Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/611/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214204282
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6214204282.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD a
členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu BL Telecom collection,
s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava IČO: 36 862 711,
proti žalovanému A. Y., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým bytom Z. XX, XXX XX Y. F., t.č. I. XXX XX P. X.

J., za účasti Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice
(do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), do 30. 06. 2016
právne zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice,
o zaplatenie 325,93 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania pôvodného vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10C/72/2015-96 zo dňa 16. 09. 2015,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým nepriznal (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného náhradu trov konania (štvrtý výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo
dňa 16. 09. 2015 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 105,93 Eur spolu s 9,25%-

ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 34,57 Eur od 18.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 26,12 Eur
od 18.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 22,62 Eur od 18.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 22,62 Eur od
18.09.2011 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a vo zvyšku
žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok). Žalovanému a (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného nepriznal náhradu trov konania (tretí a štvrtý výrok).
1. 2. O trovách konania žalovaného rozhodol prvoinštančný súd podľa v tom čase platného ustanovenia

§ 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V danom prípade mal žalobca úspech v rozsahu 32,5%
a neúspech v rozsahu 67,5%. Rozdiel medzi neúspechom a úspechom 35% (67,5-32,5) predstavoval
rozsah v akom mal byť uspokojený úspešnejší účastník, ktorým bol žalovaný. Nakoľko si žalovaný
náhradu trov konania neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli, prvoinštančný súd mu náhradu trov
konania nepriznal.
1. 3. Prvoinštančný súd súčasne vyslovil, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nepriznáva

náhradu trov konania z toho dôvodu, že vedľajší účastník opakovane vstupuje do konania s totožným
žalobcom, pričom podáva šablonovité podania, kde sú pozmenené iba meno žalovaného, číslo konania
asuma,aideovšeobecnévyjadrenia,ktoréjemožnépoužiťvkaždomobdobnomkonaní.Prvoinštančný
súd ďalej konštatoval, že sa nestotožnil ani s argumentáciou (pôvodnému) vedľajšieho účastníka
(s výnimkou neexistencie individuálneho dojednania) a poukázal na skutočnosť, že zmluvnú pokutu
moderoval a náhradu škody žiadal v konaniach iný mobilný operátor a nie právny predchodca žalobcu

ako uvádza vedľajší účastník. Na záver dodal, že odkazy na rozhodnutia tuzemských súdov sa síce
týkajú žalobcu, ale ide o iný typ zmluvnej pokuty, ako žiadal žalobca v konkrétnom konaní.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi (štvrtý výrok) podal (pôvodný) vedľajší účastník na strane žalovaného (prostredníctvom

pôvodného právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozsudku poukazuje na skutočnosť, že vedľajší účastník opakovane vstupuje do
konaní s totožným žalobcom a podáva šablónovité podania, tak považuje za potrebné poukázať aj
na prax žalobcu, ktorému sú z rozhodovacej praxe súdov notoricky známe výroky o neprijateľných
zmluvných podmienkach spotrebiteľských zmlúv v časti ním uplatňovaných zmluvných pokút, a teda

prístup vedľajšieho účastníka, ktorý opakovane namieta jeho nezákonný postup, je logický a je v súlade
so zmyslom a účelom občianskych združení pôsobiacich v oblasti ochrany spotrebiteľov. Na podporu
svojich tvrdení poukázal i na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov. Pôvodný vedľajší účastník
bol toho názoru, že vzhľadom na procesný úspech žalovaného mu ako vedľajšiemu účastníkovi, ktorý
vystupoval na jeho strane, jednoznačne vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v zmysle
v tom čase platného ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu (pôvodného) vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
konštatoval, že rozhodnutie prvoinštančného súdu o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia
(pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi je v súlade so zákonom a aj rozhodovacou praxou súdov.
Uviedol, že v predmetnom konaní sa o právach a povinnostiach vedľajšieho účastníka nerozhoduje

a vedľajší účastník by bez vedomia hlavného účastníka nemal podávať opravné prostriedky, nakoľko
v takomto prípade je postavenie vedľajšieho účastníka zvýhodnené, pretože sa rozhodnutie dotkne
výlučne majetkovej sféry hlavných účastníkov. Ďalej konštatoval, že podstatnou podmienkou vstupu
vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka na strane ktorého chce vedľajší účastník v konaní
vystupovať. Na záver na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a všeobecných súdov. Na základe uvedeného žiadal, aby súd prvej inštancie
odmietol odvolanie vedľajšieho účastníka ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 22. 10. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č.

160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza:„ Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá

CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1

CSP a contrario a rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým
pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal (štvrtý výrok)
podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec v tomto rozsahu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa menil a dopĺňal
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník,
ktorým bola právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného
predpisu účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musel doložiť aj súhlas hlavného

účastníka, na strane ktorého chcel v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliadal.
Uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nebolo ho možné aplikovať na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom. Uvedenej skutočnosti
preto bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia.

7. Zo obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.06.2014
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade istiny vo výške 325,93 Eur s príslušenstvom a na
náhradu trov konania. Dňa 11. 08. 2014 oznámil súdu subjekt - Združenie na ochranu spotrebiteľovOBRANA, IČO: 42326923, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, že vstupuje do tohto súdneho
konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

8. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
(v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. zo Zmluvy o pripojení).

9. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenie na ochranu
spotrebiteľov OBRANA, o. z., so sídlom v Košiciach (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom

činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) malo oprávnenie vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na
strane žalovaného (spotrebiteľa), pričom nemuselo preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“,
pretože možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dávala
priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Účinky vstupu vedľajšieho
účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávali už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu
(bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného

účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nebol potrebný. Odvolací súd
zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnili len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi,
ktorým bola právnická osoba založená za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu a ktorej vstup
do konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo,
že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len

jeden záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na
právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky),
ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne
zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme mal i právo na náhradu
trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada

trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada účelne
vynaložených trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu
trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

10. Ako už bolo uvedené, oznámením doručeným prvoinštančnému súdu dňa 11. 08. 2014 vstúpil

do konania ako vedľajší účastník na stranu žalovaného subjekt - Združenie na ochranu spotrebiteľov
OBRANA, o. z., so sídlom v Košiciach. Vo vyjadrení k žalobe doručenej súdu prvej inštancie dňa
31. 07. 2015 (pôvodný) vedľajší účastník na strane žalovaného namietal, že zmluvná pokuta určená
v predmetnej zmluve spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a predstavuje neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na

§ 544 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné označiť ako
individuálne, nakoľko za individuálnu podmienku ju nemožno považovať pokiaľ bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ ju nebol schopný ovplyvniť. Z dôvodu právnej istoty vzniesol aj námietku premlčania.
Následne prvoinštančný súd rozsudkom zo dňa 16. 09. 2015 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 105,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 34,57 Eur od

18.06.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 26,12 Eur od 18.07.2011 do zaplatenia, vo
výške 9,50% ročne zo sumy 22,62 Eur od 18.08.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy
22,62 Eur od 18. 09. 2011 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok)
a vo zvyšku návrh žalobcu zamietol (druhý výrok), z dôvodu, že ustanovenia o zmluvných pokutách,
na základe ktorých vyfakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému zmluvnú pokutu považoval

za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky súd prvej inštancie videl v
znevýhodnenom postavení spotrebiteľa oproti dodávateľovi, najmä v súvislosti s vyjednávacou silou
strán sporu a úrovňou informovanosti spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ tak pristúpil na podmienky vopred
pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Žalobca mal
tedavpredmetnomprípadeúspechvrozsahu32,5%aneúspechvrozsahu67,5%,pričomrozdielmedzi

neúspechom a úspechom - 35% (67,5-32,5) predstavoval rozsah v akom bol v spore úspešný žalovaný.

11. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd na rozhodovanie o trovách konania správne aplikoval
ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., platné a účinné v čase jeho rozhodovania (od 01. 07. 2016 - § 255
ods. 2 CSP). Vo vzťahu k (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného však odvolací

súd považuje za potrebné uviesť, že po splnení podmienok uvedených v § 93 O.s.p. sa vedľajší účastník
zúčastňoval na konaní popri žalovanom. Nemal však priame právo na predmet konania. Jeho účasť
na konaní bola závislá od žalovaného, ktorému pomáhal v konaní (v danom prípade vedľajší účastník
poskytovalpomocžalovanému-spotrebiteľovipriochranejehospotrebiteľskýchpráv).Ustanovenie§93ods. 2 O.s.p. umožňovalo, aby právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských
práv podľa zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov,
vstúpila do súdneho konania na strane účastníka (spotrebiteľa), ktorému chcela svojimi procesnými

úkonmi pomáhať. Ako už bolo uvedené, vedľajší účastník mal rovnaké procesné práva a povinnosti
ako žalovaný, na strane ktorého vystupoval, teda ktorého v konaní podporoval, s čím bola spojená aj
úplná zodpovednosť za výsledok konania v procesnej rovine, premietnutá do náhrady trov konania.
Prvoinštančný súd teda správne ustálil, že žalobca mal v danom prípade v konaní len čiastočný úspech
(v rozsahu 32,5% a neúspech v rozsahu 67,5%), pričom rozdiel medzi neúspechom a úspechom -

35% (67,5-32,5) predstavoval rozsah v akom bol v spore úspešný žalovaný a tento pomer úspechu sa
vzťahuje aj na (pôvodného) vedľajšieho účastníka.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nesprávne ustálil neúčelnosť trov konania
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia (pôvodného) vedľajšieho účastníka na strane žalovaného,
preto mu náhradu trov konania nepriznal, pričom uviedol, že prihliadal na podávanie „šablonovitých“

vyjadrení (pôvodného) vedľajšieho účastníka a na obsah jeho vyjadrenia k žalobe. Žalovaný však (tak
ako i iní spotrebitelia, voči ktorým žalobca podával žaloby) mal právo, aby mu právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti bola ochrana spotrebiteľských práv procesnými úkonmi pomohla v konaní.

13. Z uvedeného vyplýva, že vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania a jeho

vystupovanie v ňom nebolo bezúčelné. Vedľajší účastník sa meritórne vyjadril k žalobe až po tom, ako
mu bola doručená spolu s prílohami. Jeho vyjadrenie bolo konkrétne, urobené s ohľadom na konkrétne
okolnosti danej veci a jeho vypracovaniu nevyhnutne muselo predchádzať oboznámenie sa s vecou
a jej skutkové a právne posúdenie. V prípade ak (pôvodný) vedľajší účastník na strane žalovaného v
písomnom vyjadrení k žalobe vyjadril i právny názor k iným skutočnostiam, ktoré boli pre rozhodnutie

prvoinštančného súdu právne irelevantné, táto okolnosť nemôže byť dôvodom pre prijatie záveru, že
na strane Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, o. z., so sídlom v Košiciach (do 30. 06. 2016
vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) išlo o neúčelne vynaložené trovy.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemal inú možnosť, ako rozsudok prvoinštančného súdu vo

výroku o trovách konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (štvrtý výrok) zrušiť
[§ 389 ods. 1 písm. b) CSP] a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP).

15. V ďalšom konaní bude úlohou prvoinštančného súdu opätovne rozhodnúť o trovách konania

Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, o. z., so sídlom v Košiciach (do 30. 06. 2016
vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) v zmysle vyššie vyslovených
právnych názorov odvolacieho súdu.

16. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu (prvý, druhý a tretí výrok) zostali

nedotknuté (§ 367 ods. 3 CSP).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).