, teda v dôsledku nedostatočnej súčinnosti žalovaného, súd
prvej inštancie správne zameral znalecké dokazovanie aj na zistenie uvedených skutočností. Zo
znaleckého posudku č. 25/2011 z 9.12.2011 vypracovaného znaleckým ústavom Stavebná fakulta
STÚ v Bratislave a jeho doplnenia zo dňa 4.11.2014, z výsluchu riešiteľa doplnenia znaleckého

posudku Ing. Koríneka a výsluchu konateľa žalobcu Rudolfa Vlnku súd prvej inštancie správne zistil, že
omeškanie s ukončením stavby bolo jednoznačne spôsobené neúplnosťou a nedostatkami projektovej
dokumentácie, pretože projekt predložený so stavebným povolením vzhľadom na náročnosť stavby
na jej realizáciu nepostačoval a realizačný projekt odovzdaný žalobcovi 18.1.1999 nebol spôsobilý
na to, aby bolo možné dielo podľa neho dokončiť. Súd prvej inštancie uviedol podrobné dôvody

opodstatnenosti aplikácie ustanovenia § 551 ObZ na zistený skutkový stav, keď vážne nedostatky
odovzdanej projektovej dokumentácie, na ktoré poukazoval aj žalobca v priebehu konania, spôsobili
omeškanie žalobcu so splnením záväzku. Na druhej strane je zrejmé, a to zdôraznil aj súd prvej
inštancie, že žalobca mal veľkú snahu pokračovať v realizácii diela aj napriek uvedeným nedostatkom
ale zároveň vzhľadom na zmluvne dohodnutý termín zhotovenia diela mal zodpovednosť za jeho

včasnú realizáciu, čo bolo v zmluve zabezpečené dohodou účastníkov o majetkovej sankcii za
omeškanie zhotoviteľa s ukončením diela. Dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané,
že projektová dokumentácia, prevzatá žalobcom od žalovaného, mala závažné nedostatky, na ktoré
žalobca žalovaného upozorňoval. Predloženie takejto projektovej dokumentácie považoval súd za
predloženie nevhodných vecí objednávateľom, ktoré prekážali zhotoviteľovi v riadnom vykonávaní diela

a bolo povinnosťou zhotoviteľa práce v zmysle citovaného ustanovenia § 551 ods. 1 ObZ prerušiť.
S uvedeným záverom sa stotožňuje aj odvolací súd a z tohto dôvodu nemožno vytknúť súdu prvej
inštancie,ženeprihliadolnapredĺženielehotynadokončeniedielaodobu,počasktorejnemoholžalobcariadne dielo vykonávať v dôsledku neúplnej a nedostatočnej projektovej dokumentácie, teda v dôsledku
nedostatočnej súčinnosti žalovaného.
68. Odvolateľ vyčítal súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní omeškania so splnením predmetu zmluvy

nevzal do úvahy okrem nedostatkov projektovej dokumentácie ďalšie podstatné okolnosti ako zmenu
v rozsahu diela, posun nástupu dodávateľov, absenciu stavebného povolenia na zmenu stavby. K tejto
námietke odvolací súd uvádza, že zmena rozsahu diela sa nepremietla do zmeny času plnenia a posun
nástupu dodávateľov súvisel so zmenou diela a opätovne s nedostatkami projektovej dokumentácie. Je
potrebné uviesť, že absencia stavebného povolenia na zmenu diela nespôsobila neplatnosť samotnej

zmluvy o dielo. Prvoinštančný súd žalobcom tvrdené ďalšie dôvody omeškania zistil ale vzhľadom na
opodstatnenú aplikáciu ustanovenia § 551 ods. 1 ObZ nevyhodnotil ich ako nedostatočnú súčinnosť
žalovaného. Námietku žalobcu, že súd použil novú právnu argumentáciu podľa ustanovenia § 551
ObZ, ktorá nebola predtým použitá žalovaným, nemožno ako dôvodnú akceptovať, pretože súd nie je
viazaný návrhom účastníka ale vec sám právne posúdi na základe zisteného skutkového stavu. Súd
prvej inštancie nebol viazaný ani právnym názorom súdu vyššieho stupňa z dôvodu, že nebol doposiaľ

vyslovený.
69. V súvislosti s ďalšou odvolacou námietkou, týkajúcou sa neplatnosti dohody o zmluvnej pokute
s akcentom na neurčitosť tejto dohody, odvolací súd poukazuje na znenie čl. VI bod 1 písomnej
dohody o zmluvnej pokute v zmluve o dielo z 26.10.1998, podľa ktorého, ak zhotoviteľ nedodrží
termín ukončenia diela je povinný zaplatiť objednávateľovi penále vo výške 0,5 % z ceny diela za

každý deň omeškania. Vzhľadom na zmluvne dohodnutú cenu diela 8 431 904,30,-Sk nemožno
akceptovať námietku absolútnej neplatnosti zmluvy v tejto časti. Žalovaný vyčíslil zmluvnú pokutu listom
z 9.10.2000, adresovanom žalobcovi v sume 4 135 644,-Sk (137 278,23,-eur) za 108 dní omeškania,
pričom vychádzal z nižšej ako dohodnutej ceny diela (7 658 750, 86,-Sk). Uvedenú pohľadávku
jednostranne započítal s pohľadávkou žalobcu na zaplatenie zvyšnej časti ceny diela vyúčtovanej

žalobcom v konečnej faktúre splatnej 25.10.1999. Následne listom z 12.9.2001, na ktorý poukazuje aj
žalobcavovyjadreníz26.10.2001,žalovanýupravilvýškuzmluvnejpokutyvyčíslenú9.10.2000nasumu
4 671 436,-Sk z dôvodu, že základom pre jej výpočet mala byť cena diela 9 342 872,-Sk. Na verejnom
pojednávaní dňa 17.9.2001 žalovaný uviedol, že vyčíslenú zmluvnú pokutu jednostranne započítal s
uplatnenou pohľadávkou žalobcu. Súd prvej inštancie správne posúdil v zmysle citovaného ustanovenia

§580OZzánikvzájomnýchsplatnýchpohľadávokvovýškeuplatnenejžalobou,ktorájepodstatnenižšia
ako oprávnená pohľadávka žalovaného na zmluvnú pokutu z dohodnutej ceny diela (8 431 904,30,-Sk)
za 95 dní omeškania po zohľadnení nepriaznivých poveternostných podmienok.
70. Odvolací súd dospel k zhodnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že žaloba o zaplatenie
zvyšnej časti ceny diela je vzhľadom na zánik pohľadávky v dôsledku jednostranného zápočtu

vzájomných pohľadávok zo strany žalovaného nedôvodná. Súd prvej inštancie vec správne právne
posúdil a odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. nie je opodstatnený.
71. Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
72. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods.

1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalovaný má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne súd prvej
inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
73. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej je podľa § 420 CSP prípustné podať dovolanie z
dôvodu, že:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Oprávneným subjektom na podanie dovolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 v spojení s § 424 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).