Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316010988
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4316010988.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci odsúdeného K. G., pre prečin krádeže podľa
§ 212 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného K. G. proti uzneseniu Okresného
súdu Levice zo 13.12.2016, sp. zn. 2Pp/52/2016, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 27.01.2017,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného K. G. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno a/,
odsek 2 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného K. G. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 3 mesiace so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp.

zn. 1T/15/2016 zo dňa 24.02.2016, právoplatným dňa 24.02.2016 a z výkonu trestu odňatia slobody
v trvaní 2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého
mu rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 3T/23/2009 zo dňa 27.04.2009, právoplatným
dňa 27.04.2009 v spojení s uznesením Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 3T/23/2009 zo dňa
04.02.2015, právoplatným dňa 19.03.2015.

Súd I. stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním z hodnotenia riaditeľa Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody Želiezovce zistil, že odsúdený K. G. bol do výkonu trestu odňatia slobody
dodaný príslušníkmi Policajného zboru do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon
väzbyLeopoldov.Jehosprávanieavystupovaniebolonapožadovanejúrovni.DoÚstavunavýkontrestu
odňatia slobody Želiezovce bol premiestnený dňa 25.08.2015 za účelom výkonu trestu odňatia slobody
v ústave so stredným stupňom stráženia. V rámci vnútornej diferenciácie bol odsúdený zaradený do

diferenciačnej skupiny „B“. Stanovené ciele programu zaobchádzania sa u menovaného plnia čiastočne
v oblastiach edukácie, v ostatných oblastiach sa plnia priebežne. Menovaný sa do aktivít v oblasti
edukácie zapája iba sporadicky. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni. O aktivity
konaní v rámci kultúrno-osvetovej činnosti prejavuje záujem. Možnosti väzenskej knižnice využíva.
Aktuálne je zaradený na pracovisku zámočníckeho charakteru. Disciplinárne odmenený bol v troch
prípadoch, disciplinárne potrestaný doposiaľ nebol. Menovaný udržiava kontakt s družkou a deťmi, ktoré

ho v ústave pravidelne navštevujú. Páchania trestnej činnosti sa dopustil opakovane, čo nepoukazuje
na kritický postoj k jej páchaniu. Priebežne si vytvára podmienky k udeľovaniu disciplinárnych odmien,
avšak jeho aktivita pri plnení stanovených cieľov programu zaobchádzania nedosahuje vo všetkých
oblastiach požadovanú úroveň. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam s poukazom na absenciu trvalého
zamestnania, kriminálnu minulosť, nízku vzdelanostnú úroveň a nevyhovujúce ekonomické podmienky
pred výkonom trestu, je riziko sociálneho zlyhania stredné a aktuálna resocializačná prognóza menej

priaznivá. Záverom svojho hodnotenia riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce
uviedol, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na jeho podmienečné prepustenie ajeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa neodporúča. Prokurátor Okresnej
prokuratúry Levice na verejnom zasadnutí s poukazom na hodnotenie riaditeľa Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody Želiezovce navrhol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody zamietnuť. Zástupca ÚVTOS Želiezovce na verejnom zasadnutí predniesol
hodnotenie v súlade s jeho písomným vyhotovením zo dňa 29.09.2016. Od vypracovania hodnotenia
u odsúdeného došlo k zmene, dňa 11.10.2016 bol disciplinárne potrestaný. Z odpisu registra trestov
vyplýva, že odsúdený sa doposiaľ 12-krát dostal do rozporu so zákonom. Z oboznámeného rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 3T/23/2009 zo dňa 27.04.2009 vyplýva, že obžalovaný K.

G. bol právoplatne odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona
na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, ktorý bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 roky.
Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 3T/23/2009 zo dňa 04.02.2015 bolo nariadené,
aby menovaný trest uložený uvedeným rozsudkom vykonal so zaradením do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Z oboznámeného rozsudku Okresného súdu Dunajská
Stredasp.zn.1T/15/2016zodňa24.02.2016vyplýva,žeobžalovanýK.G.bolprávoplatneodsúdenýpre

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 3 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia. Z ustanovení § 66 odsek 1 a § 66 odsek 2 Trestného zákona vyplýva, že súd môže
odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky, a to po
uplynutí zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok,

ktorými sú preukázanie polepšenia plnením povinností a správaním odsúdeného a skutočnosť, že sa
od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Po vykonanom dokazovaní na
verejnom zasadnutí súd zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku - výkon polovice uloženého
trestu, čiastočne splnil jednu z materiálnych podmienok, počas výkonu trestu preukázal polepšenie,
keďže získal tri disciplinárne odmeny. Odsúdený však nespĺňa ďalšiu materiálnu podmienku, a to

prognózu, že bude viesť riadny život v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, pretože ako to
vyplýva z pripojeného odpisu registra trestov, odsúdený sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti najmä
majetkového charakteru. Odsúdený už bol vo výkone trestu odňatia slobody a mal teda v minulosti
možnosť preukázať, že výkon trestu splní svoj účel a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, avšak
sa dopustil opakovane spáchania skutkov kvalifikovaných ako trestné činy, za ktoré bol právoplatne

odsúdený. Poukázal na to, že trest odňatia slobody, ktorý odsúdený v súčasnosti vykonáva mu bol
pôvodne podmienečne odložený na skúšobnú dobu, v tejto však neviedol riadny život. Z uvedeného teda
vyplýva, že odsúdený v minulosti porušil podmienky podmienečného odsúdenia, pričom sa očakávalo,
že počas skúšobnej doby bude viesť riadny život občana a bude sa vyhýbať protiprávnemu konaniu,
čo sa nenaplnilo. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že

v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým
ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí,
nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody
splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Podľa názoru súdu, keď v minulosti nepostačili výkony
trestov odňatia slobody na jeho prevýchovu, v prípade podmienečného prepustenia by neviedol riadny

život a je potrebné k dosiahnutiu účelu trestu, aby odsúdený vykonal trest v pôvodne uloženej výmere.
Súd podľa § 66 odsek 2 Trestného poriadku, prihliadol aj na typ ústavu a stupeň jeho stráženia
a má za to, že tento v súčasnosti zodpovedá miere prevýchovy odsúdeného a možnostiam jeho
resocializácie.Spoukazomuvedenésúddospelkzáveru,ževdanomprípadeprognózadoobčianskeho
života u odsúdeného je menej priaznivá, nemožno od neho dôvodne očakávať, že v skúšobnej dobe

podmienečného prepustenia by viedol riadny život a že sa v budúcnosti nebude dopúšťať trestnej
činnosti a preto na odsúdeného bude potrebné naďalej pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu
trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia. Z týchto dôvodov jeho návrh ako
nedôvodný zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal sťažnosť odsúdený. V písomných dôvodoch
sťažnosti poukázal na to, že o jeho žiadosti sa malo rozhodnúť najneskôr do šesťdesiatich dní od jej
doručenia. Medzi podaním a určením termínu pojednávania ubehlo 83 dní, čím okresný súd nedodržal
podmienky stanovené zákonom a preto žiada, aby krajský súd vyhovel jeho sťažnosti a prepustil ho na
slobodu.

Nadriadený súd pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno
b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ
podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia.Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy
súdu prvého stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom

je záver o tom, že u odsúdeného nebolo preukázané splnenie jednej z materiálnych podmienok
podmienečného prepustenia, ktorou podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona je, že sa môže od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, sú opodstatnené a to z tých istých dôvodov, ktoré
vyplývajú z odôvodnenia napadnutého uznesenia, na ktoré nadriadený súd ako na správne a úplné preto
iba poukazuje a s nimi sa stotožňuje.

Taktiež ako súd I. stupňa, i nadriadený súd zdôrazňuje, že ani už odsúdenia v minulosti nemali pozitívny
vplyv na prevýchovu odsúdeného, opakovane sa dopúšťal trestnej činnosti, nevyhýbal sa protiprávnemu
konaniu, v súčasnosti si vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený v roku 2009 a aj po uložení
tohtotrestu, boloodsúdenýuznanývinnýmzaspáchanieďalších trestnýchčinov,jehopostojkpáchaniu
trestnej činnosti je nekritický. Preto aj podľa názoru nadriadeného súdu je nevyhnutné, aby si odsúdený

vykonal trest odňatia slobody v celkovej výmere tak, ako mu bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím.

K námietkam odsúdeného o nedodržaní lehoty ustanovenej v § 415 odsek 3 Trestného poriadku krajský
súd udáva, že toto ustanovenie Trestného poriadku síce určuje lehotu na rozhodnutie o podanom návrhu
najneskôr do lehoty šesťdesiatich dní od jeho doručenia, avšak je potrebné uviesť, že ide o lehotu

poriadkovú, s nedodržaním ktorej zákon nespája žiadny následok, napríklad v podobe okamžitého
prepustenia odsúdeného z výkonu uloženého trestu. Lehota určená týmto ustanovením Trestného
poriadku, bola určená z najmä z toho dôvodu, aby podmienečné prepustenie nestratilo svoj význam,
najmä pri krátkodobých trestoch odňatia slobody a preto sa ustanovila lehota, v ktorej musí súd o návrhu
rozhodnúť. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v prípade odsúdeného nejde o krátkodobý trest

odňatia slobody, pretože výkon uloženého trestu mu končí dňa 03.11.2017. V konečnom dôsledku, ako
už krajský súd vyššie uviedol, nedodržanie tejto lehoty nemá za následok prepustenie odsúdeného z
výkonu trestu odňatia slobody aj bez splnenia podmienok ustanovenia § 66 Trestného zákona.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je

dôvodná.

Keďže nadriadený súd nezistil žiadne dôvody na zrušenie sťažnosťou odsúdeného napadnutého
uznesenia a na iné rozhodnutie o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody, podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného, ako

nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.