Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/509/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215209718
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7215209718.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Doc. JUDr. Jána Pirča, CSc., správcu
úpadcu PROFITUBE spol. s r.o. v konkurze, IČO: 36 026 042, Jazerná 3, 040 01 Košice, so sídlom:
Kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, zastúpeného Advokát Pirč, s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 17, 040 01
Košice, proti žalovaným: 1. Slovenskej republike, zast. Ministerstvom financií Slovenskej republiky, so

sídlomŠtefanovičova5,81782Bratislava,IČO:00151742,2.MinisterstvufinanciíSlovenskejrepubliky,
so sídlom: Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, IČO: 00 151 742, o ochranu osobnosti, primerané
zadosťučinenie a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu č.k.
19C/431/205-74 z 22.7.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22.7.2016 č.k. 19C/431/2015-74
konanie zastavil a žalovaným v 1. a 2.rade náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak vo veci
žalobného návrhu zo dňa 15.4.2015, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. a 2.rade práva
na ochranu osobnosti a žiadal, aby súd zaviazal žalovaných doručiť mu písomné ospravedlnenie
v ktorom uvedú, že sa ospravedlňujú Doc. JUDr. Jánovi Pirčovi, CSc. za nepravdivé a osočujúce

vyjadrenia voči jeho osobe, uvedené dňa 27.11.2014, 13.2.2015 a 20.2.2015 na súdny pojednávaniach
v právnych veciach žalobcu JUDr. Jána Pirča, správcu konkurznej podstaty PROFITUBE spol. s r.o. v
konkurze, IČO:36 026 042 proti žalovanému Slovenská republika - MF SR o náhradu škody vedených
na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.: 32Cbi 37/2011 a sp.zn.: 19C 73/2012, ktorými bolo hrubým
spôsobom zasiahnuté do jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, profesijnej cti a práv na ochranu jeho
mena, čím bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Zároveň sa domáhal

aj priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, vo výške 257.348,79 EUR.

2. Dôvodom pre zastavenie konania bola skutočnosť, že žalobca nezaplatil súdny poplatok , na úhradu
ktorého ho vyzval Okresný súd Košice I výzvou zo dňa 1.6.2016 na zaplatenie súdneho poplatku za
žalobu vo výške 7.786 € vyrubeného podľa položky 7b písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov a to v
lehotedo10dníododňadoručeniavýzvyspoučením,žeaknebudepoplatokvurčenejlehotezaplatený,

súd konanie zastaví. Predmetná výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 20.6.2016.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.6.2016 žalobca oznámil súdu, že v predmetnej veci je
správca oslobodený od platenia súdnych poplatkov (v zmysle § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992
Zb.). Toto tvrdenie odvodil od skutočnosti, že žaloba je podaná správcom pri výkone jeho funkcie v
predmetnom konkurze (sp.zn.: 26K 5/2009), pričom ako je to súčasne uvedené aj v žalobe, nemajetková
ujma má byť uhradená do všeobecnej podstaty úpadcu. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor,

že výzva súdu je neopodstatnená a navrhuje pokračovať v konaní a žalobe vyhovieť. Súd prvej inštancie
sa s uvedeným názorom žalobcu nestotožnil dôvodiac, že žalobca svoj nárok odvíja z ust. § 11, ust. § 13ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy, najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu

jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Poukázal na to, že subjektom práva na ochranu osobnosti
podľa citovaných zákonných ustanovení je vždy fyzická osoba. Občianskoprávna ochrana sa poskytuje

len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré sa dotýkajú osobnej i mravnej integrity fyzickej osoby tým,
že môžu znížiť jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohroziť jeho
postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že za osobnosť sa považuje
človek ako taký, jednotlivec, subjekt poznania, prežívania a správania vo svojej spoločenskej podstate i v
individuálnych zvláštnostiach. Napriek mnohorakosti jednotlivých zložiek osobnosti je osobnosť fyzickej
osoby vždy vnímaná ucelene a nedeliteľne a teda, vždy bude zásahom dotknutá priamo samotná

osobnosť fyzickej osoby ako celok naznačených vlastností a charakteristík. Z uvedeného je podľa
prvoinštančného súdu nutné vyvodiť, že pre poskytnutie ochrany podľa ust. § 11 až 13 Občianskeho
zákonníkajeirelevantné,priakejpríležitosti,resp.vsúvislostisakoučinnosťoubolaosobnostnáintegrita
fyzickej osoby zasiahnutá. Nejde o ochranu špecificky poskytovanú len pre občianskoprávnu oblasť, ale
aj pre fyzické osoby, pôsobiace v rámci obchodnej či podnikateľskej sféry.

Súd prvej inštancie preto uzavrel, že je irelevantné, či v danej veci k tvrdenému neoprávnenému zásahu
malo dôjsť v rámci súdnych konaní, v ktorých žalobca vystupoval ako správca konkurznej podstaty a
že tento neoprávnený zásah žalobca pociťuje ako dehonestáciu svojej profesijnej cti pri výkone úloh
spojených so správcovskou činnosťou. Vytýkaný neoprávnený zásah zo strany žalovaných sa vždy
dotýka osobnosti Doc. JUDr. Jána Pirča, Csc. ako fyzickej osoby. Okolnosti, za ktorých došlo k zásahu,

t.j. že k nemu došlo v rámci verejného pojednávania v súdnom konaní, ďalej že žalobca v súdnom konaní
vystupoval ako správca konkurznej podstaty a pod., môžu mať vplyv na posúdenie intenzity zásahu,
jeho následkov a pod.. Zhrnúc uvedené, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca ako fyzická osoba,
domáhajúca sa práva na ochranu osobnosti, nemôže požívať zvýhodnenie, spočívajúce v oslobodení od
súdneho poplatku oproti iným fyzickým osobám, domáhajúcim sa rovnakého práva len z toho titulu, že v

rámci svojej profesie vykonáva správcovskú činnosť. Opačný výklad by podľa názoru súdu mohol viesť
k neprijateľnému záveru, podľa ktorého by fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť správcu konkurznej
podstaty, mohli s účinkami oslobodenia od súdnych poplatkov podávať žaloby, ktorými by sa domáhali
nárokov z ich súkromných vzťahov, nijako nesúvisiacimi s výkonom správcovskej činnosti; stačilo by im
poukázať na to, že sú správcami podľa zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Aplikujúc § 10 ods. 1 ,3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov súd prvej inštancie na základe takto zisteného skutkového stavu a
citovaných zákonných ustanovení (keďže v predmetnej výzve poučil žalobcu o následkoch nezaplatenia
súdneho poplatku a tento súdny poplatok doposiaľ nezaplatil) konanie zastavil .

3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Z procesného hľadiska
zastavenie konania privodil žalobca tým, že nezaplatil súdny poplatok za žalobu, preto by právo na
náhradu trov patrilo žalovaným v 1. a 2. rade ako protistrane. Žalovaným v 1. a 2. rade však zatiaľ žiadne
trovy nevznikli (ani si ich náhradu neuplatnili), preto súd vyslovil, že žalovaným v 1. a 2. rade náhradu

trov konania nepriznáva.

4. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. a/, d/, h/ CSP, t.j., že neboli splnené procesné podmienky, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že v predmetnej
právnej veci je ako správca konkurznej podstaty oslobodený od platenia súdnych poplatkov v zmysle
vtedy platného § 4 ods. 2 písm. m( (teraz § 4 ods. 2 písm. o/) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis registra trestov. Žalobca nesúhlasil so závermi súdu uvedenými v odôvodnení
rozhodnutia majúc za to, že v tomto prípade bolo porušené právo na ochranu osobnosti žalobcu -

správcu najmä vo verejnej sfére jeho profesijného života konkurzného správcu, nakoľko k zásahu došlo
v súdnych konaniach súvisiacich s konkurzom, konkurzom vyvolaných, v priamej súvislosti s plnením
úloh žalobcu ako konkurzného správcu, kedy konal v mene a na účet úpadcu pri výkone správcovskej
činnosti, teda nie ako súkromná fyzická osoba. Opätovne dal do pozornosti uznesenie Najvyššiehosúdu SR 2Cdo/269/2010, podľa ktorého pokiaľ používa účastník súdneho konania status správcu
ustanoveného do funkcie podľa zákona č. 7/2005 Z.z. nie je toto zákonné oslobodenie nijako vecne
obmedzené. Zároveň zvýraznil aj tú skutočnosť, že v žalobe navrhuje, aby nemajetková ujma vo výške

257.348,79 € bola uhradená v prospech majetku úpadcu nie v prospech JUDr. Jána Pirča, CSc. ako
súkromnej osoby a žalobca doplnil súpis všeobecnej podstaty úpadcu o novú spisovú zložku majetku
v Obchodnom vestníku 78/2015 dňa 24.4.2015, a to o žalovanú peňažnú pohľadávku (257.348,79
€). Na základe uvedeného je podľa názoru žalobcu možné konanie vedené pod sp.zn. 19C/431/2016
subsumovaťpodkonaniesprávcusúvisiace,čivyvolanékonkurzom,naktorésariadnevzťahuje§4ods.

2 písm. o/ zákona o súdnych poplatkoch ,v zmysle ktorého je správca od súdneho poplatku oslobodený.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP prejednal odvolanie žalobcu, ako podané včas ,
oprávnenouosobou,protirozhodnutiu, ktorémožnonapadnúťodvolaním,beznariadeniapojednávania

v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa

vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej „poplatkový úkon“)
uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“),
ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

7. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je

podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

8. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb.v znení platnom v čase vzniku poplatkovej
povinnosti (§ 4 ods. 2 písm. o/ zákona č. 71/1992 Zb.v znení platnom v čase rozhodovania odvolacieho
súdu) od poplatku je oslobodený správca podľa osobitného predpisu, ak nejde o uplatňovanie nárokov

z pohľadávok postúpených na úpadcu po vyhlásení konkurzu.

9. Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby,
návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na

obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.

10. Podľa ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo
základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou. Ak tento zákon neustanovuje
inak, je poplatok za odvolanie 5 € a poplatok za dovolanie 10 €.

11. Podľa ust. § 8 ods. 1 citovaného zákona poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za
uplatnenienámietkyzaujatostivkonkurznomkonaníaleboreštrukturalizačnomkonanípodľaosobitného
predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

12. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu
na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok
zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote 10 dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok
nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník
vo výzve poučený.

13. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že Okresný súd Košice I vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho
poplatku za žalobu výzvou zo dňa 1.6.2016 ( ktorá bola doručená dňa 20.6.2016) a napriek tejto výzve
poplatok nebol v lehote zaplatený. Žalobca odôvodnil nezaplatenie súdneho poplatku tým, že podľa jeho
názoru je oslobodený od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992

Zb.v znení platnom v čase vzniku poplatkovej povinnosti (§ 4 ods. 2 písm. o/ zákona č. 71/1992 Zb.v
znení platnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu), nakoľko žaloba je podaná správcom pri výkone
jeho funkcie v súvislosti s konkurzným konaním.14. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, naopak má za to, že je potrebné v plnej miere
prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie vyslovenému v napadnutom rozhodnutí, v zmysle ktorého
subjektom práva na ochranu osobnosti podľa ust. § 11 a § 13 Obč. zákonníka je vždy fyzická osoba,

pričom je irelevantné pri akej príležitosti, resp. v súvislosti s akou činnosťou bola osobnostná integrita
fyzickej osoby zasiahnutá. Nakoľko v danom prípade je predmetom konania žaloba o ochranu osobnosti
a vytýkaný neoprávnený zásah zo strany žalovaných sa dotýka osobnosti Doc.JUDr.Jána Pirča,CSc.,
súdprvejinštanciesprávneuzavrel,žetakýtozásahsadotýkaljehoosobyakofyzickejosobybezohľadu
na to, že v konaniach počas ktorých malo dôjsť k takýmto zásahom vystupoval ako správca konkurznej

podstaty. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie správne vyvodil záver, že žalobca ako
fyzická osoba domáhajúca sa práva na ochranu osobnosti nemôže požívať zvýhodnenie spočívajúce v
oslobodení od súdneho poplatku vzťahujúce sa na osobu správcu konkurzného konania v zmysle ust.
§ 4 ods. 2 písm. o/ zákona č. 71/1992 Zb. (resp. písm. m/ v znení platnom v čase vzniku poplatkovej
povinnosti, t.j. v čase podania žalobného návrhu).

15. Vychádzajúc z uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktoré bolo predmetom preskúmavania je vecne správne, a preto ho v celom rozsahu potvrdil podľa §
387 ods. 1 CSP.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § ust. 396 ods. 1 v spojení s

ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, nemá preto nárok
na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).