Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. František Zelený
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/48/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714202745
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8714202745.10
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu Z. M.,
T..XX.XX.XXXX, H. R. XX, Y., pr. zast. N.. K. N., Z., W. XX, Y., proti Ž. Š. I., T..XX.X.XXXX, H. I. XXX, G.
Š., pr. zast. I.. C. W., Z., I. XX, C., v konaní o odporovateľnosť právnych úkonov s prísl.,
r o z h o d o l :
Súd u r č u j e , že kúpna zmluva uzatvorená medzi prevodcom I. Y. a žalovaným ako nadobúdateľom
nehnuteľností vedených ako rodinný dom súpisné č. 181, postavený na parc. reg. X. XXX/X - zastavané
plochyanádvoriaovýmere595m2,parc.reg.CKNC487/2-záhradyovýmere 337m2,nachádzajúcich
sa na LV č. XXX C. Y.. Ú.. D. V., obec D. V., B. Y. - okolie, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva
v prospech žalovaného povolený pod č. D. XXX/XX dňa 10.3.2011, je v časti zaplatenia kúpnej ceny vo
výške 3.046,48 eur voči žalobcovi právne neúčinnou.
Z a s t a v u j e konanie v časti určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi I. Y. ako prevodcom a
žalovaným ako nadobúdateľom, o prevode vlastníctva bytu č. 11 na 2. poschodí obytného domu T. B. X,
Y., pod súp. č. 474, postaveného na parc. regisra X. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
368 m2 ako aj podielu k pozemku a na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky
podiel na pozemku na parc. Registra X. XXX -zastavané plochy a nádvoria o výmere 368 m2 vo výške
832/10000, zapísaných na LV č. XXXX D. Y..Ú.. Š., vklad povolený pod č. D.-XXX/XX dňa 9.3.2011 je
voči žalobcovi právne neúčinná.
Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za konanie vo výške 99,50 eur na účet súdu,
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.3.2014 domáhal, aby určil, že kúpna zmluva uzatvorená
medzi prevodcom I. Y. a žalovaným ako nadobúdateľom o prevode nehnuteľností, vedených ako byt č.
XX T. V.. C. B. S. T. B. Č.. X G. C.., zapísaných na LV č. XXXX C. Y.. Ú.. Š., vklad vlastníckeho práva
v prospech žalovaného povolený dňa 9.3.2011 a kúpna zmluva uzatvorená medzi prevodcom I. Y. a
žalovaným ako nadobúdateľom o prevode nehnuteľností, vedených ako rodinný dom súpisné číslo 181
s prísl., zapísaný na LV č. XXX C. Y..Ú.. D. V., vklad vlastníckeho práva povolený pod číslom V - XXX/
XX S. 10.3.2011, sú voči žalobcovi právne neúčinné. V priebehu konania žalobca na pojednávaní dňa
1.2.2017 zobral späť žalobu v časti vyslovenia neúčinnosti kúpnej zmluvy o prevode bytu č. 11 a v časti
vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva rodinného domu požiadal
o pripustenie zmeny žaloby tak, že kúpna zmluva uzatvorená medzi prevodcom I. Y. a žalovaným ako
nadobúdateľom o prevode nehnuteľností vedených ako rodinný dom súp. č. 181, postavený na parc.reg. CKN 487/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 595 m2, parc. reg. X. Y. XXX/X - záhrady o
výmere 337 m2, nachádzajúcich sa na LV č. XXX C. Y.. Ú.. D. V., obec D. V., B. Y. - B., na základe
ktorej bol vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného povolený pod č. D. XXX/XX dňa 10.3.2011,
je v časti zaplatenia kúpnej ceny vo výške 3.046,48 eur voči žalobcovi právne neúčinnou.
2.Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že dňa 23.1.2012 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie
Okresného súdu Košice - okolie č. XXC XX/XXXX zo dňa 18.3.2011, ktorým súd zaviazal I. Y. a žalobcu
uhradiť Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. sumu vo výške 14.613,79 eur s príslušenstvom. Žalobca bol
zaviazaný k úhrade istiny titulom ručenia zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom sporení,
poskytnutého I. Y.. Pretože žalobca ako ručiteľ dlžné sumy neuhrádzal, oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie. V predmetnej exekúcii žalobca uhradil spolu 1.245,72 eur. Uvedenú sumu titulom
bezdôvodného obohatenia mal dlžník žalobcovi vrátiť na základe platobného rozkazu Okresného súdu
Košice II. č. XXRo/XXX/XXXX zo dňa 4.7.2013, vykonateľného dňom 1.8.2013. Ďalšiu sumu vo výške
1.348,96 eur uhradenú žalobcom mal I. Y. žalobcovi vrátiť na základe právoplatného exekučného
titulu, platobného rozkazu Okresného súdu Košice II. č. 29Ro/489/20013 zo dňa 9.12.2013, ktoré sa
stalo vykonateľným 31.12.2013. Dlžník I. Y. bol vlastníkom nehnuteľností, a to bytu č. 11 v Košiciach,
zapísaného na LV č. XXXX C. Y.. Ú.. Y. -Š. a rodinného domu súpisné č. 181 a parciel zapísaných na
LV č. XXX Y..Ú.. D. V.. Predmetné nehnuteľnosti previedol I. Y. na žalovaného kúpnymi zmluvami, vklad
ktorých bol povolený dňa 9.3.2011 a 10.3.2011. O tom, že prevody boli urobené za tým účelom, aby sa
I. Y. vyhol splácaniu úveru na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice - okolie č. XXC XX/XXXX
zo dňa 18.3.2011 mal žalovaný vedomosti, pretože I. Y. nehnuteľnosti naďalej užíva a na kúpu bytu
bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach v prospech žalovaného. Žalobca podľa právoplatného
rozhodnutia súdu musí spolu s I. Y. uhradiť Prvej stavebnej sporiteľni sumu vo výške 14.613,79 eur s
príslušenstvom a žalobca plní na základe vydaných platobných rozkazov Okresného súdu Košice II. za
I. Y., čím sa stáva veriteľom dlžníka. Žalovaný uzavrel kúpne zmluvy s úmyslom ukrátiť žalobcu, preto sú
tieto právne úkony voči veriteľovi právne neúčinné. Na pojednávaní čiastočné späťvzatie žaloby žalobca
odôvodnil tým, že byt bol v roku 2016 odpredaný. Časť kúpnej ceny bola zaplatená v hotovosti v sume
1.000,- eur, zvyšok úverom, ktorým boli pokryté dlžoby predávajúceho I. Y.. Zmenu návrhu odôvodnil
tým, že na základe vykonateľných rozhodnutí súdu jeho vymáhateľná pohľadávka voči I. Y. predstavuje
celkovú výšku 3.046,48 eur. V tejto sume sa preto domáha vyslovenia neúčinnosti ďalšieho právneho
úkonu, a to kúpnej zmluvy o prevode rodinného domu a.i.. Na preukázanie svojich tvrdení poukázal
na listinné dôkazy a to rozsudok Okresného súdu Košice - Okolie č. XXC XX/XX, platobné rozkazy
Okresného súdu Košice II., listy vlastníctva a žiadal zabezpečiť dôkaz a to správu Stavebnej sporiteľne,
a.s. a administratívne spisy súvisiace s uzatvorenými kúpnymi zmluvami. Žiadal vypočuť U. X. a vyžiadať
správy k úverom stavebnej sporiteľne, evidovanú pod číslami XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX/XXXX.
Na pojednávaní ďalej uviedol, že žalovaného nepozná a v minulosti nepoznal ani I. Y.. Poznal jeho
svokra N. X., s ktorým bol v priateľskom vzťahu. Tento ho v minulosti požiadal o poskytnutie pôžičky a
neskôr o podpísanie nejakého papiera. Predpokladal, že tento sa týka pôžičky 17.000,- Sk, neskôr však
bol vyzvaný Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. na úhradu splátok. S p. Y. G.a následne stretol už iba
na súde, kde sa tento zaviazal, že dlh uhradí v splátkach. To sa zrejme nestalo, pretože v exekučnom
konanísúmuvykonávanezrážkyzomzdy.Podľajehoprepočtunaúhradudlhuzomzdymubolazrazená
suma minimálne 13.000,- eur. V rámci trestného konania sa dozvedel, že p. Y. nehnuteľnosti odpredal
žalovanému.
3.Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 4.9.2014 túto žiadal zamietnuť. Uviedol,
že povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, teda že vedie k zmenšeniu majetku dlžníka, ktoré má za následok, že
veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka. Odporovateľnými nemôžu
byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka.
K ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky nemôže dôjsť, ak za prevedené veci práva alebo iné
majetkové hodnoty obdržal ich obvyklú cenu alebo mu bola za ne poskytnutá primeraná náhrada. I. Y.
bola vyplatená kúpna cena spôsobom dojednaným v zmluvách. Kúpa nehnuteľností bola financovaná
úverom banky, ktorý žalovaný riadne spláca. Podľa uzatvorených kúpnych zmlúv, časť kúpnej ceny
bola zaplatená v hotovosti priamo predávajúcemu a časť kúpnej ceny sa použila na zaplatenie dlhov
predávajúceho voči jeho veriteľom, mimo iného aj dlhu voči Prvej stavebnej sporiteľni, ktorého časť mal
titulom ručenie zaplatiť žalobca za predávajúceho. Zároveň nebol preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť
svojho veriteľa, ktorý úmysel by mal byť druhej strane známy. Žalovaný nie je v príbuzenskom vzťahu
s p. Y. a nemohol vedieť, že tento mohol mať nejaký úmysel ukrátiť žalobcu. Za predmetné právneúkony o prevode nehnuteľností bola zaplatená dohodnutá kúpna cena, čo predávajúcim nebolo žiadnym
spôsobom spochybňované. Žalovaný bol v tomto prípade oklamaný a v prípade vyslovenia neúčinnosti
kúpnej zmluvy voči žalobcovi by sa dostal do situácie, že musí splácať úver a pri predaji nehnuteľnosti
by prišiel o vlastnícke právo bez akejkoľvek náhrady. V čase, keď bol vlastníkom nehnuteľností I. Y.,
tieto bol zaťažené jednak exekučnými záložnými právami, zmluvnými záložnými právami. Ťarchy boli
zrušené vyplatením. Samotný žalovaný vo svojej výpovedi ako strana ďalej uviedol, že žalobcu osobne
nepozná. Meno I. Y. je mu známe z počutia, pretože vie, že tento je manželom Z. Y. Z. F. U. X.. Sám od
dosiahnutia plnoletosti pracuje v zahraničí. Z dôvodu pracovného vypätia začal mať psychické problémy,
kvôli ktorým vyhľadal pomoc ľudovej liečiteľky p. X. z Košíc. Dohodli sa na sedeniach. Dozvedela sa,
že pracuje v zahraničí a má slušný zárobok. Sťažovala sa , že jej rodina trpí núdzou a požiadala ho o
finančnú výpomoc. Preto jej začal mesačne posielať peniaze do výšky 1.000,- eur. Peniaze mali byť pre
p. Y., jej dcéru no nakoniec zistil, že účet, na ktorý posiela peniaze patrí bratovi p. Y.. Jedného dňa ho
p.X. po oboznámení, že má nejaké exekúcie a rodina potrebuje peniaze požiadala, aby čerpal úver,
ktorý mu prisľúbila splatiť do jedného roka. Menovanej podpísal plnomocenstvo na zastupovanie, no
nevedel, k čomu všetkému bude použité. Pri jednom stretnutí podpísal doklady, ktoré mali zabezpečiť
čerpanie úveru vo výške 80.000,- eur. Úver mal byť založený nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve, ktoré
boli naňho prevedené v ten istý deň. Podľa dohody finančné prostriedky mali byť poskytnuté im, oni ho
mali aj splácať a po roku mali byť nehnuteľnosti prepísané späť.na predávajúcich. Domnieva sa, že z
jeho príspevkov bol uhrádzaný veľký úver a po roku p. X. si vybavila na jeho meno ďalší spotrebiteľský
úver 10.000,- eur. Finančné prostriedky si však opäť prevzala p. X. G. C.. Y., každá rovným dielom,
ktorý mali aj splácať. Po roku na výzvu banky úvery uhrádza sám. Zmluvy o prevode vlastníctva
bytu a rodinného domu podpisoval v súvislosti s čerpaním veľkého úveru. Pri zmluvách o prevode
nehnuteľností ho zastupovala p. X.. Osobne nevedel o konkrétnych dlhoch p. Y.. Mal vedomosť, že
rodine Komjatyovej hrozí exekúcia, teda strata bytu. Nevedel, že I. Y. dlhuje finančné prostriedky ďalším
osobám. Vedel, že voči Martinovi Y. sú vedené exekučné konania bez bližšieho oboznámenia sa s
predmetom veci. I. Y. dlhoval určitú čiastku exekútorovi. Peniaze za nehnuteľnosti odišli z úveru, ktorý
musí v súčasnosti splácať. Nehnuteľnosti kupoval z dôvodu, že danej rodine chcel pomôcť a následne by
si nehnuteľnosť prepísali späť na seba. Podľa jeho názoru nehnuteľnosti sú v oveľa nižšej hodnote ako
bola uvedená kúpna cena. Vzhľadom k lokácii sú prakticky nepredajné. Rodinu Y. Z. X. z nej vysťahoval.
Na preukázanie svojich tvrdení predložil kúpne zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností, zmluvu o
hypotekárnom úvere.
4.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, oboznámením rozsudku OS
Košice - okolie sp.zn. XXC XX/XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu, oznámenia v exekučnom
konaní, platobných rozkazov sp. zn. XXRo XXX/XXXX, XXRo XXX/XXXX, výpisov z listov vlastníctva,
kúpnych zmlúv, zmluvy o úvere, správy Sociálnej poisťovne, správy Okresného úradu - katastrálneho
odboru Košice, uznesenia OR PZ Košice-okolie, Okresnej prokuratúry Košice - okolie, správy Stavebnej
sporiteľne zistil nasledovný skutkový stav:
5.Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 18.3.2011 boli žalovaní I. Y. a Z. M.Ť. zaviazaní
uhradiť žalobcovi Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. Bratislava sumu vo výške 14.613,79 eur s 12,49 %
úrokom z omeškania z istiny 14.578,87 eur od 1.10.2010 do zaplatenia. Rozsudkom zo dňa 2.11.2011
krajský súd I. stupňové rozhodnutie potvrdil. Listom zo dňa 22.4.2013 súdny exekútor JUDr. Mariana
Vargová žalobcovi oznámila, že v exekučnej veci EX 370/2012 oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s. proti povinným I. Y. a Z. M. o zaplatenie 14.613,79 eur s príslušenstvom od zamestnávateľa Z. M.
boli zrazené sumy celkom vo výške 546,24 eur. Platobným rozkazom zo dňa 4.7.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 1.8.2013 súd na základe návrhu navrhovateľa Z. M. proti odporcovi I. Y. odporcovi
uložil povinnosť zaplatiť sumu 1.245,72 eur a nahradiť trovy konania 212,94 eur. Ďalším platobným
rozkazom zo dňa 9.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2013, Okresný súd Košice II. v
právnej veci tých istých účastníkov zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.348,96 eur a uhradiť
mu trovy konania v celkovej výške 238,86 eur. Podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX
Y.. Ú.. Š. zo dňa 5.3.2014 žalovaný bol vedený ako výlučný vlastník bytu č. 11, nachádzajúceho sa
v obytnom dome T. T. B. Č..X. K bytu bola písaná ťarcha a to zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti v prospech B. H., a.s. (vklad D. zo dňa 9.3.2011). Podľa výpisu z LV č. XXX Y.. Ú.. D. V.
zo dňa 5.3.2014 žalovaný je vedený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, a to rodinného domu súpisného
č. 181 a parciel 487/1 a č. 487/2 na základe kúpnej zmluvy s vkladom povoleným dňa dňa 10.3.2011. V
ťarcháchjepoznamenanázmluvaozriadenízáložnéhoprávavprospechB.H.,a.s.(D.zodňa9.3.2011).6.Dňa 17.1.2011 predávajúci I. Y. a kupujúci Štefan Mráz zastúpený splnomocneným zástupcom p. X.
uzavreli kúpnu zmluvu o odpredaji rodinného domu súp. č. 181 a parciel č. 487/1 a č. 487/2 v k. ú. D. V.,
zapísanýchnaLVč.XXXzakúpnucenu60.000,-eurstým,žeprváčasťkúpnejcenyvovýške20.088,99
eur bola vyplatená v hotovosti do rúk predávajúceho pred podpisom tejto zmluvy, čo predávajúci potvrdil
svojim podpisom a druhá časť kúpnej ceny vo výške 22.427,06 eur bude uhradená priamo z úveru
bezhotovostným prevodom na účet XXXXXXXXXX/XXXX vedený v C. G. G., Z..G.., tretia časť kúpnej
ceny vo výške 5.770,34 eur bezhotovostným prevodom na účet vedený v U. H., Z..G.. a štvrtá časť
kúpnej ceny vo výške 11.713,61 eur z úveru bezhotovostným prevodom na účet vedený v B. H., Z..G..
Predávajúci bol uzrozumený, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu z úveru poskytnutého B. H. G., Z..G.. a
na tento účel predávajúci uzavrie s peňažným ústavom B. H. záložnú zmluvu. Zároveň súhlasil, že
dohodnutá kúpna cena podľa článku 3 bod 2 bola uhradená na úhradu jeho záväzkov.
7.Dňa 17.1.2011 uzavrel predávajúci I. Y. s kupujúcim Š. I. zastúpeným U. X. ako splnomocnenou
zástupkyňou kúpnu zmluvu o odpredaji bytu č. 11, zapísaného na LV č. XXXX Y.. Ú.. Š. za kúpnu cenu
40.000,- eur. Strany sa dohodli, že kúpna cena vo výške 1.011,01 eur bola vyplatená v hotovosti do
rúk predávajúceho pred podpisom tejto kúpnej zmluvy a druhá časť kúpnej ceny vo výške 38.988,99
eur bude uhradená z úveru, ktorý kupujúcemu poskytla B. H. G. bezhotovostným prevodom na účet
XXXXXXX/XXXX vedený v B. H.. Strany sa dohodli, že na úhradu časti kúpnej ceny bude zriadené
záložné právo k bytu v prospech financujúcej banky. Dňa 19.1.2011 uzavrela OTP Banka so žalovaným
zastúpeným na základe plnomocenstva p. U. X. zmluvu o B. R. v sume 78.900,- eur, zabezpečeného
nehnuteľnosťou. Úver bol poskytnutý na účel nadobudnutie nehnuteľnosti a to bytu č. 11 a rodinného
domu súp. č. XXX G. C..
8.C. G. G., Z..G.. súdu oznámila, že s dlžníkom I. Y. boli uzavreté dve samostatné úverové zmluvy,
pričom Z. M. bol ako ručiteľ iba pri F. Č.. XXXXXXXXXX. Y. S. G. H. D. M. G. XXC 28/2011 a pohľadávka
je vymáhaná v exekučnom konaní exekútorským úradom N.. I. D.. Ďalší úver I. Y. Č.. XXXXXXX/XXX
bol zabezpečený spoludlžníkom a záložným právom na nehnuteľnosť vo vlastníctve I. Y. W. Č.. XXX
Y.. Ú.. D. V.. Pohľadávka bola ešte pred podaním návrhu na dobrovoľnú dražbu uplatnením záložného
práva splatená jednorázovým vkladom zo dňa 21.1.2011 z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 5.6.2006
uzavrela Prvá stavebná sporiteľňa s I. Y. zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere vo
výške 400.000,- Sk, ktorej ručiteľom H. Z. M.. Listom zo dňa 16.8.2010 stavebná sporiteľňa odstúpila
od úverovej zmluvy a nesplatenú pohľadávku si uplatnila súdnou cestou v konaní XXC XX/XXXX. Dňa
27.9.2006 uzavrela stavebná sporiteľňa zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s I.
Y. vo výške 600.000,- Sk. Listom zo dňa 26.8.2010 stavebná sporiteľňa pristúpila k odstúpeniu od
zmluvy z dôvodu porušovania zmluvných podmienok s tým, že ku dňu odstúpenia predstavuje dlžná
suma 21.517,47 eur. Pohľadávka dlžníkom bola uhradená dňa 21.1.2011. Podľa správy Okresného
úradu Košice, katastrálny odbor Košice z vkladového spisu D. týkajúceho sa LV č. XXXX Y.. Ú..Š. bolo
predložené plnomocenstvo žalovaného zo dňa 5.10.2010, ktorým splnomocnil U. X., H. T. B. XXX/X
Y. - Š. na podpisovanie kúpnej zmluvy ako aj jej prípadných dodatkov, týkajúcich sa nehnuteľností,
zapísaných na LV č. XXX, Y.. Ú.. D. V. vo vlastníctve I. Y. ako na LV č. XXXX Y.. Ú.. Š. rovnako vo
vlastníctve I. Y.. Podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX Y.. Ú.. Š. zo dňa 15.4.2016 žalovaný je
evidovaný ako výlučný vlastník bytu č. 11 a podľa výpisu z LV Č.. XXX F. dňa 15.4.2016 ako výlučný
vlastník rodinného domu súp. č. XXX.
9.Uznesením zo dňa 27.11.2015 OR PZ Košice - okolie zastavilo trestné stíhanie začaté pre zločin
podvodu na tom skutkovom základe, že doposiaľ neznámy páchateľ v obci D. V. v období konca roku
2010 využil zlý psychický stav a nízke sebavedomie osoby Š. I. a od toho pod zámienkou finančnej
pomoci požiadal o vybavenie hypotekárneho úveru v B. H. za účelom kúpy nehnuteľností, rodinného
domu súp. č. XXX Z. H. Č.. XX, ktorého majiteľom bol rodinný príbuzný žiadateľa o túto pomoc, čím
malo dôjsť k jeho oddĺženiu za podmienky, že tento úver bude táto osoba riadne splácať a po roku
sa prevedie na túto osobu, pričom Š. I. nemal vedomosť o výške úveru a až neskôr sa dozvedel, že
výška úveru predstavuje sumu 78.900,- eur. V presne nezistenom čase v roku 2012 bol Š. I. požiadaný
nestotožnenou osobou o vybavenie expres úveru vo výške 10.000,- eur za účelom finančnej pomoci
rodine osoby žiadateľa, s čím súhlasil, pričom však úvery po roku doposiaľ neznámy páchateľ prestal
splácať. V období od 27.11.2012 do 4.11.2013 doposiaľ neznámy páchateľ žijúci v rodinnom dome súp.
č. 181 žiadal od osoby Š. I. finančné prostriedky z dôvodu jeho zlej rodinnej finančnej situácie, ktoré
mu Štefan Mráz dobrovoľne zasielal na účet Z. Y., a takto jej v tomto období poukázal celkom sumu
15.304,43 eur. Podľa odôvodnenia oznamovateľ konal výhradne dobrovoľne, a to aj napriek tomu, žemal vedomosť, že osoby žiadajúce o pomoc sa nachádzajú v zlej finančnej situácii a to bez aktívneho
úmyselného konania podozrivých osôb v záujme vyvolania tohto omylu. Uznesením zo dňa 18.1.2016
Okresná prokuratúra Košice - okolie sťažnosť poškodeného Š. I. zamietla ako nedôvodnú.
Podľa § 22 O.z.
(1) Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a
povinnosti priamo zastúpenému.
(2) Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 31 O.z.
(1) Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí
za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho
oprávnenia.
Podľa § 32 O.z.
(1) Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.
(2) Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú
tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z
plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým
splnomocnenec konal.
(3) Ak je splnomocniteľ dobromyseľný alebo ak vedel alebo musel vedieť o určitej okolnosti, prihliada sa
na to aj u splnomocnenca, ibaže ide o okolnosti, o ktorých sa splnomocnenec dozvedel pred udelením
plnomocenstva. Splnomocniteľ, ktorý nie je dobromyseľný, sa nemôže dovolávať dobromyseľnosti
splnomocnenca.
Podľa § 42a O.z.
(1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už
bol uspokojený.
(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
(§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,
keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
(3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani
pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
(4) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a
a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla
ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.(5) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého
základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým
posudkom2b) alebo odborným odhadom, a ktorý
a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo
b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo
c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.
Podľa § 42b o.z.
(1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
(2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka prospech.
(3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali
odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám
len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich
predchodcovi.
(4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;
ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
10.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba
je dôvodná. Odporovacia žaloba je právnym prostriedkom slúžiacim iba na uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní a to postihnutím veci, práv alebo iných majetkových hodnôt,
ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z majetku dlžníka, prípadne vymožením peňažnej náhrady
vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu. Odporovateľnosť
znamená nastolenie tzv. relatívnej neúčinnosti právneho úkonu, t. j. iba voči ukrátenému veriteľovi. Na
rozdiel od neplatnosti pôsobí len voči veriteľovi na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Vo vzťahu k
ostatným osobám zostáva odporovaný právny úkon platný i účinný. Jeho zmyslom a hlavným účelom je
zabrániť dlžníkovi, aby nepoctivými úkonmi zmenšujúcimi svoj majetok ukrátil vymáhateľné pohľadávky
veriteľa. Dlžník nie je síce účastníkom konania odporovateľnosti, avšak podmienkou pre podanie takejto
žaloby je, aby dlžník urobil v prospech tretej osoby odporovateľný úkon, ktorým sa zbavuje majetku
s úmyslom ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky svojho veriteľa. Odporovaciu žalobu možno
uplatniť voči každému, kto mal z odporovateľného úkonu dlžníka prospech. Pojem prospech nemožno
vyložiť tak, že vylučuje z možností odporovať odplatné právne úkony (napríklad kúpnu zmluvu). Pre
úspech žaloby musia byť splnené obe podmienky, t. j. na strane dlžníka úmysel ukrátiť svojho veriteľa, na
druhej strane známosť (vedomosť) tohto úmyslu, súčasne. Podmienkou odporovateľnosti je existencia
právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, platnosť odporovateľného právneho úkonu,
vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti), úmysel
ukrátiť veriteľa, (subjektívna stránka odporovateľnosti). Vymáhateľnou sa rozumie taká pohľadávka,
ktorej splnenie možno vynútiť cestou výkonu rozhodnutia (exekúcie). Vymáhateľná pohľadávka nemusí
byť vymáhateľnou už v čase, kedy bol úkon urobený, ale aj v prípade, ak bol urobený skôr ako sa
veriteľova pohľadávka voči dlžníkovi stala vymáhateľnou. Pohľadávka však musí byť vymáhateľná
v čase rozhodovania súdu. Zmenšenie dlžníkovho majetku v dôsledku určitého právneho úkonu nie
je dôvodom neúčinnosti tohto úkonu, ak aj takýto zmenšený dlžníkov majetok stačí na uspokojenie
veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. O ukracujúci právny úkon nejde vtedy, ak dlžník dostal za
prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa skutočne (reálne) ich obvyklú cenu
alebo mu za ne inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada. Voči právnym úkonom dlžníka možno
úspešne odporovať v trojročnej lehote, v ktorej musí byť žaloba doručená na súd. Na prepadnú lehotu
súd prihliada z úradnej moci. V prípade prevodu práva k nehnuteľnosti dlžníka, ktoré sa zapisuje do
katastra nehnuteľností, trojročná lehota na uplatnenie práva začína plynúť dňom nasledujúcim po dni,
ku ktorému vznikli právne účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností.
11.V danom prípade právny úkon, ktorý je predmetom žaloby, a to prevod nehnuteľnosti - rodinného
domu, uzavrel predávajúci I. Y. v čase, kedy mal voči stavebnej sporiteľni neuhradené dve pohľadávky
minimálne od roku 2010, ako je to zrejmé zo správy Stavebnej sporiteľne a rozsudku Okresného
súdu Košice- okolie sp. zn. XXC XXXXXXX. Pri jednej z nich bol ručiteľom žalobca a pri druhej si
oprávnený uplatnil záložné právo na nehnuteľnosť v dobrovoľnej dražbe. Predaj nehnuteľností, i keď za
primeranú náhradu, smeroval k odvráteniu dobrovoľnej dražby a uspokojeniu iba niektorých pohľadávok.
Pohľadávka, v ktorej bol žalobca ručiteľom, uspokojená nebola a následne sa stala predmetom súdneho
konania, i keď predávajúci časť kúpnej ceny získal v hotovosti. To vedie súd k záveru, že predávajúciuzavrel zmluvy v úmysle zbaviť sa formálne majetku a ukrátiť svojich ďalších veriteľov v uspokojení ich
pohľadávok.
12.Právne úkony vykonala v zastúpení žalovaného na základe plnomocenstva rodinná príbuzná
predávajúceho, ktorá musela mať vedomosť o pohľadávkach tretích osôb voči predávajúcemu. Sama
za žalovaného uzavrela v zastúpení úverovú zmluvu, ktorá slúžila na zabezpečenie prostriedkov na
úhradu časti kúpnej ceny kupujúcim, použitej na zaplatenie iných vymáhateľných pohľadávok tretích
osôb tak, ako boli definované v samotnej kúpnej zmluve. Sám žalovaný pritom uviedol, že o nepriaznivej
situácii prevodcu mal vedomosť. Žaloba bola doručená súdu v lehote troch rokov od vkladu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti a v čase rozhodovania súdu bola pohľadávka žalobcu splatnou. Zbavením sa
majetku dlžníka žalobcu a jeho znevýhodnenie oproti ostatným veriteľom, ktorým z kúpnej ceny boli
ich pohľadávky uhradené, dlžník úmyselne ukrátil žalobcu v uspokojení jeho pohľadávky ako ďalšieho
veriteľa, pričom nehnuteľnosti aj po odpredaji fakticky užíval. Neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode
nehnuteľností preukázaná nebola, o čom svedčí aj pripojené rozhodnutie policajného orgánu. Pretože
osoba zastupujúca žalovaného konala v jeho mene s úmyslom ukrátiť ďalších možných veriteľov, práva
a povinnosti z tohto úkonu zaväzujú samotného žalovaného, ako keby úkon urobil sám.
13.Pretože oproti pôvodným návrhom strany na pojednávaní dňa 1.2.2017 deklarovali, že nemajú ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania, súd upustil od vykonania dôkazov prednesených v priebehu konania
s poukazom na ust. § 185 C.s.p.
14.V späťvzatej časti súd konanie podľa ust. § 145 C.s.p. so súhlasom žalovaného zastavil.
15.Náhradu trov konania súd stranám nepriznal s poukazom na ust. § 255 a § 256 C.s.p. Späťvzatím
časti žaloby žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Nebolo preukázané, aby k
späťzatiu žaloby došlo plnením na strane žalovaného, ktorá skutočnosť by viedla žalobcu k späťvzatiu
žaloby. V zostávajúcej časti bol v konaní úspešným. Preto je možné konštatovať, že každá zo strán mala
úspech v porovnateľnej časti.
16.Opovinnostižalovanéhozaplatiťsúdnypoplatokzakonaniesúdrozhodolpodľaust.§2ods.2zákona
o súdnych poplatkoch, pretože žalobca bol od súdneho poplatku oslobodený.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.